Jednodielka z mojej klávesnice tu na vás čakáááá :) Tatadadááá.. Btw, počula som, že si Zayn vyvrtol členok či čo, chúďa.. Želáme skoré uzdravenie, že? :)
Zo stoličky som schmatla tašku, červené vlasy zopla do drdolu a vyšla som z izby. Na stole v kuchyni boli v miske položené jablká z obchodu a tak som si jedno vzala. Prežúvajúc prvý hlt som sa chystala vybehnúť z domu, keď na mňa mama zakričala z obývačky.
,,Kam si myslíš, že ideš?!"
,,Von?" Vošla som naspäť a flegmaticky na ňu hľadela.
,,Vieš že o 6 príde Josie a prinesie toho jej Nialla," pripomenula mi mama, načo som len prekrútila očami a vyšla von z domu.
,,Prídi na čas!!" Počula som ešte mamin hlas, no nereagovala som. Meškať budem tak či tak, takže neviem čo riešim, pomyslela som si s uspokojením. Otvorila som bráničku a nohou som ju za sebou zakopla. Z vrecka som vytiahla mobil a vytočila číslo Blake.
,,Čau kočka, kde trčíš?" Ozval sa jej hlboký hlas a v pozadí som počula šum a hlasy. ,,Už tu na teba všetci čakáme," dodala.
,,Sorry, sis, už letím. Dajte mi zopár minút, akurát mi ide bus," povedala som a pobehla som, aby som ho stihla. Sadla som si úplne dozadu na sedadlo pri dverách. Keď autobus začal spomaľovať, postavila som sa, aby som mohla vystúpiť. Preskočila som mláku zo včerajšieho lejaku a pridala som do kroku, aby na mňa moja partia dlho nečakala. Prešla som pár ulíc a blížila som sa k skupinke postávajúcej na rohu ulice.
,,Ronnie!" Objala ma Blake a za ňou nasledovali aj ostatní.
,,Kde si tak dlho trčala?!" Frfľal Jared a odfrnkol ohorok.
,,Si ešte počkáš, aj ja si chcem zapáliť," uškrnula som sa a poslala som mu pusu vo vzduchu.
,,Ty si je*nutá, veď tam musíme byť na čas!!"
,,Ukľudni sa fešák, ešte máme skoro hodinu a pol," odvrkla som mu a z tašky vytiahla jednu Marlborku. Blake a ostatní iba ticho sledovali naše zvyčajné podpichovanie s úsmevom. Matt sa natiahol, aby mi pripálil a ja som naňho vďačne pozrela a prestala som sa hrabať v taške.
,,Dnes má Josie priniesť toho jej popového medvedíka, že?" Spýtala sa posmešne Leigh.
,,Mi hovor. Mama mi vraví, že Prídi na čas," napodobnila som ju a rozosmiala som sa.
,,A Veronica ako vždy bude kašlať na to a príde neskoro," zasmiala sa sa Blake a ja som si s ňou na znak súhlasu ťapla. Típla som cígu a nasadla som do auta na predné sedadlo. Matt šoféroval, Blake, Jared a Leigh sedeli vzadu. O necelú polhodinku sme dorazili na koncert Asking Alexandria. Chvíľu sme sa ešte motali, fajčili a kecali.
,,Hovorila som ti, že to stíhame," drgla som do Jareda, strkajúc ruku vyhadzovačovi, aby mi ju opečiatkoval.
,,Umri," vyplazil mi jazyk a spoločne sme vošli dnu.
,,Bože, ja fakt umriem," kričala som do ucha Blake a tá mi, divo pohadzujúc hlavou, pritakávala. Práve začali moju obľúbenú, Closure a tak som úplne vypla a vžila sa do muziky. Potom odpálili Dear Insanity, Prophecy a nakoniec Reckless&Relenthless. Tričko na chrbte som mala úplne spotené a kučery sa mi lepili na čelo.
