31. marca 2012

Unbroken (7)

(nedeľa, 23.8.2012)

,,Eh,.. čo?" Spýtal sa Dany, no Lucy pokrútila hlavou. ,,Dnes pôjde von s Alex, urobia si babskú jazdu," povedala mu a žmurkla na mňa. ,,Aha," zamračil sa a odišiel do izby. ,,Ďakujem," usmiala som sa na Lucy. Bez slova ma chytila za ruku a vtiahla ma do mojej izby. ,,Čo si dáš na seba?" Vyhŕkla rozrušene a hrabala sa mi vo veciach. ,,O čo ti ide, Lucy?" Spýtala som sa so smiechom a prešla som ku skrini. Jemne som ju odstrčila a vybrala som si voľnú hnedú sukňu a čierne tielko. Obliekla som sa a zatočila som sa pred Lucy. Hodila na mňa hodnotiaci pohľad a akoby tuho rozmýšľala. ,,Môže byť," povedala nakoniec a ja som si vydýchla. Vážne som nemala čas ani náladu na prezliekanie a obliekanie. Rýchlo som šla do kúpelky a jemne som si pretrela mihalnice maskarou. Na líca trochu červenej farby. ,,Akurát dnes sa mi musel vyhodiť pupák," nervačila som a snažila som sa ho aspoň trochu zamaskovať. ,,Z čoho sa ti vyhodil? Budem ti to kupovať," vyplazila mi Lucy jazyk a ja som po nej hodila uterák. V tom momente sa ozval zvonček, takže mi srdce poskočilo a vynechalo pár úderov. ,,Idem tam," povedala pokojne Lucy a ja som sa rýchlo rozbehla do izby. Takmer som nevybrala zákrutu a mohutným šmykom som skončila nalepená na stene. Lepšie na stene ako na zemi, nie? Do kabelky som vhodila nejaké peniaze, žuvačky, mobil a s búšiacim srdcom som vyšla na chodbu. 
       Vo dverách stal Niall a o niečom sa rozprával s Lucy. Keď ma zbadal, na tvári sa mu zjavil obrovský úsmev. Pri pohľade na jeho úsmev som neodolala a usmiala som sa tiež. ,,Vyzeráš dobre," povedal mi. ,,Ďakujem," usmiala som sa a zastala som pri nich. ,,Užite si to," postrčila nás Lucy a zabuchla za nami dvere. ,,Môžeme?" Usmial sa Niall a natiahol ku mne ruku. Keď videl, ako váham, spustil ju.
,,Žiadne chytanie za ruku, chápem." Vďačne som sa naňho pozrela a pobrali sme sa po ulici. Rozprávali sme sa o všeličom. I keď som príbeh z X-factoru poznala zo všetkých strán a od každého, Niallovmu podaniu sa nič nevyrovnalo. ,,Neuveriteľne mi bolo treba na záchod a oni zase chceli, aby sme kecali. Sedel som tam v takom kŕči, že až," smial sa a ja som sa pri tej predstave strašne smiala tiež. Možno trocha škodoradostne, ale nevadí. ,,Nesmej sa! Vieš čo to bolo?!" Snažila som sa tváriť normálne, no vydržalo mi to len pár sekúnd. Opäť som vybuchla do smiechu. ,,Veď ja ti dám dôvod sa smiať," uškrnul sa Niall a urobil niečo, čo ja trestám odkrojením rúk. Ten pako ma začal štekliť! Keď som zacítila jeho ruky na mojom bruchu, trhlo mnou.  ,,Nechytaj sa môjho brucha, Niall!" Vykríkla som pomedzi smiech. ,,A to už prečo?" Spýtal sa, no stále ma šteklil. Bránila som sa, ako som len vedela. Spojenie so snahou niečo povedať bolo komické.
,,Lebo sme na ulici plnej ľudí," podarilo sa mi odtlačiť ruky.
,,Pravda. Musím si zachovať reputáciu," povedal vážne a zmietol z rúk neexistujúce smietky.
Zalapala som po dychu. ,,Takže reputáciu, čo?" Spýtala som sa a tiež som nahodila vážny výraz. Otočila som sa mu chrbtom a rýchlym krokom som šla k uličke, kde je Nando´s. Dobehol ma a kráčal vedľa mňa. Išli sme vedľa seba s vážnymi výrazmi a len sme šli. Párkrát som na neho mrkla, no stále sa tváril vážne. Kútikmi úst mi mykalo strašne, ale udržala som sa. Došli sme k Nando´s, on mi otvoril dvere a vošla som. Zastali sme pri pulte, kde opäť stálo to pekné dievča zo štvrtka. Keď sme si to uvedomili, už sa to nedalo.

            Ako prvá som sa rozosmiala ja. Teda, neviem či sa to dá nazvať smiechom. Rehotala som sa ako keby mi šlo o život. Keď som však počula Niallov smiech, skoro som si cvrkla. Dievča na nás hľadelo, ako sa smejeme. ,,Ty si riadny idiot," drgla som doňho.
,,No prepáč," dvihol obočie. ,,Chcel som ti kúpiť zmrzlinu, ale po tomto.. Neviem, neviem." Prevrátila som oči a objednala som si. Zase mi vzal tácku a šli sme si sadnúť. Cítila som sa, akoby sme takto chodievali do Nando´s odjakživa.
,,Čo je?" Spýtala som sa, keď na mňa hľadel. Pokrčil plecami.
,,Si iná, ako ostatné dievčatá."
,,A to je dobré, alebo zlé?" Spýtala som sa znova. A on znova pokrčil plecami. ,,Aha," hlesla som a zahryzla som sa do BigMacu. ,,Vysvetlím ti to takto. Keby idem do reštaurácie s nejakým iným dievčaťom, asi si objedná polku mrkvu a 3 bobule hrášku." Hľadel na mňa a ja som stále nechápala, čo tým chce povedať. Že veľa jem? ,,Proste si sama sebou. A to sa mi páči," vypadlo z neho nakoniec. Pokývala som hlavou. Takže to je dobré. Opäť sa rozbehla konverzácia, tentoraz o chalanoch. ,,Koho máš najradšej?" Spýtala som sa so záujmom. Prižmúril oči, no po chvíli pokrútil hlavou. ,,To sa nedá povedať. Každý je môj brat." Pousmiala som sa. Presne to som cítila k Danymu. ,,Vieš, každý z nich je iný. Síce o sebe vieme všetko, no s každým riešim niečo iné."
,,Napríklad?"
,,Tak napríklad. Ja vlastne ani neviem. Daj nejaký príklad." Vyzval ma. Zamyslela som sa.
,,Dievčatá?"
Usmial sa. ,,Prečo som túto otázku očakával?" Pokrčila som plecami. ,,O dievčatách sa bavím so všetkými. Ale myslím, že najviac asi s Liamom. On je taký môj,... veľký brat." Zasmial sa nad tým pomenovaním a pozrel sa na mňa.
,,Spokojná s odpoveďou?" Stále sa usmieval. ,,Tak, asi hej. A vlastne teraz ma ani nenapadajú žiadne také témy."
,,Pôjdeme?" Ukázal na prázdne tácky. ,,Chcem ti niečo ukázať," žmurkol.
,,Jasné, poďme," postavila som sa a vzala som tácku. Vyšli sme von, kde už pomaly padalo šero. ,,Kam ideme?" Spýtala som sa, keď ma viedol preč. ,,Keď ti to poviem, nebude to prekvapenie." Povedal mi, akoby mi to už dávno malo dôjsť. Viedol ma k akejsi veľkej budove, ktorú som si doteraz nikdy nevšímala. Šli sme k nej zboku a zastali sme pri dverách. Zrazu mi prikryl oči. ,,Len poď," cítila som jeho ruku na krížoch. Na tele mi nabehli zimomriavky a dúfala som, že si to nevšimne. Opatrne som sunula nohu za nohou, aby som sa nepotkla. Počula som, ako sa prebúdza k životu niečo elektrické a keď som počula, ako otvára dvere, pochopila som, že to je výťah.
,,Niall?" Zamumlala som, pretože časť jeho ruky som mala pri ústach."
,,Áno?"
,,Prečo sme vo výťahu?" Krátko vzdychol a počula som, ako sa usmial.
,,Kazíš mi prekvapenia, dievča," povedal nakoniec a ja som sa samoľúbo usmiala. Zrazu výťah zastal. Niall otvoril dvere a viedol ma k schodom. Otvoril posledné dvere a ja som na tvári ucítila jemný vánok. Pomaly mi odtiahol ruku z očí a všimla som si, že sme na streche.

         ,,Čo tu robíme?" Spýtala som sa prekvapene. Točila som sa na mieste a obzerala som sa. Bolo tu pár vankúšov, deka a sviečky. SVIEČKY!! ,,No,.." poškrabal sa na čele a prehltol. ,,Chcel som byť s tebou sám. Sem zvyknem chodievať, keď si chcem utriediť myšlienky. Poď sem," natiahol ku mne ruku a ja som ju tentoraz bez problémov chytila, čo si všimol. Pohľad mu spočinul na našich rukách a usmial sa. ,,Lepší sa to," povedal a potiahol ma k okraju. Na chvíľu som sa už videla, ako padám, no bol tam Niall a pevne ma držal za ruku. Rukou ukázal kamsi do diaľky, no kvôli zachádzajúcemu Slnku som nič nevidela. Celkom romantika. Zaclonila som si oči a všimla som si vysvietené London Eye. Krása, povedala som si pre seba. Teda, asi nie pre seba. ,,To teda je,. A mám to tu ešte jednu výhodu." Pozrela som sa naňho a rozmýšľala som, čo to tak môže byť. ,,Nie je tu signál," uškrnul sa a ja som sa zasmiala. ,,To je teda výhoda," pritakala som mu. Stáli sme a sledovali sme, ako sa menia farby Slnka. Oranžová, červená, krvavočervená,.. Až napokon zapadlo. ,,Nezapálime sviečky?" Spýtala som sa so šibalskými ohníčkami v očiach. Prikývol a prešli sme k deke. V sukni som nevedela poriadne pohodlne sedieť a tak som si ju jednoducho vyhrnula a sadla som si do tureckého sedu. Niall sa uškrnul, ale nekomentoval to. Aj on si sadol do tureckého sedu a zahľadel sa na mňa. Chvíľu sme si hľadeli do očí, no potom som odvrátila zrak.
,,Aké máte s chalanmi plány?" Spýtala som sa po chvíli ticha. Opäť si vzdychol.
,,V septembri odlietame do Európy na turné." Zavrela som oči a ľahla som na vankúš.
,,Na ako dlho?" Teraz bolo ticho dlhšie. ,,Na mesiac."
,,Aha," hlesla som. Cítila som, ako sa hýbe a ľahá si ku mne. ,,Otvor oči," vyzval ma. Urobil som, o čo ma požiadal. Videla som, ako vystrel ruku. ,,Vidíš tamto zoskupenie hviezd?" Keď som pokrútila hlavou, chytil ma za ruku a prisunul sa bližšie. Srdce mi šlo vyskočiť z hrude. Dvihol mi ruku do vzduchu a kreslil ňou rôzne obrazce.
,,Vidím to," vydýchla som prekvapene. Nikdy som nevedela z miliónov hviezd rozoznať tých pár, ktoré tvorili rôzne tvary. ,,Tamto je Orion. A tam zase Najjasnejšia hviezda..." ,,Severka," dokončila som zaňho. Potom sme len tak ležali a rozprávali sme sa. Bolo to také elektrizujúce. V tej tme som mala chuť ľahnúť mu na hruď a počúvať jeho srdce. Rýchlo som potriasla hlavou, aby som tú predstavu vyhnala, no ostala jasná ako obrázok.

       
          Zase sme sa rozprávali, tentoraz o Írsku. ,,Aké to tam je?" Spýtala som sa ho. ,,Iné. Veľa zelene. Veľké polia a hory. Je to celkom iné ako Londýn. Samozrejme, sú tam aj veľké mestá a také veci. Ale je to tam menej rušné," vysvetľoval. ,,Aha," povedala som a zachvela som sa, keď zafúkal studený vietor. Pár sekúnd na to, mi na čelo padli prvé kvapky.
,,Ajaj," zastenal Niall a pomohol mi postaviť sa. Rýchlo sme vzali deku a vankúš a utekali sme pred čoraz častejšími kvapkami. Keď sme dobehli pri schody, vonku už lialo ako z krhly.
,,To bolo o chlp," smiala som sa. ,,Poď dole, zavolám taxík," povedal mi Niall a zišli sme dole. Počas toho, ako hovoril do telefónu, zotierala som si dekou z kože kvapky vody. ,,O pár minút je tu," oznámil mi a schoval mobil do vrecka. Kým sme čakali, začal si Niall spievať: ,,Now I will stand in the rain on the corner, I´ll watch the people go schuffling downtown. Another ten minutes no longer, and then I´m turning around."
,,Led Zeppelin?" Pozrela som naňho prekvapene, keď som spoznala pesničku Fool in the rain. Prikývol. ,,Milujem tú pesničku," usmial sa. Chvíľu na to prišiel taxík. Nastúpili sme a povedali moju adresu. Cestou sme boli ticho, len zvuky dopadajúcich kvapiek rušili ticho.

          Keď ma vyprevádzal pred domom, zachytila som jeho pohľad. Čakal. Nechal to na mňa. Pritisla som ústa na jeho pery, on ich pootvoril, ale jazyk nevystrčil. Len mi trocha natiahol spodnú peru, podržal ju, oči mal pri tom otvorené, a potom sa rýchlo odvrátil. Nepozerala som sa za ním a viem, že on sa nedíval pre istotu tiež. Splašene sme od seba utekali, lebo sme urobili niečo, čo nás ešte viac zblížilo a čo v nás nahlas kričalo, že nie je cesty späť.
Rýchlo som vybehla do bytu a zavrela som za sebou dvere. Zvalila som sa na gauč a pomaly, až labužnícky som si spodnú peru olizla. Bolo to vzrušujúce. Bolo to voňavé. Krvný obeh sa mi v žilách pohyboval veselými poskokmi.. Ale to mohlo byť aj z tých schodov. Bola som stále presvedčená, že to mám pod kontrolou. Zazvonil mi telefón a Niall doňho veselo kričal: ,,No konečne! Myslel som si, že mi tú pusu nikdy nedáš!" Bol veselý a ja som sa len ticho usmievala.

