14. augusta 2014

Agallamh

Vietor sa hral so stromami. Krútil ich v divokom polnočnom tanci a pod jeho náporom boli listy bezbranné a tak len podliehali jeho vedeniu. Sviečka vnútri domu pomaly dohasínala a izba sa začala čoraz väčšmi ponárať do tmy. Lenivo obrátila stránku knihy a ignorovala nečas ktorý zúril za oknami. Nechala sa unášať príbehmi, ktoré jej dali viac ako čokoľvek iné. Príbehy plné lásky, hnevu, zdesenia a snov. Vlastných snov, ktoré ju neskôr v noci, keď nechala tmu, aby ju objímala, umárali. Takmer by prepočula jemné ťukanie na okne, nebyť jej citlivého sluchu. Do knihy vsunula záložku a potichu, tak aby parkety príliš nevŕzgali, podišla k oknu.
,,Lydia!“ Ozvalo sa tiché sypenie. Chlapec pod oknom zaregistroval pohyb za závesom, na jej nešťastie. Dnes nemala náladu. ,,Vidím ťa, neschovávaj sa.“
,,Čo chceš, Bryan?“ Vzdychla nedočkavo, keď pootvorila okno. Nemusela hovoriť nahlas, vedela, že ju počuje.
,,Musíš ísť so mnou. Niečo som našiel.“
,,Hej, tak ako si našiel niečo pred 2 dňami, týždňom,.. Dnes sa mi vážne nikam nechce,“ zamrnčala. Takto to šlo už niekoľko mesiacov. Odkedy padla tá nemožná dohoda v Spoločenstve.
,,Vážne. Je to o tvojej sestre,“ stíšil hlas. Nebola totižto jediná, kto by ho mohol počuť.
,,To nie je možné. Prehľadali sme všetko, ja, ty, aj Serena s Willom! Listy, články v novinách, preboha, vlámali sme sa do Spoločenstva, Bryan, a môžeme byť radi, že sme dostali tak malý trest! A nič sme nenašli. Tak prečo tu teraz stojíš a tvrdíš že si niečo našiel?!“
,,Prosím, Lydia, daj tomu šancu. Neviem čo to znamená, ale môže to k niečomu viesť.“ Po tejto vete ostalo v Lydiinom okne ticho. Vedela že Bryan málokedy tára do vetra a na jeho úsudok sa môže spoľahnúť. V Akadémii sa naučila kontrolovať a tak jej myšlienky ostávali pred jej anamou v bezpečí. Bryan počul len jej zrýchlený dych a potom dynamické kroky.
,,Uhni,“ zasypela. ,,Keď fúka, neviem to koordinovať.“ Bryan o pár krokov odstúpil a opäť sa nechal unášať úžasom. Jemne pri ňom pristála, ani si nestihol všimnúť jej Premenu. Za chrbtom sa jej v ostrom vetre týčili rozprestrené krídla. Mohutná konštrukcia a predsa tak krehká. Pohladil ju po líci a ona sa po chvíli usmiala. Ustúpila. Teraz nastal Bryanov čas, ak sa chceli dostať tam niekam rýchlo.

Premena. Pre nováčikov bolestivý proces. Pod pevným okom sa však človek naučil postupom času ovládať svoje telo a minimalizovať bolesť. Lydii to trvalo krátko. Kratšie než všetkým ostatným rovesníkom. Veľmi pravdepodobne to bolo kvôli jej tete. Často sa jej bohato uchádzali krivé, závistlivé pohľady. Samozrejme, aj ona si užila svoje. Krvácajúce rany na lopatkách, boľavý chrbát pri nedokonalej Premene. Človek sa musel odovzdať telom aj duchom, inak Premena nebola úspešná. Keď deti dovŕšili dvanásty rok, museli nastúpiť do Akadémie. Učili sa používať svoju silu, rozvíjať ju, no v prvom rade sa museli prispôsobiť svojmu daru. Zvyknúť si na fakt, že s premenou sa mení celé telo, celá jeho stavba.

Všetci začínali s bielmi, perleťovo sa lesknúcimi krídlami, ktoré sa v deň plnoletosti zmenili podľa toho, aké poslanie si človek vybral. Ružová pre Ošetrovateľa. Modrá pre Zástancu práv. Zelená pre Pomocníka. Červená pre Bojovníka. Žltá pre Ochrancu. Hnedá pre Nezávislého.

Čierna pre Vyvrheľa. Bola to najhoršia forma farby a najväčšia potupa pre akéhokoľvek rodiča, keď sa to jeho dieťaťu stalo. Zmena farby sa bohužiaľ nedala ovplyvniť. Bola ovládaná vnútrom človeka a menila sa v závislosti k prevládajúcim vlastnostiam. Často v tom mohli byť aj gény. Napriek tomu sa k Vyvrheľov pristupovalo kruto. Mali na výber 2 možnosti. Boli zbavený krídel a svojej sily a odvedený do sveta ľudí, bez akejkoľvek pomoci. Alebo mohli ostať v Laconii a slúžiť Spoločenstvu za prísnych pravidiel.

Rozkvet, ako to nazývali, bol zákon. Podľa neho sa Spoločenstvo muselo zachovať a doviesť Rozkvet k plnému využitiu. Bolo to kruté, áno, ale tak to určil Sebastian Jasnovidec na Počiatku. V tom čase prebiehali dôležité sedenia a rozhovory. Po 18 dňoch, posvätnom čísle, vrava utíchla a boli spísané Zákony anjelov. Zákony, ktoré sa museli dodržiavať, aby sa vyhlo vojne alebo hocakým nedorozumeniam.

Tak to bolo po dlhé tisícročia. Nikto nečakal, že čoskoro malo Laconiou otriasť nešťastie, ktoré prevrátilo všetko naruby.