31. októbra 2012

Unbroken (26)


Keď som sa pondelok ráno zobudila, moje jediné myšlienky patrili tomu, aby škola čo najskôr skončila a ja som mohla zavolať Joshovi.
,,Dobré ránko," zašvitorila som Dannymu, keď som vyšla z izby oblečená, namaľovaná a dobre naladená.
,,Fíha," zapískal. ,,Andy s dobrou náladou vidno málokedy.
,,Jasné, len si rypni," vyplazila som mu jazyk.
,,Máš takú dobrú náladu, že mi to ani nevrátiš," mykol plecom a škeril sa. ,,Musím to využiť."
,,Len sa z toho neposer," pretočila som očami.
,,Choď už do školy, si neznesiteľná."
,,Idem, dýchaj," zašomrala som. Zo stola som schmatla urobený sendvič a ignorovala som protestné Dannyho vrčanie. Utekala som do izby, zo skrine som vybrala hrubý čierny kabát a okolo krku som si obkrútila hrubočízny červený šál. Mala som ešte zopár minút a tak som na pár minút otvorila okno, aby sa do izby dostal čerstvý ranný vzduch.
,,Čau večer," zakričala som Dannymu a už som schádzala po schodoch. Dnešné ráno bolo poriadne studené. Je 19 november a ráno už poriadne prituhuje. Poviem vám, tých 15 minút autobusom je raj oproti polhodinovému šlapaniu, ak ten autobus zmeškám. Keď som sa pozrela na mobil, zistila som, že som z domu vyrazila o 20 minút skôr.
,,No fasa," zamrmlala som. Poobzerala som sa po ulici a rozhodovala som sa, kam sa schovám pred podkabátzaliezajúcou zimou. Potom mi docvaklo, že ulicu odtiaľto je Starbucks. Ruky som si zastrčila hlboko do vrecák a rýchlym krokom som sa pobrala cez cestu. Kým som došla a objednala si škoricové latté, bol ten pravý čas, aby som šla na zastávku počkať autobus.
,,Dobré ráno," usmiala som sa na vodiča. Ten na mňa iba hodil nevrlý pohľad a venoval sa jedinej veci, ktorá ho očividne zaujímala. Šoférovanie, pchéé.
,,Tí šoféri sú čím ďalej tým milší, pravda?" Usmial sa na mňa zo sedadla blonďavý chalan a ukázal jamku v líci,
,,Ani mi nevrav. Človek je milý a oni naňho len vrčia," posťažovala som sa naoko.
,,Som Matt," usmial sa opäť a podal mi ruku.
,,Ja Andy," prisadla som si, ani som sa nepýtala, či má voľné.
,,Kam cestuješ?" Spýtal sa a trošku si rozopol bundu.
,,Do školy. Chodím na umeleckú," vysvetlila som mu.
,,Umelci sú vraj extravagantní a nedôverčiví," pozrel na mňa a koniec vety premenil na otázku.
,,Ale čo si," zasmiala som sa. ,,Už len to že sa s tebou teraz rozprávam je dosť dôverčivé, nemyslíš?"
,,Možno ma len sleduješ, aby si ma mohla využiť na nejaké tajné umelecké čachre-machre!"
,,Jasné, ide mi iba o to. Sledujem ťa už týždne a dnes nastal ten deň, keď mienim uskutočniť môj plán, muhaha," napodobnila som diabolský smiech.
,,Vedel som to," lúskol prstami a obviňujúco na mňa pozrel.
,,Prepáč, asi by som mala odísť, keď si na to došiel," smutne som naňho pozrela a postavila som sa.
,,Nééé, čo si, nechce sa mi ísť samému," vysvetlil.
,,Kam cestuješ ty?" Spýtala som sa so záujmom.
,,No... Ibaaa.. Za kamarátom," odpovedal vyhýbavo.
,,No, aha," zahmkala som. Očividne mi to nechcel povedať. Nevadí.
,,Okej, toto je už moja zastávka, tak ahoj," usmiala som sa a naozaj som vstala.
,,Nemáš twitter, alebo čo?" Vstal aj on a nádejavo na mňa pozrel.
,,AndyCohen_smiley," napísala som mu do podávaného mobilu.
,,Tak sa maj," spokojne sa usmial a zamával mi z idúceho autobusu.
,,Ahoj," povedala som sama pre seba a potichu sa rozbehla ku Gracinmu chrbátu aby som ju mohla vystrašiť.

-po škole-

,,Stále nemôžem uveriť, že máš také šťastie," usmiala sa na mňa Grace.
,,Ver mi, že ani ja," pokrútila som hlavou. ,,Keby to Niall nespomenie, asi by som toho veľa neporiešila."
,,Ešte že ho máš," drgla ma. Iba som prikývla. Mobil vo vačku sa rozvibroval.
,,Spomínaj čerta," uškrnula som sa.
-Ahoj,- usmievala som sa.
-Ahoj kráska. Už si skončila?-
-Akurát sme spolu s Grace vyšli z budovy. Čítaš mi myšlienky?-
-Kiežby,- vzdychol si.
-Alebo ma sleduješ?!- Použila som nápad z rána.
-Našla si plošticu?- Spýtal sa dokonale šokovaným hlasom.
-Tú ešte nie,- zasmiala som sa.
-Čo keby som s Harrym skočil pre vás a ukážem ti, kam som ju schoval?-
-Máš 10 minút,- povedala som provokatívne a zrušila som ho.
,,Čo sa deje?" Pozrela sa na mňa prekvapene Grace a okuliare sa jej zošmykli na koniec nosu.
,,Príde pre nás Niall s Harrym a niekam nás zoberú," stočila som náš rozhovor s Niallom do jednej vety.
,,Ale Andy! Ja neviem o čom by som sa s nimi mala rozprávať," spanikárila.
,,Grace, no tak. Máš 19, nebuď decko," povzbudivo som sa usmiala.
,,Hmmm," zašomrala.
,,Úúúsmev," zakrútila som ňou.
,,Ale veď dobréé," rozosmiala sa. ,,Ozaj a čo ten Josh?"
,,Ooops! Nevadí, zavolám mu, keď dôjdeme tam niekam," rozhodla som sa.
,,Asi to už zistíš," ukázala bradou k čiernemu Range Roveru. Pohli sme sa smerom k nemu a odtiaľ sa z okna vynorila iná hlava, akú sme čakali.
,,A ty tu čo robíš?" Spýtala som sa prekvapene, zato s veľkým úsmevom.

29. októbra 2012

All these little things.


Návštevnosť klesááá a klesáááá, na 77 za deň.. A ja viem prečo. Nepíšem. Hmmm,.. Dnes odo mňa nič nečakajte. Podľa mňa ako dostatočný článok stačí len toto magické niečo tu nado mnou v tvare obdĺžnička.

Keďže Little things malo vyjsť keď budem v škole, akosi som sa s tým zmierila že to budem počuť už poobede. Potom mi Nikol na angline nasadila chrobáka so slovami: ,,Angi? Už by mala byť tá pesnička, nie?"