29. marca 2012

Unbroken (6)

(piatok, 21.8.2012)

Zobudila som sa na rachot z kuchyne. Voľky-nevoľky som rozlepila oči a postavila som sa z postele. Budík som mala nastavený na 10, no zobudila som sa o hodinu skôr. Super.
Došuchtala som sa do kuchyne, kde stál Dany a utieral rozliaty čaj. To by mi bolo jedno, keby na zemi neboli črepy mojej obľúbenej šálky. ,,Dany!" Skríkla som a pustila som sa do zbierania črepov. ,,Prepáč Andy," držal si ústa a hľadel na mňa s vygúlenými očami. ,,Sľubujem, že ti kúpim takú istú," zaprisahával sa. ,,To ti radím," zavrčala som. ,,Kedy ste prišli?" Spýtala som sa, keď som sa postavila a črepy položila do inej šálky na poličku. Poškrabal sa na hlave a prižmúril oči. ,,Neviem, asi o 4? Fakt netuším. Na hodinky som sa nepozeral," uškrnul sa. Pobavene som pokrútila hlavou. To si dlho nepospal. ,,Prosím ťa choď si sadnúť," postrčila som ho ku stolu, keď som videla ako naslepo hmatá po ďalšej šálke. ,,Lucy ešte spí?" Prikývol a tak som zaliala 3 kávy. Do mojej cukor a do Danyho mlieku. Jediná Lucy kávu pila takú, aká bola. Nechápala som ako to dokáže. Raz som si vyskúšala vychutnať takú kávu, no skončila v dreze. Potichu sme sedeli a pili sme kávu, až kým sa do kuchyne nedošuchtala Lucy. ,,Bréé,.." vytlačila zo seba pomedzi mohutné zívnutie. ,,Dobré ráno," uškrnula som sa, keď sa na môj hlasný hlas zachvela a zapchala si uši. ,,Mám pocit, akoby som počula motorovú pílu," zastonala a ja som sa náramne bavila. ,,Tam máš kávu," ukázala som na linku a Lucy na mňa vďačne pozrela. Bol najlepší čas na to, aby som sa začala chystať do práce a tak som prešla do izby. V tomto smere som nemala problém s obliekaním. Glen, náš šéf, nedbal o to, ako sme oblečené okrem jedinej výnimky. Biely top. Tričko, blúzka, rolák a či tielko, ale v bielom. Rifľové šortky a biele tielko, kabelka s najnutnejšími vecami a hor sa do práce. ,,Deti, mamička ide zarábať peniaze," kričala som, kým som sa snažila obuť si sandále. ,,Dajte sa dokopy," zakričala som ešte a zavrela som dvere. Nehlučne som zbehla po schodoch a nadýchla som sa dusného londýnskeho tepla. Bude pršať, napadlo ma, no pre dáždnik sa mi ísť nechcelo. Kašlať na to. Prácu nemám ďaleko a tak som veselo vykročila. DO uší som si zastrčila slúchadlá a ranný hluk áut, trúbenia a ponáhľania sa, úplne stíchol.

          ,,Čauko. Aké bolo voľno?" Spýtala sa ma Alex, ešte som ani poriadne nezavrela dvere od služobného vchodu. Alex vychutnávajúca si rannú cigaretku sedela pri otvorenom okne. ,,Ušlo to. Lucy s Dany sa opili, zase," zasmiala som sa. ,,Lucy nás zoznámila s perfektnými ľuďmi," povedala som a čakala som ako zareaguje. ,,Hej?" Bola som nedočkavá, kedy jej poviem, koho som spoznala, ale do dverí vtrhol Glen. ,,Dobré ránko dámy! Snáď si si užila voľno, dnes to vyzerá dobre," adresoval mi a ja som prikývla. ,,Ideme na to? Ozaj, na zaškolenie dnes príde nový chlapec.ô Viem, že sa ti začína škola, no nechcem aby si odišla. S Markom si budeš striedať smeny, platí?" Nadšene som prikyvovala. ,,Zbožňujem ťa," povedala som mu s úsmevom. Práca popi škole sa hľadá naozaj ťažko a Glen mi vyšiel v ústrety. ,,Čo je zač ten Mark?" Spýtala sa Alex keď sme šli k pultu. ,,Úprimne? Veľa o ňom neviem. Má 24 a tiež študuje, tuším niečo s tancom." Fíha, to znie zaujímavo. Hlavne Alex akoby zasvietili oči. Automaticky som sa pustila do leštenia už aj tak čistých pohárov. Alex zatiaľ zložila stoličky. Prešla k rádiu a naladila stanicu. ,,Moja obľúbená," pokrčila plecami. Po chvíľke pustili One thing. Hej, presne tú, ktorú sme si spievali pri bare. Entuziazmus ktorý som cítila vtedy večer, sa na mňa akosi nalepil a začala som si pospevovať. Alex na mňa prekvapene pozrela, no pridala sa. Get out, get out, get out of my head, spievali. Keď okolo nás prechádzal Glen, len sa uškrnul a s plnou krabicou vín sa pobral do skladu. Pár minút na to sa pri bare zjavil s akýmsi chalanom.
,,Tak dievčatá, toto je Mark," usmial sa a ukázal na chlapca. ,,Andy," podala som mu ruku. Ako sa natiahol, spod okraja čierneho trička vykúkalo čierne tetovanie- slnečné lúče, ktoré na jeho svetlej pokožke priam žiarili. ,,Teší ma," usmiali sa na mňa tie najhlbšie zelené oči. Moju ruku vystriedala ruka Alex. Videla som, ako sa naňho očarene pozerá. Aj s prehľadom som musela uznať, že Mark bol fakt kus. Čierne vlasy mu padali do čela a neustále si ich odhŕňal nabok. ,,Ukážte mu, ako to tu chodí, ja musím letieť. Bye!" Zakričal Glen a už ho nebolo. Ostali sme stáť v strede klubu a keďže nikto nevyzeral, že by sa chystal niečo urobiť, chopila som sa toho ja.
,,Takže , tu je kasa..." Celé doobedie som Markovi striedavo ja a striedavo Alex vysvetľovali, ako blokovať, kedy byť ľadovo pokojný a kedy už zavolať vyhadzovača. Zakaždým prikývol a sám pre seba zopakoval, čo som povedala. O 11 sme otvorili a dnu vošiel prvý zákazník. ,,Choď," postrčila som Marka. Cez deň sme slúžili ako každý iný klub. Zákazníci si mohli objednať aj jedlo. Až večer sme sa zmenili na vyhľadávaný klub. Mark bol o pár minút späť s úškrnom. ,,Veď to nič nie je," vydýchol. ,,A čo si si myslel že je to maturita?" Štuchla som doňho, na čo na mňa Alex škaredo pozrela. Akoby vravela "ruky preč!" Prevrátila som očami a vzala som si noviny, ktoré sem cestou kúpila. Nič nové, pomyslela som si a zase som ich odložila. Keď sme nemali s Alex čo robiť, rozprávali sme sa o hocičom. Teraz však došiel Mark a Alex mu venovala celú svoju pozornosť. Sedela na pulte a veselo hompáľala nohami. Sem- tam sa pritúlal zákazník, ale to fakt bola výnimka. Nakoniec nastal čas môjho odchodu. Keďže ešte nemám 181, nemôžem byť v bare po 8. Teda, aspoň nie v tomto. ,,Ja si na starosť nevezmem, keď sem príde kontrola," vravieval Glen a a mne to nerobilo problém.

             Keďže bol už koniec augusta, dni sa čoraz rýchlejšie skracovali. Keď som došla domov, často bolo už šero. Domov som sa neponáhľala. Dany bude v práci a Lucy šla pravdepodobne domov. Takže teraz kam?" Zastala som na križovatke a nerozhodne sa rozhliadala. Pri sebe som mala nejaké peniaze a tak som si povedala, že by sa mi hodili nejaké pekné šaty. Zabrúsila som do najbližšieho nákupného centra a pustila som sa do hľadania, skúšania a opäť hľadania a skúšania. Po takmer hodine som našla prekrásne kvetované šaty. Tie musím mať, pomyslela som si. Vyplatila som a radostným krokom som sa vybrala domov. Cestou som sa zastavila v Starbuckse a kúpila som si veľké kapučíno. Keď som vchádzala do bytu, všade bola tma ticho. Tak fajn, aspoň budem mať večer pre seba. S kapučínom som si sadla na malý balkónik a otvorila som album s fotkami. Prezerala som si fotky mamy a mňa. Mama, ako ma drží za ruku, kým vedľa nej s veľkým úsmevom stojím. Ja a otec. Dal mi ponožku na hlavu. Upútala ma jedna fotka. Držím otca za ruky a jemne sa mračím. pretože vidím, aké ich má oproti mne veľké. Viem, že som na to myslela. Jednoducho to viem. Doteraz mám totiž enormne malé rúčky.




 Ani som si neuvedomila, kedy som začala plakať. V jednej chvíli som sa usmievala a v druhej som nič nevidela, pretože mi slzy zabránili. Opakom ruky som si ich utrela, no na povrch sa drali ďalšie a ďalšie. Vzdala som boj a nechala som citom voľný priebeh. Zacítila so, že mi vibruje mobil. Číslo som nepoznala a tak som sa snažila mať čo najvyrovnanejší hlas.
-Áno?- Ozvala som sa ako prvá.
-Andy? To som ja Niall.- Srdce mi urobilo kotrmelec.
-Ahoj.- Usmiala som sa, no to on nemohol vidieť. -Som rada, že ťa počujem.-
-Ako sa dne máme? No, popravde som sa chcel opýtať, či to áno stále platí.- Zasmrkala som a zotrela si slzy, ktoré sa zachytili na mihálniciach. V telefóne ostalo ticho.
-Ty plačeš?- Vydýchol prekvapene.
-To nič. Len,.. A vlastne je to jedno.- Nemusím o tom rozprávať človeku, ktorého takmer nepoznám.
-Andy!-
-Niall, fakt. Nechaj to tak. Nie je to nič hrozné.- Na hlase mu bolo počuť, že to chce riešiť, no nakoniec to nechal tak.
-Ako myslíš. Vyhovuje ti zajtra o 6?-
-Vyhovuje. Kde?- Spýtala som sa a sama pre seba som sa usmievala.
-43 Hertford Street, dobre si pamätám?-
-Dobrá pamäť.- Uškrnula som sa.
-Takže vidíme sa. Teším sa.-
-Aj ja. Ahoj.-

          Slzy zrazu vyschli a mne ostal len úsmev. To som celá ja, zaľúbim sa ani o tom neviem. Mala by som s tým niečo robiť, preblesklo mi hlavou. Ale keď mne sa nechce. Sedela som na balkóne, až kým nebola úplná tma a ja som nevidela ani na jednu fotku. Vošla som do tmavého bytu a zrazu ma prepadol taký silný pocit samoty, že sa mi takmer podlomili kolená. Keďže spať sa mi nechcelo, zapla som si akýsi film a vyvalila som sa pred telku. No ja som ja a tak som sa zobudila až ráno na sedačke. Dany hlboko spal u seba v izbe a ja som sa zase odteperila do práce. ,,Ehm, Glen?" Spýtala som sa, keď som na ôsmy krát nabrala odvahu. ,,Áno?" Spýtal sa, no oči mu neustále behali po klube, akoby na niečo čakal.
,,No,.. Mohla by som dnes odísť pred 6? Teta potrebuje s niečím pomôcť, tak či by som nemohla.."
,,Jasné," prikývol no mala som pocit, akoby ma fakt nevnímal. ,,Tak teda dík, si poklad," usmiala som sa a rýchlo som sa pratala preč, kým si to nerozmyslí. Dnes už Mark ovládal všetko, čo som ovládala ja s Alex, takže vyzeral, akoby tu robil roky. Jediné, čo mu robilo problém, bola kasa.
,,Andy, môžeš sem na chvíľu,.. Do pekla!" Zanadával, keď si kasa robila čo chcela. ,,Dookola to blokuje stále len mojito, už fakt neviem," vzdychol si porazene a pozeral, ako som jednoduchým pohybom kasu vypla.
,,Pozri, aké je to zložité," uškrnula som sa. Len na mňa zagánil a odišiel. Keď bolo pol 6, pobrala som sa do šatne a vzala som si veci.
,,A ty kam ideš?" Pozrela na mňa prekvapene Alex.
,,Mám rande," zasmiala som sa, poslala jej vzdušný bozk a vyšla som pred klub. Zastala som a keď som si prehrala ako som sa správala, chcela som sa vrátiť a odísť znovu. ,,Nevadí," zamrmlala som a rýchlo som sa pobrala domov.
,,Je niekto doma?" Zakričala som a z kuchyne vyšla Lucy v, oproti nej, obrovskom tričku. ,,Zase kradneš Danymu veci?" Objala som ju a odložila si veci.
,,Keď oni sú také pohodlné," zasmiala sa a točila sa, akoby na sebe mala šaty. ,,Blázon," pousmiala som sa.
,,Čo robíš tak skoro doma?" Vyšiel z izby Dany, preistotu len v trenírkach.  ,,Nemôžete sa aspoň tváriť, že ste nerobili to, čo ste robili?" Zamrnčala som. ,,To ti raz pripomeniem," povedala Lucy so zdvihnutým obočím. Pozrela som sa na hodinky a zistila som, že mám ešte 15 minút. ,,Choď sa pripraviť," žmurkla na mňa Lucy. S Danym sme sa na seba zmätene pozreli. Ja preto, lebo som nechápala, odkiaľ by to Lucy mohla vedieť a Dany , pretože nechápal, o čo ide. Pozrela som na Lucy a vedela som, že vie.

28. marca 2012

Unbroken (5)

(20.8.2012, štvrtok noc)

Pomaly sme sa prechádzali po uličkách Londýna. Liam a Danielle sa pred nami držali za ruky, občas si jeden druhého pritiahli a pobozkali ho na nos, ústa, líce. Boli spolu nádherní. Moja jediná myšlienka bola: Toto raz chcem. Bol štvrtok, vonku nebolo veľa ľudí, každý sa potreboval vyspať do práce. Len my sme blúdili uličkami. ,,Tam je Nando´s," ukázal Nial kamsi vedľa do ulice. A naozaj, asi 300 metrov od nás svietil veľký žiarivý nápis Nando´s. Akoby naše žalúdky cítili prítomnosť reštaurácie, začali sa pretekať, ktoré bude škvŕkať hlasnejšie. Šibalsky sme sa na seba usmiali a pridali sme do kroku. Počula som, ako sa na nás Liam s Danielle smejú, no nevadilo mi to. Niall ma dnu vpustil ako prvú a usmieval sa. Pri pulte sme zastali a hľadeli sme na ponuku. ,,Dobrý večer, čo to bude?" Usmievalo sa na nás krásne dievča. Teda, usmievala sa na Nialla. Keď som videla, ako klipká mihalnicami a červená sa, chcelo sa mi smiať. Niall sa na ňu krátko usmial, no potom pozrel na mňa. ,,Tak? Čo si dáš?" Pokrútila som hlavou. ,,Neviem. Kľudne si objednaj zatiaľ." Niall sa otočil k dievčaťu a objednával si 2x cheesburger, jedny veľké hranolky, zmrzlinu a veľkú kolu. ,,Ty si fakt hladný, že?" Zasmiala som sa a neveriacky som sa naňho pozrela. Pokrčil plecami a vzal si plnú tácku. ,,Big Mac a malé hranolky," objednala som si a Niall si šiel sadnúť k Liamovi a Danielle. Keď mi dievča za pultom podávalo tácku, Niall rýchlo prišiel a vzal ju. ,,Ďakujem," usmiala som sa naňho a šla som za ním ku stolu. Na to, že sme jedli iba dvaja, to tam vyzeralo ako na hostine.

