12. júla 2015

čo sa to sakra deje?

strašne rada by som sem písala moje myšlienky a veci ale ide o to že moje myšlienky a veci sú v poslednom čase zlé a mohli by ublížiť tak ako mne tak aj iným osobám


urobila som hlúposť ktorá ani nebola hlúposť ale z pohľadu ostatných to bola kolosálna chyba


ako však pred sebou ospravedlním že je mi jedno čo si o tom ostatní myslia lebo mne je takto dobre a baví ma to


keďže sa moje dni točia v podstate okolo tej jednej veci, veľa sem nenapíšem


brigáda nejako ide, pomaličky dnu plynú
nečítam knihy nestíham
počúvam hudbu ale iba vo vlaku ráno a večer keď stíham
poriadne nejem nestíham
necvičím nestíham




nestíham



1. marca 2015

Everything's fine.. Finally

Ťapkám sa po pleci. Nepíšem sem, ale raz za čas prídem a zmením vzhľad. Tento ma celkom dostal a odpovedá môjmu poslednému obdobiu.

Mám pocit, že všetko je v poriadku. V poslednej dobe, čo sú asi 2 mesiace. Nie že by som to chcela zakríknuť, ale.. veď viete :)

Známky v škole mám dobré, veď sa aj snažím patrične, keďže mi došlo, že keď sa chcem vôbec dostať na nejakú výšku, tak by som ohla začať aj niečo robiť v tej škole.

Odkedy ma chlapec odkopol v novembri, nepohybuje sa okolo mňa žiadny. Ani nejaký pán potencionálny, ani žiadny bývalý sa nemotá kolem.. A zistila som, že je mi tak fajn. Samozrejme, niekto, ku komu sa pritúliť alebo len tak zavolať mi chýba, ale nie nejako fatálne, že by som si nad tým lámala hlavu.

Taktiež u mňa prebehla naturálna selekcia kamarátov. Naučila som sa rozlišovať pravých priateľov a známych. Síce mi to zredukovalo okolie na asi tak 5 ľudí, ale úplne to stačí. Trávim čas iba s nimi. S Muškou v piatky večer u mňa. Saška a Lea vždy keď sa dá v škole a na kávu. S Viktóriu som celý deň v škole, taktiež na káve po škole. A Jozef, toho som sa rozhodla že budem nazývať mojím parabatai.  Neviem či ste niekto čítali knihy od Cassandry Clare "Mesto kostí" a asi ďalších 10 kníh, keď rátame aj súvisejúce série a vysvetľujúce knihy. Parabatai je niečo ako najlepší priateľ vo všetkom. Psychicky aj fyzicky. Navzájom sa ťaháme zo sračiek a tak. (Dlhý príbeh). Samozrejme, v iných ohľadoch ako je Muška, ale stále.
To sú asi tak všetci. Ale ako som povedala, nevadí mi to.

Začala som cvičiť. Nie preto, aby som schudla, (aj keď mi to bolo vítané +). Skôr preto, aby som sa cítila lepšie a zlepšila si kondičku. Funguje to. Cítim že viac zvládnem a celkovo ľahšie prijímam nátlak, alebo ako to povedať.

Jediné čo mi robí vrásky na čele je mladý profesor ktorý k nám došiel tento rok. Prvých pár mesiacov som ho nevnímala, myslela som si že je to študent, ale po tom, ako som mu párkrát zatykala, som zistila že oops, vono je to pán profesúr. Nevadí, chyby sa stávajú. Až na to, že sa mi celkom zapáčil, Vyzerá ako také vystrašené chlapčiatko. Rozprávala som sa s ním možno raz, aj to bol milý, ba až flirtujúci. No a posledných pár týždňov som si ho tak obľúbila, až to nie je zdravé. A to ma prosím pekne (!) ani nič neučí. Asi považovali za rozumné, že chlapca, ktorý skončil výšku v 2012, nedajú k starším žiakom/žiačkam. Asi urobili dobre.

Nebudem tvrdiť, že si mi s ním pár krát nesnívalo a neužívala som si to :D Nič erotické, len milé sny, po ktorých som sa zobudila s úsmevom na perách. Jemne laškujúce maximálne. Ale baví ma, ten chlap ma baví. To ako odvracia zrak, lebo dlho nevydrží očný kontakt a ako sa hanblivo pohybuje na chodbách. Dokonca ma baví aj to, ako nič nerobí.

Dnešný sen vyzeral nejako takto, ospravedlňujem sa, že to hodím do "poetického" textu, haha..

