31. augusta 2012

Vždy buď sama sebou! -73-


Nezvládla som to. Teda,.. Nezvládalo som to. Akékoľvek mediálne zdroje pre mňa prestali existovať. Vlastne som sa izolovala od sveta. Telka, internet, noviny. Bol všade.. Keby tu bol, smial by sa na tom a potom by bol nahnevaný, ako môžu z takej veci robiť také haló. Hmm, keby tu bol... Blížil sa 19. január a polícia stále nezistila kto ho zabil. Niekto mu niekedy, bohvie kedy, nasypal nejaké svinstvo do pitia. Niečo, čo som ani nevedela vysloviť. Jedným slovom svinstvo. Akékoľvek úkony spojené s políciou prebrali chalani. Ja som to.. nezvládla. Turné sa zrušilo a tak isto aj nahrávanie nového CDčka. Zrušilo sa všetko. A my sme nevedeli na ako dlho. Pohreb sa odohral pred necelým týždňom. Nezvládla som to. Stretnutie s Harryho rodinou. S Gemmou, Anne a Robinom u nich doma. Nezvládla som to. Vlastne, celý január som nezvládla. Odohrával sa v obrovskej hmle. Ale nebola sivá. Bola čierna, hustá a lepila sa na jazyk. Sťahovala ma ku dnu a ani jej to nedalo veľkú námahu. Január sa prehupol do februára, ani som si to nestihla uvedomiť.

,,Nicole, poď s nami pozerať film," nakukla mi do izby Alice s Niallom. Mamka bola preč a tak chalani okupovali dom. Bez akejkoľvek emócie som sa postavila, odložila knihu a zišla som na poschodie. Na gauči ležal Niall s Alice a na zemi bola Danielle s Liamom.
,,Ahojte," pozdravila som slušne a sadla si na zem. Oprela som sa o sedačku, nohy dala do tureckého sedu a čakala som, čo pustia. Polnoc v Paríži. Došlo mi to, až keď sa na obrazovke objavila Eiffelova veža s romantickým podmazom.
,,Toto nemôžem," vyhŕkla som. Bleskurýchle som sa postavila. Hlava sa prudko zatočila, žalúdok sa pretočil. Rozbehla som sa smerom na záchod a v hlbokom predklone ma naplo. A ešte raz. No márne, žalúdok bol prázdny, nemal sa čoho zbavovať.
,,Si v pohode?" Ucítila som studené prsty Danielle, ako mi odhŕňajú vlasy z čela.
,,Choď preč," zachripela som a snažila som sa ju odstrčiť. ,,Toto nemusíš vidieť," bránila som sa.
,,Prestaň," zavrčala Dany a podsunula mi ruky pod hrudník, aby mi pomohla vstať. ,,Panebože!!" zhíkla a otočila si ma tvárou k sebe. ,,Si chudá ako kosť!"
,,Nie som!" Bránila som sa. Pravdou je, že som schudla 7 kíl. A to iba v priebehu 5 týždňov.
,,Poď dole, s Liamom sme priniesli cestoviny s mozarellou. Musíš sa najesť," nekompromisne hovorila, keď ma ťahala do kuchyne. Pod jej dohľadom som zjedla takmer celý tanier. Čakala som na reakciu žalúdka, no bol v pohode. Dokonca som bola ešte hladná. Naložila som si ešte a napchala sa až do prasknutia. Odplazila som sa do izby a zaspala, ako bábätko. Tým sa na, tak ako posledný mesiac, nasledujúcich pár týždňov skončila moja komunikácia s okolitým svetom. V škole ma najprv ľutovali, potom sa ma snažili prebrať k životu a potom to vzdali. Jediný, kto to nevzdal, bola moja zlatá Megan a Laura. Vytrvalo sa so mnou snažili komunikovať, chodili so mnou na kávu a tíško znášali môj pohľad do blba. Ale nevzdali sa. A to im nezabudnem do smrti.
,,Nicole, poď dnes aj s Megan k nám," lákala ma Laura s jemným úsmevom.
,,Laura, mne sa moc nechce," vykrúcala som sa.
,,Nebuď zlá," prečítame nejaké časopisy, urobíme pukance a budeme kecať. prespíš u mňa!" Domyslela svoj, podľa nej, úžasný plán
,,A musím?" Pozrela som na ňu prosebne, no bez výsledku.
,,Je piatok, ani sa nemáš na čo vyhovoriť," pozrela na mňa samoľúbo. A o program na piatkový večer som mala postarané.
,,Dobre," súhlasila som voľky-nevoľky.
,,Jupí," zatlieskala a bežala k Meganinej lavici, aby ju tiež donútila súhlasiť. Počula som, ako nadšene súhlasí. Fajn, spikli sa proti mne. Všetci sa proti mne spikli.

Bolo 5 hodín večer, cez plece som mala prevesenú tašku s vecami a blížila som sa k blízkej čínskej reštaurácii, kde som mala odložené 3 číny. Viete, tie cestoviny v kelímku.
,,Dobrý," usmiala som sa na čašníčku za pultom. Nadiktovala som jej číslo objednávky, zaplatila som a vyšla som späť do tej zimy. Cestou k Laurinmu domu, ktorá trvala asi 15 minút, som si pospevovala pesničky od Coldplay a opäť som spomínala. Túto sme si zvykli spievať, pomyslela som si, keď mi prišla na um The scientist. Do brucha mi prerazila ostrá bolesť. Pár metrov predo mnou sa črtali obrysy Laurinho domu. Podišla som pár krokov a musela som zastať, pretože bolesť ma ochromila. Pritlačila som si ruky na podbruško, odkiaľ vychádzala pulzujúca bolesť.
,,Laura," chrčiac som vpadla do domu.
,,Panebože! Nicole, čo sa deje?" Pribehli ku mne okamžite Megan aj Laura, na čele s Laurinou mamkou.
,,Ja neviem. Neuveriteľne ma bolí brucho," vytlačila som zo seba a prehltla žlč, ktorá sa mi drala do krku. Hlava sa mi točila, cítila som sa ako na horskej dráhe a brucho mi šlo roztrhnúť od kŕču. Žlč nado mnou vyhrala a ja som to len len stihla na záchod
.,,Volaj sanitku!!" zakričala Laura na svoju mamu a podišla ku mne. Opäť mi niekto držal vlasy, aby som si och neovracala. Opäť to bolo nesmierne ponižujúce. Cítila som, ako ma hladí po chrbte. Keď som mala opäť prázdny žalúdok, opatrne som sa postavila a držala som sa za brucho. Bolo mi povedané, aby som si ľahla na brucho a objímala vankúš. Bolesť ustúpila iba minimálne, ale stále to bolo lepšie, ako predtým. Medzitým som počula, ako pred domom zastalo auto a do vnútra prišli sanitári.
,,Viete prejsť sama, alebo donesieme nosidlá?" Spýtal sa ma starší a súcitne na mňa hľadel.
,,Prejdem sama," zašepkala som. Viac hanby neznesiem. Opatrne som sa postavila, no zatočila sa mi hlava a museli ma podoprieť, aby som nepadla.
,,Tak ja prinesiem tie nosidlá," ozval sa mladší a vybehol. Ako najväčšiu mŕtvolu,.. Strhla som sa... Žiadne mŕtvoly.. Srdce mi začalo nepravidelne biť a oblial ma nával úzkosti, opäť. Naložili ma do auta, odmerali mi tlak a nasadili mi kyslíkový prístroj.
,,Ako dlho je vám zle?" Pýtal sa ma a meral mi teplotu.
,,Ani nie hodinu," povedala som mu potichu.
,,A predtým?" Ako odpoveď som pokrútila hlavou, no očividne nie príliš presvedčivo.
,,Slečna, musíte mi povedať pravdu, ak vám máme pomôcť!" Hľadel na mňa vážnymi očami sanitár.
,,Bývalo mi zle na vracanie, ťažko od žalúdku a bolievala ma hlava," povedala som nakoniec. On to do niečoho zaznačil a keď ma priniesli do nemocnice, podal do doktorovi. Zobrali mi krv, nasadili lieky proti bolesti a kázali mi ležať. Dostala som infúzie a ďalší príkaz, oddychovať, kým nezistia, od čoho mi býva zle.



,,Nicole!" Pribehla ku mne o necelú hodinku mama.
,,Mami," povedala som plačlivým hlasom.
,,Čo sa deje, dieťaťko?" Spýtala sa ma a priložila mi ruku na čelo. Horela som od tepla.
,,Ja neviem," pokrčila som plecami. O pár minút do izby vošiel mladý lekár a postavil sa k mame z boku postele.
,,Tak, zistili sme, od čoho vám je zle. Na svoj momentálny stav ste boli podvyživená a dehydratovaná. A hlavne," dodal veľavravne," vyčerpaná."
,,Pán doktor, prepáčte, ale na aký momentálny stav?" Spýtala sa mama, ktorá zaregistrovala podtón v lekárovom hlase.
,,Vaša dcéra je tehotná," odvetil jej pokojne doktor.
,,Tehotná?!" Spýtala sa mama prekvapeným a vystrašeným hlasom. Tehotná???? No vo mne sa nenachádzal žiadny strach, úzkosť či podobné pocity. Bola vo mne iba číra radosť. Pod srdcom nosím Harryho dieťa!! Chlapček, alebo dievčatko, ktoré bude mať Harryho vlásky alebo očká. Veľk= zelené očká. Možno bude tiež spievať. Ale nikdy nebude mať otca. Nikdy pri ňom nebude môj Harry, aby ho naučil sa byciklovať. Aby s ním chodil do parku, na prechádzku. A tak sa vo mne predsa len byli dva protichodné pocity. Nehynúca radosť a obrovský oceán smútku.




27. augusta 2012

Vždy buď sama sebou! -72-


Baby, nebite ma.. Prepáčte. Jedna y posledných častí. Bude mi smutno. Užite si to :)
Play this now!

(1. január 2013)

Prvá myšlienka,ktorá ma ráno napadla bola, že je mi absolútne na hovno. Točila sa mi hlava a v ústach som mala väčšie suchoty, ako na Sahare. Jazyk sa ledva odlepil od podnebia, také som mala sucho v ústach. Potichu som sa postavila a pomaly som sa pobrala smerom k chladničke na druhej strane izby. Harry ešte spal, no ja som už bola vyspatá. Hltavo som pila nesýtenú vodu z chladničky. Narážala na steny prázdneho žalúdka a vydávala vtipné zvuky. Keby sa mi netočí hlava a aj ten najmenší zvuk nespôsobuje muky, tak sa aj zasmejem. Hľadela som na Harryho, ako nehybne leží na posteli a bolo mi jasné, že sa tak skoro nezobudí. Zo skrine som si vzala čísté veci a pobrala so sa do kúpeľne, aby som zo seba zmyla posledné zvyšky alkoholu a snáď aj pocity spojené s ním.

Áno! Studená sprcha bolo to, čo som potrebovala. Studenými kvapkami som si bičovala telo, až kým ma nechytila triaška. Rýchlo som vodu vypla, zabalila som sa do veľkého uteráku a posadila som sa na kraj vane. Spomenula som si na to, čo sa dialo večer a musela som sa pousmiať. Riadne sme sa teda rozčertili. Pamätám, ako sme trepali Zayna do postele a ako sa Harry skoro vykotil na ulici, keď mu vypadol mobil z vrecka. Dúfala som, že to posledné nebola len vsugerovaná myšlienka a tak som sa rýchlo pozrela na prstenník ľavej ruky. Bol tam. Prstienok, ktorým ma Harry požiadal o ruku. Budem pani Stylesová. Na tvári sa mi usadil obrovský úsmev, zrýchlil sa mi tep a bolo mi príjemne fajn. Usušila som sa, navliekla sa do čistých vecí, ktoré nesmrdeli ako vodka a vyšla som zo sprchy. Potichu som podišla k posteli, kde bol Harry a sadla som si vedľa neho. Priložila som mu ruku na čelo. Fajn, takže teplotu už našťastie nemá. Práveže je nejaký studený. Prizrela som sa mu bližšie. Ruky kŕčovito zovrené a sinavé kruhy pod očami.
,,Harry, vstávaj, zlato!" Jemne som ním pomykala. Keď nereagoval ani na tretí, či štvrtý raz, oblial ma studený pot.
,,Harry!" Povedala som nahlas. Chytila som jeho tvár do dlaní a skúmavo som na neho hľadela. Panebože, veď on,.. On nedýcha!! Bezmyšlienkovito som vybehla z izby a klopala som na izbu Liama a Danielle.
,,Liam!!! Liam, okažmite vstávaj, Liam!! Danielle!!" Kričala som ako zmyslov zbavená. Pobehla som k ďalšej izbe a to isté som zopakovala aj tam.
,,Panebože, vstávajte!! Harry nedýcha!!" Vrieskala som ako zmyslov zbavená a vbehla som spať do izby. S plačom som sedela pri Harrym a skúšala mu tep. Začala som mu dávať prvú pomoc a hystericky som plakala. Od sĺz som takmer nevidela čo robím, až kým mi niekto neodtlačil ruky a nezaujal moje miesto.
,,Zavolajte záchranku!!" Kričal niekto. V izbe bolo počuť rýchle kroky a vravu, no ja som počula len trhavý krik a vzlyky, ktoré, ako som si uvedomila som vydávala práve ja.
,,Nicole!!" Zatriasli mnou nejaké ruky, no nereagovala som. Oči som mala iba pre Harryho, ktorý naďalej mĺkvo ležal na posteli.
,,Nicole, musíš nám povedať, čo sa stalo!" Opäť mi niekto hovoril. Do očí sa mi valili krokodílie slzy a kŕčovito som zvierala prsteň na ľavej ruke. ,,On.. Harry..." Temnota sa nadomnou sťahovala, viečka mi oťažievali, no ja som mala stále dosť síl na to, aby som sa jej bránila. Bránil mi v tom strach. Až keď ma niekto objal a s plačom mi šepkal, že to bude dobré, uvedomila som si to. Prečo plače? Uslzenú tvár som dvihla a zistila, že ma objíma El a plače, ako malé dieťa. Slzy sa miešali so sopľom a len ako v tranze opakovala To bude dobré. Uvedomila som si tú mučivú pravdu. Harry je...
,,Nico-..." Už som to nezvládla. Viečka definitívne padli a ja som sa ponorila do studenej hmly. Pred očami mi bežali spomienky. Naše plány, naše bozky,.. Ako výkričník sa nad tým vznášal obraz Harryho, ako nehybne leží na posteli, nereaguje na moje úpenlivé prosby a volania, aby sa zobudil. Aby žil.. Nereaguje. Nereaguje, pretože už dávno nie je so mnou. Už nikdy nebudem cítiť jeho silné paže okolo mojich ramien. Už nikdy neucítim jeho kučery na krku, keď ma pobozká na líce. Už nikdy nebudem cítiť jeho teplé mäkké pery. Už nikdy to nebude môj Harry. Všetko prekryla ešte silnejšia hmla a ja som nemala silu, už ani len na vzpomínanie. Bolesť ma spaľovala, šírila sa mojim telom a zanechávala za sebou spúšť. Nemala som silu na nič.



