29. mája 2012

Mysterious sadness

Čo to so mnou dnes je? Alebo nie len dnes? Ach.. nenávidím tieto moje nálady. Ten pocit, že v mojom živote chýba niečo, čo by malo zmysel, niečo, na čo sa môžem tešiť. Niečo, čo si zaumienim a pôjdem tvrdo za tým.

To, že netuším čo som, čo chcem a čo budem. Raz chcem byť sladké milé dievča, inokedy tvrdý oriešok majúci svoj vlastný svet. Taká, aká som istý čas bola. Mala som svoj vlastný svet, do ktorého som sa uzatvárala. Preto ma mamka chcela vziať aj k psychologičke. Vraj "keď sa vyrozprávaš, bude ti lepšie". No ja viem, že to nebude tým. To je niekde hlboko vo mne zakorenené, ten pocit samoty a nepotrebnosti a nikto mi ho nevyhovorí. Preto sa tak rýchlo zmotám na niečo, čo mi prinesie úsmev. CHCEM cítiť lásku, šťastie, proste niečo.
Nikto však nevie o tom, čo sa deje a čoho sa bojím. Možno jeden človek, no aj ten sa mi oddiaľuje, mám ten pocit. Potom my už neostane nikto, pred kým by som sa mohla prejaviť celá, taká aká som. Bez toho, aby na mňa čudne zazeral.

Je zlé, keď viem, že by som bez mihnutia oka odišla od človeka, ktorý sa v mojom živote vyskytuje od narodenia a mal by byť pre mňa tak dôležitý? Povedala by som zbohom a viem, že by som sa neobzrela. A to ma desí.

Bože, mám strašne depresívne myšlienky, sorry ľudia. Ale aspoň sem to môžem napísať. A vy to buď prehliadnete, alebo niečo napíšete. Je to na vás.Hodím vám sem jeden song, ktorý mi hrá celý večer.


Vlastne, viem čo chcem. Chcem lásku. Ale chcieť je pekné, že?

Vaša Ang (ako ste ma premenovali a mne sa to páči :) )

27. mája 2012

Vždy buď sama sebou! -57-

--->z pohľadu Harryho

Keď sa ozvalo zazvonenie, rýchlo som vyskočil, aby som ešte nezobudil Nicole.
,,Jedna extra veľká šunková pizza?" Skontroloval chalan asi v mojom veku objednávku a ja som prikývol.
,,Bude to šesť libier," povedal bez akejkoľvek emócie.
,,Dík," vtlačil som mu peniaze do ruky. ,,Čau," povedal som a zavrel som dvere. Otvoril som veľkú krabicu a doslova som dostal facku. Voňala perfektne, čo zaregistroval môj prázdny žalúdok. Bolo 7 hodín, ideálny čas na večeru. Hor sa zobudiť Niki.
,,Nicole, zlato," jemne som ju potiahol za rameno, no ona sa len pomrvila a otočila sa mi chrbtom.
,,Niki!" Štuchol som do nej, na čo sa predsa len otočila a zazrela na mňa.
,,Objednal som nám pizzu," pokrčil som ramenami a usmieval som sa. Zreničky sa jej trocha rozšírili a ihneď sa posadila.
,,Keby nepovieš, ani by som nezistila, aká som hladná," uškrnula sa a načiahla sa po krabicu. Položila ju do stredu postele a otvorila. Izbu okamžite zaplnila vôňa pizze.
,,Au," sykla, keď si popálila prst na horúcom paradajkovom pretlaku.
,,Ukáž," pokynul som jej a zblízka sa pozrel na prst. Pomaly ale iste sa jej robil malý pľuzgier.
,,Kde máte leukoplasty?" Spýtal som sa a už aj som sa dvíhal z postele.
,,Čo si blázon? Veď je to len pľuzgier," rozosmiala sa Nicole.
,,Dobre no," vyplazil som jej jazyk. ,,Vidíš ako sa starám?" Samoľúbom a možno len trocha namyslene som sa usmial, za čo som si vyslúžil štuchanec.

--->z pohľadu  Nicole

Natiahla som sa po pizzu, no prst sa mi zaboril do horúcej paradajkovej omáčky.
,,Au!" Sykla som, a automaticky som si strčila prst do úst.
,,Ukáž," povedal mi Harry a obzeral si prst ako nejaký vedec. ,,kde Vraj leukoplast na obyčajný pľuzgier.
,,Čo si blázon? Veď je to len pľuzgier," rozosmiala som sa. Keď sa ihneď začal dvíhať z postele s otázkou, kde máme leukoplasty.
,,Dobre no," vyplazil jazyk. ,,Vidíš ako sa starám?" Spýtal sa a namyslene sa usmial.
,,No len aby ti do toho nosa nenapršalo," štuchla som ho a usmiala som sa.

Neskôr, keď sme ležali, najedení do popuku, (a to tam ešte štvrťka pizze bola) som opäť rozmýšľala nad nadchádzajúcim rozlúčením. Myšlienky mi neustále ubiehali niekam ďaleko a často som musela poprosiť Harryho, aby zopakoval čo povedal. Párkrát ma dokonca upozornil, že som duchom neprítomná.
,,Prepáč," oprela som si čelo o jeho hruď a vzdychla som si. ,,Vkuse myslím na to turné," ani som nestihla dohovoriť a harry mi priložil prst na ústa.
,,Nemysli na to, vravím ti," hladil ma po vlasoch. ,,Vlastne, v júli by si mohla priletieť za nami," navrhol s úsmevom a oči mu žiarili ako vianočný stromček.
,,Harry, mama ma nepustí, ver tomu," pokrútila som hlavou. A ak mám byť úprimná, ani som sa do toho tak nehrnula. Fanynky v USA sú o trošku viac,.. ehm,.. zbrklé, ako tie v Anglicku. Nechcela som také niečo. Je mi jasné, že sa tomu nevyhnem, ale predsa len. Nie tak skoro.
,,Okej, veď uvidíme," nechal to tak Harry a mne sa uľavilo. Vážne som nemala náladu to teraz riešiť. A chvíľu na to som zaspala.

Pomedzi viečka sa mi nejakým zázračným spôsobom dostalo slnečné svetlo. Opatrne som ho otvorila, no rýchlo som ho opäť zavrela. Skúsila som to druhý raz, tentoraz úspešnejšie a postavila som sa z postele, aby som popravila rolety.
Na posteli ležal Harry len v tričku a v trenírkach a spotené kučery sa mu lepili na čelo. Prišla som k nemu a tak, aby som ho nezobudila, som mu ich odhrnula. Síce sa pomrvil, no zázrakom sa nezobudil. Zišla som dole do kuchyne a dala som zalievať vodu na kávu. Okno som otvorila dokorán, aby som do domu vohnala trocha ranného vzduchu. Po čase som to oľutovala a radšej som okno zavrela, keďže po včerajšej búrke bolo dosť čerstvo.
Keď voda povrela, zaliala som si latte a zo stoličky som schmatla akúsi mikinu. Ako som zistila, bola Niallova. Tú voňavku by som spoznala aj v spánku. Bol tu totiž tak často s Alice, že sa to ani nedá spočítať.
Sadla som si na hojdačku, ktorú sme preniesli z Holmes Chapel, kolená si pritiahla ku brade a bolo mi fajn. Len som tak hľadela do blba, hľadala v oblakoch rôzne znaky. Dvere od balkónu sa otvorili a ja som poskočila. Bola som tak opantaná tichom, že teraz by asi aj padnutie špendlíka znel ako výstrel.
Harry si ku mne prisadol s čajom v ruke a usmial sa.
,,Ako si sa vyspala?"
,,Dobre," usmiala som sa a naklonila som sa k nemu, aby som mu dala pusu na líce. ,,Ty?"
,,Vedľa teba? Ako vždy, perfektne. Len mám trocha opuchnuté pery," sťažoval sa.
,,Čím to bude?" Zasmiala som sa a napila sa z kávy.
,,Netuším," pousmial sa a zotrel mi fúziky. ,,Takto by som si vedel predstaviť každé ráno," povedal a zahľadel sa ponad záhradu na vysoké budovy Londýna. ,,S tebou," dodal a chytil ma za ruku. Hlavu som si položila na jeho rameno, a on ma pobozkal na čelo. Srdce aj hlava s ním na plnej čiare súhlasili.