Z našej školy prebiehali nejaké testy. Konali sa v budove, ktorá v skutočnosti ani v našom meste neexistuje, v rukách "organizácie", ktorá taktiež vlastne neexistuje. Prišla som tam a kto bol môj apropo skúšajúci? No predsa náš nový mladý profesor. Sedeli sme vedľa seba na akýchsi kreslách/stoličkách. Niečo mi vysvetľoval a ja som to na počudovanie nechápala, tak som si prisadla bližšie, aby mi to mohol ukázať na nejakom grafe. Vlasy som si automaticky, ani nepremýšľajúc, ako to vyzerá, prehodila iba na jednu stranu. Vnímala som, ako blízko pri mne sedí a bola som z toho patrične nervózna, istým spôsobom ma to vzrušovalo. Nikdy som pri ňom nebola tak blízko. Pravou rukou sa oprel o zadnú opierku, tým pádom bol pri mne až príliš blízko. Cítila som, ako sa jemne nadýchol vône, ktorú som si ráno natrela za ušné lalôčky. Keď sa priblížil, postavili sa mi snáď všetky chĺpky na tele a ustrnula som. Zrazu ma pobozkal na krk. jemne, ako motýlie krídla, takmer som to necítila. Ale urobil to. Odklonila som sa, aby som mu videla do tváre a prekvapilo ma, že má také jasné modré oči. Hanblivo sa usmial a takmer s profesionálnym výrazom mi oznámil : ,,Myslím, že tento test s tebou dokončiť nemôžem. Nebol by som totižto úplne objektívny." Po tomto sa postavil z kresla a po pár krokoch sa otočil, okuliare si posunul vyššie na nose a ponad plece sa na mňa usmial a žmurkol. Ja som odišla a kým som došla domov, čakal na mňa pred ním. Vonku bola strašná zima a ako dýchal, bolo vidno iba paru. Prišla som k nemu a čakala. Opäť sa usmial, tento raz neuveriteľne hanblivo.
,,Myslíš, že by sme sa mohli vidieť aj mimo školy? Viem že by sa to nemalo, ale dúfal som.. že by sme niekedy mohli vybehnúť na kávu, spoznať sa.. Tak celkovo, mať nejaké súkromie.."

Po týchto slovách mi nabehla do izby mama a zobudila ma. Asi nikdy v živote som nebola taká frustrovaná, verte mi :D A ešte viac frustrovaná som z toho, ako sama seba dokážem dostať do takýchto peripetií. Konečne mám okolo seba pokoj s tými stvoreniami, čo sa im niečo hompáľa medzi nohami a ja sa zapozerám do mladučkého profesora náboženskej výchovy a dejepisu. Zabite ma.











Taktiež som si nafarbila vlasy. Áno, opäť. Pendlujem medzi zelenými a tyrkysovými koncami. Áno, opäť. baví ma to. Hnedú mám rada, ale samotná je nudná. A keďže jediné čo na mne nie je nudné, sú moje vlasy, baví ma ich obmieňať. Uvidíme čo s nimi urobím nabudúce.












Moje nové motto! :) 
Každý niečo dokáže. Aj byť bezprostredne šťastný.



taktiež som si v poslednej dobe konečne pozrela dva filmy, na ktoré som čakala neskutočne dlho. 

Love, Rosie




Ďalší z nich bol s úžasným Jamesom McAvoyom, herec, na ktorého mám crush už veľmi dlhý čas.

The disappearance of Eleanor Rigby

Obidva filmy sú romantické, samozrejme. Keď skončili, ešte dlho som sa usmievala sama pre seba.
Sú to presne tie tipy filmov, ktoré vo vás zanechajú ten dobrý pocit, presvedčenie, že všetko raz bude dobré :)


Neviem kedy sa opäť ozvem, priznávam sa a dopredu ospravedlňujem.




21. januára 2015

Agallamh 2.

,,Niečo nové?“  Spýtal sa Robert, keď sa v utorok zjavil v práci.
,,Dievča malo na lopatkách 2 malé ranky. Len začervenané jazvy. Akoby si ich škrabala.“
,,Vieme od čoho to môže mať?“
,,Kevin netuší. Vraj vyzerajú, akoby niekto niečo vybral z jej tela.“
,,Vybral?“ Zamračil sa Rob nechápavo.
,,Akože vyoperoval,“ ponáhľal sa Mike s odpoveďou.
,,A? Na to povedal Kevin čo?“
,,Nič. V jej tele nič nechýba. To dievča akoby v podstate spalo. Žiadne obranné zranenia, žiadne vpichy, rezy, nič. Teda, nič, čo by mohlo mať niečo spoločné s jej smrťou. Momentálne sme bezmocní.“
,,Takže nám neostáva nič iné, ako počkať na histológiu. Mohol by si zavolať Abbey nech sa pozrie , či sa za posledných 5 rokov nevyskytli podobné prípady.“



Robert mal plnú hlavu myšlienok. Pred dvoma dňami obdržali anonymné hlásenie od okoloidúceho cyklistu. Blízko mestskej knižnice vraj leží mladé dievča očividne v bezvedomí s rukami a nohami priviazanými k telu. Ďalšia čudná vec bola, že dievča malo na zápästí prilepené malé modré kvietky. Obyčajným detským leukoplastom. Na sebe nemalo nič iné okrem čierneho spodného prádla a veľkého čierneho X namaľovaného cez brucho. Okamžite tam vyrazila záchranka v pätách s policajtmi. Po príchode konštatovali to, čo cyklistovi očividne nebolo jasné. Dievča už bolo po smrti. Po prezretí odborným lekárom vysvitlo, že dievča bez mena ležalo za kríkmi v tráve vyše 2 týždne. Na tele jej našli zvyšky formaldehydu, čo naznačovalo, že telo bolo doslova zakonzervované. Odtlačky prstov, zuby bez zásahu zubára, žiadne zlomeniny z detstva.