         Liam s Danielle si niečo potichu rozprávali a my sme ticho jedli. ,,Uvedomujete si," ozvala sa Danielle, ,,že jete o pol jednej v noci?" S plnými ústami som sa na ňu pozrela a rýchlo som prehltla. ,,No a? Keď si hladný, máš jesť." Možno som sa ozvala príliš sprudka, lebo Liam sa uškrnul. ,,Presne," pritakal mi Niall a nastavil mi dlaň. S úsmevom som si s ním ťapla a venovala som sa jedlu. ,,Inak, kde bývate? Máte sa ako dostať domov?" Liam pokrútil hlavou. ,,Vezmeme si taxík," objal Danielle okolo pliec. ,,Sapozlme,  nagplv ťo odkpnimé," snažil sa povedať Niall ale kopa jedla v jeho ústach mu to znepríjemňovala. Prehltol a ešte raz povedal: ,,Najprv ťa odkopneme." A ja som neprotestovala. Síce som bola skôr samotár, no o jednej v noci sa mi nechcelo samej túlať po uličkách. Podvedome som siahla po kole, no potom som si uvedomila, že je Niallova. Rýchlo som odtiahla ruku, no Niall kolu posunul ku mne.
,,Kľudne sa napi. My hladní si musíme pomáhať," a žmurkol na mňa. Bez slov sme dojedli, v miestnosti bolo o takejto nočnej hodine úplné ticho. Len žiarovky vydávali akýsi čudný zvuk.
,,Takže Dany je s Lucy?" Spýtala sa so záujmom Danielle a otočila sa ku mne. ,,Hej," usmiala som sa, ,,už 3 roky."
,,Fíha," zapískal Liam. ,,Veď my sme spolu skoro 2 roky, " drgla doňho Danielle. ,,Dobre, dobre," pobozkal ju a ja som ich zaujato sledovala. ,,Aby ste sa nezjedli," prevrátil oči Niall a vzal mi prázdnu tácku. ,,Nežiarli," zakričal za ním Liam a všetci sme sa rozosmiali. ,,Bývaš ďaleko?" Spýtal sa Liam, keď sme stáli vonku. ,,Vôbec nie," pokrútila som hlavou. ,,Takže, ide sa," ozval sa zvesela Niall a vybral sa rezkým krokom.
,,Eh,.. A kde to vlastne bývaš?" S ostatnými sme sa na seba pozreli a rozosmiali sme sa. ,,43 Hertford Street," povedala som a Niall znova vykročil. Potom opäť zastal a prišiel za mnou. Nechápavo som naňho hľadela a on mi podal ruku. Nechytila som ju a vysvetlila som.
,,Nedržím sa rada za ruku." Sklonil hlavu a spoza ofiny sa smutne pozrel. ,,Ani kvôli mne neurobíš výnimku?" Tak tam stál a hľadel na mňa. ,,Nepozeraj tak na mňa! Nie!" Smiala som sa nahlas. ,,Andy, ja by som to urobil," varoval ma so zdvihnutým obočím Liam. ,,Dokáže takto hľadieť aj večnosť," kývol rukou k Niallovi. A naozaj. Keď som sa k nemu otočila, stále mal natiahnutú ruku a ešte stále na mňa hľadel. ,,Andy?" Spýtal sa ma ešte raz a neprerušoval očný kontakt. A v tej chvíli sa stalo čosi, čo sa stať nemalo. Pocítila som náhlu horúčavu a kolená sa mi čudne roztriasli. Hľadela som do hlbokých modrých očí a nebola som schopná slova. Potom horúčava pominula tak rýchlo, ako aj prišla.

        Povzdychla som si a chytila som ho za ruku. Usmial sa a vykročili sme. Cítila som sa neskutočne fajn. Pred nami kráčali dvaja zaľúbenci a potom sme tu boli my dvaja. Vôbec ho nepoznám a držím sa s ním za ruku, fajn. Keď pri uličke, v ktorej sme mali bytík chcel ísť rovno, prudko som ho stiahla. ,,Kam sa ženieš? Nepoznáš mená ulíc?" Spýtala som sa a ukázala som na veľký nápis na dome: HERTFORD STREET. ,,V tejto časti som tak trocha stratený," pokrčil plecami. ,,Ďakujem že ste ma odprevadili," usmiala som sa na nich. ,,Veď to nič nebolo," pousmiala sa Danielle a objala ma. Liam sa na mňa usmial a tiež ma zľahka objal. Zaujímavé, že objímanie mi až taký problém nerobí, ale držanie za ruku už problém je. ,,Môžem ťa odprevadiť ku dverám?" Spýtal sa Niall a ja som sa len usmiala. Nechali sme tam Danielle a Liama stáť a pomalým krokom sme sa vybrali po ulici.
,,Tak, koľko máš vlastne rokov?" Spýtal sa so záujmom.
,,Ešte stále 17." Prekvapene sa ku mne otočil. ,,Myslel som, že máš prinajmenej19."
,,No, ak sa to tak dá vziať, 27. mám 18, takže..." Uznanlivo pokýval hlavou a chvíľku sme šli zase mlčky.
,,Tu bývam," ukázala som na tmavé dvere, aby zastal. ,,Aha, jasné, číslo 43," usmial sa a dvihol oči k tabuli s č. 43.
,,Hej," usmiala som sa a netušila, čo robiť. Vyriešil to za mňa.
,,Andy?" Počkal kým sa mu nepozriem do očí. ,,Nezopakovali by sme si niekedy to Nando´s posedenie?" Musela som očervenieť až po končeky vlasov! ,,Rada," usmiala som sa hanblivo.
,,Takže mi dáš tvoje číslo?" Spýtal sa a špičkou topánky kopal do kamienkov na zemi. ,,Tak mi daj mobil," stále som sa usmievala. Mlčky mi ho podal a ja som naťukala svoje číslo. Uložila som sa pod: Andy- Nando´s parťák. Keď si to všimol, na tvári sa mu zjavil veľký úsmev.
,,To sedí," žmurkol na mňa. ,,Tak potom niekedy," usmiala som sa zase a chcela som odísť.
,,Andy?" Oslovil ma znova a tak som sa otočila. Zrazu ma objal. Krátko, no pevne. Cítila som jeho vôňu. Voňal ako Nando´s a ešte niečím. Voňal Niallom. Fajn, takže von pôjdem s Niallom a nie s Hugom Bossom.
Pustil ma, usmial sa a ja som vybehla hore schodmi. ,,Teraz sa chodí domov?" Ozval sa mi za chrbtom pán Sanders a ja som uvidela všetkých svätých. ,,Pán Sanders!! Čo robíte tak neskoro hore?!" Takmer som skríkla a držala som sa za srdce. Pristúpil ku mne bližšie a ja som ustúpila. ,,Zobudil ma tvoj dupot," odvrkol a odišiel do svojho bytu. S prudko bijúcim srdcom som otvorila dvere do bytu, odkiaľ ma ovial zatuchnutý vzduch. Kľúče som položila na malý stolík pri dverách a moja prvá cesta viedla do sprchy. No a čo že o pol druhej v noci? Milujem ten čas, ktorý strávim v sprche. Len zvuk šumiacej vody. Akoby iný svet. Keď som vyšla, natiahla som si len spodné prádlo a bosky som prešla do kuchyne. Napila som sa a zvádzala som dilemu, či počkám na Danyho a Lucy. Potom ma však napadlo, že kľudne môžu ostať u Lucy, ktorej byt bol po ceste a tak som to vzdala. Zababušila som sa do studených perín s myšlienkou, že aj tak skončia v noci na zemi a zatvorila som oči.

27. marca 2012

Vždy buď sama sebou! -48-

 Dnes taká kratšia, lebo chémia, vrr... Každopádne, nech sa páči :)

--- z pohľadu Nicole
-o 2 týždne-

Stála som v internátnej izbe a rozhliadala som sa, či som tu už nič nenechala. Hľadela som na poličky, ktoré boli predtým plné fotiek. Oproti Magginej polke izbe tá moja vyzerala, ako keby ju prešlo extra upratovacia čata. Keď sa na to tak dívam, neostala tu jediná zmienka o tom, že by som tu niekedy bola. Plagáty zvesené zo steny, prázdna skriňa, vyprázdnený stôl. Vedľa mňa stála Maggie a jemne poťahovala nosom. Neplakala som. Už som neplakala. Za tie 2 týždne stresu a zlosti som sa naučila neplakať. K čomu to bude dobré? Akurát budem trápiť ľudí, ktorí sú so mnou. ,,Máš všetko?" Spýtala sa Maggie a ja som pomaly prikývla. Pomohla mi vziať dva kufre a ja som za nami zavrela dvere. Spoločne sme zišli dole, kde nás už čakal Harry. Kvôli mne dnes prišiel aby mi bol oporou. Sedel v aute a dával mi čas, aby som sa rozlúčila. ,,Budeme si volať," opakovala Maggie a ja som prikyvovala. ,,A v lete ma prídeš pozrieť," prízvukovala mi. ,,Samozrejme, že prídem," usmiala som sa a všimla som si, že z búdky vyšiel aj pán Walder. Neisto som pri ňom zastala a slzy sa mi opäť nahrnuli do očí. ,,Neplač, uvidíš, bude to tam fajn," usmial sa smutným úsmevom. ,,Ďakujem," usmiala som sa a objala som ho. Vedľa neho stála Trisha, ktorá celá v červenom vyzerala ako jahôdka. ,,Zase plačeš? Ale no tak," usmiala sa a objala ma. Strašne som si na ňu zvykla. Na jej večný optimizmus. ,,Čo už," pokrčila som plecami a silnejšie som ju stisla. ,,O týždeň idem za rodinou do Londýna, stretneme sa," žmurkla na mňa a ja som sa vďačne usmiala. ,,Majte sa," povedala som ešte raz a nasadla som do auta. ,,Hotovo?" Usmial sa Harry a chytil ma za ruku. Prikývla som a snažila som sa prehltnúť tú guču, ktorá sa mi objavila v hrdle. Prišli sme k domu, kde už čakala mamka s Alice a na moje prekvapenie vedľa nich stál otec. ,,Čo tu robíš?" Spýtala som sa ho prekvapene.
,,Prišiel som sa rozlúčiť, čo myslíš čo by som tu robil?" Spýtal sa on a objal ma.
,,Potrebujem ísť ešte do bytu," šikovne som sa mu vykrútila z objatia a vybehla som do domu. Prechádzala som sa prázdnymi izbami a spomínala som. Na balkónik, kde som sedávala. Vyšla som do izby a na chvíľu som si sadla na zem. Biela izba, bez akejkoľvek maličkosti, ktorá by ju rozveselila bila do očí, ako príklad neosobnosti. Ani som si neuvedomila, že mi slzy zase stekajú po tvári. Zrazu sa nado mnou zjavil tieň a ja som sa mykla. Keď som sa pozrela hore, bol to Harry. Sadol si ku mne a ja som sa mu oprela o rameno. ,,Bude mi to tu chýbať," povedala som ticho. Nič nepovedal, len ma chytil za ruku. Neviem ako dlho sme tam tak sedeli. ,,Poď," postavil sa zrazu. Prekvapene som naňho pozrela, no neprotestovala som. Smútku bolo dosť. Posledný krát som zavrela dvere a tým som zavrela aj moju minulosť v tomto dome.

       Keď sme vyšli z domu, mame sa viditeľne uľavilo. Objala som sa s otcom a nastúpili sme. Harry sa ponúkol, že nás zavezie a tak ráno šiel z Londýna aby tam poobede mohol zase ísť naspäť. Často sme spolu po tie dva týždne, keďže tam Harry s chalanmi odišli. Na internete som si pozrela malý domček, do ktorého som sa mala nasťahovať. Musela som uznať, že sa mi páčil. Ako z rozprávky. Tehlové obkladanie a strecha staro ružovej farby. Počas cesty som cez klietku hladila Loonie, ktorá sa vystrašene obzerala. Ešte nikdy nešla autom, takže to pre ňu musel byť nezvyk. ,,Ššš, no taak," šepkala som jej. Aj napriek odporúčaniam som si klietku vzala na kolená. Cesta trvala niečo cez 3 hodinky, ktoré by som inokedy prespala. Teraz som však pozerala von oknom a nevedela som zažmúriť oka, i keď ma v hlave pichalo. Len raz sme stáli na pumpe, vybavili čo bolo treba a išlo sa ďalej. Keď sme vchádzali do Londýna, takmer s otvorenými ústami som hľadela. Bolo to tu väčšie od Holmes Chapel. Nie o moc, ale rozhodne to tu bolo väčšie. ,,To je Temža, ale to vieš," ukazoval mi cez okno mohutnú rieku. ,,Viem," usmiala som sa. ,,Ako malá som tu bola," usmiala som sa.
    
 Pomaly sme prechádzali do časti, kde sa nachádzal môj nový domov. Videla som, ako sa starenka prechádza so psom, ako sa malé deti hrajú na dvore jedného z domov. Na konci ulice bolo basketbalové ihrisko, kde akýsi chalani hrali basketbal. Vyzeralo to ako z filmu. Zastavili sme pred domčekom z obrázka a ja som sa len utvrdila v tom, že vyzerá ako z rozprávky. Všetko tu vyzeralo inak. ,,Tak a sme tu," vyhlásila mama, z kabelky vytiahla kľúč a šla otvoriť dom. Zastala som na prahu dverí a nezabránila som v tom, aby sa mi otvorili ústa.

25. marca 2012

Vždy buď sama sebou! -47-

 Po dlhšej dobe ďalšia časť :) Je tu text, ktorý som sama vymyslela, tak berte ohľad na to, že to nie je dokonalé :)

--- z pohľadu Harryho

Stále spala a nevyzeralo to, že by sa tak skoro zobudila. Nemal som srdce na to, aby som ju zobudil len kvôli tomu, že idem preč a tak som zo stola schmatol prvý papier ktorý som uvidel a chcel som napísať odkaz. Keď som zbadal, čo je na ňom, zarazil som sa. Vyzeralo to ako pesnička a tak som to začal študovať. Bolo tam veľa škrtancov, rôznych prepisov a akordy na gitaru.

       Who you wanna be

When you´re the only weird,
just get out from here.
Don´t turn and run away,
that´s the only way.

Only way to be happy,
be who you wanna be.

Run away to your perfect world,
And don´t care about anything.
Cause who cares about your steps,
everybody cares about their own success.

Go down the street and laugh,
laugh from your heart.
Don´t be who you´re not,
cause you´re unique and free.
So be who you wanna be.

Don´t sit lonely in the closed room,
and take your fate into your hands of.
Maybe you will fall on the floor,
but only then you know.

You know, that you have tried it,
tried to be strong and held head high.
In this selfish world, you can only believe in yourslef,
but nevermind, that makes you stronger, so...

Go down the street and laugh,
laugh from your heart.
Don´t be who you´re not,
cause you´re unique and free.
So be who you wanna be.
                                    
