21. novembra 2014

What really is a happiness?

nedávno sa ma psychologička spýtala, kedy som bola najšťastnejšia. nemyslela tým celých pomaly 18 rokov, ale v poslednej dobe, dajme tomu., za tú dobu, čo som na gympli.

takéto otázky človek nepokladá každý deň, takže som nachvíľu ostala vyvedená z miery. ale potom som si uvedomila.

najšťastnejšia sombola paradoxne vtedy, keď som bola najsmutnejšia. bol to v podstate takmer celý druhý ročník. to bol čas, kedy som spoznala baby a chalanov, s ktorými som teraz v partii a niektorých, ktorí tam už viac nepatria.
bolo to obdobie, keď som veľa blicovala, chodili sme na DOD na rôzne výšky. v Trnave, Nitre, Trenčíne..

vedela som, že keď nepôjdem do školy, v kaviarni niekto bude. a väčšinou to tak aj bolo. ráno som sa rozhodla, že nikam nejdem, napísala som jednu smsku a to sa rozšírilo tak, že tá jedna sms stačila, aby keď som došla do kaviarne, čakali tam aspoň dvaja ľudia.

bolo to obdobie totálnych bláznovstiev. fakt, že keď som vyšla zo školy a tam čakal Miro na aute spolu s Čurim, Erikou, Chichom a ja som sa na nič nepýtala, len som nasadla a išlo sa. do Nitry, do Trnavy, na priehradu. kamkoľvek, vážne.

alebo keď som nešla do školy (opäť) a namiesto kávy alebo čohokoľvek iného sme len sedeli u Mira v aute, fajčili a kecali.

prišla zima, začala som si s Kristiánom, bla bla bla, všetci vieme,.. blbli sme. jar, party, party, party..
koniec jari a prišiel Max, áno, aj o tom ste už všetci počuli.. doteraz sa neviem rozhodnúť či to bolo celé chyba alebo nie..

prišlo leto, brigáda, potom chata s partiou, ktorú som si užila ako si už asi nikdy v živote neužijem. ale to sú iba slová chatovej panny, keďže to bola moja prvá chata s partiou.. možno nám to výjde aj na zimu, teším sa.

pokračovalo leto, party, party, party, veľa koncertov, veľa výletov. letom to skončilo.

ľudia sa rozliezli na výšky a z partie sme tu ostali štyria. poviete si, že je to v pohode, ono aj je, ale už to nie je ono.

človek ktorý tvrdí, že keď ti kamarát odíde na výšku, nič sa nezmení,.. no povedzme si, v mojom prípade to tak nie je.

celkovo na toto obdobie spomínam s úsmevom na tvári.

ako sa hovorí, ĽUDIA ODÍDU, SPOMIENKY OSTANÚ.

a na to sa splieham, lebo viem že aj o 20 rokov budem na toto obdobie a tých ľudí spomínať s veľkým úsmevom na tvári.






chata s babami, plus saška a čuri

víkendy zašitá u strýka v izbe


DOD Trnava


koncert Being as an ocean, Stick to your guns s Chichom a Mirom