-o týždeň-

,,Niall, pohni zadkom!" Kričal Liam na Nialla, keď sme stáli ráno pred domom chalanov.
,,Ale veď už idem!" Ozval sa vzápätí Niallov krik a priletel ako veľká voda s ešte väčším batohom.
,,To čo tam máš? Celý dom?" Uškrnula som sa, pretože tak naozaj vyzeral.
,,Do kufra sa nezmestilo všetko," pokrčil plecami. Chalani dobalovali, zbierali, kričali, boli nervózni,.. Skrátka robili všetko, čo robia pred odletom na turné. Stála som bokom, ruky založené na hrudi a v hrdle obrovská guča. Vedľa mňa stála El aj Danny a sledovali, ako sa ich milovaní doberajú a balia.
,,No tak, veď neodlietame na 3 roky," pousmial sa na nás Zayn. Len som mykla plecom. Mala som pocit, že ak čo i len trošku otvorím ústa, rozplačem sa. Pera sa mi triasla temer tak, že som sa bála, že niekde zaznamenajú zemetrasenie. Alice prišla so mnou a stála presne na druhom konci terasy. Rovnako založené ruky, no aspoň s úsmevom.
Z domu konečne vyšiel Harry a ťahal za sebou veľký kufor. Keď však zbadal môj výraz, razom ku mne priskočil a zovrel ma v náručí.
,,Harry," zamumlala som a odtláčala som ho.
,,Hm?" Pozrel na mňa prekvapene.
,,Nerob to, lebo sa rozplačem," vytisla som zo seba a tak odo mňa dostúpil. Postupne sa naložili všetky veci a na dvoch autách sme sa všetci vybrali na letisko. V aute bolo ticho, každý ponorení do vlastných myšlienok. Všetky páry si užívali posledné spoločné chvíle. El bola schúlená na Louovom pleci, Danny zase v Liamovom náručí. Jedno, čo som nečakala, bola aj Perrie. Musela som to zistiť až z novín, že sú oni dvaja spolu. Zayn odo mňa dostal taký výprask, že ledva dýchal. Temer som ho ušteklila k smrti.
Môj názor na Perrie? Malá bábika. Bola fakt drobnučká, s krásnymi veľkými očami a rovnými zubami. Kvôli kapele chodila na verejnosti väčšinou namaľovaná silnejšie, než je potrebné a preto ju strašne veľa ľudí odcudzovalo. Normálne mmi jej bolo ľúto, že ju neprijali s takým pokojom, ako mňa. Dohodli sme sa, že počas toho, ako budú chalani preč, budeme čo najviac spolu. Všetky holky. Tešila som sa na to, no stále tam bolo to ale.
Dorazili sme na letisko, kde už bolo nastúpených pár fotografov a žhavilo foťáky. Prešli sme okolo nich bez povšimnutia a okamžite sme si to zamierili k sedadlám. Kufre a všetky veci sa odovzdali na pás.
Keď sa celým letiskom ozvalo: ,,Cestujúci do New Yorku, brána G6 sa otvára o necelých 10 minút. Opakujem, posledných 10 minút."
Na Harryho som vrhla pološialený pohľad. Vošla som do jeho obrovského náručia a celkom som sa v ňom stratila.
,,Budeš mi chýbať," mumlala som ako zmyslov zbavená a nechcela som ho pustiť.
,,Vieš že aj ty mne, maličká," pobozkal ma na vrch hlavy a odtiahol si ma, aby sa mi mohol pozrieť do očí. ,,Veľmi mi budeš chýbať," dodal a ja som to nevydržala. Slzy vytryskli ako vodopád. Objímala som si ramená, pretože mikinu som si zabudla v dome u chalanov. Keď si Harry uvedomil, že sa trasiem, zvliekol si tú svoju a obliekol mi ju. Ruky som prestrčila cez dlhokánske rukávy a zhlboka som sa nadýchla jeho vône.
,,Cestujúci smerom do New Yorku, brána G6 je otvorená. Prosím, dostavte sa na check-in. Brána G6 je otvorená!"





Posledný krát som sa s Harrym objala a pobozkala som ho. Nechcela som cítiť v tom bozku to, čo som cítila. Zúfalstvo a smútok. Danny a El lúčenie zvládali podstatne lepšie, keďže ho už mali veľakrát za sebou. Alice vedľa mňa slzila tiež a Perry tam len stála, bledá, hryzúca si peru.
,,Ľúbim ťa, pamätaj si to," pošepol mi Harry do ucha. ,,Zavolám ti, keď dorazíme," usmial sa a vzal si svoj batoh.
,,Chalani, pohnite, lebo to zmeškáme!" Vyštekol nervózny Paul a smerom k nám sa usmial. Prišli ku mne aj ostatné holky a posledný krát sme chalanom zakývali. Potom zmizli za stenou. A mne na nasledujúcich pár hodín zmizol úsmev z tváre.

22. mája 2012

Reklamy a tak (:

Dávam zohriať olej a medzitým píšem toto. Dúfajte, že mi nevyhorí dom. Pri minulom pokuse upiecť si rezeň, som prepálila olej a celý byt bol v dyme a smrade :D Hej, to som ja, neschopná kuchárka Angie, teší ma.
 Dnes mám takú na ho*no náladu, až ma to bolí. A vlastne ma aj bolí. Všetko a všade. Hlava, chrbát, oči, no jednoducho do šrotu so mnou. Včera som celý deň strávila na pokeci. V priemere raz na 3 mesiace tam skočím a trošku sa odreagujem písaní si s cudzincami. Začalo sa to tým, že som šla na krúžok angliny. LENŽE som šla asi o trištvrte hodinu skôr, čiže som si to na zastávke pekne otočila a šla naspäť domov. (Vďakabohu, že mám zastávku len 3 minúty od domu.) Došla som naspäť a našla mamku napojenú na pokeci. Vyzeralo to tam jednoducho zúfalo, ak to môžem tak povedať. Mamka mala neobvykle super náladu, takže sme sa poriadne nasmiali na niektorých RPčkach :D A tak som vymyslela súťaž. Ktorej skôr dojde RPčka. Lenže samozrejme, kým ma môj mobil prihlásil, ona mala už 3. Takže som prehrala :( Nevadí, začala som si písať s pár chalanmi a bolo to celkom fajn. Obzvlášť jeden :) A je to tu! Spálila som si rezeň :( Na karéru profesionálnej kuchárky môôžem zabudnúť.. späť k téme.. Po asi 6 hodinovom písaní, keď som mala jeho číslo, skoro adresu a neviem čo všetko ešte, pomáhal mi s matikou a fyzikou,.. Super nie? On mi po 6 hodinovom písaní napíše: Mávaš niekedy chúťky? Keď som mu odpísala, že toto s ním nemienim riešiť, už neodpísal. Je možné, že sa z normálneho chalan nakoniec vykľuje úchylák? Alebo to asi fakt nechápem...

Ok, nadpis príspevku naznačuje čoho sa mal tento príspevok týkať, no môj výlev tomu trošku zabránil.. Každopádne, tie ktoré ste ešte neprestali čítať, ponúkam vám možnosť reklamy :)

Najprv si sem trošku vopchám blog kamarátky, ak by ste si ho chceli pozrieť :) Nepíše príbehy, len píše svoj názor :) A bude pridávať celkom zaujímavé veci, ešte sa len totižto rozbieha: www.coralinesworld.blogspot.com
Napíšte mi do komentáru váš blog a ja sa pokúsim dvihnúť vám návštevnosť. I keď ma možno nečíta toľko ľudí ako Di (ktorú iste všetci poznáte), alebo Jaju či Ivku (ktorej poviedky mi síce chýbajú, no teším sa na ďalšie). Môj blog si nemusíte dávať do reklám, či ako to nazvať. Dajte si ho tam, len ak môj blog čítate a páči sa vám, inak o to ani nestojím. Takže, nech sa páčuje, píšte svoje blogy :)

Konečne sa nám v záhrade objavili prvé malé jahôdky :)

Kvalita fotky je síce na prd, ale teším sa z nich moc! :) Konečne keď prídem zo školy, sa môžem zastaviť v záhrade a zobrať si takú dobrú sladkú jahodu :) Čo vy, resp. vaši rodičia, pestujete v záhrade? :)

Viem, že u mňa nie ste zvyknuté na takéto príspevky, ale zmena je život, ako sa vraví :) A ešte jedna téma, ktorej som sa ja KRAVA nevenovala celé 2 týždne a 2 dni, počas toho, ako prebiehala. A ani neviem prečo, ale hanbím sa..