A ja som s pomyslela, shit, tak je to tu.. Hneď cez prestávku a ďalšiu hodinu sme to našli, vypočuli, poplakali a život išiel ďalej. Odvtedy mi Little things hrá dokola. A keď tým myslím dokola, tak tým myslím vyslovene doslova. 

Je to, ako keby vzali moje pocity, moje myšlienky, moje pochybnosti o mne samej a dali ich do pesničky. Priznám, bol trošku šok, keď pesničku začal spievať Zayn a keď Louis a Niall mali sóla dlhé ako nikdy.
Z Haroldovho chrapláku idem do kolien, prisahám. Liam, Zayn stále dokonalí a ešte raz to napíšem, z Louiho a Niallovho sóla strašne strašne moc v pi*ííííí!!

I keď som si istá že text už snáď ovládame všetky, aj tak vám ho sem hodím :)

Your hand fits in mine
Like it's made just for me
But bear this in mind
It was meant to be
And i'm joining up the dots
With the freckles on your cheeks
And it all makes sense to me

I know you've never loved
The crinkles by your eyes
When you smile,
You've never loved


Your stomach or your thighs
The dimples in your back
At the bottom of your spine
But i'll love them endlessly

CHORUS:
I won't let these little things
Slip out of my mouth
But if i do
It's you
Oh it's you
They add up to
I'm in love with you
And all these little things


You cant go to bed
Without a cup of tea
And maybe that's the reason
That you talk in your sleep
And all those conversation
Are the secrets that I keep
Though it makes no sense to me

I know you've never loved the sound of your voice tape
You know want to know how much weigh
You still have to squeeze into your jeans
But you're perfect to me


CHORUS:
I won't let these little things
Slip out of my mouth
but if it's true
It's you
Oh it's you
They add up to
I'm in love with you
And all these little things

You'll never love yourself
Half as much as I love you
You'll never treat yourself right darlin'
But i want you to
If i let you know
I'm here for you
Maybe you'll love yourself like i love you
Oh..


I've just let these little things
Slip out of my mouth
Because it's you
Oh it's you
It's you
They add up to
And i'm in love you
And all these little things

I won't let these little things
Slip out of my mouth
But if it's true
It's you
It's you
They add up to
I'm in love with you
And all your little things


Vaša uplakaná rozcítená Ang

25. októbra 2012

You need to wake up if you want to dream.

V prvom rade: ĎAKUJEM za neuveriteľných 70.tisíc návštev na blogu! Veľmi si toho vážim. A viem, že vzhľadom na to, čo ste si práve prečítali pred pár sekundami vám toto príde hnusné. Ale návštevnosť je podľa mňa dostatočná, takže by sme sa mohli dohodnúť že aspoň 5 komentárov keď nebude pod poviedkou (iba pod poviedkou, tieto moje drísty netreba), tak ďalšia časť nebude, platí? Aspoň sa aspoň troška dozviem, ako vám na poviedke záleží. Prepáčte, ale potrebujem len o trošku väčšiu odozvu :-)


Pesničku od Fall Out Boy vrelo odporúčam, maximálne som sa na ňu zmotala. Ide mi už skoro týždeň vkuse a zatiaľ ma neomrzela. 

Včera som došla z angličtiny, počas a po ktorej som bola "kapánek" zmätená zo svojich vlastných pocitov. Ale k veci. Prišla som domov a zapla som si Mtv, veď čo ak tam ide AJ niečo normálne. A čo práve nešlo? MTV rocks! Happy som bola ako blcha. Pridať hlas na plné gule a nechať znieť domom Bring me the horizon, Foo fighters alebo Enter Shikari nie je na škodu! Síce ma zhučali, nech to dám tichšie, ale vychutnala som si to aj potichšie. Vždy ma poteší, keď niekde také niečo hrajú, ThanksGod!!!!!!
Keby nemám strýka, ktorý tento typ hudby počúva od 16 a to má teraz 25, tak neviem čo robím. Pamätám si, ako som mala 11 a boli sme u babky. Nikdy som nechápala, ako môže mať izbu polepenú takými čudnými týpkami. Teraz? U mňa je to skoro také isté. Keď sme zvykli sedávať na dvore a strýko Baláž sa išiel sprchovať, celá Kráľová nad Váhom počula, že sa sprchuje. Pekne krásne si zobral CD prehrávač a úplne na plno (keď tým myslím naplno, tak myslím ešte viac) si pustil hudbu. A ja som bola v šoku, ako taký hnus môže počúvať. Linkin Park, Blink 182, Sum 41, Korn, Limp Bizkit či Papa Roach. Božééé, veď teraz pre mňa tie skupiny znamenajú všetko. 

Punk, rock, hardcore a nebudem tu všetko vypisovať lebo tých odtieňov je fakt veľa (zoberte si, že už Len Linkin Park sú zaradení do nu-metalu, pchéé), som začala počúvať asi pred 2,5 rokom. Bola som v kúpeľoch a jediné, čo som počúvala bol depresívny rap. Zhrozené? Nevadí :D .. Bola tam moja veľmi dobrá kamarátka, ktorá mi postupne toto púšťali. Každé ráno sa chodbami nášho "domu" niesol Linkin, Simple Plan alebo Paramore. Oooo,, zlaté dobré časy. A potom to už išlo. Keď si strýko púšťal hudbu, už som nekrčila nosom, ale nadšene som si pokyvkávala hlavou. 
Aký štýl hudby počúvate? Poprípade, aké sú vaše obľúbené skupiny a čo si myslíte o ostatných druhoch hudby?

Ja osobne nemám nič proti žiadnemu druhu hudby, i keď rap a hip-hop vyslovene nemusím. Iba zopár skladieb sa mi páči. DnB som počúvala aj ja, keď som mala 12, to boli inéééé motačky. No a pop, RnB počúvam aj dnes, veď pri tom sa najlepšie depkuje, veď to poznáme. (či nie??!)



Ojoooj, čo by som ja dala za takúto izbičku krásnu :)


Kto by nechcel takýto malilinký kľúčik, ktorý otvára každé dvere? Každé tajomstvo, každé nedorozumenie? Ak hej, postavte sa do rady za mňa!


Je mi ľúto, že nie som to, čo si chcel.

Neviem či sa vám chce počúvať tieto moje výplody z hlavy, tak to radšej ukončím, dobre? Ide jeseň, všade je žlto, hnedo, oranžovo a mňa ide udusiť od blaha že budúci týždeň má byť cez deň 5 stupňov a v noci aj -10, mehehee.

Vaša Ang.