        
Malo to svoje chyby, ale tie sa dajú ľahko odstrániť. Zrazu ma premkla hrdosť. Zobal som iný papier, kde som napísal: Dobre sa vyspi, maličká. Nechcel som ťa zobudiť a išiel som za chalanmi. Dúfam, že s nezobudíš a nevšimneš si, že som preč, ak hej, každú chvíľu som pri tebe. S láskou Harry xx
Nasadol som do auta a pomaly som sa vybral domov. Keď som za sebou zatvoril dvere, v dome bolo ticho. Potichu som šiel do obývačky, kde sedel Niall a čítal akési noviny. Na nohách mu spala Alice a spokojne odfukovala. Keď ma Niall zbadal, priložil si prst k ústam, aby som bol potichu. Kývol som mu a prešiel som do kuchyne. Ani tu nikto nebol. V chladničke som našiel nejaké ostatky z pizze a tak som si ich naložil na tanier. Všetko som sa snažil robiť čo najtichšie, takže som vyzeral ako magor. Tanier som pokladal 3x pomalšie, aby som náhodou nebuchol. Chladničku som zatváril 3x pomalšie, aby nebuchla a zároveň 3x rýchlejšie, aby nezačala pípať.
Vyšiel som po schodoch a zastal som. Aj z mojej aj z Gemminej izby sa ozývala vrava. Gemminu izbu som nechal tak a vošiel som do tej svojej. Chalani sedeli rozmiestnený všade kde sa dalo a o niečom sa potichu rozprávali. Keď som vošiel stíchli, no keď videli, že som to len ja, zase sa rozhovorili. Bez slova som prešiel k stolu a tanier s pizzou som si položil na kolená.
,,Harry?" Spýtal sa Liam, keď som potichu prežúval. Zdvihol som pohľad a čakal som.
,,Čo sa stalo?  Od Nialla sme sa toho veľa nedozvedeli a Alice nám vzhľadom na to, že len plakala tiež veľa nepomohla." Dával som si načas. Dožul som sústo, zapil kolou, ktorá bola položená na stole a otočil som sa k chalanom. Viseli mi na ústach a čakali čo poviem.
,,Sťahuje sa do Londýna." Chalanom viditeľne odľahlo a tak som si znova odhryzol.
,,A Nicole?" Ani neviem kto sa to spýtal. Bol som unavený akoby som zabehol do Londýna a späť. Ježiš, zase ten Londýn.
,,Snaží sa, ale mama jej v tom moc nepomáha." Keď som videl nechápavé pohľady, vysvetlil som. ,,Včera večer sa dosť opila. A dnes vyzerala ako chodiaca mŕtvola. Neviem ako to budú zvládať." Pokrčil som plecami. Nebolo viac o čom rozprávať.

          Chalani to viac neriešili. Zapli akýsi film a pozerali. Mne dej unikal a hľadel som von oknom. Snažil som sa to brať pozitívne, aspoň budeme spolu. Lenže prídu turné do Ameriky, do Európy,.. ,,Chalani," napadlo ma. Z vačku som vytiahol poskladaný papier, kde bola pesnička, ktorú Alice a Nicole zložili. ,,Už vymysleli pesničku," a podal som im papier. Mlčky čítali a keď sa na mňa potom pozreli, mali na tvári úsmev. ,,Je to dobré," uznanlivo pokýval hlavou Zayn.
,,Toto zložila Nicole?" Pozrel na mňa Louis s úsmevom a ja som prikývol.
,,Aj s Alice, to ona tuším písala akordy, pretože Nicole na gitaru hrať nevie."
,,To som zvedavý, čo na to povie Niall," zasmial sa Louis. Aspoň na chvíľu mi niečo rozptýlilo myšlienky. ,,Zajtra odlietame do Londýna?" Docvaklo mi po chvíli. Mlčky prikývli a ja som mal chuť kričať. Teraz ju tu nechám. Mal som nutkanie sa za ňou rozbehnúť a byť pri nej, až kým to nebude naozaj nevyhnutné. ,,Och," vzdychol som si. ,,Pusti aspoň ten film," drgol som do Zayna, ktorý sa poslušne nahol za ovládačom. V ten večer sme šli spať skoro. Niall neprišiel, takže asi ostal dole s Alice. Napadlo ma, že Alicinu mamu bude zaujímať kde je jej dcéra. Rýchlo som zišiel dole a vzal som od Alice jej telefón. Stíšil som zvuk a šiel som s ním do kuchyne.
-Alice, zlatko?- Ozval sa ospalý hlas Alicinej mamy.
-Pani Mansenová, to som ja Harry. Chcel som len, aby ste vedela, že Alice sem prišla dosť rozrušená a zaspala tu. Chcete, aby som ju odviezol domov?-
-Nie, nebuď ju. Bude problém, ak by ostala?-
-Samozrejme, že nie, preto volám. Zajtra ju doveziem domov.-
-Harry?- V telefóne bolo ticho a tak som čakal čo povie.
-Ďakujem. Za všetko.-
-Viete, že nie je za čo.- Usmial som sa a položil som.

Potichu som šiel naspäť do obývačky. ,,Niall," zašepkal som a drgol som doňho. Zdvihol ku mne unavené oči a skontroloval či sa Alice nezobudila. ,,Roztiahneme gauč, nech nie je celá dolámaná. Pre mňa za mňa tu s ňou potom ostaň spať."
Prikývol a opatrne vsunul pod Alice ruky. Postavil sa aj s ňou a ja som rýchlo rozložil gauč. Videl som, ako sa Alice hmýri a tak som pokynul Niallovi, aby ju už položil. Vybehol som do izby, a vzal som paplóny a vankúše.
,,Ďakujem braček," usmial sa Niall a zakryl Alice. Usmial som sa a šiel som spať.

(na druhý deň)

      Ráno som sa zobudil zavčasu, keď ešte všetci spali. Zbalil som si veci, aby som potom nestresoval a šiel som sa naraňajkovať. ,,Dobré ráno," usmiali sa na mňa Gemma s mamou. Vždy vstanú skoro a vyzerajú vyspato. Nechápem to. ,,To čo bolo včera?" spýtala sa mama, no neznela nahnevane. Skôr ustarostene. ,,Alice a Nicole sa sťahujú do Londýna. Alice to nenesie práve najlepšie a tak isto Nicole. O jej mame ani nehovorím." Nalial som si čaj a zamyslene som ho miešal. ,,Už len to tu chýbalo," vzdychla si mama. Pokrčil som plecami a zahryzol som sa do medového chlebu.
,,Kedy dnes odchádzate?" Spýtala sa Gemma a ja som zase pokrčil plecami.
,,Vieš, že ani neviem? Ale asi poobede okolo 3." Matne som si spomínal, že Liam hovoril také niečo.
,,Pôjdeš za Nicole?" Zaujímalo mamu a ja som prikývol. ,,Musím s ňou byť najdlhšie ako sa dá."
Mama sa postavila a zobrala tanier do drezu. ,,Pôjdem s tebou," vyhlásila rezolútne. ,,Načo?" Pozrel som na ňu prekvapene. Utrela si ruky a otočila sa ku mne. ,,Ak hovoríš, že aj jej mama je na tom zle, bude potrebovať psychickú podporu." Uznanlivo som pokýval hlavou. To malo logiku. Keď som dojedol, umyl som po sebe tanier a sadol som si k telke. Pustil som ju úplne potichu, pretože vedľa mňa ležali Niall s Alice. Keďže Nialla niekedy zobudí aj padajúce pierko, okamžite otvoril oči a zmätene sa obzeral. ,,Klídek, to som len ja," pošepol som a hľadel som na telku. Hromadná autonehoda, pokles burzy a štrajkujúci policajti. Pekná situácia, pomyslel som si. Potom nasledoval bulvár. Na Kim Kardashian hodili na charitatívnej akcii múku. Chúďa. Rihanna prespala u Ashtona Kutchera. Ešte lepšie, veď ten chlap je neverník jak hovädo. Nevadí. A potom tam bola scéna z letiska. Vzpriamenejšie som sa posadil a sledoval som, čo vymysleli.
-Časť chlapčenskej britskej skupiny One Direction priletela do Holmes Chapel. Najmladší člen skupiny, ktorý si nedávno urobil vodičák čakal svojich priateľov na letisku. Nás však zaujalo dievča sediace na prednom sedadle. Čakala včera hnedovlasú priateľku premiéra pred ostatnými členmi skupiny? Pýtali sme Harryho Stylesa, či to spolu myslia vážne a ako dlho sú spolu. Odmietal odpoveď no na naliehanie reportérov predsa len niečo prezradil. ,,S Nicole sme spolu dva týždne. A áno, myslíme to spolu vážne."Viac nám k tomu nepovedal, so skupinou nasadol do auta a odišli.
Ďalej tam bol záber na to, ako sme odchádzali z letiska. ,,Pekne," usmial sa na mňa Niall.

          Alice sa pomrvila a pomaly otvorila oči. Keď vedľa seba zbadala Nialla, zhíkla a rýchlo sa posadila. ,,Do pekla!" Zanadávala a Niall sa zasmial. Pretrela si oči a zívla. 
,,Prepáč Harry, Niall. To ste nemuseli, mali ste ma zobudiť." Hrýzla si do spodnej pery a ja som sa na ňu chlácholivo usmial.
,,Ale prosím ťa. Hlavne že si sa poriadne vyspala." Usmiala sa a postavila sa z gauču. ,,Mama bude vystrašená kde som," plesla si po čele. ,,Aj to som vybavil," usmial som sa. Bolo vidno, ako sa jej uľavilo. ,,Bež sa umyť, zaveziem ťa domov," povedal som jej a ukázal som, kde je kúpelňa. Po ceste stretla mamu, ktorá niesla čaj. ,,Bré ráno," zamrmlala potichu a pridala do kroku. Zasmial som sa a vzal som mame šálku. ,,Nevypi to! To je pre tú Alice," prikázala mi a tak som šálku položil na stôl. ,,Vyspatý?" Spýtala sa Nialla, ktorý potichu sedel na gauči. ,,Aj hej," prikývol.
,,Choď si ešte hore ľahnúť," poradil som mu a on poslušne vyšiel hore. Po chvíľke prišla Alice, viditeľne sviežejšia. ,,Pripravila som ti čaj," usmiala sa na ňu mama a Alice sa hanblivo usmiala.
,,No tak, nehanbi sa. Veď takéto sa bežne stáva. Hlavne že si v poriadku."
,,Ďakujem," odpila si z čaju. ,,Pôjdeme?" Spýtala sa mamka a ja som prikývol. ,,No poď," vyzval som Alice a nastúpili sme do auta. O malú chvíľku sme boli pri Nicolinom dome.

23. marca 2012

Unbroken (4)

(20.8.2012, štvrtok večer)

K stolu dobehol spotený Dany so slovami: ,,Poď tancovať!" A ja som nemala na výber. Schmatol ma za ruku a nezmohla som sa na nič iné, ako na akýsi úškrn smerom k Eleanor. Povzbudivo sa na mňa usmiala a popohnala ma rukou. Hrali niečo technické, bez slov. Taký ten druh hudby, ktorý vás roztancuje za každú cenu. Tancujem celkom rada, ale iba keď mám náladu, ktorú som ešte stále nemala. Samozrejme, účastne som sa pohybovala do rytmu, no podľa Dannyho výrazu mi to moc nešlo.
,,Už ľutuješ, že si ma zavolal, že?" Keď s trpiacim výrazom prikývol, na znak ústupu som dvihla ruky a so smiechom odišla. Predierala som sa pomedzi všetky tie hmýriace telá so snahou dostať sa k stolu. Medzi dvoma dievčatami medzera, za ktorou som videla náš stôl. Šikovne som sa cez ňu prešmykla, no pri stole som prekvapene zastala. Zrazu tu bolo akosi veľa ľudí. Chrbtom mi bolo otočené akési dievča, či skôr žena, s krásnymi, hustými kučeravými hnedými vlasmi. Verte mi, ani to, koľko prídavných mien čo som použila, ich neopíše. Keď sa narovnala do plnej výšky, musela som zakloniť hlavu, aby som jej videla do tváre. Okej, možno preháňam, ale mojich úbohých 162 cm jej nesiaha snáď ani po plecia. ,,Ahoj," usmiala sa a mňa oslepili žiariace biele zuby, ktoré vyslovene bili do očí v tmavej tvári. ,,Eh, ahoj," usmiala som sa a hľadala som aspoň nejakú známu tvár. Zbadala som Lucy, ako sedí na kraji a o niečom sa rozpráva s chlapcom v pásikavom tričku. Keď zaregistrovala, že sa na ňu pozerám, zatlieskala aby si vynútila pozornosť všetkých pri stole.
Pri hlasnej hudbe nemohla predpokladať, že ju budú počuť a tak zakričala: ,,Decká!" A hovor pri stole ustal. Tak teda dík Lucy.

,,Toto je moja kamarátka a sesternička môjho chlapca,.... ktorý práve prišiel." K stolu sa doteperil spotený Dany a schmatol prvý pohár s pitím, ktorý uvidel. Videla som, ako blonďákovi myklo rukou, no chalan vedľa neho mu venoval varovný pohľad. Vzdychol si a venoval pozornosť akémusi vzdialenému bodu za Lucynou hlavou. ,,Ozaj ešte meno," uškrnula sa Lucy a pokrčila ramenami. ,,Andy," prevzala som iniciatívu a predstavila som sa. Blonďavý chlapec ktorý vedľa mňa sedel, sa usmial a odhalil takmer neviditeľný strojček. ,,Som Niall." Kývla som mu a usmiala som sa. ,,Liam," ozval sa jeho prísediaci. Usmievali sa na mňa obrovské hnedé oči farby roztopenej horkej čokolády. ,,Teší ma," usmiala som sa. Také niečo sympatické na ňom bolo. ,,A toto," ukázal na dievča s bujnou hrivou, ,,je moja princezná." Liamova princezná sa ku mne otočila celým telom a úplne prirodzene ma objala. Do nosa mi udrel akýsi kvetinový parfém a pošteklil moje čuchové bunky. Nahlas som si kýchla, na čo sa ozvalo zborové: ,,Nazdravie!" Na rad prišiel chalan v pásikavom tričku. ,,Louis," usmial sa a napravil si ofinu. ,,Toto je zase môj princ," ozvala sa Eleanor a pohladila Loua po ruke. Sledovala som, kam si môžem sadnúť. Boli sme tam celkom natlačení. Do úvah mi vstúpil ten blonďák, Niall. ,,Vidím, že sa míňajú zásoby pitia. Ide so mnou niekto objednať?" "Nevyzeralo to, že by sa šli potrhať. ,,Idem ja," položila som mu ruku na plece. Vďačne sa na mňa usmial a pustili sme sa do predierania sa cez masu ľudí. Po pár nárazoch sme sa dostali k baru, kde bolo plno ľudí. Neustále som mala pocit, že ho odniekiaľ poznám. Ani za toho Boha ma však nevedelo napadnúť odkiaľ. Ale to vlastne všetci chlapci pri stole. Úsmev Nialla, dokonca aj hlboké oči toho Liama. ,,Čo si dáš?" Spýtal sa ma, keď k nám konečne prišiel barman. Pokrčila som plecami a tak mi podal nápojový lístok. Mojito, Sex on the beach, Bloody Marry, Piňakoláada,... Bolo tam toho strašne veľa. Keď som zbadala že si objednal vodku s džúsom, prešla ma chuť na akýkoľvek koktejl.
,,Dajte aj mne," pokynula som barmanovi a vrátila som lístok na miesto.
,,Lucy chcela mojito," pripomenula som mu, keď už chcel ísť preč. Poťukal si po čele a doobjednal. Napila som sa z džúsu a tým akoby sa do mňa vliala odvaha.
,,Odkiaľ ťa poznám?" Spýtala som sa a on sa na mňa prekvapene pozrel.
,,Odniekiaľ si mi známy," vysvetlila som mu ešte raz.
,,Jáj tak," pousmial sa a poškrabal sa na hlave. ,,No, nechcem aby to vyznelo, že ma odtiaľ musíš poznať. Som s chalanmi v skupine." A mne to zrazu došlo. One Direction. Pred oči mi vyskočili obrázky. Alex je z nich namäkko. Ja len viem, že sú a že sú dosť populárny. Samozrejme, poznám ich pesničky a sú fajn, ale to je všetko.
,,Jasné! Prepáč, dnes som akosi mimo," ospravedlňujúco som sa usmiala.
Pokrútil hlavou. ,,Nemusí nás každý poznať."
,,Práveže ja vás poznám. Kamarátka je z vás paf. Počkaj," dvihla som prst a v pamäti som narýchlo lovila text ich pesničky, ktorú mi Alex púšťala. Mierne podgurážená alkoholom som začala vyspevovať.
,,Get out, get out, get out of my head, and fall into my arms instead." Niall sa ku mne pridal. ,,I don´t, I don´t, don´t know what it is, but i need that one thing. And you´ve got that one thing." Keď sme skončili pozreli sme na seba a rozosmiali sme sa.
,,Pekná spolupráca," povedala som so smiechom a Niall prikývol. ,,Pôjdeme? Ešte si budú myslieť, že sme zdrhli," ukázal smerom k stolu. Pri pohľade na ľudí, ktorý do mňa v tanečnom ošiali vrazia, som si vzdychla ale vzala som si svoj pohár a čo najbezpečnejšie a najrýchlejšie som sa snažila prejsť. Niall položil pred Lucy mojito a sadol si tak, aby som mala aspoň aké také miesto. Snažila som sa sa sadnúť si tak, aby som to mala aspoň trochu pohodlné. Moc to nepomáhalo, ale who cares. Netuším prečo, ale akákoľvek dobrá nálada ma opustila. A navyše som začala byť hladná. Bola presne polnoc. Vtedy sa popoluška zvykla vracať domov, nie?