SME STRIEBORNÍÍÍÍÍÍÍÍ!!!  Celý šampionát som prežívala ako,.. ani neviem ako to nazvať :D Mama ma veľa krát chcela vyhodiť, lebo som moc kričala. V ŠvP som behala so slúchatkami v ušiach a zadkom chytajúca signál, ale veď nevadí :D Ešte aj tú kaderníčku, ak sa pamätáte, som prežila so slúchatkami v ušiach a s jednou babičkou som sa tešila z každého jedného gólu.. A keď mi ""ukapla" slza po štvrtom dorovnaní Francúzov, tak na mňa čumeli jak na blázna.
Vďakabohu, že Tomi Starosta je v pohode.. Ale za to moja láska Domčo Graňák má zlomenú ruku, shit! Ako ma mrzelo, že po 9 rokoch v repre konečne niečo dosiahneme a aj za jeho pomoci a on tam nemôže byť :/ Maja Hossu mi je tiež ľúto.. A keď dali koňára Mikušovi, skoro som na metle odletela do toho Fínska a skočila na Getzlafa! Lebo ak by zranili Mikuša, to už by som bola zlá, veľmi zlá..
Btw, pozerali ste včera ich príchod do BA? :) S celou family sme sedeli pred telkou a
zase sa mi všetci smiali, keď som kričala mená našich chlapcov :) Najlepší pocit, keď čísla dresov ovládam lepšie, ako môj foti :D To vám teda poviem.. Samozrejme, aj ma stihli rozplakať, hnusáci, keď ukázali, ako Zdenko poslal striebro za Paľkom tam hore.. Strašne som plakala, ako vždy.. Už ma to štve, že sa zakaždým rozplačem..
Náš pán kapitán nad nami bdel celý šampionát :)

To je koniec môjho dnešné, ehm.. výlevu? Nebudú také časté, takže si môžte vydýchnuť :)

Vaša Andželínus :D :)

21. mája 2012

Vždy buď sama sebou! -56-

Od môjho 2 týždňového väzenia ubehli skoro 2 mesiace. S Megan som sa snažila tráviť čo najviac času, no skĺbiť to s učením, Harryma a chalanmi, bolo čoraz ťažšie. Sťažoval to najmä fakt, že chalani odchádzajú na 2 mesiace na turné do Ameriky. Teraz je začiatok júna, čiže letia o týždeň. Uprostred augusta priletia na 2 týždne domov, aby mohli zase v novembri ísť na európske turné. Snažíme sa na to s Harrym nemyslieť a užívať si chvíle spolu. Tak ako práve teraz. Ležali sme u nás na záhrade pod slnečníkom a z hudba sa potichu ozýval Bon Jovi. Slnko neuveriteľne hrialo, no pod slnečníkom bolo príjemne teplo. Mamka odišla za nejakým domom do Holmes Chapel, takže sme mali prakticky voľný byt. Na obed sme spolu s Alice pripravili kura a rôzne šaláty, upiekli sa hranolky a o 1 došli chalani. Sedeli sme sa veľkým stolom ako rodina, prekrikovali sa, každý sa snažil uchmatnúť čo najviac jedla. Potom sme všetko spoločne poupratovali, poumývali a chalani sa o 3 odkotúľali naspäť domov aj s Alice. Harry so mnou ostal doma, aby sme mali spoločný deň.
,,Harry?" Spýtala som sa ho, ležiac mu pod ramenom.
,,Hm?" Zdvihol ku mne hlavu a palcom mi jemne prechádzal po krížoch.
,,Čo robíte, keď máte na turné voľno?"
,,To je rôzne," usmial sa. ,,Väčšinou, keď máme medzi koncertmi len deň, tak sme zväčša v hoteli, hráme X-box. Proste blbneme, ale tak, aby sme na druhý deň neboli mŕtvy. Keď máme viac času, zvykneme sa prejsť po meste, čo najviac v tajnosti, alebo si urobíme malý výlet. No a občas si vyjdeme do baru," uškrnul sa. Nadvihla som sa na rukách a pozrela sa naňho.
,,Aha," zamrmlala som a klesla som naspäť na deku.
,,Nicole?" Nechápavo na mňa hľadel. ,,Čo sa deje?"
,,Nič, veď som sa len pýtala, čo robíte," pokrútila som hlavou a Harry sa v tom momente posadil.
,,Nicole?" Opýtal sa opäť a ja som odvrátila zrak. Pravdou bolo, že ma už dlho trápi, čo bude, keď odíde. A hociktoré dievča ho môže zbaliť a ja sa toho bojím a potom sa správam ako potrhlá. Ach, bože...
,,Často chodíte do baru?"
,,Ani nie," pokrčil plecami. ,,Nicole, haló, nerob zo mňa blbca."
,,Ja len, že tam bude veľa pekných, povoľných dievčat, vieš.. Staršie, mladšie, bude ich veľa a ja budem trčať tu," vzdychla som si. Harry sa uvoľnene zasmial a pohladil ma po líci.
,,Tak toto ťa trápi? Ty môj blázonko," zasmial sa znova a ľahol si naspäť ku mne. Moc ma však neupokojil.
,,Zlato no tak," zamrnčal Harry a prinútil ma dvihnúť zrak zo zeme. ,,Ty si moja jediná, ľúbim ťa a tým pádom pre mňa žiadna iná neexistuje!" Povedal rozhodne a pobozkal ma na nos. A presne toto som potrebovala. Cítiť a počuť, že to myslí vážne. Nie len, že sa zasmeje a mávne rukou.
,,Prepáč, som z toho na nervy," vzdychla som si. ,,Nebudeme spolu 2 mesiace a potom opäť. Neznášam dobre rozlúčky a zmätkujem," vysvetlovala som, na čo ma Harry objal.
,,Neboj sa, maličká," povzbudzujúco sa usmial. Nejako to spolu zvládneme." Prikývla som a zavŕtala som sa do jeho náručia. Z rádia zazneli tóny ďalšej skladby, ktoré Harry spoznal a začal spievať spolu s rádiom.
,,And I can´t stop loving you... Even try, I'll always be here by your side.." Usmievala som sa, pritisnutá na Harryho hruď.
,,Ostaň tu dnes spať," navrhla som Harrymu. A premohla ma pravdivosť mojich slov. Dnešný večer chcem byť s Harrym. Fyzicky, psychicky, ako sa len dá.
,,Môžem?" Usmial sa Harry.
,,Práve som to povedala," štuchla som doňho. A v tom momente na slnečník dopadli prvé kvapky. Pribúdali ďalšie a ďalšie a vydávali klopkavý zvuk.
,,Niečo to muselo pokaziť," vzdychla som si a rozosmiala som sa. Posadila som sa a následne som sa postavila von do dažďa.
,,Pokaziť? Vyzeráš viac ako spokojne," smial sa Harry a rozbehol sa ku mne. Oblapil ma okolo pásu a spoločne sme sa roztancovali ako malé deti. Bosé nohy sa mi zabárali do mokrej trávy a postupne som ich mala špinavé aj od hliny. Kvapky dažďa mi dopadali na telo a tvár a ja som sa nikdy necítila voľnejšia.
,,Poď dovnútra, začína to vyzerať ako poriadna búrka," zakričal mi do ucha Harry, práve vo chvíli, keď sa ozval ohlušujúci hrom. Uvedomila som si, že dážď prestal byť príjemný a osviežujúci, ale že pichá a nepríjemne šlahá. Zdvihol sa vietor a sem tam sa ozval hlasný hrom. Rozbehla som sa pre deku, zatiaľ čo Harry sa montoval so slnečníkom, ktorý nie a nie sa zložiť.
,,Kašli na to!" Zakričala som na ňho, keď sa na oblohe objavil prvý blesk. Odjakživa som mala strach z bleskov. A keďže slnečník bol kovový, dosť ma to desilo. Celý mokrý Harry prikývol a z tváre si odhrnul takmer rovné kučery. Spoločne sme vbehli dovnútra a rýchlo za sebou zatvorili dvere.
,,To teda je," odfrkol si Harry a rýchlo sa vyzúval. ,,Z toho ešte bude poriadna búrka," skonštatoval a šiel do kúpelne, kde zo seba zvliekol tričko aj nohavice. stál predo mnou len v boxerkách a ja som sa aj po takmer polroku s ním nevedela vynadívať na jeho telo.
,,No čo, priťahujem ťa?" Zakrútil predo mnou zadkom a smiešne krčil obočie.
,,Vieš čo," rozosmiala som sa a drgla doňho, ,,radšej zalez do sprchy a osprchuj sa!"
,,Vykonám, madam," zasalutoval a ja som za ním zavrela dvere. Vyšla som hore do izby, kde som zo seba taktiež zvliekla mokré veci a hodila ich do lavóra. Zo skrine som si vzala suché veci a uterák a vybrala som sa do kúpelne. Výhoda nového domu bola, že tu boli dve kúpeľne. Vo chvíli, ako je táto sa to vyslovene hodí. Nechala som na seba tiecť teplú vodu a poriadne som sa umyla. Oholiť si nohy mi tiež neprišiel ako zlý nápad. Nakoniec som sa celá utrela a obliekla si suché veci. Zišla som dole po schodoch, kde sa z kúpelne, kde bol Harry ozýval hlasný spev.
,,We are the champions, we are the champions!" Spieval si z plného hrdla Harry. Rozosmiala som sa a vošla som do kúpelne, že nájdem niečo pod zub. Zo skrinky som vybrala tyčinky a spod drezu som vytiahla fľašu koly.
,,Nicole!" Ozval sa Harryho hlas a tak som za ním išla. Opatrne som otvorila dvere a našla som ho stáť uprostred kúpelky s uterákom omotaným okolo pásu.
,,Čo je?" Spýtala som sa, snažiac sa nerozutekať sa mu do náručia.
,,Nemám si čo dať na seba," rozhodil rukami.
,,Aha," poškrabala som sa na hlave. ,,Na to som nemyslela," pokrčila som ramenami. ,,Počkaj, skúsim ti niečo nájsť," nechala som ho tam vybehla som do izby. Rýchlo som sa prehrabávala v skrini hľadajúc nejaké voľné veľké tričko, no bezúspešne. Potom ma však niečo napadlo. Otec sa tu pred pár dňami zastavil a doniesol mi darček zo Španielska. Veľké tričko s potlačou, ktoré som ešte ani nestihla vybaliť. Išiel tam s tetou a jej rodinou. Nerozhodne som sa postavila pred skriňu, ale bolo mi jasné, že nič na nohy mu tu nenájdem. Trenky mu budú musieť stačiť, mykla som plecami a zbehla som.
,,Tu máš, nič lepšie som nenašla. Ale na nohy ti budú musieť stačiť trenky," usmiala som sa a hodila som mu tričko. Ako som si všimla, trenky si už stihol dať na seba a keď na seba navliekol tričko, dielo bolo dokonané.
,,Neskús sem ísť, kvapká ti z vlasov!" Zhrozila som sa, keď sa pohol smerom k obývačke.
,,A čo jej mám prikázať aby sa stopla?"
,,Skús si ich vyšúchať, ty trubkoš," zasmiala som sa a zaviedla ho naspäť do kúpeľne, kde som mu sušila vlasy. Keď ich už nemal také mokré, vzala som fén a pustila sa do roboty.
,,Bože, máš tak veľa vlasov," odfúkla som si a prehádzala mu rukou pomedzi kučery.
,,Ktoré ma robia tak veľmi atraktívnym chlapcom, že?" Rozosmial sa, za čo si odo mňa vyslúžil capnutie po hlave.
,,No poď ty môj atraktívny chlap," dala som mu pusu a cestou do izby som zobrala tyčinky a kolu.
,,Nepozrieme si nejaký film?" Spýtal sa Harry a už sa pustil do prehrabávania mojej zbierky DVDčiek. Polovicu sem priniesol on, keďže voľné víkendy trávil zväčša u mňa.
,,Videla si Tiene Toskánska?" Spýtal sa so zdvihnutým obočím a v ruke držal akési DVDčko.
,,Nie," pokrútila som záporne hlavou a Harry to zapol. Usalašila som sa na posteľ a oprela sa o stenu. Po chvíľke sa ku mne prišuchtal Harry, odtiahol ma, aby mi okolo ramien vedel dať ruku. Keď hlavný hrdina začal opisovať dievča, ktoré miluje, cítila som, ako mi Harry jemne hladí chrbát. Pozrela som naňho a ucítila akýsi elektrický prúd, ktorý mnou prešiel. Sedeli sme takto veľa krát, no nikdy to nebolo takéto,.. iné.
,,Vlasy jemne vejúce vo vánku farby medoviny, sa krútili okolo nádhernej tváre. Oči mala tajomné, no opatrné. Rozprávali svoj vlastný príbeh, ktorý vedel prečítať len málokto. Rukou s rukavičkou si pohladila tvár. Och, byť tak tou rukavičkou a dotýkať sa jej tváre," zašepkal a zároveň ma pohladkal ma líci. Pousmiala som sa a priblížila som sa k nemu. Opatrne, až bojazlivo som mu pritisla pery na ústa a prisunula som sa k nemu. Harry sa pousmial a chytil ma okolo pásu, aby si mi silnejšie pritiahol k telu. Nebol medzi nami žiadny priestor. Bola som len ja a on. Jemne som mu prešla jazykom po dolnej pere a on vzdychol. Ruky som mu zaplietla do vlasov a obkročmo som si naňho sadla. Keď sa prstami zachytil o lem trička, pozrel na mňa s otáznikmi v očiach. Prikývla som a nechala sa vyzliecť. tričko z Malorky nebolo potrebné a tak letelo do stredu izby. Pomaly bozkávajúc mi krk, postupne zišiel až do priehlbinky medzi prsiami. Slastne som zaklonila hlavu a opäť sme sa začali bozkávať. Cítila som, ako mi postupne opúchajú pery a páčilo sa mi to.
Keď som cítila, že sa pohráva so šnúrkou na nohaviciach, na celom tele mi prešli zimomriavky. Harry si to všimol, zasmial sa a pomaly mi zvliekol tepláky. Obkročmo som si naňho sadla, zatiaľ čo jeho pery boli všade. Zacítila som, ako sa tlak na chrbte uvoľnil a podprsenka letela preč. Ostýchavo som si pošúchala plecia a nechala sa bozkávať. Harry to očividne vycítil, pretože sa dostal na úroveň mojich očí a šepol: ,,Si krásna, Nicole." Vzhľadom k predchádzajúcim bozkom bol tento neuveriteľne sladký a jemný. Prstami som sa mu zachytila o kraj treniek a snažila sa ich dať dole. Noha sa mi však zakrútila do paplóna a tak som pristála na Harrym. Rozosmial sa a prevliekol si boxerky cez nohy. Stále s úsmevom na perách ma jemne položil na posteľ a ľahol si nado mňa. Bála som sa, opäť som sa tak veľmi bála a pritom som po tom tak veľmi túžila.
Keď sa naše telá spojili, z úst sa mi vydral vzdych. Pritiahla som si ho bližšie a nechty som mu zaryla do chrbta. Sykol, no začal ma bozkávať na krku. Dvihla som mu hlavu a pobozkala ho. Telá sa akoby súčasne začali pohybovať, nepotrebujúc nič, len toho druhého. Vedela som, že sa to blíži, no aj tak ma prekvapila intenzita. Pritisla som si tvár o Harryho priehlbinku na pleci a snažila som sa nekričať. Harry tú snahu vynaložil tiež a tak si skryl tvár do vankúša. Spokojný sám so sebou ma pobozkal a dychčajúc si ľahol vedľa mňa. Usmiala som sa a ľahla som si na jeho hruď. Cítila som, ako sa obidvaja chvejeme a tak som cez nás prehodila vankúš. Prstami som sa hrala s jeho kučerami, na čo sa zdvihol a zahľadel sa mi do očí.
,,Ľúbim ťa, vieš to?"
,,Viem," usmiala som sa a opäť som ho pobozkala. ,,Aj ja teba," prikývla som a opäť som sa zavŕtala do perín. Nohu som si prehodila cez tú jeho a on povedal: ,,Ak sa teraz pohneš, zabijem ťa." Uvoľnene som zavrela oči a dýchajúc temer zároveň s Harrym som zaspala.