21. októbra 2012

Unbroken (25)


Ešte ma máte aspoň trošííčku rady?? Som strašná, že sem nepridávam tak často. Tu je 25. časť, konečne sa dostávam niekam, kde sa bude diať dačo poriadne zaujímavé, to vám sľubujem :)

,,Chutí ti?" Pozrel na mňa Niall a na vidličku si napichol ďalší kus veľkého steaku.
,,Chutí," usmiala som sa sa naňho ponad môj kurací šalát, nad ktorým ohŕňal nosom.
,,Aspoň nejakú výhodu mal tento deň," skonštatoval s úsmevom a čakal na moju reakciu. A ktorá nesklamala.
,,To hej, ale aj tak sa bojím, čo bude z toho, že som nešla do školy," povedala som nervóznym hlasom.
,,Andy. Máš 19 rokov, si dospelá žena. Jednoducho im povieš, že ti bolo nevoľno alebo čo."
,,O to ide. Som dospelá žena. Toto by sa mi vôbec nemalo stať."
,,Dobre, dobre. Už žiadne prespávanie cez týždeň, platí?"
,,Malíček na to," prikývla som.
,,A vraj dospelá žena žena," rozosmial sa Niall, až sa zopár ľudí otočilo.
,,Sklapni," smiala som sa.
,,Sklapni," napodobnil ma.
,,Vieš čo?! Nebavím sa s tebou!"
,,Uhm, uhm," prikyvoval posmešne Niall, až som mala chuť doňho niečo hodiť. Ale som predsa dospelá žena a tak to neurobím, že? Potichu sme dojedli a zaplatili sme. Mám pocit, že toto je viac hra na to, kto to dlhšie vydrží. Ale budiš. Vyšli sme na ulice, kde bolo sakra veľa ľudí a dosť veľká zima, čiže som Nialla intuitívne chytila za ruku. Má ich vždy také teplé, že aj uprostred fujavice by mi bolo fajn, keby ho držím za ruku. Samoľúbo sa usmial, no bol ticho. Pre jeho šťastie. Prechádzali sme sa ulicami, míňali rôzne páriky. Keď v tom...
,,Andy?" Zavolal na mňa povedomý hlas.
,,Josh!" Otočila som sa k nemu a usmievala som sa ako slniečko na hnoji.
,,Niall," pozrela som na Nialla a snažila sa mu dať najavo, že hra neskončila, ale slušnosť káže. ,,Toto je Josh Blumethal, umelec. Chodil na školu, tam kde som teraz. Určite si o ňom počul." Niall prikývol a podal mu ruku.
,,Teší ma. Som Niall Horan."
,,No, tak o tebe som ja počul určite," zasmial sa Josh a potriasol mu rukou.
,,Je to možné," uškrnul sa Niall.
,,Ozaj, nemala by si byť v škole?" Pozrel na ma Josh a ja som sa začervenala.
,,No, akosi mi to dnes nevyšlo."
,,Ts, ts, ts," nadvihol obočie, ale potom sa zasmial. ,,Občasné ulievanie sa je zdraviu prospešné," žmurkol na mňa.
,,A ty čo robíš vonku teraz na obed?" Zmenila som rýchlo tému.
,,Bol som sa prejsť, prevetrať si hlavu, vieš. Niektoré veci s výstavou sa pokazili. Odstúpil mi chlapík, ktorý tam mal vystavovať, takže buď musím byť kúzelník alebo neviem," vzdychol si. Cítila som, ako mi Niall silnejšie zovrel ruku a narovnal sa.
,,Takže hovoríš, že potrebuješ niekoho, kto by bol súčasťou tvojej výstavy?"
,,No,.. V skratke áno," prikývol a zvedavo naňho pozrel. ,,Prečo?"
,,Tuto Andy má doma fakt prekrásne obrazy, to ti teda poviem." Splašene som naňho pozrela. Ako sa môžem ja rovnať s Joshom Blumethalom, čo mu preskočilo?! Veď by som oproti jeho obrazom vyzerala ako úplný umelec analfabet!
,,Áno? No, znie to dobre." Z vrecka vytiahol zvoniaci mobil a prečítal si SMSku. ,,Ľudia, dobre sa s vami kecá, ale už by som mal byť niekde inde. Ozvem sa, keby niečo," usmial sa a odkráčal. Počkala som, kým bude dostatočne ďaleko, aby som mohla vyletieť.
,,Zbláznil si sa?!"
,,Prečo?" Obranne nahrbil plecia a zazrel na mňa.
,,Aby som ja mala obrazy na Joshovej výstave? Veď je momentálne jeden z najlepších umelcov Británie!"
,,Andy!! Videl som tvoje obrazy a sú prinajmenšom také dobré, ako tie jeho!"
,,To vieš!"
,,Hej, nehádajme sa. Chcel som ti iba pomôcť, nemusíš hneď štekať!" Namrzene sa snažil oddialiť blížiacu sa hádku.
,,Ja neštekám," odvrkla som. Chvíľu sme išli mlčky, každý pozerajúc iným smerom. ,,Ja.. Ježíš, prepáč. Nechcela som tak vyletieť." Vzdychla som si.
,,Prečo sa tak podceňuješ?" Spýtal sa ma Niall. Mlčala som, a kopala som do kamienkov, ktoré sa mi dostali do cesty.
,,Pozri, ak ťa to naozaj štve, je mi to fakt ľúto. Ale aj sa ti ozve, stálo to za to, nie?" Pousmial sa s nádejou v očiach.
,,No," zašomrala som.
,,No tak mŕtvolka," pomykal mnou, až som sa musela usmiať.
,,Si hrozný," obvinila som ho.
,,A preto ma máš tak rada," roztopašne pokrčil plecami. ,,Nie?"
,,Presne preto," prikývla som a objala som ho okolo krku, aby som ho mohla pobozkať.