Započula som, ako sa Niall naklonil k Liamovi a šepkal mu do ucha. ,,Kamoš, načo sme sem išli? Hej, je tu fajn, aj oni sú fajn," ukázal smerom k Lucy a Danymu, ,,ale som hladný." Ako potvrdenie mu dosť zaškvŕkalo v bruchu. Keď moje brucho ucítilo, že sa vedľa neho nachádza ďalší hladný spoločník, sa radosťou sa pridalo. Chalani sa na mňa prekvapene pozreli a ja som sa len ospravedlňujúco usmiala. ,,Si hladná?" Spýtal sa Niall s jemným úsmevom. ,,Veruže som. Už aj domov by som šla, lenže to by som potrebovala vytiahnuť tamtých dvoch," a kývla som hlavou k Lucy a Danymu. Boli zabratí vo vášnivej debate s El a Louisom. ,,Aj Danielle chce ísť domov, a Louis sa o seba vie postara," ozval sa Liam. Pozrela som naňho pohľadom "čo tým chceš povedať?" ,,Odprevadíme ťa domov?" Spýtal sa nakoniec Niall. Ale zastavíme sa v Nando´s.  Som fakt hladná," a zase mi zaškvŕkalo v bruchu. ,,Moje dievča," zasmial sa Niall. Všimla som si takmer neviditeľný strojček. Keď videl že naňho hľadím, rýchlo skryl zuby a otočil sa k Louisovi. ,,Pôjdeme. Tuto Andy chce ísť tiež domov," hodil rukou smerom ku mne. Ozvala sa Lucy.
,,Dy? Máme ísť s tebou?" Videla som na nej, že sa jej domov ísť nechce.
,,Nemusíte," pokrútila som hlavou. ,,Ostaňte a bavte sa," usmiala som sa a objala som ju.
,,Určite?" Spýtal sa Dany, no opäť som pokrútila hlavou.
,,Domov trafím," uškrnula som sa a počkala som, kým sa ostatní členovia výpravy oblečú. Rozlúčili sme sa aj s ostatnými, s EL som sa pod hrozbou smrti dohodla, že sa v sobotu stretneme a vyšli sme do chladného nočného vzduchu.

21. marca 2012

Unbroken (3)

(štvrtok, 20.8. 2012)

Okolo mňa  bolo plno tiel. Všade bola tma, len niekde v diaľke bolo svetlo. Bolo mi neskutočné teplo. Cítila som, ako mi po chrbte stekajú kvapky potu. Niekto do ma narazil a tak som sa zatackala. Do uší mi prenikli zvuky z okolia. Krik,spev, jačanie. Započúvala som sa do spevu, čo pri tom kriku nebolo skoro počuť. Predsa len sa mi ako tak podarilo zachytiť melódiu. Nemohla som uveriť vlastným ušiam a očiam. Bola som na koncerte. A nie len tak na nejakom koncerte. Bol to koncert skupiny Coldplay. Začala som si užívať. Skákala som, hýbala som sa do rytmu pesničky a spievala som z plného hrdla. Zrazu som na ramene ucítila niečiu ruku. Otočila som, no nikto tam nestál. Teda oprava, zrazu tam nestál nik. Precitla som a zmätene som sa rozhliadala. Samozrejme, iba sen. Dokelu, prečo mám vždy takú smolu, akú mám? Zdvihla som oči a nado mnou stál Dany. V telke hralo Paradice od Coldplay. Aha, tak preto ten sen. ,,Vstávaj, ide sa." Potriasol mnou Dany a ja som ja postavila. Vypla som telku, šla do izby, odkiaľ som si vzala malú čiernu kabelku. Prečesala som si vlasy, ofinu prichytila sponku a šla som do predsiene. ,,Môžeme?" Usmial sa Dany a otvoril dvere. ,,Ďakujem. Pán sa hrá na gentlemana? Nie je na to ako si neskoro?" Spýtala som sa s úsmevom, no vyšla som ako prvá. Po ceste sme stretli pána Sandersa, ktorý si nás zvedavo obzeral. ,,Ide sa niečo oslavovať?" Spýtal sa, no nečakal na Danyho odpoveď a sám si odpovedal. ,,Nedojdite ožratý ako dúhy." Zamrmlal a ja som sa snažila nerozosmiať. ,,Samozrejme, pán Sanders. Budeme sa snažiť." Uškrnul sa Dany a ťahal ma preč. ,,Nebuď drzí," napomenula som ho, ako to zvykla robiť teta. ,,Lezie mi na nervy," Pokrčil plecami. Vytiahol mobil a volal Lucy.
-Zlato? Pripravená? No tak teda, pripravené?- Spýtal sa a pokynul mu, aby sme pomaly išli.
-Okej, ja len že už ideme.- Povedal a zložil. ,,Je s ňou tá Eleanor?" Spýtala som sa pre istotu, keby som zle počula. ,,hej. Som zvedavý, čo je to zač." Ja som mu len súhlasne kývla hlavou. Na konci ulice bola značka, na ktorej sme sa vždy zabávali. Napísané na nej bolo WARNING! DRANKARDS! Keď sme ju videli po prvý raz, smiali sme sa ako malí. Máme aj fotky, ktoré sú vyvesené v predsieni. ,,Dnes je to k veci," uškrnul sa Dany a palcom kývol smerom k značke.
,,Ty nerob, ja musím ísť zajtra do práce." Povedala som so zvrašteným čelom.
,,Tak si dáš pozor," prevrátil oči. ,,Keby mám niečo po ruke, hodím to po tebe." Varovala som ho so zdvihnutým prstom. Neodpovedal, pretože sme práve zahli za roh, kde nás už čakali dievčatá.
Vedľa Lucy stála sympatická hnedovláska. Na tvári jej žiarili krásne, veľké hnedé oči. Dany sa zvítal s Lucy sladkým bozkom a tak sme s El stáli a čakali, kedy skončia. ,,Oh, toto je El," ozvala sa Lucy nakoniec a ukázala na dievča. ,,Toto je môj priateľ, o ktorom som ti hovorila." El mu kývla a usmiala sa. Keď prišla ku mne, skočila som jej do reči. ,,Som Andy, teší ma," usmiala som sa na ňu a objala som ju. Voňala ako vanilka. Obidve mali na sebe kvietkované letné šaty a žabky. Žiadny výrazný mejkap, prehnané výstrihy, nič. Proste len dve kamarátky ktoré si vyšli von. Nikdy som na Lucy nezbadala prehnané modelkovské maniere a to ju už dosť ľudí poznalo. Prevažne páni, samozrejme. Mala za sebou niekoľko fotení na spodné prádlo, ale väčšinou fotila pre odevné značky. ,,Ideme?" Spýtala som sa a pohli sme sa. Lucy šla popredu s Danym, takže som šla vedľa El.
,,Tak, odkiaľ si?" Spýtala som sa jej. Jemne sa pousmiala a odpovedala. ,,Z Londýna, ty? Typujem že pravá Londýnčanka," usmiala sa. ,,Ako si uhádla?" Usmiala som sa tiež.
,,Mám taký pocit," pokrčila plecami. ,,A môj pocit sa väčšinou nepletie."
,,Fíha, to by sa mohlo hodiť pri športke," rozosmiala som sa. ,,Ver či never, už som to skúsila."
Prekvapene som sa na ňu pozrela. ,,Fakt?" ,,V rámci stávky s kamarátmi. Myslím, že boli sklamaní. Nič som totiž nevyhrala. Na peniaze to asi nefunguje," mykla veselo plecami. S úsmevom sa pozrela na Lucy a Danyho, ako si ruka v ruke vykračujú a o niečom živo diskutujú. ,,Čo ty? Máš niekoho?" Záporne som pokrútila hlavou. ,,Nikto? Myslela som, že o babu ako ty sa budú páni biť." Keď som sa na ňu pozrel,a či si robí srandu, rozosmiala sa. ,,Okej, toto mi moc nejde. A bol už niekto?" Spýtala sa so zdvihnutým obočím. ,,Veruže bol," povedala som smutne.

Rob. Životný omyl. Hej, v 18 to znie od veci, ale lepšie prirovnanie ma nenapadlo. Boli sme spolu rok. V 16 som sa doňho zahľadela, on sa zahľadel do mňa a láska bola na svete. Keď ho o pár mesiacov vylúčili zo školy, nebrala som to ako znamenie. V jeden večer sme sa mierne opití vracali z párty. Nevypálilo to najlepšie. Strelil mi takú, že som prakticky preletela pol izby. Mala som uňho prespať, ale uznáte, že sa to jednoducho nedalo. Vrátila som sa, vtedy ešte k tete a strýkovi. Trvali na tom, že si to s ním vyriešia, no to som nechcela. Jednoducho som mu povedala, že je koniec. Jednoducho to však nepochopil. Posielal mi SMS-ky, volal mi, dokonca ma čakával po škole. Pochopil to, až keď mu to Dany ručne stručne vysvetlil. Nikdy som ho nevidela takého nahnevané, ako vtedy. Potom som už o Robovi nepočula. ,,Zlá príhoda," usmiala som sa len. ,,Niekedy ti o nej poviem," povedala som a El sa viac nepýtala. ,,Ako myslíš," usmiala sa a zastala. Pred nami žiaril červený nápis ZANDER. ,,Brána do pekla," zasmial sa Dany a vošli sme. Ovalila nás horúčava a hlasná hudba. ,,There´s a DJ playin´ all my favorite songs. Do you feel what I feel?" Automaticky som si začala spievať. JLS bola pomerne dosť známa skupina a jej pesničky ma dokázali vždy roztancovať. ,,Vidím, že niekto sa chytá," usmievala sa El. ,,Idem objednať, dáte si niečo?" Posadali sme si k stolu a rozhliadali sme sa. Dnes tu nie je až tak veľa ľudí. Teda, zatiaľ. V strede klubu bol obrovský tanečný parket okolo ktorého boli v zadnej časti stoly a boxy. Keď ste vošli, ako prvý vás upútal DJ za pultom. Veľké repráky, veľa farieb a vždy ten najlepší playlist. ,,Ja si dám pre začiatok len džús. Pomarančový, dík," usmiala som sa a oprela som sa. Hlavu som položila na sedadlo a zavrela oči. Nechala som, aby mnou basy prúdili a potichu som si pohmkávala. Počula som, ako si Lucy a Dany objednali mojito a ako sa rozprávajú o akomsi kovom filme. ,,Nie! Nepresvedčíš ma! Adam Sandler v ženskej podobe je to najhoršie, čo som kedy videla." Dany odmietavo krútil hlavou a mlel si svoje. ,,Zahral do dokonale! Však Dy?" Otočil sa ku mne, no keď videl môj absolútny nezáujem zapojiť sa do tej konverzácie, otočil sa späť k Lucy. ,,Dnes si na to sám, kovboj," smiala sa mu škodoradostne. ,,Ja ti dám kovboja. Čo keby ťa ten kovboj vzal tancovať?" Ani nestihol dohovoriť a už ho Lu schmatla za ruku a ťahala ho na parket.

,,Vidím, že zábava je v plnom prúde," došla Eleanor s úsmevom a ukázala na Danyho a Lucy. Lucy bola ako kolotoč. Dany jej nedala možnosť zastaviť sa. ,,To teda hej. Dnes to vidím nadlho," prikývla som a pomohla som jej s pohármi. Odpila som si zo svojho vychladeného džúsu a usmiala som sa. Párty nálada sa zrazu objavila a ja som cítila, ako mi v žilách začína prúdiť adrenalín. ,,Chcelo by to spoločnosť, nie?" Zakričala mi do ucha Eleanor, pretože DJ sa očividne pokúšal, aby ho počuli až na Madagaskar.  Len som prikývla, pretože pokúšať sa niečo povedať by malo asi taký význam, ako sánky v lete. Čiže žiadny. El sa natešene usmiala a vytiahla mobil. Musela strašne kričať a tak som ju počula.
-Zlato?- Usmiala sa, zatiaľ čo jej hlas na druhom konci niečo hovoril.
-Nezoberieš chalanov von?- Spýtala sa a ja som sa na ňu pozrela. Akých chalanov, preboha?
-No tak zober len ich dvoch, veď nevadí. Odkáž Zaynovi a Harrymu, že ich nakopem. Super nálad, berte aj Danielle!- Zvonivo sa zasmiala a odpila si z koktejlu, ktorý mal snáď všetky farby.
-Čakáme vás.- Zatrilkovala veselo a zložila. ,,O spoločnosť je postarané," usmiala sa na mňa a ovievala si rozhorúčené líce. Keď som na ňu spýtavo pozrela, vysvetlila mi to. ,,Príde môj priateľ s kamarátmi." ,,Aha. Dobre som pochopila? S dvomi?" Prikývla a zahľadela sa na mobil. Niečo do neho sústredene ťukala a mne vŕtalo v hlave, odkiaľ sú mi tie mená také známe.