,,Toto bol zatiaľ ten najlepší koncert na svete!" Kričala som, keď sme vyšli z haly.
,,Na to daj krk!!" Smiala sa Leigh. V neuveriteľne dobrej nálade sme nasadli do auta a viezli sa späť.
,,Normálne som hrdá na to, na čo som minula 25 libier," vyhlásila som.
,,Ťažko zarobených," podotkol Matt.
,,Presne," pritakávala som. ,,Bože, ľudia, mne sa tak nechce ísť domov," vzdychla som si, keď sme zastali pred mojim domom.
,,To zvládneš," ubezpečil ma Matt.
,,Potom mi volaj," usmiala sa Blake, na rýchlo som všetkých objala a vystúpila som z auta. Toto bude ako pád do jamy levovej, och. Otvorila som vŕzgajúcu bráničku a šla som popri dome. Keď som za sebou potichu zatvárala dvere, počula som z obývačky smiech Josie, mamy a ešte nejaké 2 chlapčenské hlasy. Otca som nepočula.
,,Veronica!" Stíchol mamin smiech a jej nahnevaný hlas sa niesol celým domom.
,,No?" Vošla som do obývačky. na sedačke sedela ona a oproti nej Josie s nejakým blonďákom a tmavým chalanom.
,,Kde si bola?"
,,Na koncerte," odvrkla som a šla som sa prezliecť do izby. Obliekla som si legíny, čierne triko s kapucňou a páskavý sivý sveter.
Vyšla som na balkón a sadla som si na lavičku, ktorú som si sama kúpila. Vytiahla som si cígu a zapálila som si zapaľovačom so znakom LA, ktorý mi priniesla Jade, keď tam bola so strýkom. Bolo niečo pred 9 a Londýn sa pomaličky ponáral do tmy. Zhlboka som si potiahla a poťahávala si nitku na svetri. Keď som počula ako sa otvára balkón, prekvapene som dvihla hlavu a omylom oprela cigaretu o roku.
,,Sakra!!" Zasyčala som a rýchlo si fúkala dlaň.
,,Si v pohode?" Spýtal sa ma opatrne ten tmavý chalan.
,,Nie, nie som. V obývačke mi sedia dva popové medvedíky, popálila som si ruku a bez môjho dovolenia si na na MOJOM balkóne!" Zavrčala som naňho a opäť som si potiahla. Z vrecka vytiahol balíček Marlboro.
,,Nemáš oheň?" Zamumlal s cígou v ústach a ja som mu posunula zapaľovač.
,,Bola si v LA?" Spýtal sa potešene a obzeral si ho.
,,Kamoška," odvrkla som mu. S pohľadom prilepeným na zemi som si všimla, že má vedľa seba položenú šálku. MOJU šálku s logom Linkin Park.
,,Kto ti dal tú šálku?!" Sykla som a zúrivo som naňho pozrela.
,,Tvo- tvoja segra," stiahol sa pred mojim zúrivým pohľadom.
,,Daj mi ju," natiahla som ruku. Zobral ju do rúk, no chytil ju tak nešikovne, že sa mu vyšmykla, padla na zem a rozbila sa na márne kúsočky. Neschopná slova som na ňu hľadela, hnev mnou lomcoval a pred oči mi vystúpila červená farba.
,,Prepá..." Začal hovoriť ten chalan, no skočila som mu do reči,
,,Ty bastard!" Skríkla som. ,,Nenávidím ťa!" Prudko som sa postavila, schmatla zapaľovač a zatreskla dvere balkónu! Ignorovala som pohľad mamy, segry a toho chalana a vybehla som na dvor. Zapálila som si a nervy mnou lomcovali nervy, ako ešte nikdy. Tú šálku mi dala moja najlepšia kamarátka Jade. Asi pred dvoma rokmi mi ju darovala na narodeniny. Ostala mi po nej ako jediná spomienka po tom ako sa tam pred necelými 4 mesiacmi natrvalo presťahovala. Slová ako Budeme si písať alebo Ostaneme v kontakte a Prídem ťa navštíviť, sa vytratili kamsi do vzduchoprázdna a ja som o nej odvtedy nepočula.