---> z pohľadu Harryho

Nicole sa mi hrala s vlasmi a ja som sa cítil neskutočne fajn.
,,Ľúbim ťa, vieš to?" Spýtal som sa jej, na čo sa usmiala.
,,Viem," pobozkala ma. ,,Aj ja teba," prikývla a klesla do perín. Cítil som, ako sa pohla a nohu si prehodila cez tú moju nohu.
,,Ak sa teraz pohneš, zabijem ťa." Varoval som ju. Po chvíli som sa opatrne nadvihol a zistil som, že zaspala. Bola tak neskutočne krásna. Medené vlasy mala rozprestreté okolo tváre ako anjel a čelo čudne skrčené. Z druhého konca izby sa ozvalo najprv vibrovanie a potom sa ozvala skladba. Rýchlo som sa postavila nahý som prešiel k stolu, z ktorého som schmatol telefón. Na displeji blikalo Mamka a tak som to dvihol. Inokedy by som si to nedovolil. Možno ešte pri Alice a chalanoch.
-Áno?- Spýtal som sa pošepky a mobil som si vložil medzi ucho a rameno. Zo zeme som si vzal spodky a snažil som sa nasadiť si ich bez toho, aby som spadol. Neviem prečo, ale volať s Nicolinou mamou a byť pri tom nahý? Cítil som sa neuveriteľne čudne. Keď sa mi na piaty krát podarilo strčiť nohu do otvoru, vyšiel som na chodbu.
-Nicole?- Spýtala sa prekvapene jej mama.
-To som ja Harry, Nicole spí.- Vysvetlil som a oprel som sa o zábradlie pri schodoch.
-Si u nás? No, veď to je jedno. Len som chcela, že kvôli tej búrke budem musieť prespať v Holmes Chapel. Odkáž to potom Nicole.-
-Odkážem, nebojte.- Uistil som ju.
-A Harry. Nad chladničkou v skrinke sú položené nejaké libry. Objednajte si nejakú pizzu, keď tak.- Ako na povel mi zaškŕkalo v žalúdku.
-Dobrý nápad, Rose. Ďakujem.- Usmial som sa a po chvíli som zložil. Po pár dňoch ako sa sem presťahovali mi Nicolina mama povedala, že ju kľudne môžem volať Rose. Povedal som si prečo nie, aspoň to bude familiárnejšie. Zišiel som dole a zo stola som si vzal svoj telefón. Objednal som nám veľkú pizzu a vybehol som sa obliecť. Zapol som si telku a čakajúc na ňu som prepínal kanály.