-o 18 hodín-

,,Nicole." Nie, ja nechcem vstať. Chcem ešte spať. Bolo mi tak príjemne teplo. Potom ako,... Silnejšie som zovrela oči. Nechcem sa vrátiť do reality. V tej mojej mi bolo oveľa lepšie.
,,Nicole, miláčik, ja viem že ma počuješ." Zacítila som jemný dotyk na ľavej ruke. Inštinktívne som ju odtiahla a nahmatala prstenník. Nie!
,,Kde mám prsteň?!" Prudko som roztvorila oči a jasné svetlo ma na pár sekúnd oslepilo.
,,Čo?" Pozerala na mňa zmätene El.
,,kde mám prsteň?! Ja ho potrebujem! Potrebujem svoj prsteň!" Vrieskala som, vedela som, že je to smiešne, ale pocit straty ma tak ochromil, že jediné na čom mi zrazu tak záležalo bol prsteň! Niečo, čo bolo spojené s ním.
,,On,.. Ja.." Habkala El a zmätene na mňa pozerala.
,,Museli sme ti ho dať dole, je na hoteli," priskočila k posteli Danielle, a snažila sa upokojiť situáciu.
,,Ale ja ho potrebujem teraz! Potrebujem prsteň.. Potrebujem ho. Chcem aby bol teraz pri mne! Chcem, aby som cítila, že tu je!!" Môj krik sa premenil na usedavé vzlyky. Viac som nebola schopná komunikovať. Plač nado mnou úplne prebral kontrolu.
,,Zavolaj sestričku!" Počula som, ako Dan šepká El a tá vychádza z izby.
,,Princezná," oslovila ma Dan tým menom. A to som definitívne nezvládla.
,,Nie! On nesmie byť! On nemôže byť,.. tam! On tu musí byť so mnou! Musí ma objať, a povedať my , že to bol iba zlý žart! Tak ako to robil vždy! Kde je Harry?! Ja chcem Harryho!!" Cítila som, ako ma niekto chytá za ruku a pocítila som bodnutie.
,,Slečna Mansenová, musím vás bohužiaľ uspať!" Vravela mi nejaká sestrička. ,,Je mi to neuveriteľne ľúto, prajem vám úprimnú sústrasť!" A vtedy do mňa akoby vošlo niekoľko tisíc voltov.
,,Nie! ON nie je mŕtvy! Harry nie je mŕtvy!! Nie je! Nieeee!!" Zvíjala som sa v agónii, cítila som, ako mi niekto drží nohy aj ruky. Zmietala som sa, snažila som sa uvoľniť si telo, no čoraz viac mi oťažievalo.
,,Nie!" Opakovala som len nezrozumiteľne. ,,Prosím, nie!" Plakala som, hľadela na ľútostivé tváre okolo mňa a bolo mi ešte horšie.
,,Nie!" Povedala som posledný krát a potom sa mi tváre začali rozmazávať. Celá izba sa zmenila na jednu veľkú škvrnu a ja som úplne stratila pojem o to, kde som. Hmla ma opäť pohltila, no tentokrát som sa už nebránila.

---> z pohľadu Dan

,,Zavolaj sestričku!" Šepla som potichu El a so slzami vo očiach som hľadela na Nicole, ako leží na posteli a usedavo plače.
,,Princezná," oslovila som ju, dúfala som, že sa upokojí. Vyzeralo to, akoby do nej vošiel diabol.
,,Nie! On nesmie byť! On nemôže byť,.. tam! On tu musí byť so mnou! Musí ma objať, a povedať my , že to bol iba zlý žart! Tak ako to robil vždy! Kde je Harry?! Ja chcem Harryho!!" Bola som nútená ísť k nej a chytiť ju za ruku, aby jej sestrička mohla pichnúť injekciu.
,,Slečna Mansenová, musím vás bohužiaľ uspať!" Povedala sestrička. ,,Je mi to neuveriteľne ľúto, prajem vám úprimnú sústrasť!" Pozrela som na El, ktorá len potichu plakala na stoličke, neschopná urobiť čokoľvek. Bolo mi odporne! Bolo mi na vracanie z toho, ako vidím Nicole trpieť.
,,Nie! ON nie je mŕtvy! Harry nie je mŕtvy!! Nie je! Nieeee!!" Začala vrieskať. Posadila sa, mykala rukami, nohami. Chcela sa dostať z postele a to som nemohla dovoliť. Ublíži si! Blikala mi v hlave kontrolka. Sedatíva pomaly začínali účinkovať, bola čoraz slabšia.
,,Nie!" Vzlykala dokola. Prestala artikulovať. ,,Prosím, nie!" Hľadela na mňa. Očami ma prosila, aby to, čo sa stalo, nebola pravda. Chcela som jej do povedať. Kur*a, tak veľmi som jej to chcela povedať! Len som na ňu hľadela, nevedela som, čo povedať. Cítila som, ako mi slzy opäť stekali po tvári. Ako opäť začínam strácať kontrolu nad mojimi citmi.
,,Nie!" zašepkala posledný krát a viečka sa jej začali zatvárať. Napokon ich zatvorila úplne. Zviezla som sa k Eleanor na stoličku, plakala som ako malá a nemala som tušenie ako to teraz bude. Ako pôjdu naše životy ďalej. Bez NEHO. El ma objala a ja som sa už nebránila.

Keď sme sa o 20 minút stretli s ostatnými, všetci vyzerali, akoby.. Ani neviem, ako sa to nazýva. Ako sa nazýva výzor, pocit, správanie, po tom, ako stratíte niekoho, koho ste považovali za svoju rodinu?
,,Ako jej je?" Spýtal sa Niall so smutným výrazom.
,,Spí.. Museli sme.." Hlas mi odišiel a len som pokrútila hlavou, zadržiavajúc slzy. Liam ku mne pristúpil a objal ma.
,,Museli ju uspať. Nezvládla to," dopovedala za mňa El.
,,Bože," zašepkal Louis. Stáli sme na chodbe parížskej nemocnice a nechápali sme.. Nič.
,,Nicoliny rodičia a Alice priletia ráno o 6," oznámil mi a zároveň aj ostatným Liam. Samozrejme. Liam bol jediný, ktorý bol ako-tak v pohode. Keď mi došlo, čo som si pomyslela, strhla som sa. Ako môže byť v pohode?! Bol z nás najviac schopný, oznámiť rodičom, čo sa stalo.
,,Boh ich ochraňuj," zašepkala Perrie. Stála bledá vedľa Zayna, ten ju objímal okolo ramien, pohľad uprený do blba. Boli sme na tom zle. Louis s Niallom plakali celú noc. Plakali, keď dávali Harrymu prvú pomoc. Prosili ho, aby žil. Vyhrážali sa mu. Nič nepomáhalo a Harry sa nezobudil z večného spánku. Plakali sme celú noc. Všetci. V jednej izbe, po tme, neschopný spať. Len sme hľadeli pred seba, potom na seba, v očiach tma. A to najhoršie ešte len malo prísť.

26. augusta 2012

She doesn´t like the lights.

Neviem ako dnes bude VBSS, tak som vám, kým som sedela na balkóne, napísala jednodielku s Liamkom :) Snáď sa vám bude páčiť :)

,,Chalani, vážne nejdete so mnou?" Nakukol som ešte raz do izby, kde ležali 4 lenivé prasatá.
,,Liam, vieš aké je vonku teplo?" Zastonal Zayn a na dôvažok sa napil z vychladenej koly.
,,Pôjdeš do bazéna," navrhol som, no vedel som, že je to márne. ,,Bože vy ste aké lenivé prasatá," vzdychol som si, vzal zo stoličky uterák a zavrel za sebou dvere. Na máj bolo v Španielsku neuveriteľné teplo. Zišiel som dole hotelovým výťahom a vybral som sa k najodľahlejšiemu bazénu, ktorý bol v hoteli. Bol dosť studený, takže sem chodilo pomerne málo ľudí. Aj teraz, bol tu akýsi starší manželský pár, zopár teenagerských výrastkov s pupienkami na tvárach a nejaké dievča so slnečnými okuliarmi, ktoré jej zakrývali takmer polovicu tváre. Časť tváre, ktorá jej bola vidno, bola prekvapivo krásna. Plné pery a drobný noštek sa hodili medzi dlhé čierne vlnité vlasy. Vybral som si ležadlo čo najbližšie k bazénu, do uší si nasadil slúchadlá a svet pre mňa prestal existovať. Dnes by to  boli 3 roky. Nemysli na to! Zahriakol som sa v mysli. Danielle sa rozhodla a ty to musíš akceptovať, chlape! Preniesol som sa späť o 3 mesiace.

,,Liam, musíme sa porozprávať," prišla Dan do kuchyne, keď som vybaľoval nákup. V telke mal ísť dobrý film a my sme sa dohodli, že urobím dobrú večeru a spoločne si ho pozrieme.
,,Počúvam zlato," povedal som a sústredene som krájal mrkvu na šalát. To by sa Louimu páčilo, pousmial som sa.
,,Ja,.." zhlboka sa nadýchla, no nevyšiel z nej žiadnz zvuk. Čakal som, čo z nej vypadne a začal som mať zlý pocit. Položil som nôž vedľa dosky a otočil som sa k nej. Nerozhodne na mňa pozerala, v očich strach.
,,No tak to už vysyp," usmial som sa.
,,Začala som si s iným chlapom," zašepkala rýchlo, tak, že som to takmer nepočul. Keby chcem, mohol by som sa tváriť, že som to prepočul.
,,Prosím?!"
,,Ja, je mi to ľúto. Tak strašne ma to mrzí. Ty si bol tak často preč a on mi venoval toľko času,.. Ja,.. Prepáč, Liam,.."
,,Myslím, že si povedala všetko," povedal som jej prekvapivo pokojne. No vo vnútri, akoby ma niekto pálil zvnútra.
,,Liam, vážne.."
,,Odíď, prosím," povedal som jej, ani som na ňu nepozrel. Už som ju nechcel vidieť.
,,Čo?"
,,Danielle, prosím ťa, odíď," zopakoval som a opäť som začal krájať mrkvu. Dan vydala zvuk, akoby ešte niečo chcel povedať, no potom si to očividne rozmyslela. Počul som buchot dverí, ako ich za sebou zatresla. Ako ich zatresla za nami.

Pokrútil som hlavou a slúchatká som si vybral z uší. Vložil som ich do bočného vrecka na taške, ktorú som so sebou vzal a pobral som sa k baru.
,,Jedno mojito," povedal som chalanovi asi v mojom veku. Ani som sa nenazdal a už predo mnou stálo vychladené mojito. Na pult som položil akési španielske mince a šiel som naspäť na ležadlo. Popíjal som mojito a nechal som, nech sa mi studené rozlieva do žíl. Paralelným pohľadom som si všimol, ako sa dievča s okuliarmi postavilo, vzalo si veci a prešlo predo mnou, až sa stratila niekde za rohom. Je naozaj pekná, uznal som. Ešte chvíľu som sedel pri bazéne, okúpal som sa vo vlažnej až studenej vode, ktorá ma ako-tak priviedla na iné myšlienky a šiel som naspäť za chalanmi
,,Vykúpaný?" Spýtal sa posmešne Louis, keď som prišiel na izbu dosť spotený.
,,Vykúpaný, voda je super, ale to teplo, fakt je hnusné," uznal som, položil si veci a vliezol som pod sprchu. V tomto teple sme sa sprchovali snáď aj niekoľkokrát za deň. Síce sme mali 2 veľké izby, no aj tak sme väčšinou boli v tej mojej, ktorú mám s Niallom.
,,Dnes je dole pri bazéne nejaká párty," ozval sa Harry, keď prehltol megaveľkú lyžicu zmrzliny.
,,A?"
,,No, predsa, ideme tam, nie?!" Spýtal sa. Teda, nie, on mi to vlastne oznámil. Keďže sa chalani pridali na jeho stranu, tak program na večer bol istý. Celý deň sme blbi, hrali X-box a nechali si na izbu nosiť kvantá zmrzliny a chladenej koly.
,,Ideme sa prezliecť, postavil sa Louis, Zayn a Harry asi o 8 večer. ,,Urobte zo seba fešákov!" Zazrel na nás Zayn, asi to myslel viac na mňa, neviem, a odišli.
,,Niečo nové pri bazéne?" Spýtal sa Niall, keď šiel ku skrini a vyberal odtiaľ bielu košeľu.
,,Ani nie. Manželské páry, teenageri a jedno celkom pekné dievča. Vieš, že také ja rád. Nie veľa pozornosti," uškrnul som sa a vybral som si obyčajné čierne tielko k riflovým kraťasom.
,,Celkom pekné dievča? To je fajn, konečne si uznal, že je tu ešte niekto pekný okrem..." Pod nátlakom môjho pohľadu zmĺkol. Nie, dnes na ňu nechcem myslieť. Chcem sa len trošku pripiť a zaspať vo veľkej posteli.
,,Sorry. Ale mal by si sa na to povzniesť, kámo," povedal rýchlo. ,,Aspoň dnes. Trošku sa zabavíme, hmm? Ako za starých čias," drgol do mňa.
,,Nialler, niekedy za teba vďačím Bohu," zľahka som ho objal a šli sme klopať chalanom na dvere.
,,Jasné, kto zase mešká?" Spýtal som sa a prevrátil som oči.
,,Ja som to počul!" Ozval sa z kúpeľne Zayn.
,,To som aj chcel!" Odkričal som mu naspäť a zasmial som sa. Keď už boli konečne všetci pripravení, zišli sme dole pri bazén, kde sa už začali zbierať ľudia. Hudba hrala dostatočne nahlas, aby som musel kričať, keď som chcel, aby ma niekto počul.
,,Chalani čo si dáte?" Spýtal som sa a potom som šiel objednať.
,,4 vodky s džúsom a jedno mojito," povedal som tomu istému chalanovi, ktorí tu bol aj poobede.
,,Vydrž, vybavím tuto Mary a hneď som pri tebe," povedal a pripravoval nejaký zložito vyzerajúci nápoj. Automaticky som pohľadom prešiel po ľuďoch, ktorí stáli pri bare a vyšlo mi, že jediný človek, ktorý sa môže volať Mary, je dievča, ktoré bolo pri bazéne poobede.
,,Vyzerá to dosť zložito, čo to je?" Spýtal som sa s jemným úsmevom. Pozrela sa na mňa, veľké hnedé oči orámované hustými mihalnicami a sklopila zrak. Čakal som, čo odpovie, no bola ticho. Tak som sa otočil späť k baru.
,,Modrý sen," povedala nakoniec.
,,Aha," vyšlo zo mňa. Bože, Liam, čo je to s tebou? Tak ma zblbi jej oči, že som ich mal pred sebou, ešte aj keď som niesol na tácke všetky tie poháre.
,,No konečne," vzdychol si Louis a hneď sa natiahol za pohárom.
,,Alkoholik," šplechol som mu do tváre a vzal som si svoje mojito. Chalani sa postupne odtatárili na parket, no ja som nemal náladu. Ako zvyčajne. Rozhliadal som sa po ostatných hotelových hosťoch a v rohu miestnosti som zbadal to dievča.. Mary. Sedela pod jedinou jasnou lampou A čítala nejakú hrubú knihu. Nevyzeralo to, že by mi tu malo niečo dôležité ujsť a tak som sa vybral k nej.
,,A-ahoj," preskočil mi hlas, keď na mňa pozrela. Alebo zazrela?
,,Čau," povedala mi a opäť sa zahľadela do knihy.
,,Myslel som, keď tu sedíš tak sama... No, nešla by si tancovať?" Spýtal som sa jej, a netušil som ako sa to zo mňa vôbec dostalo.
,,Ďakujem, ale neviem o tom, že by som sa chcela na druhý deň ocitnúť vo všetkých novinách za to, že si so mnou tancoval," povedala a neodtŕhala pohľad od knihy.
,,V novinách?" Zopakoval som po nej zmätene.
,,Pozri, vyzeráš ako fakt milý chalan,.."
,,Chápem,.." Prerušil som ju, postavil som sa, nasilu som sa usmial a šiel som naspäť na moje miesto. Práve tam bol Nialler, tak som mu povedal, že sa tu nebavím a že idem na izbu.
,,Si v pohode?" Pozrel na mňa skúmavo.
,,Jasné, len som unavený," pousmial som sa a šiel som na izbu. Nebol som ani len pripitý. A tak som sa neubránil spomienkam na ňu. Na Danielle. Na jej vlasy, ktoré mi pripomínali špagety. Na tanečné kroky, ktoré sa ma snažila naučiť... No na konci sa myšlienky zmenili. Pred očami som stále mal oči Mary. To, ako na mňa hľadela. Odmietavo a pri tom vôbec nie odmietavo. Och bože,...