-o 2 týždne-

,,Bude to chlapček," vbehli do bytu Dany s Lucy.
,,Hej, brzdi, ste ako Snape pri stretnutí so šampónom," rozrehotala som sa.
,, To bolo hnusné," poznamenal Niall so smiechom. Natiahol ruku a spolu sme si ťapli.
,,No viete čo, tak sa poserte," odvrkol Dany.
,,Dobre no. Už je to definitívne?" Spýtala som sa a stopla som film.
,,Hej. Bude to chlapček," zopakovala Lucy ešte raz.
,,Už aj viete meno?" Spýtal sa Niall a ja som sa na nich zvedavo pozrela.
,,Ja chcem Nicka, ale Lucy chce Josha," vysvetlil Dany.
,,Ja som za Josha," ozval sa Niall.
,,Mne sa viac páči Nick," usmiala som sa smerom k Danymu.
,,A to si hovoríš kamarátka?" Zasmiala sa Lucy. ,,Čo pozeráte?"
,,Prci, prci prcičky poslednú časť," uškrnula som sa.
,,Bože, deti, pôjdete do pekla," pokrútila hlavou so smiechom, no prisadla si.
,,No tak to už pusti," ozval sa Dany.
,,Rozkaz," zasalutovala som. Film sa dostával do toho najlepšieho. Jimov otec sa práve snažil odpratať z párty pomocou akčného zoskoku z balkóna, keď mi zazvonil mobil.
,,Niééé," smiala som sa a preto som ho nepočula. Až po chvíli ma Niall červený od smiechu drgol a ukázal na mobil. Poklepkala som si po čele a odišla som od rehotajúcej sa kopy ľudí, aby som mohla v pokoji vynadať tomu, kto ma vyrušil.
-Áno?- Ozvala som sa slušne.
-Andy, si to ty?-
-Som to ja,- prikývla som a začínala som sa smiať
-Tu Josh. Pamätáš, ako sme sa cca pred 2 týždňami stretli na ulici? Aj s tým Niallom si tam bola.-
-Jééj, ahoj Josh. No jasné, pamätám. Čo sa deje?-
-Dosť som o tom premýšľal a došiel som k jednej veci. Nechcela by si vystaviť nejaké obrazy na mojej výstave? Pomohlo by to tebe, nejako by si sa rozbehla a pomohlo by to mne. Pýtal som sa aj Gracinho strýka, vraj kresíš perfektne.- Vysypal na mňa kopu viet a ja som ostala ako obarená.
-Ty chceš, aby som vystavila nejaké moje obrazy?- Zopakovala som po ňom ako papagáj.
-Veď to hovorím,- zasmial sa.
-Budem neuveriteľne rada. Prepána Josh, ďakujem!- Jasala som.
-Viem, že je sobota, tak ťa nebudem dlho zdržovať. Mohla by si mi v pondelok po škole zavolať? Dohodneme sa na podrobnostiach, nech máš, keď tak čas pracovať na niektorých obrazoch. Môže byť?-
-Jasné, takže v pondelok ti volám. Ahoj.- Zrušila som ho a s ústami otvorenými dokorán som šla naspäť do obývačky. Bez slova som vzala zo stolíka ovládač a opät som stopla film.
,,Héééj, čo robíš?" Začal protestovať Niall a Dany sa pridal. Iba Lucy na mňa skúmavo pozerala,
,,Andy, čo sa deje?"
,,Práve mi volala Josh Blumethal. Vystaví nejaké svoje obrazy na výstave v marci!!"
,,Čoooo!!" Skríkla Lucy. ,,To je perfektné!"
,,Mi hovor!" Smiala som sa.
,,Ja som ti to hovoril," povedal Niall s úsmevom.
,,Ja viem. A milujem ťa za to. AJ za to, že si mu to vôbec navrhol," usmievala som sa a ľahla som si tam, kde som predtým bola. Oprela som si hlavu o Niallove nohy a pustila film. Naozaj netuším čím to bolo, ale bol ešte vtipnejší ako predtým. Čím to môže byť? Neviete? Ja možno tuším. Možno to bude tým, že sa mi plnia všetky sny.

14. októbra 2012

I still care.

,,Pichneme ti nejaké anestetiká, aby si necítila bolesť," usmial sa na Carrie doktor. Keď som si všimla, ako sa veľkou ihlou blíži k mojej kamarátke, stislo mi srdce. Blbi sme, nemali sme to robiť. Lekár zasunul injekciu do infúzie a doslova som počula, ako si Carrie nahlas vydýchla. Panebože, musí mať veľké bolesti.
,,No tak Bells, bude to dobré," usmiala sa na mňa vysilene Carrie z postele.
,,To dúfam. Je mi to tak ľú...," začala som, no Carrie mi skočila do reči.
,,Ani to nedokončuj. Vravela som ti, že sa mi to mohlo stať aj v akomkoľvek inom časom čase. Boli sme proste v zlom čase na zlom mieste." Iba som pokrútila hlavou a myslela som si svoje. Mali sme vypité. Bol to letný piatkový večer a ja som u nej prespávala. Zahrať si hru vadí-nevadí vyzeralo ako najlepší nápad.
,,Nechajte ju odpočívať," povedala mi sestrička s citom.
,,Samozrejme," otočila som sa, že odídem, keď sa spoza mňa ozval zvuk, ktorý signalizoval, že jedno srdce v miestnosti prestáva biť.
,,Panebože," vykríkla som. ,,Robte niečo!"
,,Zavolaj doktorku. IHNEĎ!" Bezmyšlienkovite som vybehla von a očami hľadala niekoho kompetentného.
,,Pomôžte mi!" Skríkla som smerom k osobe v bielom plášti a tá sa okamžite rozbehla do izby. Keď som tam však chcela ísť naspäť, sestrička ma zachytila a ťahala von.
,,Je to na lekároch. Vaša priateľka musí na operáciu. Poďte so mnou," jemne, ale isto ma viedla smerom k sedadlám. Ako ma tak vliekla, plecom som zachytila o nejakého chalana v kapucni.
,,Prepáč," vyjachtala som. Keď som sa zahľadela do známych očí, nemohla som tomu uveriť.
,,Bože!" Vrhla som sa mu do náručia.
,,Bella," vydýchol a objal ma. ,,Kde je?" Spýtal sa. I keď sa neozval 5 mesiacov a nevedeli sme o ňom nič, ale to že tu práve teraz bol, znamenalo veľa.
,,Berú ju na operačku. Panebože!" Vyhŕkli mi slzy a schovala som sa mu do náručia.
,,Prepáč Bells. Že som tu nebol."
,,Povedal si jej, že ju nemiluješ. Že ju už nikdy nechceš vidieť. Neozval si sa 5 mesiacov!" Začínalo mi to dochádzať. To, koľko Carrie plakala a ako veľmi sa trápila. Že hľadala chybu v sebe a ja som bola úplne bezmocná, keď som jej nevedela vysvetliť čo sa stalo. Sama som to nechápala.
,,Bolo to kvôli nej! Boli sme na svetovom turné. Po rozchode s bývalou priateľkou by ju po zverejnení nášho vzťahu zničili. Nechcem, aby sa to stalo ďalšiemu dievčaťu, ktoré milujem. I still care," zašepkal s pohľadom upretým do blba.
,,Dievča, ktoré miluješ možno neprežije noc," zašepkala som necitlivo. Opäť sa mi spustil príval sĺz, tentokrát taký intenzívny, že som cez ne ani nevidela. Po pamäti som sa dotackala k sedačkám pri stene a zviezla sa na ne neschopná slova, či akéhokoľvek pohybu.
,,To nemyslíš vážne," zosunul sa vedľa mňa.
,,Zlyhalo jej srdce. Ide na operačku," opakovala som slová, ktoré som už počula.
,,Panebože," zachripel a chytil ma za ruku. Silne som mu ju stisla a oprela som sa mu o rameno. To, že sa mu na zimnej bunde robil fľak vo veľkosti Illinois s prehľadom ignoroval. Sedeli sme tam čakajúc na osud dievčaťa, ktoré sme obaja milovali.