15. mája 2012

Unbroken (13)

 Dnes len taká kratšia, nevermind? :) Nech sa páčuje :)

(štvrtok, 28.7.2012)

Prevaľovala som sa v posteli a bolo mi fajn. Z okna na mňa príjemne hrialo slnko, no konečne nie tým skleníkovým typom, že by zo mňa bola ľudská praženica. Konečne bolo všetko fajn. A myslím tým naozaj všetko. Včerajší večer bol strašne vydarený, všetci sa bavili a to bolo hlavné. Práve keď mi myšlienky zamestnával včerajší večer, ozval sa mi telefón.
-Ahoj kráska.- Počula som, ako sa Niall usmieva.
-Ahoj. Nebodaj ste už skončili?- Spýtala som sa a nakrúcala si pramienok vlasov na prst.
-Práve preto volám. O 10 minút máme konečne finish. Neskočíme niekam?- Poobzerala som sa po izbe, zhodnotila som svoje pocity a zamietla som túto možnosť.
-Čo keby si skočil ku mne?- Navrhla som.
-A môžem?- Spýtal sa takmer až placho a ja som sa musela usmiať.
-Práve som ťa pozvala, ak by to nebolo dosť zrozumiteľné.-
-Tak fajn. Skočím pre nejaké jedlo?- Ozvala sa opäť hladná časť Nialla.
-To je dobrý nápad, zlato. Čakám ťa. A pozdravuj chalanov, že ste mi tu nechali svinčík!-
-Aspoň si mala raňajky, tak sa neondej, ty truľko. Musím bežať, ahoj.-
-Ahoj.- Povedala som už hluchému telefónu.

Všade bol neporiadok, takže za ten čas, čo som čakala na Nialla, som sa ani nepohla. Z bdenia ma vyrušil až zvonček pri dverách. Postavila som sa z postele a pomaly som sa odšuchtala na chodbu a ku dverám.
,,Andyyy! Chyť to, lebo sa mi to vykotí!" Zakričal na mňa Niall, až som si skoro cvrkla. Rýchlo som k nemu priskočila a vzala mu z rúk plastový držiak s kávou zo Starbucks.
,,Tipol som si dobre? Capuccino?" Usmial sa a zatvoril za sebou dvere. Vyzul sa a úplne samozrejme šiel do kuchyne. To sa mu tu chodí dobre, keď mi tu večer skackal v podnapitom stave a spolu s Haroldom skúmal všetko, čo nebolo priklincované!
,,Trafil si," usmiala som sa a odpila si z akurát teplého capuccina. ,,A čo je v tej druhej taške?" Zvedavo som nakukla do papierového vrecka, odkiaľ ma ovanula vôňa kebabu, hranolčekov a cheesburgeru.
,,Nebol som si istý, čo zobrať, tak som vzal cheesburger, ten sme jedli v Nando´s minule, a kebab."
,,Kebab som jedla naposledy na dovolenke pred 3 rokmi," povedala som. ,,Odvtedy som nikde v okolí nevedela nájsť žiadny fastfood, kde by ho predávali," zhíkla som.
,,Ale aj tak ti nepoviem, kde som to kúpil" usmial sa samoľúbo Niall a vytiahol všetko z tašky.
,,Niáááll! Prosím, prosím, prosím, prosím.. Prosím?" Usmiala som sa a čakala som. Vzdychol si a venoval mi pohľad akože: Čo už s tebou?
,,Keď pôjdeš po Cansington road a zabočíš doľava, je tam taký malý indický fastfood," šepol mi sprisahanecky a mňa napadlo, že som vlastne také niečo zahliadla.
,,Neboj sa, nikomu to tajomstvo nepoviem," šepla som mu naspäť a spolu sme sa rozosmiali. Rozoberali sme, ako bolo na skúške, no na otázku, čo plánujú mi nechcel nič prezradiť.
,,Bude to druhý album, že?" Hádala som, no zatváril sa nekompromisne.
,,Nepoviem ti to! A toto zo mňa nedostaneš," varoval ma so zdvihnutým prstom. Tentoraz som si rezignovane vzdychla a zvysoka som sa na to vykašlala.
Keď sme dojedli, vzala som papiere a obaly a hodila ich do koša. Keď som sa otočila, vyslovene som narazila do Nialla.
,,Nemôžeme ísť k tebe do izby?" Spýtal sa s tajomným úsmevom. Ja som len bez slova prikývla. V hlave mi však blikal výkričník. Dúfala som, že sa neodohrá to, čo sa možno premieta v Niallovej hlave. Nerada by som ho totiž odmietla. Fakt.

Posadila som sa na posteľ a Niall sa usadil vedľa mňa. Vzal mi dlane do rúk a pomaly, opatrne mi po nich prechádzal prstami. Opisoval kontúry prstov, prevracal ich v ruke, až ich nakoniec zovrel a pozrel sa na mňa.
,,Mal by som pre teba jednu otázku," povedal a hanblivo sa pousmial. Počkať! Hanblivo?
,,Áno?" Spýtala som sa takmer bez dychu a čakala som, čo z neho vypadne.
,,Viem, že o týždeň začneš školu, ja budem s chalanmi pracovať na... nejakých veciach, nebudeme mať na seba možno až toľko času,"  žmolil si gate a vyplašil ma. Opakoval tie isté slová, o ktorých som sa rozprávala s Liamom. Že by mu niečo Liam povedal? Bola som ticho a stále som čakala. Stále som nechápala.
,,Minulý rok sme sa s chalanmi vybrali na dovolenku do Španielska. Vieš, ten prvý týždeň, čo sú v októbri prázdniny," pozrel na mňa, či viem, o čom hovorí a tak som prikývla.
,,A ja som rozmýšľal. Viem, poznáme sa krátko, ale čo keby si tam šla s nami? Liam berie Danny a Lou zas El. Mohlo by to byť fajn, čo myslíš?" Usmial sa nesmelo a v tom momente som mala chuť ho pobozkať. Ovládla som sa však.
,,Niall, ale ja to nemám z čoho zaplatiť," pokrčila som plecami.
,,Nič platiť nebudeš musieť," namietol rýchlo Niall.
,,Ale to je hlúposť," pokrútila som hlavou. ,,Nemôžeš to za mňa zaplatiť," povedala som jednoducho.
,,Čoby som nemohol. Môžem a aj chcem. Andy, prosím, poď tam s nami," hľadel na mňa s tými jeho veľkými očami. Bolo to proti mojim životným pravidlám. Nikdy som nemala rada, ak za mňa ľudia platili veci. Neviem prečo. Jednoducho som si na veci chcela zarobiť sama a vedieť, že si ich môžem dovoliť.
,,Bude to pre teba príjemné odreagovanie zo školy," pokračoval ďalej. ,,Pozrieme si pamiatky, poležíme pri mori, viac sa spoznáme," vymenúval ďalej a vo mne pomaly praskala moja krehko udržiavaná škrupinka. ,,Bude to fajn," pokrčil plecami a usmial sa.
,,Ale keď ja neviem," povedala som pochybovačne.
,,Andy, prosím, poď," smutne sa usmial.
,,Za toto ťa raz buď zabijem, alebo ti poďakujem," odvetila som napokon potichu a tak, aby nevidel, ako sa usmievam.
,,Pôjdeš?" Spýtal sa natešene a ja som prikývla. Jemne mi nadvihol bradu a pobozkal ma. Konečne! Celý deň som mala chuť pobozkať ho.
,,Ty si strašný blázon, vieš to?" Zasmiala som sa a objala som ho.
,,Zvyknú to o mne hovoriť," usmial sa spokojne a vzal ma do náručia. Takto sme tam presedeli dlhé hodiny. Rozprávali sa o všetkom, čo nás napadlo.O láske, živote, hudbe, plánoch do budúcnosti a tak, veď to poznáte. Cítila som sa, ako ešte nikdy. Taká,.. akoby som to nazvala.. niekým milovaná?

14. mája 2012

Unbroken (12)

 Holky, fakt sa za seba hanbím :/ Od 4. mája som tu nič nepridala. Prepáčte. Bola týždeň chorá a potom od 7.-11. sme boli s triedou v ŠvP. Taký koncoročný výlet, viete :) Každopádne, nebudem tu sľubovať, že budem pridávať príspevky každý deň, to nie. Na tento týždeň mám urobiť 5 stranový referát z dejepisu a nemusím pripomínať že som ešte ani NEZAČALA! :O :/ Nejako v posledných dňoch nemám na nič náladu, dni mi zamestnáva více-méňe sledovanie hokeja. Dilema, keby si máte vybrať medzi kaderníčkou, ktorá vám má zafarbiť skoro 2centi vyrastené vlasy alebo si pozriete zajtra našich? Help meee :D Mať tak moje problémy, čo? :P Nevadí, ostáva to tak, že sa budem snažiť pridávať čo najviac, ale niekedy to jednoducho nevýjde a nazbiera sa to na viac dní. V takom prípade fakt prepáčte :) Okej, veľa kecám. Tu je ďalšia časť Unbroken, nech sa páči :)

(štvrtok, 27.8.2012, moje narodeniny)