Nasledujúce dni som ju videl viackrát, no jakmile si ma všimla, radšej som sa pratal preč. Jej občasný úsmev smerom ku mne ma mátal, nevedel som, čo si mám o tom myslieť. Ostávali už len 4 dni do odchodu zo Španielska a chalani sa rozhodli, že pôjdeme do mesta. Po ceste sme zbadali už asi tisícu kaviareň, no do tejto sme nakoniec išli. Stáli sme pri pulte a od sympatickej čašníčky sme si pýtali kolu a veľa zmrzliny. Dal som si čokoládový pohár a spolu sme si sadli za stôl, odkiaľ bol výhľad na celú kaviareň. A tam sedela, zase s knihou v ruke a sŕkala jahodový shake. Hľadel som na ňu a nevedel som, či mám opäť odvrátiť pohľad a zabudnúť na to a venovať sa chalanom, alebo na ňu čumieť ako taký úchyl. Po zvážení všetkých možností som sa chystal odvrátiť hlavu, no ona zdvihla pohľad a usmiala sa na mňa. taktiež som sa pousmial. Ponoril som lyžičku do zmrzliny a keď som sa rozhliadal, s príjemným pocitom, všimol som si, že na mňa máva.
,,Ja?" Naznačil som s úsmevom a ona prikývla. ,,Hneď som tu," povedal som chalanom a postavil som sa od stola aj s pohárom plným zmrzliny.
,,Ahoj," usmiala sa, keď som si prisadol.
,,Čau. Ako to, že si zmenila názor?" Spýtal som sa zvedavo.
,,Názor?"
,,No, predsa si so mnou radšej nechcela mať nič spoločné, nie?" Pripomenul som jej s úsmevom.
,,Aha, to. Neber si to osobne, mala som za sebou fakt hnusnú hádku a," pokrútila hlavou, ,,nechcela som práve pozornosť, vieš," usmiala sa a pokrčila plecami.
,,Chápem," prikývol som a ďalej som jedol svoju zmrzlinu.
,,A to ma vlastne privádza k myšlienke, či by sme niekam neskočili," povedala nakoniec a ja som prekvapene dvihol pohľad od zmrzliny.
,,Prečo nie," pousmial som sa, príliš prekvapený na to, aby som sa zaoberal touto náhlou zmenou. Počul som moje meno a keď som sa otočil, chalani na mňa volali a mávali na mňa.
,,Asi si už potrebný niekde inde," ukázali na nich.
,,No, ale môžem.."
,,Nie, to je v pohode, aj tak musím ísť," povedala a stavala sa na odchod. ,,Bývam na izbe 1027, tak, čo keby si mi večer zavolal?" Spýtala sa rýchlo a ja som prikývol.
,,Ozaj, aké je to tvoje meno?" Stihol som sa jej spýtať. Vo dverách sa otočilo a povedala: ,,Som Mary Jhonson." Posledný-krát sa usmiala a odišla. Vrátil som sa za chalanmi a ignoroval ich otázku, prečo zrazu vyzerám tak šťastne.
,,Netuším," vravel som. Teraz sedím tu v izbe a rozmýšľam, čo poviem Mary, keď jej zavolám.
,,Pozvi ju niekam do mesta. Na prechádzku, alebo tak," radil mi Niall z postele. Vyzná sa tu, dám na jeho radu. ,,V meste je jeden pekný podnik, vezmi ju tam. Volá sa to Ragaza. Je tam veľká terasa," dodal ešte. Vytočil som klapku a zadal číslo Marynej izby.
-Áno?- Ozval sa jej hlas a ja som zabudol, čo som chcel povedať. ,,Ragaza!" Zašepkal mi Niall. Hm, aha..
-Napadlo ma. V meste je vraj jeden dobrý podnik, Ragaza. Išla by si tam so mnou?- Spýtal som sa jej a modlil sa, aby povedala áno.
-Myslím, že za skúšku to stojí,- zasmiala sa.
,,Prídem pre teba o 7?- Navrhol som jej a videl som, ako mi Niall ukazuje vztýčené palce.
-Budem čakať. A, Liam?-
-No?-
-Teším sa,- povedala a zložila. Usmieval som sa ako tĺk, keď mi na posteľ skočil Nialler.
,,Liam James Payne má rande! On má rande, hahaha," rehotal sa, až som naňho skočil a nejakým rugbyovským hmatom, ktorý nepoznám, som sa ho snažil umlčať.
,,Ale veď kľud," smial sa.
,,Všetko v poriadku," usmial som sa. Večer s Mary dopadol viac než dobre. Zistil som, že je jedináčik a tu bola s rodičmi. Má 18 a od budúceho roka bude študovať medicínu. Neviem, kto všetko stál pri mne a kto všetko nám to musel priať, ale vraj býva v Londýne. na druhom konci ako ja s chalanmi, ale stále.. Býva v LONDÝNE!! Teraz som na ceste k nej, aby som sa jej mohol spýtať, či so mnou pôjde na odovzdávanie VMA, ktoré je v septembri a dúfam, že to nebude problém a náš vzťah tak naberie vyššiu úroveň. She doesn´t like the lights, ale presne ako som si povedal v Španielsku, risk je zisk.

Vždy buď sama sebou! -71-


(31.12. 2012, Silvester)

,,Louis, ty si vážne myslíš, že ťa v takomto stave pustia na Eiffelovku?" Rozchichotala som sa, keď sa Louis potkol o obrubník a takmer spadol na zem.
,,Veď mi nič nie je," bránil sa s takou vervou, že keby som nevedela koľko toho vypil, tak mu aj uverím.
,,To určite" uškrnul sa Zayn. Ten sa suverénne držal nad vodou a ruka v ruke s Perrie za nami pomaly išli. Vlastne, okrem mňa, Louiho, Nialla a Harryho tu nebol nikto opitý. Vlastne,.. héj!! Neboli sme opitý, iba sme boli v nálade.
,,No poď zlato, ideme na Eiffelovku," prišla k Louimu El a chytila ho za ruku. To u mňa odštartovalo nový záchvat smiechu.
,,Nesmej sa, aj ty si poriadne chytená," štuchol ma Harry. On ani nemal až tak vypité. Pil, to hej, ale ani zďaleka nie toľko, ako my.
,,Iba trošku," pousmiala som sa a rozšafne som mu vtisla pusu na líce.
,,Chutíš po vodke," rozosmial sa Harry.
,,Čím to bude?" Žmurkla som naňho. Trmácali sme sa ulicami Paríža a pomaly ale isto sme sa blížili k Eiffelovej veži, ktorá bola dnes, na Silvestra, neuveriteľne krásna.
,,Rýchlo poďme hore," súrila nás Dan. ,,O pol hodinu je Nový rok, nesmieme to zmeškať," pridal sa Liam. Zdesene sme sa na seba pozreli a  rýchlym krokom sme liezli hore. Keď sme konečne zbadali posledný kus schodiska, vydýchli sme si. Ako kopa smiechu, štuchania a výskania sme sa pretlačili k zábradliu. Tu hore, boli ľudia snáď z celého sveta. Veď, kto by nechcel Nový rok osláviť na Eiffelovke?
,,Už len zopár minút," oznamovala nám natešene El.



Hľadela som na vysvietený Paríž. Pár minút pred Novým rokom bol ponorený do ticha, ktorým sa nieslo očakávanie. Očakávanie nad novými predsavzatiami, novými láskami, úspechmi v práci, smútkom, nových priateľov.. Skrátka očakávanie vo všetko, v čo v ten okamih veríte.
,,Už iba minúta," zajačala mi Perrie do ucha. Harry, ktorý ma dovtedy objímal zozadu, si ma k sebe otočil a v očiach mal presne to, o čom som písala. Očakávanie.
,,Nicole, potrebujem sa ťa niečo spýtať," hovoril horúčkovito.
,,Pýtaj sa," odpovedala som mu s úsmevom a sledovala paru, ktorá sa mi valila z úst. ,,Harry?" Spýtala som sa ho, keď bol ticho.
,,Nicole Mansenová, vezmeš si ma v Novom roku?" Kým som stihla reagovať, všetci už odpočítavali.
,,Sedem, šesť, päť, štyri," rýchlo som sa pridala, ,,tri, dva, JEDEEN! Šťastný Nový rok!!" Ozývalo sa odvšadiaľ. No ja som mala oči iba pre Harryho, ktorý na mňa hľadel a čakal na odpoveď.
,,Áno!" Zakričala som a skočila som mu do náruče. Okolo nás bolo počuť ohňostroje, buchot, jasot, všetky zvuky, ktoré sú spojené so Silvestrom. Vášnivo ma bozkával, cítila som, ako mi od toľkých bozkov opúchajú pery. A zrazu bol fuč a na líci som cítila iné pery.
,,Happy New year!" Kričal mi Louis do ucha. Zrazu sa okolo mňa vystriedali všetci. nestíhala som reagovať. Zayn, El, Perrie, Liam, Danielle, Niall a opäť Harry, ktorý na mňa pozeral pološialeným pohľadom.
,,Na niečo sme zabudli," pousmial sa a z vrecka vytiahol malú škatuľku potiahnutú červeným saténom. Do očí sa mi nahrnuli slzy a bez slova som nechala Harryho, aby mi stiahol rukavicu na ľavej ruke. Pocítila som, ako mi niečo studené kĺže po prste. Zahľadela som sa na drobný prstienok a nevedela som, čo mám povedať. Len som sa pozrela na Harryho a dúfala, že mi z očí vyčíta tú lásku, ktorú som nebola schopná vyjadriť ani skutkami, ani rečami. Asi pochopil, pretože sa mi prisal na pery. Ale bol to iba krátky bozk. Bozk nového začiatku.
,,Musím zavolať mame," odtiahla som sa nakoniec.
,,Aj ja by som mal," vytiahol z vrecka telefón a podišiel trocha ďalej. Rýchlo som odišla od najväčšej masy ľudí, aby som aspoň niečo počula a snažila sa nepozerať na prsteň, ktorý na mňa kričal KRIČ OD RADOSTI! Ale ja som sa ovládla a radšej sa sústredila na to, aby som vytočila to správne číslo.
-Mami? Šťastný Nový rok!- Zakričala som do telefónu, pretože ohňostroje dosiahli maximum hlasitosti.
-Aj tebe, dcérenka!-
-Hádaj čo?-
-Áno???-
-Som zasnúbená!- Vykríkla som a do očí sa mi opäť nahrnuli slzy.
-To.. vážne? Harry ťa požiadal o ruku?-
-No nie mami, bol to Niall!- Prevrátila som očami.
-Gratulujem, zlatko! Dám ti Alice.-
-Séégra, Šťastný Nový rok!- Výskala v telefóne Alice, až som si ho musela odtiahnuť od ucha.
-Aj tebe, drobec!-
-Počula som dobre?! Mám zasnúbenú sestru?! Moja sestra bude Nicole Styles?!-
-Áno, počula si dobre,- smiala som sa. Takým tým šťastným smiechom.
-Ja tomu neverím- smiala sa.
-Tak tomu uver! Volám ostatným ségra, ahoj!- Zrušila som ju, keď sa mi aj naďalej smiala do ucha. Obvolala som všetkých. Naozaj všetkých. Baby z volejbalu, Lauru, Megan, Sarah, volala som otcovi aj Gemme. Snáď všetkým ktorých poznám a snáď aj tým, ktorých nepoznám.
,,Ideme oslavovať!" Zgrupili sa všetci okolo ma. ,,Poznám jeden super klub," ozval sa Harry.
,,Tak poďme na to, nie?!" Uchechtla som sa a vyskočila som Harrymu na chrbát. Verte mi, ak nám cesta hore trvala takmer polhodinu, dole snáď aj celú hodinu. všetci sa tlačili dole do ulíc Paríža, aby si mohli naplno užiť atmosféru osláv. Všetci sa objímali, vykrikovali, nad hlavami nám búchali neúnavné ohňostroje.
,,Milujem vás! Milujem Paríž!" Kričala som a a smiala som sa na plné hrdlo. Niall s Louisom predvádzali akýsi čudný tanec a my sme sa na nich išli ušťať. Prisahá Bohu, nikdy by som nebola verila, že dokážem byť takáto šťastná. Ale dnes, som šťastie cítila všade. Na každom kroku. Prelievali sa ponad okraje chodníkov, kolovalo mi v žilách,.. Bolo všade. Celý svet bol v tomto momente šťastný ako jedna obrovská blcha.