-O 5 hodín-

,,Slečna Fieldsová?" Podišiel k nám lekár v bielom plášti.
,,Áno?" Okamžite som sa prebrala z letargie a vyskočila som na nohy.
,,Kedy sa vrátia rodičia Carrie?"
,,Carrieny rodičia umreli, keď mala 7. Jej zákonitý poručník, jej strýko Adam je odcestovaný v Afrike. Pokúšali sme sa ho kontaktovať, ale nebol v dostihu. Momentálne som jediná, s kým sa o nej môžete rozprávať," potichu som mu vysvetľovala.
,,Vaša priateľka utrpela vážne zlyhanie srdca.. Jej telo začína bojovať proti sebe samému. Je mi to vážne ľúto, ale Carrie upadla do kómy" prehlásil s vážnou tvárou.
,,Viete s tým niečo robiť? Musíte vedieť!" Plácala som bez zmyslu logiky.
,,Nateraz  nemôžeme robiť nič iné, ako na ňu dávať pozor."
,,Ďakujem, pán doktor," kývla som hlavou, pretože čím viac o tom rozprával, tým horšie som sa cítila. Pozrela som sa, ako sedí na sedačke zosunutý skoro až na zem a nemala som to srdce ho budiť. Poviem mu to neskôr.

,,Nasledujúci týždeň sme pri nej boli neustále. Keďže letenky z Afriky za zháňajú ťažko, strýko Adam mal priletieť až o 3 dni. Carrie bola stále v umelom spánku. Pohľad na ňu ma bolel, ako nikdy v živote. Sedávala som pri nej raz ja, raz on a držali sme ju za ruku. Rozprávali sme sa s ňou a nepripúšťali sme si, že by mohla odísť navždy.
,,Verila by si tomu, že tu je? Meral za tebou toľkú cestu, Carrie," vzdychla som si. ,,On ťa vážne miluje," rozmýšľala som nahlas. Zahľadela som sa do diaľky a rozmýšľala nad 4 mesiacmi v Amerike, keď sme sa s ním stretli. Bol milý, pekný a mal oči iba pre Carrie. Vyzeralo to, ako keby sa pre seba narodili. A on potom odišiel . Nechal ju tam napospas všetkému. Odišiel bez štipky úcty, bez štipky akéhokoľvek citu. A teraz je tu, Už 7 dní sa odtiaľto takmer nepohol.
,,Doniesol som ti kávu," vošiel do miestnosti a vtisol mi do ruky plastový pohárik s pariacou sa tekutinou.
,,Ďakujem," hlesla som.
,,Stále nič?" Spýtal sa zúfalo.
,,Stále nič," pokrútila som hlavou.
,,Myslíš, že sa prebudí?" Hladil jej ruku a prechádzal po jej obrysoch.
,,Musíme veriť," pokúsila som sa usmiať.
,,Carrie, prosím, zobuď sa. Je mi ľúto, čo som urobil a chcem to napraviť. Ale musíš mi dať príležitosť to urobiť, dievča. Chcem ťa zobrať na prechádzku. Chcem ťa zobrať ešte na toľko dobrých filmov. Len mi to dovoľ," už len šepkal. Potom sa bez slova postavil a vykráčal z izby. Potichu som uchlipkávala kávu bez chuti a hľadela som na Carrie, ako tam len tak leží bez pohybu. Keď tu..
,,Hej!" Povedala som nahlas. Podišla som k posteli a videla som, ako pomaly zviera ruku vpäsť.
,,HEJ!!" Skríkla som a on vbehol naspäť.
,,Carrie!" Pribehol k nej a kľakol si na zem. Bol v rovine jej očí, keď sa jej hlava akoby inštinktívne obrátila jeho smerom. Jej oči sa postupne otvárali až nakoneic zabodla svoje zelené oči do jeho veľkých hnedých.
,,Liam," vydýchla. ,,Si tu," šepkala prekvapene.
,,Som tu, Carrie. Len prosím ťa už neodchádzaj," prosil ju. Na Carrie bolo vidno, ako bojuje sama so sebou. Nakoniec k nemu však natiahla ruku.
,,Kam by som odchádzala blázonko," usmiala sa a vysilene ho pohladila po líci.
,,Milujem ťa," povedal jej. V tom momente Carrieno srdce definitívne prestalo biť. Doktori robili čo mohli, no Carrie už prebudiť nedokázali. Liam hneď po oznámení pravdy bez slova odišiel. Vždy však, keď je v Amerike, ozve sa a spolu sa stretneme na káve. Už nemá iskru v očiach. Oči mu zvlhnú zakaždým, keď padne jej meno. Carrie, Carrie, Carrie.. Umrela s vedomím, že ju miluje. Verím, že tam, kde je, je jej lepšie. Carrie, ak ma teraz počuješ, prosím, vedz že si mi bola ako sestra. Ako rodina, ako opora. Nikdy na teba nezabudnem, kočka.

(Bella a Carrie)

11. októbra 2012

Skyfall

Brý deň, holky moje :-)

Hlásim sa vám z postele, keď čakám, kým sa mi načíta Gossip girl, aby som mohla pozerať. Už len posledná časť z 2 série a idem na tretiu, jupíííí.

Na Facebooku som nebola od 30 septembra, môžem sa trošku pochváliť? Aspoň trošíčka..
Priznám. možno mi troška chýba četovanie a tak, ale neľutujem :)
Neviem, kto má kedy narodky, takže sa všetkýým vám aj tí čo toto nečítate Všetko najlepšie :D 


Skyfall is where we start
A thousand miles and poles apart
Where worlds collide and days are dark

Zmotaná som velice na túto pesničku, je fakt nádherná :)


Iba chcem byť chudá. Je to priveľa?



Kto pozerá X-factor. Jennel Garcia a Jillien Jensen.
Tieto 2 baby sú jednoducho na zjedenie. 
Pri Jillien som si skoro všetko vyplakala. Hocikedy keď ju vidím na pódiu, mám zimomriavky.
Jennel to je také malé šidlo. Strašne sa mi ľúbi jej úsmev a ako si sama musí stále hovoriť, že už musí byť dospelá. takto akosi sa nejako vidím ja v 18, haha.


3. október. Išla som na angličtinu a sedela som pri čajovni na hojdačke. No a neodfoť si nohy!! :D 

A teraz k niekomu, koho milujem strašne strašne moc. Ale moc.
Tadáá...




No nie je náádhernááá??

No ale úprimne baby! Keď som videla video, ako fotila tieto prekrásne fotky. Pfúú, poviem vám, byť ako ona by mi vôbec nevadilo. Nie iba pre jej vzhľad, ale aj pre jej názory.
Je sama sebou, nehanbí sa za svoje telo a má sa rada taká, aká je.
K tomu sa nedopracuje 95% dievčat na celom celučičkom svete.
Súhlasíte?