19. marca 2012

Vždy buď sama sebou! -46-

---> z pohľadu Harryho

,,Choď do pekla Nialler!!" Skríkol som, keď ma druhý raz porazil na X-boxe. ,,Smola brčka, dnes som tu kráľ ja!" Rozosmial sa a na hlavu si dal prázdnu misku od pukancov. Liam s Louisom boli niekde zalezení a tak nevideli, ako bláznime. ,,Aby si!" Smial som sa a šiel som do kuchyne. Na stole ležal posledný kúsok ovocného koláča a kým si to stihol Niall všimnúť, napchal som si ho celý do úst. mal som pocit, že mi polezie von aj ušami, ale statočne som všetko prehltol. Mission complete, pomyslel som si samoľúbo. Chcelo b to mlieko, pomyslel som si a tak som sa vybral k chladničke. Ako vždy keď sú chalani u nás,.. Teda, vždy keď je u nás Niall, je chladnička prázdna. Vyhrabal som škatuľu s mliekom, no veľa tam nebolo. Zapil som koláč, ktorý mi uviazol niekde v strede krku, keď som počul niekoho zvoniť. Niall šiel otvoriť a ozval sa dievčenský plač. ,,Alice! Čo sa deje?" Prekvapene som dvihol hlavu, že som si ju buchol o vrch chladničky. Čo tu robí prepána Alice a prečo plače? Keď som šiel za nimi, sedeli na sedačke a Alice plakala Niallovi v náručí. Niečo nesúvisle bľabotala. Zachytil som slová opitá mama, sťahovanie, nechcem. ,,Alice, ukľudni sa prosím ťa," šúchal ju po pleciach, pretože sa celá triasla. ,,Zhlboka sa nadýchni a pekne mi to povedz." Tak ako Niall povedal, nadýchla sa, utrela si slzy, no stále sa neuveriteľne triasla. Začala rozprávať. Nebola ani v polke, keď som sa postavil. To mi stačilo. Nasadol som do auta a vyštartoval som k Nicolinmu domu. Inokedy cesta tam trvá dobrých 10-15 minút, teraz som tam bol asi tak za 5 minút. Keď som vystúpil z auta, napadlo ma že by som mohol aspoň zavolať. Telefón zvonil, no nikto nedvíhal. TO som už bol pri bráničke, ktorá bola otvorená. Keď som prišiel k dverám, otvorili sa a v nich stála Nicole. Nevedel som, čo mám u nej čakať. ,,Maličká," usmial som sa na ňu. ,,Čo tu robíš?" Spýtala sa prekvapene a viedla ma hore do izby. ,,Alice k nám prišla a Niall ju donútil všetko nám povedať." V tom momente sa rozplakala. ,,No tak, neplač," utieral som jej slzy ale po chvíli som to vzdal.
        Potiahol som ju k posteli a ľahli sme si na ňu. Objal som ju a snažil som sa, aby cítila, že som tu len pre ňu. Mala na sebe tenké tričko a ja som cítil ako sa trasie. ,,Chceš sa o tom rozprávať?" Spýtal som sa. Prikývla, no bola však ticho. Nepýtal som sa znova, čakal som. Potom začal rozprávať. Držal som ju v náručí a počúval som, ako rozpráva o všetkom. Počúval som, ako si dievča, ktoré ľúbim vylieva srdce. Hovorila o otcovi, o tom aký s ním má vzťah. Chce s ním mať vzťah, aký s ním nikdy mať nebude. Cítil som, že to chce oveľa viac, ako je na nej poznať. Potom začala rozprávať o volejbale. Ako už odmalička chcela byť v niečom dobrá, no nič sa nenašlo. Tanec, kreslenie, nič. Potom narazila na volejbal a už sa ho nepustila. Hovorila o dôvere, ktorú si s dievčatami vypestovali. Vraj: ,,Keby dôjdem o polnoci k hociktorej z nich že potrebujem pomoc, pomohli by mi aj keby to bolo nemožné." A ja so vedel, o čom hovorí. Presne o tej dôveru, ktorú mám ja s chalanmi. Sme rodina, tak ako ony. A potom sa dostala k jadru problému. ,,Mamka prišla o prácu. Sťahujeme sa do Londýna. Už o 2 týždne. Nemôžem tu všetko len tak nechať! Nemôžem," na konci sa jej zlomil hlas a tak len pokrútila hlavou. V krku sa mi tvorila guča. Prečo sa tak trápi?! Snažil som sa tešiť z toho, že v Londýne budeme byť viac spolu, no akosi to nešlo. Nešlo to, keď mi plakala na ramene. A nakoniec vravela o Maggie. Usmieval som sa, keď mi hovoril ich zážitky, i keď som o nich už počul. ,,Ako ju tu môžem nechať? Teraz, keď ju Paul tak hnusne oklamal?" Netrápila sa pre seba, ona sa trápila pre ostatných. Mal som chuť ňou zatriasť.  A nakoniec hovorila o nás. Ako je rada, že ma stretla. ,,Vieš, ľúbim ťa ako nikoho. Tak sa so mnou prosím nehraj." DO očí mi vyhŕkli slzy. Áno, som chlap, ale za tieto slzy sa nehanbím. Silnejšie som ju zovrel a pritisol som jej pery k uchu. ,,Nikdy, počuješ?! Nikdy by som sa s tebou nehral! Ľúbim ťa, maličká!" A tak som to cítil. Prúdila mnou taká láska, ktorú som necítil ešte pri nikom. Prikývla, a zatvorila oči. Slzy postupne vysychali, no stopy po nich ostávali zreteľné. A ja som a zaprisahal, že na ňu dám pozor. ,,Nikomu nedovolím, aby ti ublížil. Vždy tu budem pre teba," šepkal som, no ona už spala.
          Potichu odfukovala a tvár sa jej uvoľnila do všetkých emócií. Dlho som na ňu hľadel. Veľmi dlho. Odhrnul som jej z očí vlasy a založil som jej ich za uši. Neodolal som a pohladil som ju po líci. Strhla sa a nahmatala moju ruku. Mala strašne studené ruky a tak som sa čo najpomalšie snažil prehodiť cez ňu deku. Zabalil som ju do nej a pritisol som si líce o jej čelo. Cítiť blízkosť človeka, do ktorého som po uši zaľúbení je na nezaplatenie. Keď mi začali klipkať oči, rýchlo som potriasol hlavou. Už ma nedržala za ruku ale bola mi schúlená na hrudi. Opatrne som sa odsunul a zliezol som z postele. Potichu som zišiel do kuchyne. Kým som našiel skrinku s čajmi, prešla dosť dlhá chvíľa. Práve som dával variť vodu, keď sa otvorili dvere od balkónu. Skoro som pustil šálku, tak som sa zľakol. Nicoliná mama mala pod očami tmavé kruhy a celá sa triasla. Akoby jej ani nevadilo, že sa jej hrabem v kuchyni. ,,Vyberieš aj pre mňa jednu šálku, Harry?" Spýtala sa potichu a sadla si za stôl. ,,Nezvládam to," šepla a pretrela si oči. Netušil som, čo robiť. Povrela voda a tak som ruky zamestnal tým, že som pozalieval čaj. Keď som chcel pridať cukor, zasekol som sa. ,,Skrinka nad poličkou," povedala mi, tak som sa načiahol avybral som cukor. Postavil som pred ňu šálku a sadol som si oproti nej. ,,Kde je Nicole?" Spýtala sa ma a ja som kývol smerom k izbe. ,,Spí." Vzdychla si. ,,Povedala ti, že sa sťahujeme?" Nemo som prikývol. ,,Nemáme na výber, tu prácu nezoženiem. V Londýne budete aspoň viac spolu." Povedala nádejne, no videl som, že sa len snaží nepripustiť si všetko k telu. ,,Plakala moc?" Pozrela na mňa a v očiach som jej videl bolesť, ktorú cítila. Nevedel som, či jej mám povedať pravdu. ,,Hej, mám pocit, že na ňu dnes všetko doľahlo. Ale je najlepšie, keď sa vyplačete." Pokývala hlavou a odpila si z čaju. ,,Ospravedlň ma, ale idem sa vyspať. Povedz Nicole, že zajtra nemusí ísť do školy, bolo by toho na u priveľa." JA som len prikývol a hľadel som, ako vychádza hore schodmi. Po chvíli som si vzdychol, umyl som šálky a vybral som sa za Nicole.

Unbroken (2)

(štvrtok, 20.8 2012)

Dany zaliezol do svojej izby a tak som mala celú kuchyňu pre seba. V celom dome bolo ticho, až na tichú hudbu prenikajúcu z jeho izby. Ani neviem čo počúva. Myslím že punk, rock a veci tomu podobné. Samozrejme, nemám predsudky voči žiadnemu štýlu hudby. Keď na to mám náladu, zapneme si Linkin Park na maximum a spoločne skáčeme po celom byte. To sa nezaobíde bez nahnevaného klopania od susedov, najmä pána Sandersa. Zlostný malý mužíček, ktorý striehne na akýkoľvek náznak toho, že sme len usoplené deti. Takže he normálne, že takú náladu nemôžem mať často. Ozvalo sa jemné klopanie. Nepredpokladala som, že to Dany počul a tak mi neostalo nič iné, iba ísť otvoriť. ,,Lucy!" Usmiala som sa, keď sa vo dverách objavila Danyho frajerka. Vysoké dievča s nádhernými, veľkými hnedými očami..Hnedé vlasy jej splývali skoro až k pásu. ,,Mám to, mám to Dy!" Skákala okolo mňa ako malé dieťa. Oči jej len tak žiarili. ,,Dany! Prišla Lucy!" Zakričala som do útrob bytu a sama som šla dojesť skorú večeru. ,,Čo to máš?" Prišla ku mne Lucy a natočila si na vidličku špagety. ,,Jasné, kľudne mi zjedz večeru," usmiala som sa na ňu, no nevadilo mi to. ,,Dan robil svoj tajný recept so sáčkovou omáčkou?" Spýtala sa a prevrátila oči. ,,Samozrejme." Dany nevie uvariť skoro nič. Špagety, sáčkové polievky a puding. To boli všetky jeho kuchárske vedomosti. Úlohu kuchára som vyfasovala ja. Nerobilo mi to problém, varím rada. Najlepšie boli aj tak víkendy, keď sa podarilo,ô že sme mali všetci traja voľno. Skúšali sme recept za receptom a potom sme to všetko do jednej omrvinky zjedli. Potom nás samozrejme boleli bruchá a tak sme celý večer ležali pred telkou a flegmaticky sme sledovali nudné sobotné reprízy rôznych súťaží. Niekedy sme tam zaspali tak, ako sme boli, oblečení. Niekedy Dany s Lucy odišli k nej domov aby sa venovali svojej láske, ako som zvykla s obľubou vravieť. Vtedy na mne väčšinou pristálo to, čo držali v ruke. ,,Zlato." Prišuchtal sa Dany a venoval Lucy sladký bozk. ,,Takže si im to všetkým natrela?" Spýtal sa s úsmevom a držal ju okolo pásu. ,,To by som nepovedala. Mám pocit že tam boli aj lepšie dievčatá." No to už jej Dany priložil prst k ústam. ,,Lucy, proste sklapni," poradila som jej. ,,Tak hrdličky, kam chcete ísť?" Pozreli sa na seba, rozmýšľali a takmer v tej istej chvíli povedali: ,,Zander!" Bol to náš obľúbený klub, len asi 10 minút pešky od tej časti Londýna, kde sme mali byt. ,,To zas bude," uškrnula som sa.
         Nepila som často, aj kvôli veku, ale keď už som pila, tak som bola veselá, ukecaná a všetko mi bolo smiešne. Na moja šťastie som nikdy nebola histerická, neplakala som. A keď sme sa rozbehli, boli sme ako ohňostroj. Všade nás bolo vidieť, počuť ba aj cítiť. Keď sa Dany udšuchtal do izby aby sa prezliekol, Lucy zašomrala. ,,Aj tak si myslím, že tam boli aj lepšie holky. Napríklad taká El." Pozrela som na ňu. ,,Kto je El?" V skutočnosti ma to až tak nezaujímalo. Vždy keď uspeje na konkurze, hovorí, že tam boli aj lepšie dievčatá. Vtedy stačí, keď ju počúvate a prikyvujete. ,,A tak som ju zavolala s nami von, nevadí?" Dostala sa mi do uší veta a ja som precitla. ,,Kto s nami pôjde von?" Spýtala som sa jej. Zamrnčala, no odpovedala. ,,El, Eleanor Calder." ,,Pre mňa za mňa." Začínala ma bolieť hlava a to nebolo dobré znamenie. "Lenže ružový zázrak vždy pomôže. Rýchlo som zapila tabletku a vybrala som sa do izby. ,,Ideš domov, alebo ostávaš a pôjdeme spolu?" Kričala som z izby, no nezaregistrovala som, že Lucy šla do izby za mnou. Keď sa mi ozvala za chrbtom, až som poskočila. ,,Idem sa prezliecť a dať si sprchu. Navyše, ukázala na topánky ktoré mala na nohách. Vkusné lodičky s otvorenou špičkou a ešte k tomu na platforme. ,,V tomto tu dlho nevydržím." ,,No a? Nepôjdeme dnes za ultra sexi čajočky?" Našpúlila som pery, vytrčila zadok a začala som sa afektovane prechádzať po izbe. ,,Andy ty si strašná koza." rozosmiala sa a hodila po mne môj obľúbený vankúš. ,,Mám to brať ako nie?" Smiala som sa a zapla som rádio. Hrali Lady Gagu a tak som ho zase vypla. ,,Správne. Nenávidím ju," striasla sa Lucy. ,,To sme dve. Kedy chcete ísť?" Spýtala som sa, pretože už hodinu rozprávali o tom, že ideme, kto ide, ale kedy ideme nepovedal nikto. ,,Netuším," prehrabla si vlasy a pomrvila sa. ,,O pol 9?" Pozrela na mňa s otázkou v očiach. ,,Dobre, ale teda si nechceš pohnúť? Je 7.45." Ukázala som na hodinky a Lucy vyskočila z postele ako guľový blesk. ,,Voláme si," objala ma a bežala za Danym. ,,A čo tá El?" Stihla som zakričať, kým nezdrhla. ,,Príde so mnou," zvolala a ozvalo sa buchnutie dverí.
        Vo dverách sa zjavil Dany a hľadel na mňa. ,,Čo je?" Usmiala som sa a začala som upratovať posteľ. ,,Neviem," a odišiel. Pokrútila som hlavou a postavila som sa pred skriňu. Bože, ako rada by som oblečenie riešila ako chalani. na čo siahnem, to si oblečiem. Lenže ja som to riešila moc. Kvôli postave, akú mám, si nemôžem obliecť len tak niečo. Nesťažujem sa, to nie. Ja sa nikdy nesťažujem. Teda, snažím sa.

             Šortky a kvietkovaná blúza zúžená pod prsiami je celkom dobrá kombinácia. Sandáliky na malom opätku, náhrdelník do krku a bola som pripravená. Mala som však dosť času a tak som si sadla pred telku. Na MTV práve hrali N-Dubz a tak som pridala hlas. ,,Musí to tak hučať?" Spýtal sa Danyy, keď prechádzal okolo. ,,Áno musí. Dnes je môj deň, pamätáš?" Vyplazila som mu jazyk a ďalej som sa venovala telke. S Danym sme mali nepísanú dohodu. Pondelok, streda a nedeľa boli jeho dni. Utorok, štvrtok a piatok boli pre zmenu moje dni. Sobota bola deň s heslom: ,,Kto skôr príde, ten skôr melie." Aby ste mi rozumeli, keď mal Dany svoje dni, púšťala sa hudba akú chcel on. Keď som mala svoje dni ja, bola som nervózna a jedla som všetko do radu. Ale to sú zase iné dni, aha.. Keď ja mám svoje dni, púšťam hudbu akú chcem ja. To môžete z nášho bytu najčastejšie počuť Robbieho Williamsa, The Fray, Rihannu, Simple plan a tak ďalej. Mohla by som vymenúvať až do zajtra, takže s tým radšej seknem hneď teraz. Skrátka, sedela som pri telke, hlavou kývala do rytmu a čakala som, čo sa bude diať, Dany prešiel len v trenkách a išiel do izby. ,,Nebol si teraz oblečený?" Spýtala som sa, keď prechádzal okolo. ,,Bol," uškrnul sa a vopchal si do úst 3 keksíky Oreo naraz. Vypadávali mu z úst, všade trúsil, no bol spokojný sám so sebou. ,,Ty si prasa, nevieš jesť normálne?" Rozosmiala som sa a jednu sušienku mu zobrala. ,,Héj! Tam máš medvedíkov!" Bránil sa a odtiahol ruku s balíčkom. ,,Len sa nerozplač." Uškrnula som sa a sadla som si naspäť k telke. Bezmyšlienkovite som prepínala programy, no nešlo nič normálne. Veď čo čakám štvrtok večer? Nechala som to opäť na MTV a zatvorila som oči. Okamžite som stratila pojem o realite.