Harry nás zaviedol k akémusi klubu menom !Bleezer! Tlačilo sa tam strašne veľa ľudí a všetci sa snažili dostať dovnútra.
,,Ľudia, tam sa nedostaneme," krútila som hlavou.
,,Len počkaj," usmial sa Harry samoľúbym úsmevom, na chvíľu sa vzdialil a ani som sa nestihla 10 krát nadýchnuť a boli sme vo vnútri.
,,Ide o konexie," smial sa Harry na mojom výraze.
,,A ty ich zneužívaš! Ale dnes mi to absolútne nevadí," uškrnula som sa. ,,Tak ľudia, čo si dáte?" Opýtala som sa a vybrali sme sa s Niallom a Zaynom nakúpiť drinky.
,,3 mojitá, 4 vodky s džúsom, 1x Sex on the beach a raz,.. čo to Liam chcel?" Otočila som sa s otázkou na Zayna.
,, Tuším Absolut Blue Moon," pokrčil plecami. Fajn, to by sme mali.
,,A jedno Absolut Blue Moon," zakričala som na barmana. Keď všetky nápoje postavil predomňa, vzali sme 2 tácky a na nich sme to bez ujmy dotrepali k nášmu stolu. Neviem, ako sa nám to podarilo, ale nesťažujem sa.
,,Liam, čo v tom máš?" Spýtala som sa Liama, keď si s chuťou odpil z modrého nápoja.
,,Vodka, Blue Curaccao a ananásový džús," usmial sa a posunul mi pohár, aby som si trocha odpila.
,,Mmm, dobré to je," uznala som.
,,Kašlite na ochutnávanie, ideme na parket!!" Vyskočili zo sedačky Dan, Perrie a všetkých nás rad radom povyťahovali na parket. Nevedela som, kto ma drží okolo pásu, nevedela som, kto ma vykrúca, nevedela som čia som. Tancovali sme dlho. Keď sa postupne začali trúsiť späť k stolu, boli sme všetci spotení ako myši. Keďže o alkohol núdza nebola, neustále sme ho totiž dopĺňali, nikto nebol smädný a všetkým bolo fajn. Až príliš fajn, ako som so smiechom sledovala. Aj ja som bola opitá. A poriadne.
,,Budeš Nicole Styles," šepkal mi do ucha Harry a bozkával ma.
,,Si opitý," odsunula som ho so smiechom.
,,Nemôže ti tvoj snúbenec šepkať pekné slovíčka do uška?" Smial sa opito a drsne ma hladil po bokoch.
,,Môže, ale nie, keď má v sebe vyše 3 promile," dala som mu pusu a postavila som sa. V bundy som vyhrabala telefón. Keď som pozrela na hodinky, boli temer 3.
,,Ľudia, nezabalíme to tu? Sú 3 hodiny," oznámila som im.
,,Aké balenie? Všetci sme niekoho zbalili už! Okrem Nialla samozrejme," rehotal sa opito Louis a ja som sa tiež musela smiať. Rozšafárený Niall mu frnkol po nose a na dôvažok si dal poriadny glg zo svojej vodky.
,,Urobíme after party na hoteli!!"  Presviedčala som ich.
,,Si mala skôr povedať," pretočil očami Lou a postavil sa. Zrejme tento argument zabral, keďže sa postavili všetci, podopíjali čo sa dalo a opäť sme sa vybrali do tej zimy.
,,Ja v tejto zime nejdem," striasla sa El a na jej stranu sa pridal aj Niall, Dan a Liam.
,Zavoláme taxík, no bože!" Harry sa snažil vytiahnuť mobil z vrecka, no padol mu na zem.
,,Ooops," smial sa a keď sa poň zohol, skoro sa.. spadol aj on sám.
,,Daj mi ten mobil," smiala sa na ňom El a sama a zavolala taxík. Kým sme naň čakali, Niall začal rozprávať o trapasoch, ktoré povyvádzal, keď bol on opitý. Smial sa na nich 3x viac, ako sa hodilo, no nevadí. Pri niektorých musím priznať, že som skoro cvrkla. Neviem, koho trebalo viac ľutovať, či tých ľudí, alebo chúďa opitého Niallera. Potom začal rozprávať Harry, Perrie a Zayn.
,,Sta... Stačíííí!" Rehotala som sa a krížila som nohy, lebo by som si asi cvrkla. Keď som sa snažila chytiť dych, pristavili sa k nám 2 taxíky, do ktorých sme sa za hromadného ujúkania a rehotu všetci napchali. Zastavili sme sa v akomsi obchode pri hoteli a dokúpili sme potrebné fľaše. Nebolo toho vôbec málo. Vodka, tequila, k tomu citróny a soľ a zase veľa vodky. Všetko sme nanosili do taxíka a ignrorovali sme taxikárov zdesený pohľad. Prišli sme na hotel a after party sa mohla začať.

-o 2 hodiny neskôr-

,,Dan, poď mi s ním pomôcť!" Fučala som a a snažila som sa dostať Zayna do aspoň trošku normálnej polohy. Rýchlo ku mne priskočila a rýchlo sme ho zaviedli do svojej izby, kde už odfukovala Perrie.
,,Ešte nechcem.. After party," brblal nezrozumiteľne.
,,Ty si s afterparty skončil," zasmiala som sa a spoločne sme ho položili na posteľ. Toto isté sme zopakovali s Niallom, Louisom a s El. Liam bol ako-tak triezvy a tak nám pomohol aj on. No a mne ostal Harry.
,,Zlato," drgla som ho, keď som za sebou zavrela dvere a našla ho skrčeného na gauči objímať fľašu. Pousmiala som sa a vybrala som mu ju z náručia. Pomrvil sa, zvraštil tvár a postavil sa.
,,Je mi.. zle," zabublal a rýchlymi opitými krokmi utekal do kúpeľky. Kľakol si na kolená, predklonil sa a začal vracať. Nebudem opisovať detaily, to vám asi nevadí, že? Otvorila som okno, aby som vyvetrala zápach a držala som mu kučery, ktoré mu padali skoro do polky tváre
,,Je mi strašne zle," krútil hlavou a objímal záchodovú misu.
,,Lebo si pil jedno cez druhé," hladila som ho po chrbte.
,,Ale.." Chcel protestovať, no nový príval zvratkov mu vzal slová z úst.
,,Šššš," tíšila som ho a sedela s ním, až kým sa mu žalúdok neupokojil aspoň natoľko, že nezvracal. Opláchla som mu tvár vodou, so spoločnými silami si vypláchol ústa a ťažkopádne prešiel k posteli. Keď som ho pohladkala po tvári, celý horel.
,,Harry, si horúci ako krb," šepla som, no nereagoval.
,,Je mi teplo," zastonal po chvíli. Celý sa triasol a ja so nevedela čo robiť. Striedavo som mu prikladala studený uterák na čelo, striedavo som ho prikrývala, keď mal triašku. Keď to okol 6 ráno prestalo a Harry zdanlivo kľudne spal, unavene som klesla do postele vedľa neho. Alkohol zázračne vyprchal a ostala len číre vyčerpanie. Okamžite som zaspala, oblečená tak, ako som bola.

24. augusta 2012

Check this out!

Holky, mám pre vás tip na poviedky :)

http://1dstoryforever.blogspot.sk/

Poviedka Mystery girl stojí za to, aby ste si ju prečítali :) Je to dosť zaujímavé, takže šup šup :)
Iné som ešte čítať nezačala, ale vy by ste určite mohli :))

Vaša Ang :-*

Vždy buď sama sebou! -70-


Viem, že som povedala, že to pridám do polnoci, ale pridávam to 2 minúty po polnoci. PREPÁČTEE!! :( Nech sa páči :)

(26.decembra 2012, 2 dni pred odchodom do Paríža)

,,Nicole, zlatko! Šťastné a Veselé," objala ma dusivo Gemma, keď som sa 26. decembra vybrala za Harry domov.
,,Aj tebe Gem," usmiala som sa na ňu a šla som ďalej, aby som objala Anne a Robina. V taške, ktorú som mala prevesenú cez plece, som mala schovaný vianočný darček pre Harryho rodičov. Vraj ich fascinuje umenie z 18. storočia a tak som im kúpila sošku Amora, asi pol metra vysokú. Pre Gemmu som kúpila sviečky, ktoré sa na vode vznášajú.
,,Aby si mohla mať romantický večer, ak vieš, ako to myslím," šepla som jej večer, keď sme sedeli vedľa stromčeka.
,,Koza," rozosmiala sa a skúmala. Medzitým si Harryho rodičia rozbaľovali sošku.
,,Panebože Nicole, to je nádherné," ozval sa Robin.
,,Vtáčky čvirikali, že váš zaujíma 18. storočie a tak, keď som ju uvidela, vedela som, že je to ten pravý darček pre vás," usmievala som sa. Harry a chytil za ruku a placom mi ju hladkal.
,,Pre mňa nič?" Pozrel na mňa psím pohľadom a ohrnul spodnú peru.
,,Neskôr," Povedala som mu potichu. Keď som videla iskričky v jeho očiach, vedela som, že pochopil, čo tým mám na mysli.

Okolo 8 večer, keď už sme boli "spoločensky unavení", sme sa rozlúčili s Harryho rodičmi, s Gemmou a ruka v ruke sme sa vybrali do bungalowu. Predtým, ako sme doň vôbec vošli, stihol do mňa hodil kopu snehu zo smreku. Na jeho nešťastie a moju škodoradosť sa naňho zosypal skoro všetok sneh. Zavrela som za sebou dvere a hodila som sa na posteľ. Harry neváhal a priskočil za mnou.
,,Ten amor bol naozaj dobrý nápad," pobozkal ma Harry na krk.
,,Ja mám iba dobré nápady," pousmiala som sa. Cítila som, ako mi jeho ruky blúdia po tele.
,,A kde je môj darček?" Šepol mi do ucha a mne naskočili zimomriavky.
,,Počkaj," usmiala som sa a pobozkala som ho. Podišla som ku kreslu, kde som mala zloženú tašku, bez slova som ju vzala a šla do kúpeľne. Harryho oči som cítila nalepené na chrbte, až kým som nezavrela dvere. Tašku som položila na prútený kôš a zahľadela som sa na svoj odraz v zrkadle. Zhlboka som sa nadýchla a otočila som sa k taške. Vybrala som odtiaľ priesvitnú čiernu košieľku. Pod to som si obliekla čiernu spodprsenku a gaťky s tyrkysovým ornamentom. Keď som z izby vychádzala, snažila som sa nepozrieť do zrkadla, aby som si to nerozmyslela. Harry ležal na posteli len v károvaných pyžamových gaťoch.
,,Wááu," vzdychol, keď som zastala pred posteľou. Kľakol si na posteľ, no aj napriek tomu, že ja som stála, bol oproti mne vyšší. Rukami mi objal pás a jeho ústa boli iba pár milimetrov od môjho ucha. Cítila som, každý jeden pohyb jeho pier.
,,Zaslúžim si takýto darček?" Šepkal.
,,Inak by som tu nestála a nehanbila sa ako malé dievčatko, ktoré robí niečo nekalé," usmiala som sa a začala som sa mu hrať s kučerami vzadu na krku.
,,A vieš, že sa mi táto tvoja stránka véééľmi ľúbi?" Opýtal sa, no nestihla som ani len odpovedať, pretože sa mi na pery prisal s takou intenzitou, ktorá by zbúrala aj Čínsky múr. V ten večer som ostala spať u Harryho. Tiché milovanie, veľmi tiché, možno o to viac vibrujúce, že všetky naše vzdychy tlmili vankúše a to ticho nám do hláv nasadilo vlastné melódie, v ktorých rytme sa hýbali naše telá.
,,Chcem to dlho," zašepkala som.
,,Dobre, budem myslieť na záhradných trpaslíkov," zašepkal on s tichým smiechom do mojich vlasov. Neviem, kde v ten večer skončil môj vianočný darček. Asi niekde v rohu izby...

(28.decembra, odchod do Paríža)

,,A sľúb, že mi na nový rok zavoláš!" Fňukla mama, keď som sa s ňou lúčila. Harry trpezlivo čakal v aute, on mal už lúčenie s rodinou za sebou.
,,Sľubujem že vám zavolám," usmiala som sa na ňu, Alice a dokonca aj otca, ktorý stál obďaleč.
,,Nicole, mali by sme ísť," povedal potichu Harry, ja som posledný krát všetkých objala a nastúpila som do auta.
,,Kedy nám to letí?" Usmiala som sa na Harryho, keď sme za sebou nechali Holmes Chapel.
,,No," zamyslel sa a hľadel rovno pred seba. ,,Cesta trvá 3 hodiny a potom máme ešte 2 hodiny do odletu," oznámil mi a položil mi dlaň na koleno. ,,Chalanom trvá cesta približne rovnako ako nám. Louis so sebou berie aj Perrie, lebo tá od neho býva len zo 20 minút. El a Dan sú z Londýna, takže všetko v poriadku. No a Niall by už mal byť v Londýne."
,,Takže je vlastne všetko vybavené," skonštatovala som.
,,Ako vždy," usmial sa samoľúbo a rýchlo mi vtisol pusu na líce. Celú cestu sme si spievali pesničky v rádiu a každú chvíľu prepínali, keď sa nám niektorá neľúbila. Blížili sme sa k Londýnu, keď pustili Adore you.
,,No, aká náhoda," rozosmial sa Harry a začal spievať. Potichu som počúvala a užívala si tento pocit. Pred letiskom sme vystúpili a spolu sme vyložili kufre. Rýchlo sme sa pratali do haly, pretože vonku bola teplota niekoľko stupňov pod nulou. Premrznuté líca som mala červené ako bábika a oči mi v tvári svietili ako gombičky. Keď mi na líce dopadla vločka, pochopila som, že začína snežiť.
,,Harry, poď už," ťahala som ho rýchlo. Kým sme došli do haly, na pleciach sme mali poprašok snehových vločiek. Harrymu sa niektoré vločky zachytili v kučerách a pomaly sa roztápali. Keď potriasal ofinou, niekoľko kvapiek vody mi pristálo na nose.
,,Hop, prepáč," zasmial sa Harry a rýchlo mi ich zotrel.
,,Stáva sa," pousmiala som sa a v tom momente na mňa niekto zozadu skočil s krikom.
,,Nicolee!" Zvýskla mi Eleanor do ucha, až ma myklo.
,,Ďakujem, nepočujem na ľavý ušný bubienok," otočila som sa k nej, aby som jej mohla opätovať objatie. ,,Fakt ďakujem," vyplazila som jej jazyk. Za El podupkávala Dan.
,,Aj by som zvýskla a urobila to isté, čo El,a le príšerne ma bolí hlava," priplávala ku mne a jemne ma objala. ,,Mám v sebe 2 tabletky a ono to nezaberá," kňučala.
,,To prejde, uvidíš," usmievala som sa. Rozprávala sme sa o sviatkoch, až sa postupne natrúsili aj ostatní chalani. Všetci sme vyobjímali a po rozobraní vianočných sviatkov sme len tak kecali v skupinkách. Po chvíľke hlas z ampliónu oznámil, že lietadlo je pripravené a že sa máme začať presúvať na kontrolu leteniek.
,,Pasažieri letiaci do Paríža, prosím, dostavte sa k bráne G16 na kontrolu leteniek. Opakujem, pasažieri letiaci do Paríža, Francúzsko, dostavte sa k bráne G16!"