Dnes len s takýmto kratučkým článkom, zajtra asi pridám jednodielku I won´t give up alebo si možno konečne zaspomíname na Neobyčajne obyčajný život?
Čo by ste radšej?
Ozaj. čo hovoríte na nový vzhľad? Stále hľadám ten jeden, ktorý bude jednoducho môj, takže prepáčte, že ho tak často mením.
A už sa mi načítalo GG, takže sa majte a dobrú noc :)

Vaša Ang, s natáčkami na hlave :) xx

8. októbra 2012

Unbroken (24)


,,Prespím u Nialla," doletela som do bytu a novinku zvestovala prvému človeku, ktorý bol na dosah.
,,Ale veď zajtra máš školu," pokrčil nosom Dany.
,,Ďakujem pán Vševedko. Bez teba by som to fakt nevedela," pretočila som očami.
,,Vieš ako to myslím. Budeš to stíhať?"
,,Snáď hej," pousmiala som sa, z izby som schmatla školskú tašku, do inej tašky hodila pyžamo a zubnú kefku.
,,Keď odchádzaš, hovorí sa ahoj!" Zakričal mi Dany. Vyšla som späť po tých schodoch, čo som zbehla a opäť som otvorila dvere.
,,Ahoj, môj milovaný bratranec Dany," povedala som sladko a ešte so aj afektovane poslala vzdušnú pusu.
,,Krava," zasmial sa a ďalej si pripravoval sendvič. Utekala som dole, kde na mňa čakal Niall s Harrym v aute.
,,Typická ženská. Ty čo si tú tašku vyrábala?!" Frflal Harry.
,,Lebo typická chlap tam hore potrebuje podľa neho "špeciálne zaobchádzanie"," so smiechom som si sadla na zadné sedadlo.
,,Jasné, len sa vyhováraj na chlapov."
,,A na koho iného?"
,,Hej! Deti nepobite sa," vložil sa do nášho rozhovoru Niall, keď už mi Harry išiel odpovedať.
,,My? Nikdy v živote," prehlásila som s výrazom anjelika.
,,My sa v skutočnosti vééľmi milujeme," smial sa.
,,Veď kto by neľúbil takého kučeravého debila?" Smiala som sa a strapatila som mu vlasy.
,,Ľúbim ťa," povedal s takou vážnou tvárou, že by u uveril každý. Aj neveriaci Tomáš.
,,Brzdi, aj ja som tu. Hej, pamätáš si ma? Niall Horan, tvoj frajer. Alebo vieš čo, kľudne ma ďalej ignoruj. Ja si ženskú spoločnosť zoženiem veľmi rýchlo," zatváril sa namyslene a začal prechádzať svoj telefónny zoznam.
,,Žiadne také, ty si môj," vychmatla som mu telefón z ruky a keď som videla, že už zastavujeme pred domom, vyskočila som von z auta a utekala som dovnútra. S taškami som musela vyzerať neodolateľne, to vám poviem. Nerozhodne som zastala v predsieni a rozmýšľala, kam pôjdem. Vybehla som hore schodmi a rozrazila dvere prvej izby v domnienke. že musí byť Niallova. Zavrela som dvere a sadla som si na posteľ. Pohyb som zaregistrovala príliš neskoro.
,,Eh,.. Čo tu robíš? Ozval sa od druhých dverí Louis, iba v uteráku.
,,Shit," ušlo mi. ,,Myslela som, že je to Niallova izba," povedala som na svoju obranu.
,,Zistila si, že nie,.. Záleží na tebe čo s tým urobíš," zakrútil bokmi a pozeral na mňa koketným pohľadom.
,,Choď naspäť do tej sprchy," zasmiala som sa a vyšla som z izby rovno do Niallovej náruče.
,,Čo si robila v Louisovej izbe?" Spýtal sa ma pobavene.
,,Mala som absolútne naplánované, že tam pôjdem, len aby si vedel," snažila som sa využiť moje príšerné herecké schopnosti. Bezúspešne, ako vždy.
,,Uhm, uhm.. Poď so mnou, aby si nezablúdila," odkašlal si a snažil sa nerozosmiať. Keby mám 5 rokov, tak mu iba vyplazím jazyk a mala by som to vyriešené. A tak som sa ním pekne potichu išla a ignorovala moje detské ja, ktoré sa pri ňom dralo na povrch.
,,Bude to super večer. Uvidíš," usmial sa tajomne.

,,Sú 2 hodiny a ja na siedmu vstávam," frfľala som, keď som sa trepala hore schodmi. Oči ma štípali, hlasivky ma boleli od toľkého rozprávania a smiatia sa, ale bolo mi parádne.
,,To zvládneš," zasmial sa Niall a otvoril mi dvere.
,,Hneď som tu," usmial sa.
,,Urob si pohodlie," ukázal smerom k posteli. Ani nie o pár minút sa vrátil s hrubou dekou a nafukovacím matracom.
,,To bude teda pohodlné, to ti teda poviem," zasmiala som sa.
,,Pre teba čokoľvek," povedal potichu. Po chvíľke sme zhasli svetlo. Byť tak blízko neho, v tichej tmavej izbe ma privádzalo do šialenstva. Chcela som si ľahnúť dole k nemu, no niečo ma zastavilo.
,,Niall, spíš?" Zašepkala som do tmy.
,,Nie," ozval sa prekvapivo čulým hlasom.
,,Rozprávaj mi o Írsku," poprosila som ho.
,,Čo chceš vedieť?"
,,Všetko," spokojne som sa pomrvila a zavrela oči.
,,Írsko, keď som bol malý a Írsko teraz, sa zmenilo. Keď som bol menší, teda, menší ako teraz, behávali sme po uliciach, tancovali, spievali a bolo nám všetko jedno. Teraz by sa to asi už nedalo. Chodievali sme hrávať futbal na ihrisko, ktoré bolo neďaleko našich domov. Bolo to skvelé detstvo....."