18. marca 2012

Unbroken (1)

(štvrtok, 20.8.2012)

           Keď som mala 2 roky, pri autonehode mi zahynuli rodičia. Starých rodičov som nemala a tak sa ma ujali teta s ujom. Ryan a Drew Treshmanovci sa stali doslova a do písmena mojimi druhými rodičmi. Spolu s o 2 roky starším synčekom, mojim bratrancom Danym, sa stali mojou rodinou. Som skôr plachý a hanblivý typ človeka. S mojimi 162 centimetrami sa ľahko stratím v dave. Nikdy mi nevadilo byť ako sivá myška. Vždy som bola tak trochu pri sebe, no nikdy som nemala chuť to zmeniť. Som, aká som a mám sa rada. Všetko ostatné je nepodstatné. Mám dlhšie čierne vlasy, ktorý mi vo vlnkách splývajú po lopatky. Najradšej mám na sebe však oči. Sú zvláštne. Majú sýtozelenú farbu a okolo zreničiek žlté bodky. Ako mača, presne. Keď sa ľudia dozvedia, že Drew je moja teta, často nechcú veriť. Ani sa im nečudujem. Vôbec sa na seba nepodobáme a to je mamina sestra. Naopak, aj keby máte okolo seba tisícku ľudí, vždy by ste ma spojili s mamou. Akoby som jej z oka vypadla. Nepamätala som si starých rodičov. Nepamätala som si poriadne ani rodičov. Keď tak rozmýšľam, vlastne si nepamätám nikoho. To, že mi rodičia umreli a nie sú len niekde preč, som sa dozvedela omylom. Myslím, že na 5ročné dieťa som to vzala dobre. Už odmalička zbožňujem kreslenie a pokiaľ mi pamäť siaha, teta s ujom ma v kreslení vždy podporovali. Preto, keď som ukončila Gymnázium A. Lincolna a nastal čas vybrať si univerzitu, RCA bola tá najlepšia voľba.
            Rocal College of Art. Sen všetkých, čo zbožňujú umenie a chcú sa mu venovať. A ja som sa tam DOSTALA! Viem, je skoro kričať od radosti, idem tam až o 2 týždne. A navyše tým, že mi zle vychádzajú roky, budem najmladšia. 18 oslávim až o týždeň, zatiaľ čo ostatní už budú mať dávno 19. Od bytíku, kde bývam spolu s Danym je to autobusom do školy 20 minút. Môj zlatý, o 2 roky starší bratranec. S Danym sme ako dvojčatá. Nie že by sme sa podobali, to nie. Vieme o tom druhom všetko. Všetko robíme spolu. Poviete si, také sa deje iba vo filmoch. No je to možné aj v realite. Je mojím starším bratom, mojím najlepším priateľom. Bol tu vždy, keď som ho potrebovala. Keď sme pre mňa celé týždne hľadali robotu, aby sme utiahli nájom. Keď som čakala, či ma prijmú na školu. Znášal moje emocionálne výlevy takmer každý deň. Bol tu, keď som bola po v nemocnici. Nosil mi od tety polievky a jedol za mňa nemocničnú stravu a statočne sa tváril, že to nie je až také zlé. Našťastie, teraz sú letné prázdniny. Síce už len 2 týždne, ale nevadí. Treba si ich užiť na maximum. Pracujem ako čašníčka vo westminsterskom klube Doon. Moc sa s ľuďmi nestretávam, ale dievča s ktorým pracujem je fajn. Alex je tichá ako ja a tak si rozumieme. Oveľa viac si však rozumiem s Lucy, Danyho priateľkou. Sú spolu už 3 roky a klape im to ako nikomu koho poznám. Sme taká silná trojka. Dany pracuje ako roznášač pizze po večeroch, inak je čašník ako ja. Tu v Londýne to celkom vynáša. Teraz, keď píšem tento príbeh, mám práve deň voľna. Ležím vo svojej izbe, všade je neporiadok a je mi to jedno. V prehrávači mám pustených The Script, čo je moja obľúbená skupina. Na parketách mám veľký huňatý koberec na ktorom zvyknem ležať, ale kvôli neustupujúcemu teplu, ktoré je prítomné všade, ležím na parketách. Príjemne ma chaldia a mám sa fajn. Často si zo mňa Lucy uťahuje, že načo mám posteľ, keď som vkuse na zemi. A ja jej to zakaždým vrátim tým, že načo má byt, keď je vkuse tu. Viem že si robím iba srandu. Raz som jej dokonca navrhla, aby prišla bývať k nám. Aj tak je jedna izba plná hlúpostí, ktoré by bolo treba vyhodiť. Vlastne, čo to rozprávam? Veď by bývala s Danym. Keď som jej to navrhla, zreničky sa jej rozšírili a videla som, že by šla rada. No namiesto toho pokrútila hlavou a povedala, aby som netárala hlúposti. Vraj je príliš skoro. Nechápala som, čo tým myslí, ale neriešila som to. Keď bude chcieť, povie mi to.
            
           Postavila som sa, aby som odhrnula závesy, Začínalo byť šero a tak som sa do izby pokúsila vohnať posledné lúče Slnka. ,,Andy? Si doma?" Ozval sa z predsiene Danyho hlas a tak som vyšla z izby. ,,Kde inde by som mala byť?" Prevrátila som očami a pustila som sa do prehrabávania tašiek, ktoré priniesol. ,,Nekúpil si zmrzlinu?" Pokrčila som nosom a nechala som tašky taškami. ,,Dokelu!" Plesol sa po čele a pozeral na mňa ako puk. ,,Sorry Dy, úplne mi to vyšumelo z hlavy." Mávla som rukou a predsa len som začala vykladať veci. ,,Vieš čo mám za to?" Usmial sa a odniekiaľ spoza chrbta vytiahol sáčok plný gumových medvedíkov. ,,Mňam!" Zvýskla som a skočila som po nich, no uhol sa. ,,Čo za to?" Smiešne dvihol obočie. ,,Čo by si chcel?" Spýtala som sa a pomaly som sa posúvala smerom k vrecúšku. Zbadal môj úmysel a o krok ustúpil. ,,Čo takto, keby si mi povedala, že som ten najúžasnejší bratranec na svete?" Rozhodila som rukami. ,,Ale to predsa vieš." ,,Chcem to počuť!" Poslušne som odverklikovala. ,,Si ten najúžasnejší bratranec na svete." Za odmenu som sa konečne dostala k vrecúšku. ,,Vieš," prežúvala som s plnými ústami, ,,niekedy si fakt hnusný." Zazubil sa a v tej chvíli mu zazvonil mobil.
-Ahoj zlato, skončila si? Nemusíš, už som bol. Ideš rovno k nám?- Počúval, čo mu očividne Lucy, hovorí.
-Pohni zadkom, čakáme ťa. To je geniálne! Musíme to osláviť. Aj ja teba.- Na tvári sa mu objavil obrovský úsmev.
,,Dostala to?" Lucy je modelka a dnes mala konkurz  na fotenie pre značku Mark&Spencer.ô Bola z toho strašne nervózna a ráno skoro odpadla. Normálne sme ju museli prefackať. ,,Večer ideme von." Zahlásil Dany nekompromisne. Aj by som začala protestovať, že sa mi nechce, ale kvôli Lucy pôjdem. ,,Okej. Urobíš aj mne?" Spýtala som sa, keď si zalieval čaj. Vytiahol moju obľúbenú šálku s britskou vlajkou a pri poličke s čajmi zastal. ,,Čierny." Povedala som a šla som do sprchy. V práci sa tak nespotím, ako keď som celý deň doma. Vyzliekla som sa z pridlhého trička, pod ktorým som mala len spodné prádlo.
           Vhupla som pod vlažnú sprchu a slastne vzdychla. Voda mi zmyla z tela všetky kvapky potu. Keď som siahla po fľašu so sprchovým gélom, bola prázdna. ,,Shit!" Skríkla som a celá mokrá som vyšla zo sprchy. Obalila som sa uterákom a nechávajúc za sebou mláčky vody, som hopkala do izby, kde máme všetky takéto hlúposti. ,,Ja to utierať nebudem!" Ozval sa Dany spoza mňa a šiel si vziať čipsy. ,,Ani ťa o to neprosím." Odvrkla som mu vzala som si poslednú fľašku. Opäť som sa zavrela do sprchy a už onedlho sa všade okolo mňa vznášala vôňa kokosu. Mmhm, zbožňujem tú vôňu. V sprche som bola dlhšie ako bolo potrebné a ta mi na dvere klopal netrpezlivý Dany. ,,Pohni kostrou! Jedlo je hotové, nech ťa potom nemusíme čakať." ,,Ale veď už idem!" Zakričala som, voľky-nevoľky som vypla vodu a vyšla zo sprchy. Vlasy som si nechala voľne vyschnúť na pleciach. ,,Čo máme?" Spýtala som sa cestou do kuchyne, no vôňa mi udrela do nosa skôr, ako mi Dany stihol odpovedať. ,,Špagety bologniese? Fíha, ty sa z toho tešíš snáď viac ako Lucy," pousmiala som sa a pustila sa do jedla.

Hlavné postavy: Unbroken

Andy Cohen

Lucy Morgan

Dany Treshman






Vždy buď sama sebou! -45-

              Hľadeli sme za Alice, na čo sa mamka opäť rozplakala. Došlo mi, že ju to trápi ešte viac ako nás. Podišla som k nej a objala som ju. Ticho mi vzlykala na pleci a aj ja som v hrdle cítila hrču emócií ktoré sa chceli dostať von. Chcela som sa toho toľko spýtať, ale niečo vo mne mi to nedovolilo. Počkala som, kým sa mamka ako tak upokojí. Utrela si slzy, zhlboka sa nadýchla a šla si zaliať kávu. Bez slova si vzala cigarety a šla do záhrady. Prepokladám, že Alice nič z tohto nejedla. Postavila som sa k šporáku a dorobila som vafle. Vďaka špeciálnej forme to bolo celkom ľahké. Ako robiť palacinky. Vypla som oheň a na tanier som naložila vafle. Na kraj taniera som vybrala trocha z každého, do ruky chytila šľahačku a vybrala som sa za Alice. Zaklopala som. Keď som si uvedomila, že klopem do vlastnej izby, zasmiala som sa a vošla som. Alice sedela so sluchátkami v ušiach na posteli a hľadela von oknom. Neplakala. Len flegmaticky pozerala von. Až sem som počula ako jej na najväčšej hlasitosti v ušiach hrá The script. Položila som pred ňu tanier s vaflami a stiahla som jej sluchátka z uší. ,,Nerob jej to ťažšie," poradila som jej. Otočila sa ku mne a s hnevom prehodila.
,,Ja jej to nemám robiť ťažšie?! A čo ja?!"
,,Ako môžeš byť taká sebecká? Nenapadlo ťa, že pre ňu je to oveľa ťažšie ako pre nás?!" Začínala ma štvať. Do očí sa jej nahrnuli slzy. ,,Ale čo ja a Charlotte?" Slza jej skĺzla po líci a tak som ju zotrela. ,,Je mi to ľúto," objala som ju, no v skutočnosti som nevedela čo iné urobiť. Odtiahla sa a postavila sa. Nechápavo som na ňu pozrela. ,,Idem za Niallom." Z kresla si vzala hnedú dlhorukávovú košeľu a vyšla z izby. Zmenila sa. Inokedy by bez mejkapu a 3hodinového vyberania, čo si vezme na seba, nevyšla ani z domu. Takto, len v ledabolo zopnutom cope, sivých gatiach a bielom tielku vybehla preč. Neviem či sa mám tešiť alebo čo. Vzdychla som si a zišla som dole za mamkou. Našla som ju sedieť na kresle, ako fajčí už ani neviem koľkú cigaretu. Postavila som sa oproti nej a oprela som sa o zábradlie.
                  Tým, že by som plakala a prosila, by som nič nevyriešila. I keď som na to mala neuveriteľnú chuť. Pravdepodobne by se tam plakali ako malé deti a k ničomu by sme sa nedostali.
,,Kedy?" Spýtala som sa len.
Zahasila cigaretu a otočila sa ku mne. ,,Máme tam vybavený bytík, asi 10 minút od centra. Ten máme zajednaný do 5.apríla. Teda máme ešte asi 2 týždne, aby sme všetko vybavili. Teda, aby som všetko vybavila."
,,A čo škola?" Hlesla som. Čo Magie? Čo Trisha? A čo volejbal? Mala som toľko otázok.
,,V Londýne je pedagogická škola. Prehlásime ťa. Dokonca nemusíš byť ani na internáte, je len pár minút od bytu. A s volejbalom je mi to ľúto." Prišlo mi čudné, že najviac mi bude chýbať práve ten. Môj únik z reality. A holky, vždy tu, vždy so mnou. A teraz to bude preč. Nechala som ju tam sedieť a šla som do izby. Keď som sa pozrela von oknom, prekvapene som si pretrela oči či sa mi nesníva. Z auta vystupoval Harry a vyberal mobil. Z druhého konca izby sa ozvalo zvonenie a tak som rýchlo zbehla dole, ani som nedvihla. ,,Maličká," usmial sa a ja som pocítila niečo, čo doteraz nikdy. ,,Čo tu robíš?" Spýtala som sa prekvapene a viedla som ho do izby. ,,Alice k nám prišla a Niall ju donútil všetko nám povedať." Doteraz som to zvládala. Ale toto bolo príliš. Slzy sa vykotúľali spod viečok a razili si cestičku niekam do sveta. ,,No tak, neplač," utieral mi Harry slzy, no také množstvo by sa nedalo zastaviť ani tisíckou rúk.
              Ľahli sme si na posteľ a objal ma. Ležala som pri ňom schúlená a cítila som sa taká maličká. Slzy stekali a ja som nemala silu ani chuť ich zastaviť. ,,Chceš sa o tom rozprávať?" Spýtal sa Harry potichu a ja som prikývla. Nepýtal sa, čakal. A tak som začala rozprávať. Rozprávala som o všetkom čo ma trápi. O otcovi, ku ktorému nemám takmer žiadny vzťah a ktorý by som chcela mať. O Lauren a o volejbale. O sťahovaní. O Maggie a jej trápení. O tom, aká som rada, že som sa s ním stretla. Prosila som ho, aby mi vždy hovoril pravdu. Pretože už nevládzem. ,,Vieš, ľúbim ťa ako nikoho. Tak sa so mnou prosím nehraj." Na to ma silnejšie zovrel a pritisol si pery k môjmu uchu. ,,Nikdy, počuješ?! Nikdy by som sa s tebou nehral! Ľúbim ťa, maličká!" A ja som cítila, že to myslí vážne. Zavrela som oči a v tom momente som stratila pojem o realite. Ostávali len Harryho ruky tesne obopnuté okolo mňa a niečo, čo ma unášalo ďaleko preč.
Existuje niečo ako jarná depresia? Musí také niečo existovať! Veď teoreticky je všetko dokonalé, no ja mám aj tak pocit, že toto nie je môj život. Že sa ľudia menia a 1D tak isto. Keď mi to docvaklo, aký plač som spustila, nechcite vedieť. Nie konkrétne môj prípad ale keď sa vám začnú ľudia vyhýbať kvôli tomu že ste directioner, to už je iné niečo.