,,Nicole, vymeň si so mnou miesto, prosíííím!" Zaskučal pri mne Niall.
,,Čo? Načo?" Pozrela som naňho zmätene.
,,Chcem sedieť pri okne," zaškeril sa. Prevrátila som oči, aby bolo na mne dostatočne vidieť, ako je mi to jedno.
,,Pre mňa za mňa," rozosmiala som sa. Zrazu si každý vymieňal s niekým miesta.
,,Aby ste sa z toho nepo..tancovali," vzdychla som si, keď Zayn bojoval s Perrie taktiež o miesto pri okne.
,,No poď ty môj otrávený spoluletiaci," rozosmiala sa El, chytila ma za ruku a ťahala úzkou chodbičkou do lietadla.
,,Plánujeme celé dni žúrovať?" Spýtal sa Zayn ponad sedadlo mňa a Harryho.
,,Samozrejme, ideme predsa oslavovať Nový rok, nie?" Spýtal sa Niall hlasom, akoby nám to malo byť jasné.
,,To neznamená že sa budeme spíjať do nemoty," ozval sa z ďalšieho radu Liam.
,,Bože Liam, uvoľni sa trocha," uškrnul sa naňho Zayn.
,,A my sa budeme celé dni milovať, ok?" Žmurkol na mňa Harry.
,,myslím, že to nejako prežijem," zasmiala som sa a pobozkala som ho. Let ubehol ani neviem ako. Pokúšala som sa zaspať, ale do ucha mi vkuse híkal Niall, zozadu sa chichotal Zayn s Perrie. V rade vedľa nás sa El s Louim dohadovala na tom, kto koho zhodí z Eiffelovky.
,,A vraj najstarší, " odfrkol si Harry.
,,Sklapni a tam sa venuj svojej priateľke, Styles," vyplazil mu jazyk Lou. Toľko ku konverzáciám v lietadle. Spoluletiaci museli mať z chalanov zábavu jak mraky.
,,Je to tu," usmieval sa Niall, keď sa lietadlo dotklo francúzskeho povrchu zemského.
,,Necvrkni si?" šťuchol ho Harry, Niall šťuchol Harryho naspäť, až sa handrkovali ako malé deti.
,,Bože, stačí detičky, vystupujeme," schladila som ich a konečne sme sa dostali na čerstvý vzduch. Počkali sme na batožinu, natrepali sme ju spolu aj s našimi telami do 3 taxíkov.

     Blížili sme sa k známemu hotelu Madam Palace. Chlapec na recepcii sa na nás usmieval, ale nie umelo, tak.. príjemne, alebo čo.
,,Pamätám si zle, alebo ste tu boli aj minulý rok?" Spýtal sa mňa s Harrym s tým istým silným francúzskym prízvukom, ako aj minulý rok.
,,Boli sme tu, dokonca ste nás prijímali vy," usmiala som sa späť.
,,Vedel som, že vás odniekiaľ poznám," pousmial sa a podával nám naše karty k izbám.
,,Užite si Paríž," poprial nám a my sme sa výťahom vyviezli na 33: poschodie. Opäť. Rozdelili sme si karty. Ako som zistila, celé poschodie bolo iba pre nás. Akoby aj nie. Na tomto poschodí, kde boli iba apartmány, dosť veľké apartmán, podotýkam, bolo iba 8 izieb. A my sme zabrali 5. A chalani s ich známosťami, to nejako vybavili a ja som sa viac nepýtala. Typujem, že keby sa tak nestane, asi by sme väčšinu pobytu riešili sťažovanie sa na hluk od ostatných ľudí v hoteli.
,,Máme izbu 277," rozosmial sa Harry, keď si pozrel kartu v ruke.
,,To je znamenie," pousmiala som sa. Len či dobré, alebo zlé, prehnalo sa mi hlavou.

23. augusta 2012

Vždy buď sama sebou! -69-


Play this now! :)

(22.december 2012)

,,Mami, poď už!" Zakričala som na mamku a nervózne podupkávala špičkou čižmy po zmrznutom snehu. Problém s členkom s vyriešil pomerne rýchlo. Celé 2 týždne som ho mala v dlahe, nesmela som takmer nič robiť. Hip, hip, hurá! No jasné, pomyslela som si ironicky. Včera mi doktor dal dlahu dole a vyzeralo to celkom dobre. Síce ešte troška pobolieva, ale už je to lepšie.  Mám ho už iba previazaný obväzom a na ňom octanovú masť. Čakala som na mamu pri aute a snažila sa naladiť na Harryho dobrú náladu. Od rána si pospevoval striedavo Jignel bells, potom Silent night a nakoniec si spieval Mistletoe od JBho.
,,Veď už idem, len som zabudla.. no, niečo," zaodŕhala mama a hodila do kufru tašku. Bol 22. december a my sme spoločne šli do Holmes Chapel. Po dlhom prehováraní a dohadovaní sa naši dohodli, že Vianoce oslávime u otca. Preto sme sa zbalili, pobrali darčeky a hor sa na vec. Keďže Harry ešte niečo vybavoval, pustili ho len včera a preto sa čím skôr chcel dostať domov.
,,Máme všetko?" Usmial sa na mňa, mamu aj Alice, Harry a keď sme prikývli, auto sa pomaly pohlo. V rádiu šli snáď samé vianočné single, otrepané, aj neotrepané, remixy aj staré klasiky. Všetko čo súviselo s Vianoce ste mohli pôočuť v rádiu a vlastne všade na svete. Nečudo, veď už len 2 dni! Cesta autom trvala 3 hodiny. Mamka s Al popriali Harrymu šťastné a veselé, ja som ho pobozkala a dohodli sme sa, že sa stretneme 26. uňho.

Keď sme prišli k otcovi, v dome bolo zakúrené, izby pripravené a všade poupratované. Mamu rozosmiato pobozkal na obe líca, mňa s Al vyobjímal. Až na to, že ja som si to trošku viac užívala. Alice sa akosi nedarilo, či už chcene, alebo nechcene, pochopiť, prečo zrazu otec poľaví z niekoľko ročného zvyku a zrazu chce byť čo najviac s rodinou.
,,Môžeme sa ísť vybaliť?" Usmiala som sa naňho a šúchala som si zmrznuté ruky.
,,Jasné. Druhé dvere v pravo, veď ty vieš," povedal mi. Izby sa od môjho posledného exilu pred vyše rokom výrazne nezmenila. Až na obraz zamrznutej krajinky na stene a nejakých drobností.
,,Budeme spať v jednej posteli, super," rozžiarila sa Alice.
,,Skoro ako keď sme boli malé, čo?" Usmiala som sa a do veľek skrine som vyložila to málo vecí, ktoré som so sebou zobrala. Mokré veci sme dali vysušiť na radiátor a prezliekli sme sa do suchých. Keď sme došli dole, v obývačke v rohu sme si všimli vyložené súpravy vianočných gúl, girlánd a rôznych čačiek.
,,Tak čo, vyzdobíme to tu trochu?" Prišiel k nám otec s dobrou náladou a mama pridala na rádiu v kuchyni hlas.
,,Ideme na to," rozosmiali sme sa pustili sme sa do zdobenia domu. Teraz by sa hodil také tie zábery ako vo filmoch. Smiech, pohoda, žiadne hádky. Dom bol vyzdobený ako snáď ešte nikdy. Všade bolo niečo. Tam malá soška Santa Clausa, tam trblietavá stuha, vianočný obrus, skrátka všetko. Mama s Alice vypekali a ja s otcom sme zatiaľ sledovali staré reprízy vianočných filmov. Nikdy som nebola typ na pečenie a nikdy ma to ani netrápilo.

 


Keď nastal ten deň D, cítila som sa neuveriteľne. Cítila som sa, ako s úplnou rodinou. Nie že by som ju nemala úplnú, ale.. ach, jednoducho viete ako to myslím. Žiadne výčitky z neskorých príchodov a skorých odchodov. Len rodinná pohoda, akoby mimo nášho sveta.
,,Tá polievka je vynikajúca, Rose," ozval sa otec počas večere.
,,Tú uvarila Alice," pousmiala sa mama.
,,Vážne? Na to môžeš baliť chlapov," uškrnul sa otec. Vyprskla som, no zakryla som to zakašľaním s predstieraním skoroúmrtím. Alice ma šla zabiť pohľadom. Doslova.
,,Nezadrhni sa kosťou, ako keď sme boli malé," upozornila som otca, keď sa z kuchyne priniesol kapor.
,,Prvú pomoc fakt neovláda ani jedna z nás," pridala sa Alice.
,,No len si robte žarty z chudáčika starého otecka," nahodil otec pohľad psích očí. Aha, tak po ňom to má Alice. Majú to dokonale zvládnuté. Jedli sme mlčky. Vo vzduchu sa vznášala ospanlivá vianočná nálada. Po večeri sme sa presunuli k stromčeku. Ešte pred ňou som stihla prihodiť tie moje darčeky a očividne to každý stihol.
,,Páni, ďakujem," objala som mamu s otcom, keď mi darovali nádherný foťák Nikon 1, spolu s hrubou knihou na fotky. Oblečenie a knihy boli zabalené v krásnom lesklom obale, ktorý som len s ťažkým srdcom trhala na márne kúsky.
,,To aby si mohla zachytávať krásne momenty v živote," usmial sa na mňa otec tým úsmevom, ktorý som milovala. Medzitým, ako si Alice našla súpravu kvalitných štetcov, farieb a veľký stojan s plátnami, som rozbalila foťák a stihla som cvaknúť moment, keď objíma otca.
,,Toto je krásna momentka," usmiala som sa.Alice zhíkla, keď rozbalila novú gitaru.
,,Tá je perfektná!" Zvískla opäť a vyobjímala nás. Pofotila som snáď všetko. Mamke sa takmer rozplakala, keď sme jej dali poukážku na 5 vstupov do Wellnes Centra Azure, kde mohla ísť na akúkoľvek procedúru.
,,Oddych človeku len prospeje," usmial sa na ňu otec. Ďalej dostala od otca drobné zlaté náušničky. Dokonca aj ja s Alice sme ostali pozerať ako puk.
,,Sú nádherné," opakovala a jemne ich hladkala. Okamžite spoza chrbta vytiahla balíček a podala mu ho. ,,To je od nás všetkých," pousmiala sa a čakala, kedy otec rozbalí svoje nové Rollex hodinky.
,,Tie som si chcel kúpiť," vydýchol prekvapene otec. ,,Ako ste..?"
,,Raz som našla katalóg so zahnutou stranou," usmiala som sa potmehúdzky.
,,Milujem vás všetky 3, viete o tom?" Pozrel na nás a my sme prikývli. Prisahám, najkrajšie to boli Vianoce, aké som kedy zažila. O to krajšie boli, keď mi večer pípla SMS od Harryho.

Dobrú noc, môj malý anjel. Dúfam, že máš nádherné Vianoce s rodinou. Tá moja ťa pozdravuje a želá Šťastné a Veselé! Milujem ťa!! Harry xx

Naozaj som v tej chvíli bola len šťastná. Cítila som lásku všade, kde som šla. Či už pri dievčatách, s ktorými som sa stretla o pár dní neskôr, alebo pri Harryho rodine, pri ktorej som sa cítila takmer tak dobre, ako pri mojej vlastnej. Alebo keď som volala s každým jedným chalanom, s každou jednou babou. Dokonca aj Daniellina sestra mi zaželala Veselé Vianoce a vraj dúfa, že ma niekedy spozná. Bola som v siedmom nebi. A preto nechápem, čo som urobila. Prečo sa to vlastne tak dosralo.

20. augusta 2012

Unbroken (20)


(17.10.2012)

,,Ideš s nami na tú kontrolu?" Nakukla mi do izby Lucy s Dannym za chrbtom.
,,Jasné, daj mi zopár minút," usmiala som sa a navliekla na seba rifle a mikinu. Od oslavy Nialla ubehol mesiac a za ten čas sa stihlo neuveriteľne schladiť.
,,Poďme na to," vyšla som z izby a ako taká malá rodinka sme sa pobrali pešo na kliniku. Keď sme čakali v čakárni, všade boli tehotné mamičky s obrovskými bruchami. A tým myslím s ooobrovskými bruchami. Vážne, ako tak môžu žiť? Veď sú ako balóny.
,,Páni, to aj ja budem takto vyzerať?" Zazerala na ne ešte stále útla Lucy. Síce ešte nemala až také veľké bruško, ale už tam bolo. Pomaly sa prehupla do 12. týždňa a to už je čo povedať.
,,Maminka, zachvíľu začni uvažovať nad tehotenskými šatami," štuchla som do nej zo srandy, no keď sa na mňa pozrela, v očiach mala hrôzu.
,,No čo?" Rozhodila som rukami. ,,Síce o tehotenstve neviem až tak veľa, ale teraz už začínaš dosť priberať. A zdá sa mi, že ti narástli aj prsia," ukázala som. Zrazu prehovoril Danny.
,,To som si všimol," uškrnul sa.
,,Ale nehovor," zasmiala sa Lucy, no práve vtedy nám zavolala sestrička.
----------------------------------------------------------------------------
,,Áá, pani Morganová," usmiala sa doktorka na Lucy a tá sa zatvárila kyslo.
,,Iba slečna," usmiala sa s čudným úsmevom a Danny sa pomrvil.
,,Oh, pardon," pokrčila čelo doktorka. ,,Prosím, prejdite si a potom šup na kozu, veď vy viete," rýchlo povedala, aby zahovorila to nedorozumenie. Keď Lucy vyhupla na kozu, lekárka zapla ultrazvuk.
,,Všetko je v poriadku," usmiala sa spokojne. ,,V 12. týždni je možné počuť búšenie srdiečka," ani nedokončila vetu a už Lucy prehovorila.
,,Chceme to počuť," povedala a Danny odušu prikyvoval. Ja som tam tak stála a hľadela na nich.
,,Je to ako srdce nejakého vtáčika," zašepkala Lucy a pokynula mi, aby som prišla. Keď som to počula, ten dôkaz, že vo vnútri Lucy je naozaj moje malé neteriatko, nech už to bude chlapček alebo dievčatko, na tvári sa mi usadil veľký úsmev.
,,Viete už, čo to bude, pani doktorka?" Spýtal sa dychtivo Danny, no lekárka pokrútila hlavou.
,,Dieťatko už síce má vyvinuté pohlavné orgány, ale ešte stále to ultrazvukom neviem zistiť," pokrútila hlavou. ,,Pozrite, cmúľa si prštek. Urobím vám fotku," povedala okamžite a spod monitora vyšla malá lesklá fotka. Kým sa s lekárkou rozprávali o akýchsi testoch, zízala som na fotku toho malého drobca. Cítila som sa plná lásky a to som ani ja nebola tehotná. Vlastne, aké by to bolo? Pfffff.. Zahnala som tú myšlienku. Rýchlo.
,,Ešte raz ďakujeme. O mesiac sme tu opäť ako na koni," počula som povedať Dannyho a už ma tlačili von z ambulancie.
,,Všetko v poriadku?" Spýtala som sa pre istotu, no ich spokojné úsmevy mi boli dostatočnou odpoveďou.
,,Poď mamina moja, zoberiem ťa na dobrú horúcu čokoládu. Trošku ťa rozmaznám," hovoril Danny nežne a dal Lucy pusu na líčko.
,,Ja sa z vás poseriem," vyšlo zo mňa len.