,,Ronnie," vyšla za mnou segra a prisadla si ku mne na schody.
,,Josie, prosím ťa, nechaj ma," povedala som s privretými očami a cigaretu som žmolila v ruke.
,,Zayna to mrzí," povedala zmierňujúco.
,,Aha, tak Zayna to mrzí," ironicky som ju napodobnila. ,,Prečo si mu dávala moju šálku?! Veľmi dobre vieš, čo ma k nej viaže. Dobre to vieš!! A ten debil to rozbil! Tak mi láskavo daj pokoj!" Zavrčala som na ňu.
,,Je mi to ľúto," povedala ešte a vošla naspäť. Hľadela som, ako sa pomaly zatvárajú dvere a hnev zo mňa postupne vyprchával. Ostával len smútok. A ľútosť. Milovala som tú šálku a milovala som Linkinov. Po nejakej dobe som sa postavila a šla som dovnútra. Všade bolo ticho a tak som typovala, že .. ani neviem čo. Bolo mi to úplne jedno, hlavne že ma nikto neotravoval.
Celé 2 týždne som nemusela riešiť nič, čo by sa týkalo Josie a jej "kamarátov". Vyhovovalo mi to a ďalej som si žila svoj život. Keď som sa vo štvrtok blížila k Mattovmu domu, aby sme mohli skúšať na súťaž kapiel, nemyslela som, že by sa mohlo stať niečo neočakávané. V ušiach mi dunela skupina Suicide Silence a rukou som si bubnovala o vrecko džínsov do rytmu. Rozptýlená týmito vecami som si nevšimla osobu v čiernej kapucni opretú o plot.
,,Ronnie!" Ozval sa a ja som prekvapene zastala.
,,Čo chceš?!" Prešla som do nepriateľského postavenia a škaredo som naňho zazrela.
,,Prišiel som vrátiť, čo som pokazil," pokrčil plecami a podával mi väčšiu papierovú krabičku.
,,He?" Pozerala som ako puk na nové vráta a na jeho odporne biely úsmev.
,,Veď už to otvor," prevrátil očami.
,,Nebuď hustý," vrátila som mu to a ukazovákom som odlupovala lepiacu pásku. Keď sa mi to nakoniec podarilo, v bublinkovej fólii sa krčila malá čierna šálka. Presne taká istá čierna šálka, akú som mala. Ale to nevráti spomienky, ktoré sa mi na ňu viazali.
,,Ty si vážne myslíš, že všetko sa dá napraviť, keď to kúpiš?" Spýtala som sa ho so zdvihnutým obočím. Otvoril ústa, no zjavne nevedel, čo mal povedať.
,,Myslela som si," fľochla som, prešla som okolo neho a vošla som do domu. V garáži už na mňa čakal Matt s Jaredom a Rachel.
,,No čo ten tvoj krásavec?" Spýtal sa rozosmiato Matt a čakal na moju reakciu.
,,Čo si ma nevaroval ty zmrd!" Buchla som ho jemne do ramena a vyzliekala som si jesenný kabát.
,,Za ten tvoj výraz to stálo," rozosmial sa Jared a veľkým oblúkom vypľul do koša žuvačku. Trafil sa. ,,Presný ako vždy," povedal s hlbokým uspokojením.
,,Vždy skromný," nahodila som výraz roztečenej 15nástky a začala som sa ovievať.
,,Čo robíte, veď to bolo milé," ozvala sa Rachel.
,,Nič nevieš Rach," usmiala som sa na ňu. ,,Rozbil mi šálku po Jade, kúpi mi takú istú a myslí si, že sa mu hodím ku kolenám," vzdychla som si a sadla som si na barovú stoličku.