,,Harry, prosím ťa, polož tú sošku!" Skríkla som, keď si polonapitý Harry zmyslel, že hrať volejbal s mojou obľúbenou soškou Amorka, je zábava. Pribehla som k nemu a vyšklbla mu ju z rúk.
,,Prečo mi to bereš?" Pozrel na mňa zmätene. Keď som sa mu zahľadela do očí, musela som sa rozosmiať. Kričala z nich až detská zvedavosť.
,,Lebo mi to rozbiješ, vieš?" Prihovorila som sa mu teda ako ku dieťaťu a na počudovanie, to zabralo. Poslušne si šiel sadnúť k ostatným. Sedeli sme všetci okolo stolíku v obývačke a rozprávali sme sa. Liam nepil, ako vždy, a len sa na nás zabával. Danielle bola ešte stále v Rakúsku, takže sa nemal ku komu túliť. Louis naopak využíval prítomnosť El a mali oči iba pre seba. Sedeli vedľa seba schúlení v objatí a o niečom sa potichu rozprávali.
,,No? Ako sa má moja maličkosť?" Prisadol si ku mne usmiaty Niall a objal ma okolo pliec.
,,Je ti jasné, že to znelo strašne, strašne moc úchylne?" Rozosmiala som sa, na čo len bezstarostne pokrčil plecami a smial sa spolu so mnou. Náhle sa prestal smiať a pozrel mi priamo do očí. Pomaly sa ku mne naklonil a dal mi pusu. Bola to najsladšia pusa, akú som kedy dostala. Prisal sa mi na pery, odkiaľ následne prešiel na líca, oči a krk. Keď som ucítila jeho teplý dych na mojom krku, na tele mi naskočili zimomriavky. Všimol si to, odtiahol sa a potešene sa usmial. Odvrátila som pohľad a pritisla som sa mu na hruď. Objal ma a tak sme tam sedeli a sledovali, čo sa okolo deje. Harry, Zayn a Ed s priateľkou sa rozhodli že začnú hrať Pravda alebo skutok.
,,Harry," pomädlil si ruky Louis, keď si Harry vybral pravdu. ,,Bol si s Caroline kvôli sexu?" V izbe ostalo ticho, do ktorého Harry nič nepovedal, len prikývol. Zahliadla som, ako Liam nenápadne posunul Zaynovi 10 libier. Keď si všimol, že sa dívam, žmurkol na mňa a priložil si prst k ústam. Prikývla som a ďalej som sa venovala sledovaniu chalanov. Padali strašne úchylné otázky, tie vám tu radšej ani nenapíšem. Červenala som sa, len pri ich počutí.
,,Zayn?" Otočil sa Ed k Zaynovi, ktorý tuho rozmýšľal.
,,Skutok," odpovedal s úškrnom.
,,Sám si to chcel," rozosmial sa Ed a niečo si šepkal s holkou. ,,Áno, áno, to je dobré," povedal jej a opäť sa otočil k nám.
,,V spodkách zaklop susedovi pod nami, že sa ti pokazil záchod, či nemôžeš ísť k nemu." Každý vybuchol v obrovský rehot. Aj ja som sa smiala, kým som si neuvedomila, že pod nami býva pán Sanders.
,,Chalani kašlite na to," snažila som sa ich skrotiť, no márne. Zayn si už dával dole tričko. Radšej som odvrátila pohľad, pretože telo mal fakt dobré. A nebudem naňho čumieť, predsa. Zbehol po schodoch, čo sme sledovali všetci, rozostavení okolo rozčapených dverí.
,,Dobrý deň, pokazil sa mi záchod, nemohol by som použiť ten váš?" Počuli sme zdola Zayna a aj to, ako pán Sanders zalapal po dychu.
,,Ne- Nemohol!" Vykríkol nakoniec, na čo sa Zayn rozutekal hore po schodoch s takým rehotom, že musel zobudiť celý dom.
,,Ak na mňa do konca života bude zazerať, si mrtvý Malik, počuješ?!" Smiala som sa so zdvihnutým ukazovákom a mávala som mu ním pred nosom.
,,Dobre, dobre," smial sa a šiel sa obliecť.

V obývačke sme sedeli asi do 3 ráno, no aj keď Liam nepil, nedovolila som im odísť. Harry bol spitý pod obraz boží, Zayn sa smial na všetkom čo videl a aj Louis aj Niall, boli už niekde u jednorožcov.
,,Ostanete spať tu," vyhlásila som nekompromisne a už som vyťahovala z komory nafukovačky. Liam mi s tým pomohol a začali sme fúkať. O pár minút boli nafúkané 4 nafukovačky a spolu s roztiahnutým gaučom sa v pohode vedeli vyspať.
,,Andy, nič v zlom, ale neručím sa Nialla, ja by som ho k sebe nedával," smial sa Zayn, no Niall len krútil hlavou.
,,Ja budem sluš-.., hik, .. Budem slušný," oduševnene prikyvoval, na čo som to zvážila a presťahovala ku mne do izby Liama.
,,Niall a Zayn, vy budete na nafukovačkách v obývačke, Ed a Claire môžu byť na gauči. Harry ten už odkväcol, toho len niekam naložíme. Louis, El, vám ostali Dany a Lucy. Dany, zober tú nafukovačku prosím ťa," povedala som Danymu.
,,Ďakujeme zlato," prišla ku mne značne unavená El a objala ma.
,,Zamálo, usmiala som sa na ňu a ešte som "uložila" chalanov v obývačke.

Keď sme boli všetci rozmiestnený a všade bolo zhasnuté, využila som chvíľku osamote s Liamom.
,,Liam," šepla som do tmy. ,,Spíš?"
,,Nespím. Čo sa deje?" Spýtal sa potichu a vo svite mesiaca som videla, ako sa ku mne otočil. Zrazu som zapochybovala o mojich otázkach víriacich v hlave.
,,Ide o Nialla, že?"
,,Uhm,.. Ja.. Bojím sa."
,,A čoho pre Boha?" Pozrel na mňa prekvapene Liam.
,,O týždeň nastupujem do školy, vy budete mať nahrávania, turné a tak. Nebudeme mať s Niallom na seba toľko času, budete stretávať tisícky ďalších dievčat a..." Obavy sa zo mňa sypali rýchlosťou blesku. ,,Bože, sme spolu týždeň a už som ako stará manželka," pošúchala som si oči a unavene som sa zvalila do perín.
,,Andy, videla si Nialla po tom, čo prišiel z vášho rande zo strechy?
,,Nevidela," pokrútila som hlavou.
,,To je ten dôvod, prečo sa pýtaš. Prišiel domov vysmiaty ako slniečko. Poznám ten pohľad. Ten sa ťa nepustí, až kým to sama nebudeš chcieť." Liamove slová mi pohladili srdce.
,,Ale.."
,,Žiadne ale! Buďte spolu čo najviac a užívaj si, že spolu môžete byť," usmial sa na mňa v tme.
,,Liam?"
,,Áno?"
,,Ďakujem," usmiala som sa, no neviem či to videl.

Ráno som sa prebudila na vôňu lievancov, ktoré mi dráždili nos. Rozhliadla som sa po izbe, no Liam tam už nebol. Dvere som mala pootvorené a z kuchyne sa ozývala vrava a tichý smiech. Počula som aj rádio, syčiacu kanvicu, skrátka všetko. Na bosé nohy som si našuchla papuče a pomaly sa vybrala von z izby.
,,Dobré ráno, Andy," usmial sa na mňa Niall z barovej stoličky pri pulte. Pred sebou mal takmer dojedený tanier lievancov, vedľa seba tekutú čokoládu a kútiky špinavé od nej.
,,Bré ránko," pousmiala som sa a utrela som mu čokoládu z tváre. ,,Dajte mi ľudskú minútku a hneď som pri vás," povedala som s mohutným zívnutím a šla som do kúpeľne. Hodila som rýchlu sprchu, umyla som si zuby a vlasy ľahko prečesala kefou. Prezliekla som sa a šla naspäť do kuchyne.
,,Tak, kto pripravil raňajky?" Spýtala som sa prekvapene, keď som si sadla už k pripravenému tanieru s lievancami.
,,Liam," usmiala sa El a napila sa mlieka.
,,Fíha," zapískala som obdivne, keď som ochutnala. ,,Je to výborné, Liam," usmiala som sa. Niall sa na mňa celý čas usmieval, no na otázku, prečo mi odpovedal len: ,,Len tak." Pokrčila som plecami a hompáľajúc nohami som jedla.
,,Takže, čo máme dnes na pláne?" Otočila som sa k osadenstvu kuchyne.
,,Vieš, máme dnes skúšku," pokrčil plecami Niall previnilo. Zamrzelo ma to, nebudem klamať. Mohli sme deň stráviť spolu.
,,Veď nevadí. Je to vaša práca," usmiala som sa statočne, no viem, že keď sa na mňa zahľadel Liam, čítal mi v očiach: Vidíš to? On však pokrútil hlavou a otočil sa k sporáku.
,,Ako si sa vyspala?" Spýtal sa na počudovanie čulý Harry.
,,Dobre," mykla som plecom. ,,Čo ty? Včera si bol pomerne,.. Ehm, veselý," uškrnula som sa.
,,Najväčší bolehlav už prešiel, takže v poho," uškrnul sa aj on. Postupne sme sa v kuchyni vyzbierali všetci, aj Ed s Claire. Boli spolu rozkošní. Obidvaja ryšavý, rozcuchané vlasy a stopy spánku v očiach. Keď som pozrela na hodinky, zistila som, že je 10. Chalani mali byť v štúdiu okolo pol 12, takže ak sa chcú stihnúť doma osprchovať a dať dokopy, budú si musieť švihnúť. Ako na potvoru, keď som sa vrátila zo záchodu, stáli oblečený pred dverami a čakali na mňa.
,,Budeme musieť ísť," ospravedlňujúco sa usmial Liam a objal ma. Takto som prešla náručou všetkých, až som sa dostala k Niallovi. Stratila som sa v jeho mamuťom objatí. Pritisol mi pery na čelo a usmial sa.
,,Čo najskôr ti zavolám, okej?" Prikývla som a zavrela za nimi dvere. Oprela som sa o ne a rozhliadla som sa po byte.
,,Musíme tu poupratovať," povedala som, no viac-menej vzduchu. Dany a Lucy totiž bleskurýchle zaliezli naspäť do izby a už som len počula buchnutie dverí.
,,tak fajn," vzdychla som si a pustila som sa do toho.