Chrrm, hm, hrrm.. Hm, čo? Pomrvila som sa a otvorila som oči. Ako prvé mi do oka padla Niallova blonďavá štica trčiaca spod paplónu na zemi vedľa postele. Poč..
,,Do prdele!" Vyskočila som a začala som po celej posteli hrabať telefón. Bezmocne som sa rozhliadala po izbe a hľadala aspoň budík. Nikde nič.
,,Niall!" Drgla som doňho. Nič. ,,Nialler, zobuď sa!!" Potiahla som ho za vlasy, na čo sa konečne prebral.
,,Čo jéé?" Zamrmlal a len sa prevalil na druhý bok.
,,Kde máš mobil?!"
,,Na poličke," mávol rukou neurčitým smerom. Ako som zistila hneď vedľa postele bola polička s DVDčkami, fotkami, dokonca i knihami a práve na kôpke kníh ležal jeho telefón. Keď som sa dopracovala k tomu, ako odblokovať ten stupídny mobil, trvalo to snáď celú večnosť. No super, je 12.03. Na školu sa už môžem vykašľať. Som ja ale pako. Na sebe som mala rifle zo včera a biele tielko. Obliekla som si naň svoj hnedý sveter, ktorý som našla prevesený cez stoličku. Oziabalo mi dlane, takže som si ich zakrútila do akéhosi čudného uzlu. Potichu som sa zakrádala dole schodmi no darmo.
,,Dobré ránko," ozval sa Louis spoza stola, kde sedel aj s El.
,,Ahojte," usmiala som sa a hanblivo som si sadla. ,,Nebolo by trocha kávy aj pre mňa?" Spýtala som sa a pohľadom som mykla smerom ku kávovaru na poličke.
,,Jasné," postavila sa El a vybrala zo skrinky bodkovanú šálku.
,,No čo hrdlička, aká bola prvá noc?"
,,Fajn. Ale zaspala som popri Niallovom rozprávaní," pokrčila som plecami.
,,Vždy som hovoril, že som nudný rozprávač," ozval sa zo schodov Niall.
,,Tak to nie je," rýchlo som povedala. ,,Ale bola som unavená a to tvoje rozprávanie bolo skoro ako rozprávka, tak som jednoducho zaspala," vysvetľovala som.
,,Andy, dýchaj," zasmial sa a vtisol mi pusu na líce. Naznačila som hlboký nádych a všetci sa zasmiali.
,,Prepáč, že si zmeškala školu," povedal potichu a na barovej stoličke sa celým telom otočil ku mne.
,,Jeden deň. Snáď ma nezabijú," smutne som sa usmiala.
,,Sám zájdem za dekanom a vysvetlím mu to," ponúkol sa Louis.
,,Ty len pekne jedz a nič nerob," schladila ho El s úsmevom.
,,Vidíš, ako som pod papučou?" Vyslal ku mne pohľad žiadajúci o pomoc.
,,Asi má na to El aj dôvod," vysmiala som ho.
,,Tak ted díííkýýý," povedal otrávene.
,,Aspoň ťa zoberiem na dobrý obed, poď," potiahol ma Niall zo stoličky.
,,Neprotestujem," usmiala som sa.

7. októbra 2012

Good intentions.


Toto vám musím dať sem! V poslednom čase sa jednoducho neviem dopočúvať tejto geniáálnej pesničky od Dappyho :-) Takisto si vypočujte aj Rockstar. Ľahnite si na posteľ, zhasnite všetky všetky svetlá, sluchátka na plné grády a potom to ucítite. Alebo možno je to len mnou? Ťažko povedať :P
Za toto ma budete "milovať", ale taká malá séria obrázkov. K veci, od veci, nuž čo, uvidíme :)


Nechovaj sa ako ročné obdobie. Užívaj si život a neprechádzaj ním len tak.


Nenechaj tvoje sny, aby boli iba snami.


ELLA HENDERSON!
Práve som dopozerala UK X-factor a ladím sa na Xtra factor s Caroline a Ollym. Toto dievča, bolo jednoducho úžasné. Taký super hlas má, že to ani možné nie je. Pripomína mi Adele, vám nie??


Šťastie je len šálka kávy a veľmi dobrá kniha.
(Pravda pravdúca! Nič nie je lepšie ako šálka dobrej kávy/ čaju a vážne dobrá kniha.)


 Nezmenila som sa. Iba som našla samú seba (:


Videli ste už klip od Nickleback? Trying not to love you sa volá :) V klipe lacný frajer robí všeliaké obrázky do kávy tým čudným miešaním a neviem čím. Nebite ma, jediné čo viem urobiť s kávou je zaliať ju :D 
Každopádne, takáto káva by stála za to, nie? ;)


Nikdy nestraťte to dieťa vo vašom srdci!!


Nialler včera v Londýne. Bože, bože, bože. Keď som mala vo štvrtok 6.,7. informatiku v škole a Nikol mi poslala SMS , kde bolo že Nialla budú operovať kvôli kolenu, trošku zahanbene priznám, že som sa rozplakala. Nesmejte sa mi, som naňho naviazaná!
Potom som prezrela twitter, kde stálo, že operácia bude až po svetovom turné?!! Tristo nervov do mňa vošlo. Debilesko malý, on tof akt chce nechať čakať až tak dlho?! Veď chodí o barlách, panebože! Normálne ako som to dnes videla, striasalo ma, slzy tiekli, ako vždy keď sa niečo stane.
Presvedčte ho niekto, aby nebol hlúpy !
Dúfam že sa dá skoro dokopy :(


Keby mám v izbe takúto poličku, bola by som happy ako blcha. Či viac? Ťažko povedať. Ale pred takúto poličku by som vraždila. Vážne. Nabudúce vám sem pridám nejaké izby a takéto vecičky, viete. Baví ma hľadať takéto doplnky, izby a tak. Nahrádzam si tým fakt, že som mohla ísť na stavebnú a nešla som. (Hlúpa, hlúpa Angie!!)


Niekedy sa cítim stratená.
Výstižné jak fras.
Hovorí sa, že: Nemáš facebook a neexistuješ. Jediné čo vám k tomu poviem je že je to pravda ;)

Vaša unavnená Ang, ktorá vám píše o 0.14 a pritom sľúbila mame, že nepôjde spať neskoro.
Ooops. 

3. októbra 2012

Vždy buď sama sebou! -EPILÓG-


Tadadúú, holky! Aha čo vám sem dávam :-)

17.4.2017

Play this!

,,El a musí to byť?" Pozrela som na ňu, keď som vychádzala spolu s ňou z bytu. Harry sa neustále niekam rozutekal a tak som ho pekne držala za ruku. Vkuse ma ťahal, mykal a ja som ľutovala, že som na také niečo vôbec pristúpila. Bol nadšený prinajmenšom tak veľmi, ako El s Alice.
,,Poď k svojej tetuške, malý Harold," rozosmiala sa pri pohľade na môj zúfalý výraz.
,,Alice!" Zatlieskal malý rukami a už sa jej vešal na nohy.
,,Rozmaznáš ho, keď ho budeš neustále nosiť na rukách," varovala som Alice.
,,Bude ten najrozkošnejší rozmaznaný chlapec na svete," zasmiala sa.
,,Potom sa ho už nezbavíš," povedala som jej. ,,Kam to chceš ísť?" Otočila som sa späť k El, ktorá štelovala foťák.
,,Niekam," mykla plecami. ,,Aspoň sa prejdeme, nie?" Spýtala sa a s dobrou náladou si ešte aj poskočila. Nikdy som nechápala, ako môže utekať, skákať a robiť iné nepravdepodobné veci na podpätkoch.
,,Alice, daj ho na zem, veď má vlastné nohy. Že Harry? Že nechceš byť rozmaznaný?" Pýtala som sa svojho syna, ktorý pozeral striedavo na mňa, striedavo na Alice.
,,A musííím?" Nahodil veľké oči.
,,El, tvoj manžel mi kazí syna!" Vykríkla som so smiechom.
,,Nekazí, tvoj syn má byť viac odolný," rehotala sa.
,,No poď my little bird, ideme," zavelila som s úsmevom a chytila jeho drobnú rúčku do tej mojej.
,,Kam ideme?" Spýtal sa, veselo cupkajúc vedľa mňa.
,,Ideme na prechádzku. Dnes je veľmi pekne. A teta El ťa chce vyfotiť, aký si krásny," vysvetľovala som mu, zatiaľ čo on pokyvkával hlavou, akože rozumie.
,,Budem sa fotiť? A môžem urobiť aj toto?" Spýtal sa a urobil grimasu.
,,Čo len budeš chcieť," štipla som ho do líca, na čo sa zachichotal.
,,Harry, povedz tvojej mamke, že je pomalá," pribehla k nám Eleanor.
,,Mamíí, teta Eleanor hovorí, že máš ísť rýchlejšie. Takto," rozbehol sa a ruku mi držal až prekvapivo pevne. Bežala som vedľa neho, smiešne zohnutá a užívala si jeho smiech.
,,Vidíte že to ide," smiala sa. ,,Harry, pozri sa sem," povedala nahlas a len čo sa Harry otočil, urobila fotku.
,,Teraz urob tú grimasu," pošepkala som mu. Dal si ruky do vrecák a ústa vykrivil do obrovského úsmevu.
,,To bolo cool," ozvala sa Alice. ,,Ale vyber si ruky z vačkov, lebo padneš na nos," povedala. Harry poslúchol a rozbehol sa na námestie plašiť holuby.
,,Hovorím, Louis má naňho zlý vplyv," povedala som znova Eleanor.
,,No a čo," vyplazila mi jazyk.
,,Nič, nič," dvihla som ruky do výšky.