,,Okej, kašlite na to. Začíname Breathless!" Povedal Matt a začal bubnovať. Skúška trvala hodinu aj pol. Skúšali sme, smiali sme sa a popri tom sme rozmýšľali, ktorú použijeme na súťaži kapiel ktorá mala byť o necelé dva týždne.
,,Prečo si taká nepriateľská?" Ozvalo sa mi za chrbtom a ja som skoro umrela.
,,Ty idiot!!" Vykríkla som a držala som sa za srdce.
,,Ja viem. A bastard a nenávidíš ma a myslíš si, že peniaze sú pre mňa všetko," vymenúval na prstoch.
,,Pozri, je neskoro, ja som unavená, tak čo keby si mi dal pokoj?" Spýtala som sa i keď som v skutočnosti nečakala odpoveď. Vykročila som a ignorovala fakt, že šiel zároveň so mnou.
,,Čo chceš?!" Vyhŕkla som, keď aj po 10 minútach kráčal potichu vedľa mňa.
,,Chcem počuť, že si mi to prepáčila," povedal jednoducho a postavil sa predo mňa.
,,Lebo čo?" Zatiahla som provokatívne. Keď to chlapec chce, má to mať!
,,Ver mi, so mnou sa nenaťahuj," usmial sa strašidelne.
,,Beriem to ako výzvu," uškrnula som sa. ,,Aj tak ťa nenávidím!" Povedala som ešte a šla som domov. Už ma nenasledoval. Našťastie pre neho. Nasledujúce 2 dni som nachádzala odkazy na tých najneočakávanejších miestach na svete. V skrini medzi tričkami. V poštovej schránke. Na poličke medzi mojimi obľúbenými čajmi. Medzi zbierkou kaktusov na okne. Chodili mi e-maily. Steny v meste, kadiaľ som chodila na skúšku k Mattovi, do školy, či len do obľúbeného obchodu boli popísané od neho. No keď som našla slová Prepáč mi to. -Zayn, na bilboarde v meste, otočila som sa na päte a napochodovala som domov.
,,Ronnie, čo sa deje?" Pozrela na mňa prekvapené Josie, keď som jej vtrhla do izby.
,,Daj mi Zaynove číslo," vyzvala som ju. Len sa usmiala popod fúzy a nadiktovala mi ho. S dupotom som šla na balkón, sadla si na lavičku a čakala, kým mi ten pako dvihne telefón.
-Ak poviem, že ti odpúšťam, dáš mi už konečne pokoj?!- Vrčala som, ako starý vlčiak. V telefóne som počula jeho smiech a v pozadí Nirvanu.
-Ešte so mnou musíš ísť na koncert.- Vravel a počula som jeho úsmev.
-Na aký koncert preboha?-
-Low Energy. Nová punk-rocková skupina, hrá mi tam kamoš. Nikto, kto by tam so mnou mohol ísť nepočúva taký štýl. A tak pozývam teba. Sú fakt dobrý,- ubezpečoval ma. Chcela som povedať nie, ale lákalo ma to. Prečo si nerozšíriť hudobné obzory?
-Kedy a kde?- Spýtala som sa a nevnímala jeho spokojný tón v hlase.
-Prídem pre teba v piatok o 8.-
-Dobre. Ale potom mi už dáš pokoj!- A zložila som. Hľadela som do blba a podvedome som sa usmievala. Celkom ma bavil. Taký debil ako ja, taký vytrvalý dement ako ja, čo neprestane kým nedosiahne čo chce, sa hľadá ťažko.
,,Dostal ťa?" Spýtala sa Josie, ktorá stála medzi dverami, ani neviem ako dlho.
,,Sklapni," otočila som sa k nej.
,,Zayn ťa dostal," rozosmiala sa a uhla sa pred topánkou, ktorú som sa do nej pokúšala hodiť.
,,Nedostal ma," odvrkla som. ,,Nenávidím ho!"
,,Nesil to," pousmial sa.