Prakticky celé doobedie som upratovala. V kuchyne to síce dobre voňalo aj chutilo, no všade bola múka, čokoláda a mastné odtlačky prstov. Pustila som si rádio, takže čas mi ušiel rýchlo. Povyfukovala som nafukovačky, skákala po nich a dávala im rôzne wrestlingové chmaty, až som ich nakoniec úspešne vyfúkala a vtlačila do skríň. Povzbudená Liamovými slovami som neriešila nepodstatné a užívala si voľný deň v zajatí hudby.

4. mája 2012

Vždy buď sama sebou! -55-

--->z pohľadu Harryho

,,Dobré ráno, vospolok!" Zbehol som do kuchyne a schuti som si zívol. Pri stole sedel Zayn s Niallom, v rukách mali noviny a chichotali sa ako malé deti.
,,Je tam dobrý komix?" Spýtal som sa so záujmom, na čo sa Niall nahlas rozosmial.
,,Veľmi dobrý," prikývol a rehotal sa. Tak fajn, viac sa asi nedozviem, pomyslel som si a podišiel som ku chladničke. Ako vždy, nič v nej. To je jediná nevýhoda, keď bývate s chalanmi. Ak vstanete neskôr ako Niall, nemáte šancu sa poriadne najesť. Teda, väčšinou. Našiel som ešte trochu mlieka a tak som si do misky nasypal cereálie a pustil sa do toho. Chalani sa medzitým odplazili preč, takže som si konečne mohol prečítať noviny. Obzvlášť som bol zvedavý na ten komix.
,,Holly shit!" Zanadával som, keď som si všimol "komix".
-Stratil sa mi syn Fábio!!
-Čaká nás P.Sherman v Sydney!
-Nechoď tam, to svetlo ťa zabije! Alebo nech ťa zabije!

Bez slova som hľadel na bublinky s vetami, ktoré boli rozmiestnené okolo Nicole. Trošku ma možno zamrzelo, že sa opila, ale prevládli nado mnou iné pocity. Keď som hľadel na fotku, kde má na tváry taký vážny výraz, ako ešte nikdy, rozosmial som sa ako predtým Zayn a Niall. A dostal som nápad.
-Dobré ránko, maličká.- Zaželal som Nicole do telefónu.
-Dobré ráno.- Ozvala sa. Jej hlas znel vážne čudne. Ako... ako po preflámovanej noci. Vnútro mi trhalo od smiechu, no udržal som sa.
-Kde máš Fábia?- Nevydržal som to nakoniec a rozosmial som sa. V telefóne ostalo zarazené ticho, ktoré sa mi, Bože odpusť mi, páčilo.
-A..Ako o tom vieš?- Spýtala sa prekvapene, na čo som si k sebe opäť otočil noviny.
-Z novín,.. Keď piješ, mala by si dávať väčší pozor.- Varoval som ju. Stále som sa smial. Som hrozný priateľ, ja viem. Smial som sa na tom, aká je prekvapená že to viem. Smial som sa na tom, že sa akoby bála mojej reakcie. Smial som sa, pretože bola taká chutná.
-Tak strašne sa za seba hanbím.- Vzdychla. -Harry, zlato, musím ísť. Prespala som u Sarah a musím ísť domov. Nechcem vedieť, čo so mnou urobí mamka.-
-Kto je Sarah?- Ostal som preistotu prekvapený ja. Kludne mohla tie fotky do novín poslať ona.
-Dievča, s ktorým som večer bola. Tá zo Starbucksu. No,... To je vlastne jedno. Musím ísť. Ľúbim ťa.- Povedala a zložila. Tá Sarah sa mi nejako nezdá. No keď jej verí Nicole, budem musieť aj ja. Postavil som sa od stola a šiel som do izby. Cestou som mobil hodil na sedačku, ignorujúc to, že spadol na zem. Pred izbou na mňa však skočil Niall.
,,Poď si zahraať! No tak, nebuď padavka, poď si zahrať teníís!" Hučal mi do ucha a ja som mal pocit, že asi vidím všetkých svätých.
,,Ak mi neprestaneš pišťať do ucha, nikam nejdem!" Zrúkol som naňho a zhodil som ho zo seba. ,,Ak sa však zase ofučíš, že som ťa porazil,si mrtvý!" Varoval som ho a spoločne sme zišli do obývačky. Za pár minút sme sa pustili do hry, ignorujúc celé okolie.
,,Ty brčkavec odporný! To nie je fér!!" Kričal, pri čom skoro padol na stôl.
,,Ja som ťa varoval Nialler!" Smial som sa ako zmyslov zbavený a užíval som si, keď som cítil celé svoje telo. Odpálil som loptičku, Niall sa natiahol a definitívne sa zvalil na stôl. Myslel som, že mi pukne bránica.
,,Nesmej sa mi!" Ofučal sa a horko-ťažko vstával zo stola.
,,Ja sa ti nesmejem!" Povedal som obranne a dvihol som ruky nad hlavu. Moja snaha tváriť sa vážne mi ako vždy nevyšla a tak som sa zvíjajúc sa v smiechu, hodil na gauč.
,,Čaute, chalani!" Ozval sa od dverí Louis a zároveň s jeho príchodom zliezli z poschodia Zayn s Liamom.
,,Myslíte na to, na čo ja?" Usmial sa Zayn a každému z nás sa zahľadel do očí.
,,Turnááááj!" Skríkli sme naraz a o program na celý deň bolo postarané.

--->z pohľadu Nicole

,,Ešte raz dík za všetko," otočila som sa na Sarah. Zo stoličky som si vzala tašku a košeľu a postavila som sa do dverí.
,,Vieš že nie je za čo. Nabudúce sa ty postaráš o mňa," uškrnula sa Sarah.
,,To je samozrejmosť. Tak, majte sa," usmiala som sa na Sarah, na Josha som sa zamračila a zavrela som dvere. Moja prvá cesta viedla do novinového stánku, kde som si kúpila The Sun. Tie svine sú fakt rýchle! Bože, ako sa hanbíím. Toto som robila?! Och...
Prišla som domov, kde ma vo dverách čakala rozzúrená mamka.
,,Mne fakt nerobí problém, keď prespíš u nejakej kamarátky, ak mi dáš vedieť. Ale aby si prespala u niekoho, koho poznáš 2 dni a ešte k tomu si mi to nepovedala, tak to už je moc aj na mňa. Vieš, že som tolerantná až-až, ale aj moja trpezlivosť má svoje hranice! Myslím, že zaracha na 2 týždne ti vyčistí hlavu. Z domu do školy a zo školy rovno domov, rozumela si mi?!"
,,Áno, mami," prikývla som so zvesenou hlavou a vybrala som sa po schodoch. Nemalo zmysel niečo hovoriť, načo aj. Musím dať vedieť Harrymu o mojom nasledujúcom programe na 2 týždne.

-Mám domáce väzenie na 2 týždne.- Oznámila som bez obalu Harrymu.
-Za to alkoholové posedenie?- Spýtal sa s dobrou náladou. V pozadí som počula akýsi krik, no ignorovala som to.
-Za to malé alkoholové posedenie, ktoré je na titulke The Sun, ako opijáš priateľky Harryho Stylesa. Také musí matku potešiť, čo povieš?-
-Dobre no, ja sa len pýtam.- Bránil sa Harry, na čo som pokrútila hlavou. To je truľo.
Stíšila som hlas a privrela som dvere na izbe. -Vymysleli ste niečo s Niallom a Alice?-
-Dobre, že mi to hovoríš. Akurát je tu taká dobrá nálada a ja som sa o tom s Liamom vlastne už aj bavil. Je teraz Alice doma?-
-Neviem, počkaj.- Vyšla som z izby a zastala som pri Aliciných dverách. Spoza dverí sa ozývala Demi Lovato a tichý Alicin spev aj s gitarou.
-Je doma. Čo mám urobiť?-
-Pošli ju k nám. Že si si tu niečo zabudla, alebo čo ja viem. Proste niečo vymysli. My sa zatiaľ vytratíme a necháme ich samých.-
-Super nápad.- Zajasala som. -Idem za ňou, ďakujem zlato.- Povedala som a zrušila som ho.