-o pár dní-

Sedela som u mňa s Grace a popíjali sme kávu. Preberali sme nové témy a to, že Josh Blumethal má mať na jar prvú výstavu po vyše roku.
,,Určite tam musíme ísť," dohovárala som Grace.
,,Budeme musieť byť sakra rýchle. Ale keby.. Možno by mi, teda nám, mohol strýko vybaviť," rozmýšľala nahlas, ale nejako extra som nereagovala. Nechcela som sa zbytočne vzrušovať, aby som potom bola sklamaná. Tak som sa zamyslela, že som ani nevnímala vibrovanie mobilu vo vačku.
,,Andy, čo keby si dvihla ten telefón?" Vrhla na mňa Grace pohľad a la ,,si hluchá, či čo?"
,,Aha," mykla som sa a priložila si ho k uchu.
-Ahoj princezná. Čo máš dnes na pláne?- Ozval sa v mobile Niallerov veselý hlas.
-Asi nič. Sedíme u mňa s Grace, kávičkujeme ale žiadne plány nemám. Som otvorená novým možnostiam,- zachichotala som sa.
-Okej. Čo keby som za vami došiel? Predstavíš mi aspoň Grace.-
-Čo ak sa do nej zaľúbiš?- Robila som si žarty.
-Toto jej nehovor,- zašepkal, že som si musela mobil pritlačiť až nadoraz, -ale vôbec nie je môj typ. Mám radšej čiernovlásky-
-Máš šťastie, verím ti. Čakáme ťa.- So smiechom som  zložila a pretlmočila rozhovor Grace.
,,Príde Niall. Aspoň sa zoznámite," oznámila som jej s úsmevom.
,,Myslíš, že je to dobrý nápad? Lebo ak chcete byť sami dvaja, ja kľudne.."
,,Prestaň," skočila som jej do reči. ,,Dvaja dôležitý ľudia v mojom živote by sa mali poznať, nie?"
,,Nehádam sa," usmiala sa. Pomaly som preniesla dobrú náladu aj na ňu. Keď sa o necelú hodinku dovalil Niall k nám ako veľká voda, počul ho snáď každý. Sťažoval sa na zimu ako stará babka na trhu. Ak nie horšie, prisahám.
,,Dobre, k veci," rozosmiala som sa. ,,Grace, toto je Niall. Môj,.. Chlapec? No, Niall, toto je moja spolužiačka a dosť dobrá kamarátka Grace," predstavila som ich. Ani som sa nenazdala a boli ako starí kamaráti. Ako som sa dozvedela, obidvaja boli toto leto dosť zmotaný na olympijské hry a tak mali o čom rozprávať.
,,Joe Nevin je z tvojho mesta?! Are you kiddin me?!" Vykríkla Grace, až som nadskočila.
,,Nekecám. Vyrastal odo mňa asi 100 metrov," rozhadzoval rukami Niall.
,,Mal mať zlato," vyhlásila Grace s povzdychom.
,,Mal, ale tak, bola by si nevďačná za striebro?" Drgol do nej Niall a Grace sa rozosmiala. S úsmevom som ich sledovala z konca stola a miešala som si kakao, ktoré som si zmajstrovala.
,,Je zábavné vás sledovať," uškrnula som sa, keď sa hádali o už ani neviem čom.
,,Háda sa so mnou," pokrčil plecami Niall.
,,Prosím ťa, Andy, povedz svojmu frajerovi, že nemá zmysel sa so mnou hádať!" Povedala nahlas Grace.
,,Fakt nie," pokrútila som hlavou smerom k Niallovi. ,,Nemá to význam, aj tak vyhrá," vysvetlila som mu.

O maľú chvíľu zaštrngotali kľúče v zámke a do bytu sa vrútil Danny
,,Hej! Čaute decká," usmieval sa na nás a vyzliekal si kabát. ,,Niečo nové?" Prišiel a nalial si do pohára pomarančový džús z chladničky.
,,Až na to, že sa zoznámili iba dnes," ukázala som palcom na Nialla a Grace, ,, a už sa hádajú ako psy.. Tak nič," rozosmiala som sa nad Danyho výrazom.
,,Bolo vás počuť až na chodbu," oznámil im. ,,Idem do sprchy. Dy, mohli ste sa potom stíšiť, chcem si ísť ľahnúť," povedal mi potichu, aby to neznelo tak, že ich vyháňa.
,,Ja aj tak musím ísť," vstával Niall a hneď sa k nemu pridala aj Grace.
,,Plašíš mi kamarátov," urobila som smutný face na Dannyho, no ten len pokrčil plecami.
,,Sami od teba utekajú, ja som nič nepovedal," vyhlásil.
,,Vieš čo, choď už do sprchy," odstrčila som ho od pultu.
,,Už idem ty harpija," uškrnul sa Danny a pobral sa preč.
,,Nemusíte ísť," prehodila som smerom k stojacemu Niallovi a Grace.
,,Nie zlato, ja už fakt musím ísť. Zajtra máme štúdio, chcem sa trocha vyspať," vysvetlil mi Grace.
,,A ty mi dáš akú výhovorku, že ma opúšťaš?" Otočila som sa ku Grace, no tá len pokrčila plecami.
,,Choďte mi z očí!" Rozosmiala som sa a šla som ich odprevadiť. Od Nialla som dostala pusu na dobrú noc a od Grace sľub, že zajtra po škole si vyrazíme von. A Lucy môže ísť s nami. Predstava pekného víkendu sa začala ostro črtať na obzore. A mne sa to sakra páčilo.


Viem že toto je dosť známa herečka, ale presne takto nejako si predstavujem Grace Collins :) Ja len pre istotu, pretože bude tráviť dosť času s Andy, tak aby ste mali aspoň akú takú predstavu :)

Stretká?



Babeny, skúste prečítať tento článok :) 

https://www.facebook.com/notes/harry-styles/meeting-aj-v-tvojom-meste/503709976321350

Je to dosť, dosť zaujímavé! Stále je málo ľudí, tak poďme pridať si holky a nejako zosnováme stretká! Ja vás chcem spoznať! Logicky, všetky asi nie, keďže Slovensko je síce malé, ale pre nás veľké :D

Ale viete, ako to myslím, nie? Napríklad holky z Nitry alebo okolia a tak.. A takisto aj ostatné :)


Tak to nejako skúsme! :) Btw, čo keby ste mi do komentu napísali mesto odkiaľ ste? :)

Spojme sa narnijčanky :D 

Vaša aspoň nachvíľu pozitívne naladená Ang :)

18. augusta 2012

Vždy buď sama sebou! -68-


,,Mám ich," zašepkala jedno októbrové popoludnie El.  V rukách držala jeden z miliónov ďalších svadobných časopisov. ,,Našla som si svadobné šaty," vyhlásila s blaženým úsmevom El a kývla mne s Danny, aby sme podišli bližšie.
,,Mne prídu ako všetky ostatné," mykla plecom Danny a ja som ju šťuchla. Čo je?? Naznačila mi nečujne. Prevrátila som oči, aby pochopila, nech sa správa, ako sa očakáva.
,,Sú pekné," usmiala som na El. Šaty boli z jednoduchého béžového materiálu jemne stiahnuté na páse. Ťahala sa za nimi jemná polodlhá vlečka, ktorá vyzeralo ako z pavučiny.
,,Teraz už len tortu, prstienky, pozvánky..." Vzdychla si Danny a odišla zaliať čaj pre všetky 3.
,,Trošku optimizmu by nezaškodilo!" Zakričala za ňou El, založila stranu, časopis položila čo najďalej od všetkého neporiadku a pustila sa do ďalšieho vyberania.



-o týždeň-

,,No čo, mrkvička moja, ako ste na tom?" Louis sa nahrabal do izby tesne po tom, ako sme dovarili večeru.
,,Výborne," rozžiarila sa El, vtisla mu na ústa sladký bozk a pustila sa do naberania bolonských špagiet chalanom na tanier. ,,Vybrali sme šaty, výzdobu a mám zopár návrhov torty a pozvánok. Po večeri by sme sa na to mohli pozrieť nie?"
,,Samozrejme," pousmial sa Louis.
,,Aké máte teraz plány?" Spýtala som sa a namotala som na vidličku špagety.
,,Fajn," prikývol s plnými ústami Louis. ,,November a väčšiu časť decembra strávime v Anglicku a Írsku. Celý január voľno a od februára máme turné po Európe," povedal s vážnym výrazom.
,,Nebudeš ženatý ani chvíľu a už zdrhneš. Pekné od teba," uškrnula som sa. Umyla som po sebe tanier a brala som sa na odchod.
,,Už ideš?" Zdvihli prekvapene hlavu všetci traja, keď som si obliekala hrubý kabát.
,,Musím. Zajtra mám dôležitý test. Mala by som sa do toho aspoň pozrieť, lebo je možné že tam namiesto občianskej vojny v Španielsku napíšem, kde sa dajú zohnať najlepšie svadobné šaty," zasmiala som sa, okolo krku si omotala šál a vkročila do sychravého večera. Celý večer som sa učila do nemoty a zaspala som, až keď sa mi písmenka plietli a učivo skôr pripomínalo návod na zostrojenie vodíkovej bomby. V čínštine..

Dni ubiehali neuveriteľnou rýchlosťou. Ani som sa nenazdala a pomaly som začala zháňať vianočné darčeky. Snežilo denne a čoraz hustejšie. Hlavu mi zamestnávali darčeky a tak ste ma mohli najčastejšie vidieť behať po obchodoch. Dva týždne pred Vianocami som mala kúpené aspoň to hlavné. Doma pod svetrami som schovávala knihu o Coldplay, Alice som objednala spolu s mamkou novú gitaru. Šla som sa  kvôli tomu poradiť s Niallom. S ním som potom zvádzala niekoľko dňový boj o to, že on nemôže nič investovať. Len rady. Nakoniec oduto, no predsa len ukázal jednu, ktorá nebola ani drahá, ani lacná a podľa jeho slov "odporne úžasná". Mamke som spolu s otcom kúpila poukážku na 5 vstupov do Wellnes Centra Azure, kde mohla ísť na akúkoľvek procedúru chce. Už sa neviem dočkať, kedy budú Vianoce.
Rada som sa prechádzala po meste, keď snežilo. Husté vločky tancovali z oblohy a sadali všade, kam sa dalo. To zapríčiňovalo, že celým mestom sa tiahla hrubá snehová pokrývka. Sneh sa mi lepil na podrážku čižiem, vržďal mi pod nohami. Bol všade. Aj vo vzduchu bolo cítiť sneh. Presne ako hocikedy inokedy som si sadla do Starbucksu. Objednala som si kávu a sedela pri skle. Sledovala ľudí. Zvieratá. Sneh. Opäť. V poslednom čase ma chytala čudná letargia. Chodila som ako bez duše. A najhoršie bolo, že netuším prečo. Prepadali ma pocity úzkosti. Káva celkom vychladla, kým som sa vrátila do reality. Rýchlo som ju dopila a náhlila som sa domov. Vonku už bola čierno čierna tma a ja som sa nerada túlala vonku sama. Šla som skratkou cez odľudnenú časť. Náhle sa spoza rohu vyrútila dodávka a takmer ma nabrala. Len-len som stihla uskočiť. Noha sa mi šmykla na ľade a celou svojou váhou som padla na zem. Do členku mi prenikla ostrá bolesť a ja som zalapala po dychu. Cítila som, ako opúcha. Ledva som odkrivkala domov. Mamka bola dakde na koncoročnej rozlúčke s kolegyňami.
,,Segra?" Zakričala som do útrob domu, no odpoveďou mi bolo len ticho. Keď som v tme šmátrala za vypínačom, boľavým členkom som kopla do akejsi krabice. Pred oči mi vystrelil hviezdičky a takmer som spadla na zem. Skackajúc na druhej nohe som sa dostala k mrazničke a vytiahla odtiaľ mrazený hrášok. Priložila som si ho na členok a takmer okamžite som pocítila úľavu. Keď som pohla rukou, zašušťal akýsi papier.
Prespávam u Joy. Mamka ti nechala v mikrovlnke zapekanú cestovinu, Al xx
Tak fajn, zase raz sama doma. Z vačku som vytiahla mobil a naťukala SMSku. Odpoveď prišla o niekoľko sekúnd. Keď o 15 minút niekto zaklopal na dvere, zakričala som: ,,Otvorené!" Do dverí nakukla kučeravá hlava v čiapke. Po chvíli sa objavilo aj telo a do kuchyne za mnou vošiel Harry.
,,Ahoj maličká," usmial sa a vtisol mi pusu. ,,Čo sa stalo?" Spýtal sa zvedavo, keď si všimol členok.
,,Nehoda," hodila som rukou, aby sa tým nezaťažoval. To posledné čo som potrebovala bolo, aby sa Harry trápil.
,,Aká?" Spýtal sa stále s úsmevom.
,,Niekto ma skoro zrazil," vysypala som zo seba, pretože bol očividne naladený na to, že to aj tak zistí.
,,Že čo?" Sprudka vydýchol.
,,Bola to moja chyba," pokrútila som hlavou. ,,Šla som skratkou, bola tam tma a spoza rohu sa vyrútila akási dodávka. Takmer ma nabrala, ale stihla som uskočiť, len som padla a niečo mám s členkom. Bude to len narazené," upokojovala som Harryho, keď som videla že sa skláňa k nohe.
,,Len aby. Zajtra skočíme k lekárke,jasné?" Spýtal sa kontrolne a keď som prikývla, ako tak sa upokojil. ,,Čo by si chcela robiť?" Usmial s a založil mi neposlušný pramienok vlasov za ucho.
,,Nemôžeme len zapnúť nejaký film a byť spolu?" Jediné po čom som teraz túžila, boli Harryho ruky obtočené okolo mňa.
,,Poď ty môj maród," pomohol  mi postaviť sa a bez akéhokoľvek varovania ma zdvihol na ruky.
,,Harry!" Zalapala som po dychu. ,,Daj ma dole, som ťažká," bránila som sa.
,,Prestaň," ohradil sa Harry a vyniesol ma do izby, kde ma položil na posteľ. ,,Vyber film a ja zatiaľ urobím nejaký čaj," usmial sa a zbehol po schodoch. Z kopy pri posteli som nakoniec vybrala Marley a ja a zapla ho do prehrávača. Harry priniesol ovocný čaj a ľahol si ku mne. Hlavu som mala položenú na jeho hrudi. Keď som neskôr rozplakala, utieral mi slzy a šepkal do ucha, že je to iba film.
,,Nicole? Čo by si povedala na to, keby sme Nový rok oslávili v Paríži? Aj s ostatnými, samozrejme," povedal potichu.
,,Chcete ísť do Paríža?"
,,Nie, my ideme do Paríža. Ja len chcem, aby si išla so mnou. Pochopím, ak by si chcela byť s mamkou a Alice, ale i tak, bol by som rád, keby si šla. Vieš, nejaký ten čas spolu by bol podľa mňa to pravé pre nás," pousmial sa.
,,Pôjdem rada," pritisla som sa k nemu. A tak sme mali druhýkrát naplánovanú cestu do Paríža.