     Hľadela som na Harryho, ako čupí neďaleko fontány, do ruky chytá kamienky a hádže ich všade okolo seba. Nemotorne sa postavil, predsa len, bol trošku neohrabaný a urobil zopár krokov smerom k fontáne. Potom sa otočil a hľadel, ako vedľa neho idú rodičia s kočíkom. Registrovala som, ako muž chytil ženu za ruku a vtisol jej pusu do vlasov. Harry na nich pozeral, smiešne vykrivený, ako za nimi točil celým telom. Potom sa pomalým krokom vybral naspäť ku mne.
,,Mami?" Pozrel mňa nezvyčajne vážne.
,,Čo sa deje zlatko?" Spýtala som sa a čupla som si k nemu.
,,Ľúbi ma ocko?" Zalapala som po dychu a chvíľu som naňho ostala bez slov hľadieť.
,,Samozrejme, že ťa ľúbi, Harry Junior," pohladila som ho po líčku.
,,Tak prečo tu nie je?"
,,Vieš, tvoj ocko je teraz ďaleko. Keď raz budeš väčší, vysvetlím ti to. Ale veľmi ťa ľúbi," prízvukovala som mu. ,,Ľúbi ťa tak veľmi, ako ja. Poď sem," roztvorila som náruč aby som ho mohla objať.
,,Poď, pôjdeme naspäť domov. Dnes robí strýko Niall špagety Bollognese," usmiala som sa a vzala som ho na ruky.
,,Tie ľúbim," usmial sa.
,,Ja viem. A potom si môžeme pozrieť Bambiho, čo povieš?"
,,Super," zajasal a úplne zabudol na otázky, z ktorých mi ešte pred chvíľou stislo hrdlo.
,,El, Alice," zakričala som. ,,Už pôjdeme," povedala som im a počkala som, kým k nám prídu. Obidve si všimli, že sa niečo stalo. Videla som, ako sa na seba v rýchlosti pozreli.
,,V pohode?" Spýtala sa El a skúmavo na mňa pozrela.
,,Vôbec nie," usmiala som sa a spolu sme sa vybrali naspäť. Domov.

1. októbra 2012

Closer to the edge


Pretože 30 seconds to Mars sú asi najlepší! Texty, hudba a všetko.. Ak sa čo i len trochu zamyslíte nad textmi, pochopíte!

Možno ste si všimli, že v poslednom čase trošku stagnujem. Sama neviem prečo. Ide jeseň? Možno. Možno že tým, že ide moje počasie, stávam sa sama sebou a uzatváram sa pred všetkým. Okej, pred svetom sa nejde celkovo uzavrieť.. Teda ide, ale nie tak ako myslím ja. Viete čo vôbec myslí? Oh, anyway. 

Predvčerom som sa konečne dokopala k dopozeraní Pretty Little Liars, nemusím vám hovoriť, vám, ktoré to sledujete, že som plakala ako malá, strašne moc. Toby, Caleb?! What? Mmmm :-(
A potrebovala som niečo iné, na čo sa zmotám. A tak som sa pustila do.... tatatadadá (poprosím bubny)


Gossip Girl. Yeáááh. Vždy keď sa dá, či stíham či nie, pozriem si aspoň jeden diel. Mám čo robiť, keďže sírií je nejak 5, nie? Či viac? Odpustite mi, som v Gossip Girláckom svete nováčik ;-)

Včera ste iste všetky pozerali Česko Slovensko má talent, či ktorá sra*ka to je, že? Práve som išla spať, išla som vypnúť telku a všimla som si, že je tam ten, ktorého v poslednom čase každý spomína. Patrovič sa volá? Ostala som pozerať ten kúsok že si teda pozriem čo je to za exota. Povedzte mi, na čo sú tieto šou, keď pôúšťajú ďalej takých debilov?! Predtým ako som si ľahla spať som checkla Fb a všade samé patrovič sem, Patrovič tam.

A vtedy mi to doplo. Prídem zo školy, pozriem Fb. Počas dňa som doma, pozriem Fb. V škole, pred krúžkom, pred tým než zaspím, keď zaspávam. N-E-U-S-T-Á-L-E som na tom hlúpom Facebooku. Ako som čítala asi 15 príspevkov ohľadom Patroviča, došlo mi zle. A jednoducho som to deaktivovala. Fb account je preč! Ha, cítila som sa tak dobre. Čo to hovorím, ešte stále sa cítim hrdo a dobre za to, že som to urobila. Takže babenky, keď sa so mnou budete chcieť skontaktovať, tak tam máte E-mail alebo tam hneď dopíšem Skype. Tam ma asi zastihnete najčastejšie :-)


Ale inak je všetko v poriadku. Už iba ostáva sa odmotať od chlapca, ktorý sa mi páči, pretože ma dievča, yay! Ale nie, to mi ide. Už je takmer všetko v poriadku. Hah, ako keby mohlo.
Ale blíííži sa októóóóbeeer :-) (Pretty Little Liars, Gossip Girl, zima, zima, zimaaa)
Kto sa teší so mnou??



 Nezáleží na tom, čo Vám ľudia povedia. Slová a ideály vedia zmeniť svet!!
Obľúbená veta. Keď ono je jednoduchšie povedať, že som unavená, ako vysvetľovať, čo mi vlastne je. Keď ani ja neviem, čo to je. Len to prázdno...



Rozpísaná Ang?