,,Al?" Zaklopala som jemne na dvere a otvorila ich. Alice ležala rozčapená na posteli, na bruchu gitara a brnkala si. Zrazu ma prepadli pochybnosti, či tam pôjde.
,,Hm?" Dvihla ku mne pohľad a posadila sa.
,,Mám zaracha. A zabudla som si u Harryho bundu. Nemôžeš mi pre ňu skočiť?" V očiach sa jej zalesklo, no zamyslela sa.
,,Prečo nie?" Mykla plecom a zoskočila z postele. ,,Hneď som tu," povedala a ja som za ňou pozerala s otvorenými ústami. Takto rýchlo a dobrovoľne by som tam nešla ani ja. Nuž, budiž..

--->z pohľadu Nialla

,,Ty podrazák! Dohodli sme sa, že budeš na mojej strane!" Zavrčal som na Zayna, keď sa pridal k Liamovi.
,,Prepáč kamoš," pokrčil plecami. ,,Pridávam sa k silnejšej strane, aby som to mal jednoduchšie, chápeš," uškrnul sa, na čo som po ňom hodil za hŕstku pukancov. Liam dvihol ruky a prehlásil: ,,Ja to upratovať nebudem, aby bolo jasné!"
,,Veď dobre, nemrnči!" Zasmial som sa a vzal som do ruky ovládač. Práve som sa napriahol na podanie, ktoré mi zmení život, pche, keď zazvonil zvonček u dverách. Harry štuchol Liama, a ukázal na mňa.
,,Niall, choď otvoriť, prosím ťa," vrhol na mňa pohľad šteniatka a tak som šiel. Zastavil som pred dverami a otvoril som. Srdce mi skočilo až niekde do ponožky. Osoba predo mnou sa placho usmiala.
,,Alice?" Prekvapene som vydýchol, no za to tak rád, že vôbec prišla. Zrazu som mal chuť sa prefackať. Búchať si hlavu o stenu, až kým mi nedôjde v plnej miere, aký som bol sprostý zbabelec. Fackať sa, až kým nevymyslím dostatočné ospravedlnenie, ktoré aj tak nikdy nebude dostatočné.
,,Nicole má domáce väzenie a zabudla si tu bundu, tak som pre ňu prišla," vysvetlila mi a automaticky vošla do domu.
,,Harry? Kde má Nicole bundu?" Počul som ako sa pýta, no nepočul som odpoveď.
,,Nemá ju tu," pokrčil plecami práve keď som vošiel do obývačky.
,,Fajn. Tak som sa sem prehnala zbytočne," vzdychla si a chystala sa otočiť. Všimol som si aké pohľady na mňa hádže Zayn. Pohľady typu: Ty debil! Urob to, čo chceš urobiť posledné týždne! Urob to! A ja som mal chuť zakričať: Ale veď dobre!! Stále vo mne však bola nejaká brzda. Celé mi to došlo, až keď som počul, ako sa otvárajú vchodové dvere.
,,Alice!" Vybehol som za ňou a ona na mňa prekvapene pozrela. Neviem, či sa mi to iba zdalo, no v očiach mala aj.. strach?
,,Môžeš mi prepáčiť?" Vytlačil som zo seba.
,,Prepáčiť? A čo? Veď si nič neurobil," pokrútila smutne hlavou.

,,Urobil! Urobil som toho veľa a vlastne nič!!" Vykríkol som, a keď som si všimol, ako cúvla, stiahol som sa. Nialler, upokoj sa!
,,Mám chuť sa prefackať za to, ako som sa k tebe zachoval. Nemal som právo. No dobre, možno som to práve mal," pokrčil som plecami, keď som si všimol, že mi chce skočiť do reči. ,,Ale mal som sa ozvať. Mal som zavolať, prísť, priletieť, proste nejako presunúť ten môj veľký zadok za tebou a povedať ti, že ťa mám rád takú, aká si. Tak strašne, že ma na chvíľu vzalo, čo si mi povedala. Ešte v ten večer som to mal chuť urobiť, ale myslel som, že po tom, čo som odišiel, ma už nebudeš chcieť vidieť," vložil som si tvár do dlaní, aby nevidela, ako ma to trápi. Ucítil som jej ruky na mojich a tak som sa na ňu pozrel. Z očí jej tiekli slzy a hľadela na mňa tými jej veľkými čokoládovými očami, ktorým tak verím.
,,Chcela som ti zavolať, ale zároveň som ti chcela dať čas. Nechcela som ťa uháňať a tak som čakala, či sa ozveš. A keď si sa neozýval, myslela som, že sa naše priateľstvo skončilo," pokrútil hlavou a pozrela sa do zeme. Ako veľmi ma ten obraz zabolel!
,,To teda nie!" Skočil som jej do reči. ,,Naše priateľstvo nikdy neskončí, Alice. Môžeš mi prosím odpustiť, že som sa správal ako obyčajný zbabelý zbabelec?" S táákouto maličkou dušičkou som sa spýtal na to, čo ma trápilo posledné 2 týždne. 2 dlhé týždne bez Alice a jej smiechu. Bez celej Alice.
,,Samozrejme," usmiala sa a rozplakala sa. Zovrel som ju v náručí a položil si bradu na jej hlavu.
,,Chýbala si mi, vieš?" Usmial som sa a odtiahol som si ju od seba.
,,Aj ty mne," smrkla a usmiala sa. ,,Priatelia?" Pozrela na mňa a ja som mal chuť lietať.
,,Navždy," dal som jej pusu na čelo. ,,Teraz, keď už sme v pohode, nepridáš sa? Hráme tenis a ja beznádejne prehrávam," posťažoval som sa. Do očí sa jej vkradli iskričky a prikývla.
,,Poďme im nakopať zadok!" Súhlasila a ja som sa nahlas rozosmial.
,,Poďme na to, drobec!" Štuchol som ju do ramena.
,,Nie som drobec," otočila sa ku mne urazene.
,,Veď dobre, ja ťa len skúšam," žmurkol som na ňu a spolu sme šli do obývačky.
,,Konečne!"
,,Juchú!"
,,No, že si sa umúdril ty kôň!" Sa ozýval obývačkou a ja som bol vyložene šťastný, ako blcha.
,,No poďme hrať, nie?" Rozhodil rukami Zayn a my sme sa pustili do hry.

---> z pohľadu Nicole

Unudene som ležala na posteli, v rádiu mala zapnutých The Fray a netušila som, čo budem celý víkend robiť. Nakoniec som zišla z postele a z police vzala otrhanú väzbu Búrlivých výšin. Klišé, ja viem, ale tú knihu jedným slovom zbožňujem. Ľahla som si na posteľ a pustila sa do toho. Nedostala som sa ani ku koncu strany, keď mi zazvonil mobil.
-Misia splnená.- Oznámil mi nadmieru spokojný Harry. Sprvu som vôbec nechápala, o čom to hovorí, no keď mi doplo, ostala som prekvapená.
-Ako to myslíš? To tak jednoducho?-
-No, vlastne ani neviem. Rozprávali sa v predsieni, nepočuli sme o čom sa rozprávajú, no do obývačky došli usmiaty a vysvietení ako vianočný stromček. Teraz tu spolu sedia a hrajú tenis, komunikujú, bavia sa akoby sa nikdy nič nestalo.- Panebože tak predsa len!
-Už som myslela, že sa takého niečoho nedočkám!- Zvýskla som a začala skackať.
-Nedôjdeš?- Spýtal sa ma Harry a ja som si smutne vzdychla.
-Domáce väzenie, pamätáš?-
-Shit! Nijako sa to nedá obíjsť?-
-Nedá. Nuž čo, je to moja chyba. Ozvem sa neskôr, ľúbim ťa. A pozdravuj chalanov-
-Aj ja teba. Pozdravím, neboj sa. Pá.-

Zložili sme a ja som si uľahčene vydýchla. Konečne bude všetko v poriadku. Na rádiu som pridala zvuk a pustila som sa do čítania. neviem, ako dlho som čítala, no zrazu boli písmenká úplne všade a ja som sa netušiac ako ponorila do ríše snov.

2. mája 2012

I´m Back!

Ako hovorí nadpis textu, I´m back! Pretože som bola chorá, snáď mi odpustíte, že som sem nič nepridala. Od piatku som mala vysoké teploty a až dnes som konečne v pohode. Nechcite vedieť, čo všetko mám uležané. Ale dosť o mne! :D Čo najskôr vám sem pridám ďalšie časti.

Ďakujem, že aj napriek tomu, že som tu takmer týždeň nebola ste sem chodievali a preto návštevnosť stúpla o toľko, o koľko stúpla. Ďakujeeeeeeeeeem :)


Ďalej vám tu prinášam, ak by ste nevedeli,... :)
Z pera/ hlavy/ kamery, skrátka od našej bláznivej Riri vyšiel konečne klip k Where have you been a a ako vždy, musím povedať že nesklamala :) Teda podľa mňa :P

Véééér, héééév júúú bííín, oool máá laijajf, oool máá laijajf laijajf, laijaaaaaaaaaaaaaajf :))

P.S.: Nevšímajte si ma ;)