15. augusta 2012

Vždy buď sama sebou! -67-


       Nasledujúce 4 dni sme s Harrym prešli snáď všetko, čo v Paríži stálo za zmienku. Fontaine Blay, Luxemburské záhrady a kaviarne na Šanzelizé. Nekonečne dlhé anglické trávniky, Notre Dame, Sacre Coure. Najviac sme si,.. teda, pardon. Harry si najviac užíval Mouling Rouge a uličku so sexshopmi.
,,No čo, ideme?" Spýtal sa koketne a ukazoval na jeden z mnoha malých obchodíkov. Nikdy som v sexshope nebola a úprimne, trochu ma to aj lákalo. Pred Harrym som sa však tvárila akoby sa nič nestalo.
,,Ledva mám 18 a už mám chodiť do takýchto obchodov? Máš na mňa zlý vplyv," rozšafne som mu vtisla pusu na líco a kráčali sme ďalej.  To bolo predvčerom večer. Dnes sme sa vybrali na večernú plavbu po Seine. Loď sa jemne kolísala, no vďaka Harryho rukám, ktoré ma pevne objímali okolo pása, som to nevnímala. Okolo krku som mala obtočený hrubý štrikovaný šál, takže mi spod neho vytŕčal len červený nos. Čiapku z toho istého materiálu som mala stiahnutú hlboko do čela. Vlastne, všetko čo zo mňa bolo vidno, bol len ten nešťastník červený nos a drobné oči.
,,Je to tu krásne, čo povieš?" Šepol mi do ucha Harry a rukou mávol smerom k lampám, ktoré sme míňali. Sledovali sme vysvietené obchodíky, ľudí náhliacich sa zo zimy čo najrýchlejšie domov do tepla. Len my a niekoľko podobných bláznov sme mrzli na lodi.
,,Najkrajšie. Začínam si myslieť, že nič nie je krajšie, ako Paríž v zime," pousmiala som sa.
,,Ty si krajšia," otočil si ma Harry k sebe a vášnivo ma pobozkal. ,,Aká si studená," zhrozil sa a chytil mi tvár do dlaní.
,,To bude tým, že je tu zima," pobavene som odpovedala.
,,Je to možné," uškrnul sa pobavene. Keď loď o niekoľko minút zastavila a my sme vystúpili, automaticky som chytila Harryho za ruku.
,,Je ti príliš zima? Hotel je len pár blokov odtiaľto, ale ak by ti bola moc zima.."
,,Nie, nie," rýchlo som mu skočila do reči. ,,Chcem si vychutnať Paríž čo najviac. Nejaký čaj by však bodol," striasla som sa.
,,Neďaleko sú také malé predvianočné trhy," usmial sa Harry a pobrali sme sa smerom, kam šla väčšina ľudí. V drobnom stánku s ešte drobnejšou babičkou sme si kúpili ovocný čaj a rýchlym krokom sme sa pobrali do hotela. Zima začínala nepríjemne zaliezať pod kabát a všetky vrstvy oblečenia. Keď som na konci uličky zbadala známu značku, vydýchla som si. Do hotelu sme takmer dobehli. V hale bolo príjemne teplo a tak sme si cestou do izby postupne zvliekali oblečenie. Predtým ako sme za sebou zavreli dvere, Harry na ne zavesil tú hlúposť s nápisom Prosím nerušiť! Vyzliekli sme sa a vkĺzli do horúcej sprchy. Spolu, vychutnávajúci si teplo tela toho druhého. Viac netreba vedieť. To, čo sa z nás dralo na povrch, bola láska. Silná, spaľujúca, ničiaca všetko zlé. Zaspali sme až niekedy nad ránom. Až keď sme boli uistený, že.. Ani neviem čo. Viem, že ráno keď som sa zobudila, cítila som presne to, čo som cítiť mala. A čo budem cítiť asi až do konca. Do konca všetkého..

-na druhý deň-

      Stáli sme sa vrchole Eiffelovky. Zima tu hore sa nedala porovnávať s tou, čo vládla na dole, na zemi. Ak tam zima zaliezala pod kabát, tu ho z vás strhávala a vysmievala sa vám do tváre. Nepomáhalo ani to, že mi Harry šúchal ruky a dýchal na ne teplý vzduch. Keď ma otočil tvárou k sebe, zatajila som tvár. Jeho oči boli také vážne, až som sa zľakla.
,,Chcem ťa o niečo poprosiť," vydýchol smerom ku mne.
,,Počúvam," usmiala som sa.
,,Ľúbiš ma?"
,,Čo je to za otázku? Samozrejme že ťa ľúbim," pokrútila som hlavou.
,,To mi stačí," usmial sa a z vrecka vytiahol malú škatuľku. Nie!, pomyslela som si okamžite. Ľúbim ho, ale ja sa ešte nechcem vydávať. Panebože, ledva mám 18! Určite som viditeľne zbledla a srdce mi vyskočilo až kamsi do krku. Cítila som ho všade.
,,Chcem od teba jediný, jeden sľub," povedal Harry a pristúpil bližšie.
,,Áno," preglgla som.
,,Chcem, aby si ma ľúbila aj naďalej. Chcel by som, aby si si to nerozmyslel zajtra, pozajtra či v hociaký iný čas." Hľadel na mňa. Nie, on ma hypnotizoval a ja som nebola schopná slova.
,,Odpoveď na to už predsa poznáš dávno," zašepkala som a usmiala som sa. Aj on sa pousmial a otvoril malú škatuľku. V nej tam ležal.. Malý, drobný, aj v tme sa trblietal ako hviezdy na nočnej oblohe. Jemne som ho chytila do ruky a obzerala som si ho.
,,Je krásny," šepla som. Na nič viac som sa totiž nezmohla. na tvári mi pristála snehová vločka. Prvá tohto roku.
,,Môžem?" Spýtal sa Harry a keď som prikývla, vzal prívesok v tvare drobného srdiečka, posiateho trblietkami do rúk. Rozopol striebornú retiazku tenkú ako pavučina a pripol mi ju na krk. Môžem vám potvrdiť, cez ten hrubý šál to nebolo ľahké, ale nakoniec sa podarilo a ja som na krku pocítila studené miestečko. Okolo nás bolo viacero ľudí, no mali sme oči iba jeden pre druhého. Svet prestal existovať. Prisala som sa mu na horúce pery a vnímala len a len jeho blízkosť. Aj cez hrubú zimnú bundu som cítila jeho ruky na mojich krížoch, ako si ma pritláča bližšie.
,,Ísť do Paríža bol rozhodne dobrý nápad," usmial sa pomedzi bozky.
,,Myslíš?" Spýtala som sa s úsmevom a predtým, ako som ho úplne pustila, som mu vtisla na pery rýchly bozk. ,,Nepôjdeme?"
,,Aj na kraj sveta," pousmial sa.
,,To znie lákavo, ale ja som skôr myslela hotel. V ten večer medzi nami neprebehlo nič. A pritom všetko. Ležali sme vedľa seba bez pohnutia, na posteli plnej mäkkučkých vankúšov. S prepletenými nohami, držiac sa za ruky sme sa rozprávali. Len rozprávali. Tak, ako už dávno nie. Vlastne, tak ako nikdy. Tak, vážne.


         Rozprávali sme sa o všetkom. O rozvode Harryho rodičov. O tom, ako to s Gemmou a mamkou zvládali. Alebo skôr nezvládali? O tom, ako veľmi chcel otca. A ako veľmi chce byť on dobrým otcom. Silnejšie mi zovrel ruku.
,,Chcem mať s tebou malého chlapčeka. Malého Harryho Edwarda Stylesa, juniora. Chcem dojsť poobede z práce domov, vtisnúť ti bozk na ústa a pohladiť Harryho po hlave, keď sa ku mne po štvornožku dožvachtá. Chcem toto všetko. Chcem teba a chcem mať s tebou rodinu." Slzy mi stekali po tvári. Nikdy mi nevyjadril tak veľa slovami, čo ku mne cíti.
,,Chcem, aby si vedela ešte niečo," povedal.
,,Počúvam," zahniezdila som sa a silnejšie som mu stisla ruku. A on s rozhovoril. Pomaly, potichu, pozeral pritom niekam ponad moju hlavu, oči sa nám stretli, len keď chcel niečo zdôrazniť. Hovoril veci, ktoré hriali, ktoré rozosmiali, ktoré rozplakali. Hovoril veci, ktoré prinútili zvraštiť čelo a do ktorých vás nič nie je. Nad Parížom svitalo, keď prestal, a to sa možno len nadychoval, aby dal do slov všetko, čo som mu videla v pohľade... Poznala som jeho démonov, poznala som jeho pochybnosti o samom sebe, jeho túžbu po normálnom živote a neschopnosť byť v takom živote spokojný a šťastný.
Po celý čas som ho držala za ruku. Vnímajúc len lásku, ktorá bola v izbe. Ako jemná hmla, cítila som jej chuť na jazyku. Zaspala som schúlená v Harryho náručí. Na druhý deň sme boli akýsi mĺkvy. Trošku nesvoji, z toho, čo bolo včera. V tichosti sme sa pobalili, len rádio rušilo ticho, v ktorom bola izba obalená. Uvedomovali sme si, že to možno už nie je sranda. Že to už nie je iba pobláznenie dvoch pubertiakov. To by nevydržalo ďalších 8 mesiacov.

-o 8 mesiacov-

      Keď som na konci augusta ležala u chalanov v obývačke, vyzeralo to ako celkom normálne deň. Vonku bolo neznesiteľné teplo. Nikto nevychádzal, ak to nebolo nevyhnutné. Pred necelý týždňom sme sa vrátili z dovolenky v Španielsku. Boli sme všetci. Ja s Harrym, Liam s Danielle, Louis s Eleanor, Zayn s Perrie a Niall vzal so sebou Alice. Ak sa pýtate na to, či Alice nezmenila orientáciu, pýtate sa márne. S Niallom sú ako najlepší priatelia, brat a sestra, Bonnie a Clyde, nazvite si to ako chcete. A preto, keď sa ho chalani pýtali, či pôjde sám, bez zaváhania odvetil, že pôjde s Alice. Mamka neprotestovala. Ako taká veľká rodinná idylka.

V telke bežala komédia s Adamom Sandlerom, medzi mnou a Perrie, ktorá sedela vedľa mňa, bola vklinená miska s pukancami. Okrem Danny, Liama, Louiho a El sme tu boli všetci. Klíma pustená naplno, všetky rolety a žalúzie stiahnuté. V izbe panovalo ospanlivé ticho, prerušované iba naším častým smiechom. Vyzeralo to na ďalšie horúce a nudné popoludnie. Ale nebolo.
,,Ja sa budem ženiiiiiiiiiiiiiiiiiť!!" Vletel do izby Louis a zastal pred telkou. Harrymu a Niallovi, ktorý ležali rozvalení na zemi to očividne nedošlo, pretože naťahovali krk, aby videli na telku.
,,Počkaj, čo?!" Zobudila som sa ako prvá a vyskočila som na nohy. ,,To vážne?"
,,Úplne vážne," vošla do izby vysmiata El.
,,Sem poď!" Prikázala som jej a obzerala si tenký zásnubný prstienok, ktorý sa leskol na jej ruke. ,,Bože, no konečne," zvýskla som a objala som ju, div že som ju nezadusila. Keď aj Perrie došlo, že toto nie je vtip, vyskočila a začala ju objímať. Chalani pobúchali Louisa po chrbte,.. a život išiel ďalej. Až na to, že na koniec januára bola naplánovaná svadba. Celý september som sa zoznamovala s novými vecami v škole, pripravovala sa na maturitu. A celý október sme boli s babami zahrabané v katalógoch so svadobnými šatami, tortami a šablónami na oznámenia. Vyzeralo to, akoby si priatelia žili svoj život.

Vote!