Potrebujem niečo, čo mi vnikne do života a bude mi to zamestnávať myšlienky 24 hodín denne! Niekto nejaké nápady? Nie? Aj som si myslela. Prepáčte že sa tu takto vylievam, ale na to je blog. Na písanie myšlienok nie? Už nepomáha ani len prívesok štvorlístku, pri ktorom som mala vždy lepší pocit. Mala som pocit, že je tu pri mne. Iste viete kto, ale teraz.. Jednoducho neviem..

No nič. Rozhodla som sa, že okrem VBSS dnes pridám aj novú časť poviedky, budem očakávať vaše názory :)

17. marca 2012

Vždy buď sama sebou! -44-

           Sadla som si na zem a Alice vytiahla zo skrine takmer zabudnutú gitaru. ,,Páni," usmiala som sa. ,,Možno už na nej ani nevieš hrať." Zabrdla som do nej, na čo prevrátila oči, posadila sa na posteľ a skúšobne pobrnkala po pár strunách. Vrhla na mňa kontrolný pohľad a spustila. Začala vybrnkávať akýsi song, ktorý som sprvu nespoznala. Potom som zahvízdala. Uvedomila som si, že hrá More than this od chalanov. Keď prestala, hľadela som na ňu s otvorenými ústami. ,,Kedy si sa stihla naučiť takto hrať?" Mykla plecom. ,,Mala som veľa voľného času." Wau. Naposledy som ju počula hrať asi pred pár mesiacmi. Teda, neviem či sa to dalo nazvať hrou. Len niečo bez melódie nesúvisle brnkala. ,,Máš už aspoň niečo? Nejaký text?" Spýtala sa ma po chvíli a ja som záporne pokrútila hlavou. ,,Kedy som to podľa teba mala stihnúť?" Opäť pokrčila plecami a odložila nabok gitaru. Natiahla sa po čistý notes, pohodlne sa usadila a pozrela na mňa. ,,Ideme na to?" Usmiala sa a tak som si tiež vzala notes. Boli 4 hodiny poobede. Viem to, všimla som si, že presne odbili keď sme začali. Nechcite vedieť čas, kedy sme skončili. Dokončovali sme nejaké maličkosti, keď sa zdola ozvalo otvorenie dverí. Rýchlo som mrkla na hodinky. Bolo 9 večer. Vstúpil do mňa neuveriteľný hnev, ale aj úľava zároveň. Pozreli sme na seba a bleskurýchle sme zbehli dole. V predsieni stála mama, no nedalo sa povedať že by bola v poriadku.
           Hľadeli sme na ňu a neboli sme schopné povedať ani slovko. ,,Čo sa na mňa tak pouvráte? Teda,.. Pozeráte. Čo sa na mňa tak po-zeráte?" A my sme boli ticho. ,,Idem preč," hlesla Alice a vybehla do izby. Počuli sme ako zavrela dvere. Teda, ako nimi z celej sily treskla. ,,Čo jej je?" Spýtala sa mama prekvapene a obzerala sa okolo seba, akoby nevedela kde je. ,,Čo myslíš, čo jej je?" Krvi by ste sa vo mne nedorezali. ,,Čo ja viem," mykla plecom a začala sa vyzúvať. Takmer sa prekotila a len tak tak som ju stihla zachytiť. Do nosa mi udrel pach alkoholu a dvihol sa mi žalúdok. Nenávidím alkohol! Jednoducho nenávidím. Nikdy som nepila. Mnohokrát ma volali, vraj zapiť hento a tamto. Raz som ochutnala, myslím, že vodku. Keď som ju s hroznou grimasou prehltla, bola som všetkým na smiech. No keď som videla, čo alkohol robí s ľuďmi ktorí piť nevedeli a stačilo mi. Pomohla som jej dať dole bundu a podopierajúc sa o mňa prešla do obývačky. V strede obývačky som s ňou zastala a zhodnotila, že po schodoch jednoducho nevyjde. ,,Poď sem," potiahla som ju ku gauču. Rýchlo som vybehla do spálne a zobrala som z postele pyžamu a paplón. Keď som nakukla do našej izby, bola tam tma, gitara odložená v roku izby. Alice bola zavŕtaná pod paplónom a spala. Alebo chcela aby som si myslela, že spala. Nechala som to tak a zišla som do obývačky. ,,Obleč sa do pyžama," povedala som mame, no ignorovala. ,,Mami, musíš sa prezliecť do pyžama." Nič. Vzdychla som si a začala som ju prezliekať. Sťažka si môžem myslieť, že vedela, čo sa okolo nej deje. Zakryla som ju, vypla som telku a dúfala som, že nebude grcať. Povypínala som svetlá a vyšla som do izby. Nie som zlá sestra, ale vôbec sa mi nechcelo riešiť s Alice, čo sme videli. Tak som pristúpila na jej hru a bez slova som si ľahla spať.
           
             Zobudila ma prenikavá vôňa vafiel. Pomaly som otvorila oči a mohutne som zívla. Odkopla som paplón a položila som nohy na studenú zem. Naslepo som šmátrala po papučiach až som ich nakoniec našla. Nejako som sa vypotácala z izby a šla som za vôňou. Keď som prišla do kuchyne, pri šporáku sa zvŕtala mama a nebolo na nej ani náznakom poznať, že by sa večer dialo niečo, čo sa nemalo. ,,Dobré ráno," prehodila mama opatrne. Až príliš opatrne, takže si to musí pamätať. ,,Dobré," povedala som jednoducho a vzala som si vafľu. Na stole stálo pripravené všetko. Džemy, nutela, ovocie, šľahačka, ba dokonca aj rôzne posypy. Keďže Alice v posteli nebola, asi už tu bola. A keďže som ju tu nikde nevidela, asi zdrhla. ,,Stretla si sa s Alice?" So smutným výrazom sa ku mne otočila a pokrútila hlavou. Spodná pera sa jej triasla a len krútila hlavou. Keď prehovorila, spoza viečok sa jej vykotúľali slzy. ,,Nechce so mnou hovoriť," zasmrkala a otočila sa k sporáku. ,,Mami, ako prepáč, ale čuduješ sa?!" Nehybne mi stála otočená chrbtom a triasla sa. ,,Nečudujem," vytlačila zo seba nakoniec. ,,Strašne sa za seba hanbím. Vieš že nepijem často," hľadela na mňa a videla som na nej, že potrebuje aby som jej potvrdila čo vraví. Prikývla som a čakala som čo povie. Kedy sa konečne dostane k vysvetleniu. Takže asi nedostane. Natrela som si vafľu jemnou vrstvom nutely, šlahačka a posýpky. Aj by som si zatlieskala, ale... Keďže to nevyzeralo, že mi niečo vysvetlí, vzala som to do svojich rúk. ,,Prečo sa včera stalo to, čo sa stalo?" Sústredene som hrýzla do vafle a čakala som. Bola ticho, a ja som ho neprerušila.
            Do domu vbehla Alice, a keď si všimla, že sme v kuchyni, zvrtla to a vybehla do izby. Mamka sa za ňou pozerala a zase sa rozplakala. Nechala vafle vaflami a sadla si oproti mne. Zhlboka sa nadýchla a pomaly vyslovila. ,,Vyhodili ma z práce." Prestala som prežúvať, pretože zrazu tak chutná vafľa chutila ako cement. ,,Prosím?!" Spýtala som sa prekvapene. Mama sa na mňa pozrela a takmer prosebne povedala: ,,Nerob mi to ešte ťažšie." Rozmýšľala som, no nebolo o čom. ,,A teraz čo?" Práca sa hľadá ťažko. Až také šťastie mama nemá, aby si len tak našla prácu. ,,To je tá druhá časť," povedala potichu. ,,Teta Joy pre mňa prácu má." Teta Joy, otcova sestra sa vydala v 18 a presťahovala sa niekam preč. Neboli sme s ňou v kontakte takmer 3 roky. ,,Ale, .. veď to je skvelé, nie?" Spýtala som sa s nádejou. Mamka sa pousmiala a pokrútila hlavou. ,,Tá práca je v Londýne." Pozrela som sa, či dobre počujem. Hľadeli sme si do očí, no ani jedna neuhla. Zrazu sa vo dverách objavila Alice. ,,To si robíš srandu, že?!" Posledné slovo zvreskla a mamu aj mňa myklo.

15. marca 2012

Vždy buď sama sebou! -43-

            Keď sme prechádzali cez chodbu, pohľad mi padol na hodinky. Potiahla som Harryho za ruku a zastavila ho. ,,Zlato, budem musieť ísť." Pokrčil čelo a smutne na mňa pozrel. ,,Už?" Chytil ma za ruku a pritiahol ma k sebe. ,,Dnes má prísť otec." Pokrčila som plecami. ,,A po ďalšie, nezabudni že musím napísať pesničku. Teda," uškrnula som sa, ,,pokúsiť sa o to." ,,Určite bude perfektná." Usmial sa, na čo som ho drgla. ,,Perfektná, to určite." Odfrkla som. ,,Just shut up, honey." Pobozkal ma a spolu sme šli do obývačky. ,,Alice?" Oslovila som sestru, ktorá sedela tesne pri Niallovi a o niečom sa potichu rozprávali. Pomaly ku mne dvihla pohľad a čakala. ,,Musíme ísť." Zamračila sa a narovnala sa. ,,Na čo?" ,,Dnes má prísť otec." Do očí sa jej vkradla akási tvrdosť. ,,Nemám potrebu sa s ním stretnúť." Bože, čo to s ňou zase je? Niall do nej drgol a prihovoril sa jej. ,,Nehraj to. Choď domov," a usmial sa. Dlho si hľadeli do očí, až sa nakoniec postavila. ,,Kde sú chalani?" Spýtala som sa Nialla, ktorý ukázal von na záhradu. Nechala som ich tam a vybehla som za nimi.
          ,,Zayn? Liam? Kde ste?" Nikde neboli a tak som usúdila, že sú možno v domčeku. ,,Ste tu?" Vbehla som dovnútra, kde som ich našla ako sa o niečom rozprávajú. ,,Nicole," usmial sa Liam a pokynul mi, aby som si prisadla. ,,Sorry chalani, len som sa prišla rozlúčiť." ,,Už ideš?" Prekvapene sa spýtal Zayn, a postavil sa zo sedačky. ,,Musím," pokrčila som plecami. ,,Nezabudni na skúšku," žmurkol na mňa. ,,Aj pre to musím ísť, kým ja niečo vymyslím. Teda ak vymyslím." Zayn ku mne podišiel a a zatriasol so mnou. ,,Niečo vymyslíš!" ,,Jasné že hej," pridal sa Liam a usmieval sa ako slniečko na hnoji. ,,Dík," uškrnula som sa. Vtedy do domčeku vbehla Alice. ,,No ideš už?" Ostala stáť vo dverách s rukami v bok. ,,Veď hej," smutne som sa usmiala na chalanov. ,,Ahoj Nicole, čau Nicole," ozvalo sa a ja som vyšla za Alice. V predsieni stál Harry s Niallom. ,,Môžeme?" Usmial sa Harry a podal mi ruku. S radosťou som ju chytila a spolu sme išli do auta. Niall sedel vzadu s Alice a ja vedľa Harryho vpredu. V rádiu hralo Stereo Hearts od Maroon5 a my sme boli ticho. Za pár minút sme boli doma. Harry nechal motor bežať a vystúpil. ,,Dúfam, že tentoraz sem nedôjde moja mama," uškrnula som sa. ,,Snáď nie, to by som nemohol urobiť toto," usmial sa a jemnulinko ma pobozkal. To ma samozrejme vyprovokovalo a tak som ho objala okolo krku. Bol to jediné čo som cítila. ,,Ehm," ozvala sa Alice a čím si odo mňa vyslúžila hnusný pohľad. ,,Ahoj," usmiala som sa na Nialla a Harryho som posledný krát objala. Alice sa s ním tiež objala, no bolo to o niečo dlhšie objatie.
               Keď sme vošli do domu, všade bolo ticho. ,,Mami?" Zvolala som, no nikto sa neozýval. Začudovane sme na seba pozreli. Ja som vybehla po schodoch, Alice šla do záhrady, no všade sa ozývalo len naše volanie. ,,Zavolám jej," ozvala sa Alice z prízemia, tak som za ňou zišla. Telefón zvonil, zvonil a zvonil a mamka nedvíhala. ,,Zavolaj otcovi," poradila som jej. Alice sa začala celá triasť. ,,No tak, možno sa len niekde zabudla," vravela som jej. Moja sestra nezvláda takéto situácie. Aj keď sa vlastne nič nedeje, začne panikáriť. Otec telefón nedvíhal tiež. Fajn, už som mierne začínala panikáriť aj ja. Dnes mala mať mamka voľno, tak nechápem. Alice na mňa hľadela a v očiach jej svietilo obrovské otázniky. Bezmocne som pokrčila plecami a sadla som si na stoličku. Nechcela som myslieť na nič. V hlave som mala stále výkričník pri Lauren. ,,Ty čo s Niallom, nebodaj...?" Nechala som otázku visieť vo vzduchu. Alice sa konečne pousmiala, ale pokrútila hlavou. ,,Určite nie. S Charlotte nám to klape. Ale Niall je strašne fajn. Rozprávali sme sa o tom, že aj on má kamarátku ktorá je na dievčatá." Prekvapene som vydýchla. Nečakala by som, že Niall sa s Alice bude o takom niečom rozprávať. Keď mi Harry opisoval chalanov, Nialla vykreslil ako toho najhanblivejšieho, čo sa dievčat týka. ,,To je fajn," usmiala som sa na ňu. Opätovala mi úsmev a poťahovala si hánky. ,,Nerob to, poprosila som ju, pretože som neznášala keď to robí. Prevrátila očami ale prestala. ,,Poďme si pozrieť nejaký film, nechcem na nič myslieť," navrhla a vstala. Potom ma napadlo, že ja vlastne mám inú prácu. ,,Nemôžem," pokrútila som hlavou. ,,Musím napísať nejakú pesničku." Alice na mňa prekvapene pozrela, no v očiach mala ohníčky radosti. ,,Môžem ti pomôcť? Aspoň si prevetrám gitaru." Povedala som si, prečo nie? Aj tak netuším ako sa také niečo robí. Alice nehrala často na gitare, ale hrať vedela. Zvykla hrať keď mala zlú náladu, jednoducho sa zavrela v izbe a brnkala si. ,,Jasné," usmiala som sa.