Nič detektívom z Chicaga nepomohlo zistiť totožnosť dievčaťa. Ani po nahlásení opisu do najväčších rádií a televíznych staníc. Jedno veľké nič. 17 ročné dievča s vlasmi čiernymi ako uhoľ, modrými očami a ľavým uchom pokrytým od vrchu po dol piercingmi, nikomu nechýbalo.  Ani v Chicagu, ani v susedstve. Akoby nikdy neexistovalo.


Bolo to na neuverenie. Je nemožné, aby  mladé dievča nikomu nechýbalo. Nemalo žiadnu rodinu? Priateľov? Nechodilo do školy ani k lekárovi? Jednu vec sa Robert za tých niekoľko v službe naučil. Čo vyzerá ako kačka, chodí ako kačka a vydáva zvuky ako kačka, kačka nie je. Bol rozhodnutý tomuto prípadu prísť na kĺb.

8. decembra 2014

Because people in quotes can describe my feelings better than I ever will.


Letters For Julliet, 2010



Midnight In Paris, 2011



Frances Ha, 2012



Skins (FIRE), 2013



Stuck In Love, 2012



Beautiful Creatures, 2013



The Breakfast Club, 1985



The First Time, 2012



The Perks Of Being A Wallflower, 2012


21. novembra 2014

What really is a happiness?

nedávno sa ma psychologička spýtala, kedy som bola najšťastnejšia. nemyslela tým celých pomaly 18 rokov, ale v poslednej dobe, dajme tomu., za tú dobu, čo som na gympli.

takéto otázky človek nepokladá každý deň, takže som nachvíľu ostala vyvedená z miery. ale potom som si uvedomila.

najšťastnejšia sombola paradoxne vtedy, keď som bola najsmutnejšia. bol to v podstate takmer celý druhý ročník. to bol čas, kedy som spoznala baby a chalanov, s ktorými som teraz v partii a niektorých, ktorí tam už viac nepatria.
bolo to obdobie, keď som veľa blicovala, chodili sme na DOD na rôzne výšky. v Trnave, Nitre, Trenčíne..

vedela som, že keď nepôjdem do školy, v kaviarni niekto bude. a väčšinou to tak aj bolo. ráno som sa rozhodla, že nikam nejdem, napísala som jednu smsku a to sa rozšírilo tak, že tá jedna sms stačila, aby keď som došla do kaviarne, čakali tam aspoň dvaja ľudia.

bolo to obdobie totálnych bláznovstiev. fakt, že keď som vyšla zo školy a tam čakal Miro na aute spolu s Čurim, Erikou, Chichom a ja som sa na nič nepýtala, len som nasadla a išlo sa. do Nitry, do Trnavy, na priehradu. kamkoľvek, vážne.

alebo keď som nešla do školy (opäť) a namiesto kávy alebo čohokoľvek iného sme len sedeli u Mira v aute, fajčili a kecali.

prišla zima, začala som si s Kristiánom, bla bla bla, všetci vieme,.. blbli sme. jar, party, party, party..
koniec jari a prišiel Max, áno, aj o tom ste už všetci počuli.. doteraz sa neviem rozhodnúť či to bolo celé chyba alebo nie..

prišlo leto, brigáda, potom chata s partiou, ktorú som si užila ako si už asi nikdy v živote neužijem. ale to sú iba slová chatovej panny, keďže to bola moja prvá chata s partiou.. možno nám to výjde aj na zimu, teším sa.

pokračovalo leto, party, party, party, veľa koncertov, veľa výletov. letom to skončilo.

ľudia sa rozliezli na výšky a z partie sme tu ostali štyria. poviete si, že je to v pohode, ono aj je, ale už to nie je ono.

človek ktorý tvrdí, že keď ti kamarát odíde na výšku, nič sa nezmení,.. no povedzme si, v mojom prípade to tak nie je.

celkovo na toto obdobie spomínam s úsmevom na tvári.

ako sa hovorí, ĽUDIA ODÍDU, SPOMIENKY OSTANÚ.

a na to sa splieham, lebo viem že aj o 20 rokov budem na toto obdobie a tých ľudí spomínať s veľkým úsmevom na tvári.






chata s babami, plus saška a čuri

víkendy zašitá u strýka v izbe


DOD Trnava


koncert Being as an ocean, Stick to your guns s Chichom a Mirom









10. septembra 2014

Črievička.






Črievička zletela
Dole z podstavca
Bez akéhokoľvek dotyku
Cudzej osoby

Všetci sme črievičky
Čo sa hýbu
Vlastným
Smerom

Samota
Nie je vždy zlá
Odhalí tvoju tvár
Musíš vedieť

Musíš vedieť žiť
Sám so sebou
Aj bez seba
Aj bez nej
A bez neho

Musíš  vedieť
Žiť
Pretože na inom
Na inom nezáleží

Nezáležalo
Ani teraz
Ani vtedy
Ani potom.