Baby, pome, ideme hlasovať!!

http://www.mtv.com/ontv/vma/2012/best-pop-video/

http://www.mtv.com/ontv/vma/2012/best-new-artist/

Možnoto bude ťažké, ale my to dáme :) a keď aj, tak prehráme so cťou!! :)

 Za One Directioon!! :D :D 

14. augusta 2012

Unbroken (19)

Po dlhšej dobe, ja viem, ale predsa je tu. Snáď ste nezabudli na Andy a Nialla, že? :)


(12.9.2012)

Všetko prebiehalo fajn. Niall mi počas dňa volal, že zajtra bude oslava a nech sa láskavo na 100% dostavím, inak nech si ho neželám. So smiechom som ho uistila, že si to nenechám ujsť. V deň jeho narodenín bol štvrtok, čiže som sa nemohla spiť, ani nič. Dvere mi otvoril Zayn s cigaretou za uchom.
,,Ďalšie dievča," usmial sa a nechal mi otvorené dvere, aby som mohla vojsť.
,,Ahoj," zvýskli chalani, rozhádzaný rôzne po izbe. V rohu som zbadala Eda, ktorý sa na mňa usmieval presne tak, ako som to čakala. Prižmúrila som naňho oči a jemu sa úsmev iba rozšíril. V tom sa predo mňa postavila drobná blondínka, tenká ako prútik.
,,Ehm," odkašľala si, aby získala moju pozornosť. ,,Som Perrie," okúzľujúco sa na mňa usmiala a objala ma.
,,Teší ma," usmievala som sa, troška zaskočená, ale potešená.
,,To je moja drobná Perrie," podišiel k nej Zayn, objal ju okolo ramien a položil si hlavu na jej plece.
,,Ako dlho?" Spýtala som sa ich a oni na seba pozreli.
,,Asi 5 mesiacov, nevieme to presne," zachichotala sa Perrie a dala mu pusu na líce.
,,Nechajte si tú lásku niekam inam!" Ozval sa Harold, ktorý sedel v kresle vedľa Eda a tváril sa rovnako kyslo, ako on.
,,Dvaja slobodní vedľa seba," uškrnul sa Louis, ktorému na kolenách sedela El. Danny som nikde nevidela, no mala som tušáka, že bude na balkóne. Nechala som celú grupu tak a šla som do kuchyne. Opatrne som otvorila balkón a tam napoly stála, napoly čupela Danny.
,,Čo robíš?" Spýtala som sa a zasmiala som sa, keď poskočila.
,,Vystrašila si ma! Niall tu má úplne na hovno signál a ja ho ako koza hľadám," narovnala sa a pošúchala si chrbát. ,,Nie že by to pomáhalo," frflala.
,,Ja mám 5 čiarok," ponúkla som jej mobil. Vytočilo nejaké číslo a dohadovala sa na schôdzi.
,,Práve si mi zachránila život," podávala mi mobil späť.
,,Ale," pousmiala som sa. ,,Kde je Nialler?" Spýtala som sa, keďže som ho ešte dnes nevidela.
,,Asi v sprche," pokrčila ramenami. Nechala som ju, nech dofajčí cigaretu a medzitým som vošla dovnútra. Sadla som si vedľa Perrie a Zayna a naliala som si colu. Netrvalo dlho a do izby vošiel osprchovaný Niall.
,,Jé, už si tu," potešil sa a naklonil sa ku mne, aby ma mohol pobozkať. Nemusím vám tvrdiť, že chalani sa zase do jedného ožrali. Nerobím z nich opilcov, to nie. Ja s Eleanor, Perrie a Danny sme chalanov poukladali všade možne, ako sa dalo. Hlavne, že boli aspoň v trochu vodorovnej polohe. S tým, že baby mali každá byt na druhom konci Londýna a ja som bola niekde uprostred, sme si vzali taxík ku mne. Perrie s El som uložila do izby, kde býva Dany, Danielle do mojej izby a ja som si roztiahla gauč v obývačke. Povedala som im, že ja ráno musím vypadnúť do školy, ale oni nech sa vyspia a tak. Keď som sa ráno prebrala, potichu som sa pripravila a náhradný kľúč som im položila na kuchynský pult aj s odkazom.

Dobré ráno, holky! Ja už som dávno v škole. Tu je kľúč, zamknite za sebou a potom mi ho dáte :) S láskou Andy xx

Preskočila som kopu kameňov a hnala som sa do školy. Tento raz som na autobus nemeškala, ale v meste bola kvôli nejakej havárii taká zápcha, že som z autobusu vystúpila a radšej bežala do školy, inak by som to nestihla.
,,Čo si taká zadychčaná?" Spýtala sa ma prekvapene Grace.
,,Autobus bol v zápche a tak som si to sem zabehla," vysvetlila som a zhlboka som dýchala.
,,Andy!" Sykla na mňa Grace a ja som k nej prudko dvihla hlavu.
,,Čo je?" Spýtala som sa prestrašene a obzerala som sa okolo seba.
,,Povieš mi už, čo povedal včera Niall na tú kresbu, čo si nakreslila?" Nedočkavo sa ku mne naklonila a čakala na odpoveď.
,,No," nadýchla som sa, ,,vlastne nepovedal nič, keďže som mu ju nedala. A neviem ani o tom, že by mu niekto iný dal darček. Kým sme sa stihli nazdať, všetci  boli dosť v nálade," pokrčila som plecami.
,,Alééé," zafunela a oprela sa o stoličku.
,,Dnes mu ju dám," usmiala som sa, keď som videla, že sa teší snáď viac ako ja. Deň letel a letel ako voda. Keď sa skončila škola, skočili sme sa Grace na kávu do Starbucks. Teda, ja som si objednala kávu a ona niečo zelené bez chuti, čo nazvala zeleným čajom. Nie že by som nemala rada čaj, to nie, ale toto chutilo, ako vyžmýkané ponožky. Podotýkam, použité!
,,Ako to môžeš byť?" Vrátila som jej pohár s kyslým výrazom.
,,Normálne," pokrčila plecami a odpila si. Ja som sa radšej vrátila ku svojej kávičke. Po chvíľke sme sa rozlúčili a ja som sa vybrala domov peši. Stromy sa obliekali do farby jesene, na zemi sa kopilo čoraz viac lístia. Celý Londýn získaval úplne iné farby, na aké sme boli posledné mesiace zvyknutí. Keď som po takmer hodinke prišla domov, bolo zamknuté, vnútri poupratané a na sporáku bola navarená polievka. Môj odkaz tam stále bol a pod ním bolo dopísané:

Ďakujeme. Nie že budeš zase jesť vo fastfoode, tu máš podomácky ukuchtenú polievku. S láskou, Danny, Perrie a El xx 

Na takéto dopisovanie by som si teda vedela zvyknúť, to vám teda poviem. Naklonila som sa nad hrniec a ovalila ma vôňa paradajkovej polievky zo sáčku. Nuž čo, aj snaha sa cení, pomyslela som si s úškrnom a nabrala som si trochu do tanierika. Musí sa uznať, bola výborná. Pospratala som a šla som si ľahnúť. Zo spánku ma vyrušilo až zvonenie zvončeka. Keď som pozrela do kukátka, pred dverami stál Niall so šiltovkou stiahnutou do čela.
,,Čo tu robíš?" Privítala som ho s úsmevom a nechala ho vojsť.
,,Prišiel som sa ospravedlniť za včerajšok," pousmial sa.
,,Prečo by si sa mal ospravedlňovať? Boli to tvoje narodky," rozosmiala som sa. ,,Dáš si polievku?" Zakričala som mu z kuchyne.
,,Akú?" Nakukol do kuchyne a naklonil sa nad hrniec presne ako ja.
,,Sadaj," povedala som mu a naložila na tanier. ,,Vieš," začala som, no skočil mi do reči.
,,Je super," usmial sa na mňa a opäť ponoril lyžičku do taniera. Skúsila som to znova.
,,Včera si nedostal darček," povedala som potichu. Prudko dvihol hlavu.
,,Nemusíš mi nič dávať," ohradil sa. ,,Stačí, že si so mnou."
,,Ja viem že nemusím, ja chcem," pousmiala som sa. ,,Nevedela som, čo by to mohlo byť a potom ma niečo napadlo. Chalani ma uistili, že by to mohol byť dobrý nápad," pokrčila som plecami a vyšla som z kuchyne, aby som mohla doniesť obrázok.
,,Vieš, nie je to dokonalé, ale myslela som, že.. Keďže si najďalej od rodiny a bývaš kvôli tomu často smutný. No, ich ti priviesť nemôžem, to je jasné," nekontrolovateľne som koktala.
,,Čo to máš?" Spozornel Niall a odsunul tanier. Bez slova som mu podala obrázok.
,,Všetko najlepšie k 19-tinám," povedala som potichu.
,,To si kreslila ty?" Spýtal sa bez dychu a vrhol na mňa prekvapený pohľad. Prikývla som.
,,Vravím, nie je to dokonalé, ale.."
,,Neurážaj môj obrázok!" Zasypel.
,,Páči sa ti?"
,,Je prekrásny! Tak, ako ty. Čím som si toto všetko zaslúžil?" Pousmial sa a postavil sa, aby ma mohol pobozkať.

9. augusta 2012

Zmena?!

Nič nerobím, nič nestíham a pri tom ani nemám čo robiť. Celý prvý mesiac som bola v kúpeľoch. 2 dni som bola doma a zase som šla na chatu. Teraz som už druhý deň doma a ja nestíham nič, čo chcem urobiť. Dnes som si privstala na pol 9, aby som mohla zájsť do mesta do personálnej agentúry s kamarátkou, potom byť u nej, pozrieť časopisy o bývaní a rozmýšľať, ako zariadiť jej novú izbu, keďže sa sťahujú. A hádajte čo. No veľký prd. Došla som k nej až o pol 11, potom bol zrazu obed a to by mali obednú prestávku, tak na čo tam ísť a potom sa nám jednoducho nechcelo. Radšej sme kecali a učili jedna niečo tú druhú. Ja som jej rozprávala o One Direction, naučila som ju aspoň približne, ktorá priateľka je koho, aké problémy mali/majú, pustila som jej projekt Stay Strong od mojej milovanej Demi, ja som si poplakala a ona sa mi ospravedlnila za to, že si robila srandu z mena Demetria.
Ona mi na oplátku rozprávala o Riri, o Chrisovi Brownovi, o malých vojnách, ktoré mali fanúšikovia Rihanny a jeho, o bitke Chrisa s Drakeom o Riri. O tom, aká je, ako ju chce stretnúť.

Došli sme na to, že keďže na VMA, ktoré bude 6. septembra, budú okrem nominovania aj vystupovať chalani, a budú tam aj oni aj Riri. Zhodli sme sa, že to musíme vidieť. No!! Lenže to bude o 7 ráno :D Takže pekne krásne v 3: deň školy budeme blicovať, aby sme si mohli pozrieť VMA v LA, a ja sa budem tešiť, že sa Demi konečne stretne s Niallerom.. (Ak už teraz nie, osobne ich dotiahnem za ušííííí!!)

Ďalej sme lamentovali nad našimi postavami. Teda, ja oprávnene, ona nie. Ja mám pri sebe postavu, ona nie. Ale sme sa zhodli, že začíname cvičiť. Zajtra, resp. dnes ráno vstávam pred 8, aby som sa vôbec sithla vychystať do toho mesta, skočíme do agentúr, potom buď do posilky behať, alebo behať na ihrisko, ktoré mám za dvorom. Potom sa bachneme do bazéna, chvíľu sa budeme opaľovať a potom nejaký bedminton, alebo tak. A toto by sme chceli opakovať často. Plus budeme držať delenú. Keby to vyychádza, neprotestujem. Naozaj by som potrebovala 5-6 kíl schudnúť.

Bojím sa strednej, vy nie? Teda, vy prváčky. Nie prostredia a učiteľov.. Krista, veď nejako bolo, nejak bude. Keďže mi mama chodila na gympel, zopár učiteľov pozná, keďže moja najlepšia kamarátka, ktorú poznám 15 rokov a z mojej 15 ročnej existencie, tam je, tak viem ako to tam približne chodí. Bojím sa kolektívu. Pomoooooc.. Hlavne baby čo nemajú radi mňa a ja nemám rada ich. A samy nevieme prečo. Ale ja nechcúúú. Nevadí.

Ďalej, budem mať porádne zapratané šecko. Anglina 2x do týždňa, budem chodiť na volejbalový krúžok a chcem chodiť na španielčinu, ktorá by bola tiež cca 2x do týždňa. Keď sa k tomu pridá to, že aspoň raz do týždňa sa budem učiť hrať na gitaru,.. Teším sa, no bojím sa, ako to vôbec bude. Moje najčastejšie hádky s otcom, (okrem 19876578797833878 ďalších vecí) bola kvôli volejbalu. Keďže mám sklerodermiu (ak chcete, googlite), nemala by som ho hrať. Ale ja kašlem na to, čo je napísané na papieri. Volejbal zbožňujem, ale najbližší VK je až v meste, do ktorého by so musela cestovať 45 minút busom. Ja by som sa prispôsoboila, ale aj tak.. A nápadu sa nevzdám, ja si to nejak zariadim.. Všetko sa dá, len treba chcieť, nie?

Je 00.40, čakala som tu okrem toho, že som neni unavená, aj na Niallera, no ten je asi vonku s kamarátmi na pive alebo čo.. A ja som rada,.. Veď nech ide. Má 19 a nechodí, alebo aspoň fotky nie sú odnikiaľ.. Zayn s Louisom na párty, Liam na párty, Harold najebaný tak, že nevie chodiť,.. A môôj malý sedí doma, robí twitcam, tweetuje o tom, ako chce lístky na box a pod. NO...

Chvíľku pravdy, keď som si opäť v slzách uvedomila, že sa s ním možno nestretnem, neobjímem ho atď.. Mám za sebou. Ste si vydýchli, čooo? :D Nie, všetko v poho. Stačí mi len poznanie, že je živý, zdravý a že ma má rád, aj keď som len ihla v kope sena.

Je mi teplo, potím sa, čerstvo nafarbené vlasy mi asi púšťajú farbu, ale who caress?! Len dúfam, že mi nezafarbia obliečky :(

Každú chvíľu by mi mali dojsť čierne vysoké conversy, tak som vytešuškaná, jak decko. Trošku ma zamrzelo, že som si nakoniec neobjednala biele, alebo červené, ale čo už. Čo vy?

Aké conversy máte, resp. by ste chceli? A čo celkovo váš šatník? Hovorí, alebo inak povedané, alebo napísané, píše k vám človek, ktorý je botaskami posadnutý :)) Tak ma neskôlamtéé :( Chcem vedieť o každej jednej botaske, čo máte. ÁNo, aj o tých, čo máte schované niekde na dne skrine v komore s Mickey Mousom!! :D Teraz vážne, nejaké obľúbené kúsky? Nejaké vysnívané kúsky? :)

Už 3x som sa chcela rozlúčiť a ono to nejde.. Je 00.52, kým som vypotila to pred tým, ubehla štvrť hodina, lebo viac čumím do blba a rozmýšľam, ako píšem. Posledná otázka. Máte niekto skúsenosti so španielčinou?? Nech viem viac, do čoho idem.. Nad ňou som rozmýšľala už dávnejšie, ale keď som si pozerala reprízu Niallovho twitcamu (ktorý som zas nestihla, viď dole *) a tam hovoril po španielsky, úplne ma do udrelo a celé to vyplávalo na povrch.. Chcem chodiť na španielčinu.

*Bola som na chate a o 1 v noci sa mi donieslo, že moje malé Írčatko robí twitcam.. Keďže na chate nbol net, ani wifi, bola som pripojená cez mobil. A cez mobil, kým mi vôbec načítali twitcam, tak už aj končil. Potom to nešlo. Potom hento a tamto .. A hádzalo mi iba seknuté fotky raz za 7 minút.. A potom to vypol. Plakala som, smiala som sa, nadávala som.. Ale zvykla som si.. To že tu radšej ostávam do 3 rána, aby som nepremeškala Nialerov twitcam sa podpisuje na mojom zdravom rozumee.. tudlitúú :)

ČO mi pripomína, že ho idem pozrieť, aj ostatných chalanov, či sa Liam nevrátil opitý od niekaľ :P Aj vy sa tak tešíte z toho, že má už v pohode tie obličky? Plakala som ako malá.. Rodina na mňa čumela jak na blázna, ale vadí mi? nie :D

Takže majte sa tu, spinkajte a majte sny..

Vaša Ang :)