Vždy buď sama sebou! -54-

Prešli dva dni a Niall sa Alice neozval. Ona to rešpektovala, ale bolo vidno, ako ju to vo vnútri ničí. Na 15 ročné dievča je toho skrátka príliš. Snažila som sa to ignorovať a utešovala som sa myšlienkou, že si to medzi sebou vybavia. Ale nedalo sa.
-Harry?- Zavolala som v jedno popoludnie Harrymu. Vedela som, že má skúšku, no svoj plán som mala v úmysle dotiahnuť až do konca.
-Ahoj zlato.- Potešil sa.
-Chalani ťa môžu počuť, že?-
-Hej.-
-Tak prosím ťa prejdi niekam, kde ťa počuť nebudú.- Poprosila som ho a ako tiger v primalej klietke som sa prechádzala po byte.
-Vykonám.- Zasmial sa. -Hotovo. Čo sa deje?-
-Ako je na tom v poslednej dobe Niall?-
-Úprimne? Na hovno. Chodí ako bez duše a vkuse pozerá na telefón. To s Alice ho dosť vzalo.- Ešte v ten deň som povedala Harrymu pravdu o Alice. Nechcela som, aby sme mali pred sebou tajnosti. Potom by sa to dozvedel od niekoho iného a bol by nahnevaný. Skrátka som to chcela zo seba dostať.
-Alice je na tom podobne. Harry, ja.. Ani neviem ako to mám vysvetliť. Viem, že Alice mu nezavolá ešte dlho. Nechce sa vnucovať alebo niečo také, vieš. Musíme s tým niečo urobiť.- Ukončila som svoju reč, zatiaľ čo Harry ma bez slova počúval.
-Nerád sa starám do vecí druhých ľudí, ale vyzerá to tak, že máš pravdu. Takže?- Prenechal mi iniciatívu.
-Práveže netuším.- Vzdychla som si a sadla som si do kresla.
-Okej teda. Nechaj to na mňa. S chalanmi niečo vymyslíme, sľubujem.-
-Ďakujem.-
-To je samozrejmosť, maličká. Paul ma tu pucuje, už musím ísť. Ľúbim ťa, ahoj.-
-Ahoj.- Povedala som už nemému telefónu. ,,Tak to by sme mali," povedala som si pre seba a vyšla som do izby. Odkedy sa Alice s Niallom pohádali, alebo ako to mám nazvať, bývala celé dni zavretá v izbe. A ja s mamkou sme si na to bohužiaľ zvykli. Nedalo sa s ňou rozprávať, pretože sa do toho akoby nútila. Nemalo to zmysel a tak sme tomu nechali voľný priebeh. Musím prísť na iné myšlienky, rozhodla som sa a z nástenky som vzala pripichnutý papierik. Vytočila som číslo a čakala som.ô
-Ahoj Sarah. To som ja Nicole zo Starbucksu. Neskočíme von?-
-Jasné. O hodinku končím, prídem k tebe.-
-Platí.- Nadiktovala som jej adresu a rozlúčili sme sa.

,,Ahoj," usmiala som sa na Sarah, ktorá stála vo dverách.
,,Čauko," usmiala sa aj ona a úplne samozrejme vošla dnu. ,,Vyzerá tu tak prázdno," rozhliadala sa okolo. Postavila som sa k nej a snažila som sa na náš byt pozerať jej očami. Fakt to tu bolo prázdne.
,,Len prednedávnom sme sa prisťahovali," vysvetľovala som a šla som si do kuchyne naliať džús. ,,Dáš si niečo?" Zakričala som jej, no odpoveď neprichádzala. Vošla som teda do obývačky a videla som, ako hľadí bez slova na nejakú fotku. Okamžite som vedela na akú. Keď som prespala u chalanov, večer sa urobilo strašne veľa fotiek, pred tým, ako sme sa s Harrym odkradli. Sedela som Harrymu na kolenách a on mi robil rožky, somár. Ostatní boli všelijako porozhadzovaní na gauči alebo stáli za ním. Nastaviť foťák na samospúšť bolo pre nich ako maturita, prisahám! A kým sme našli niečo dostatočne vysoké a rovné, aby na tom foťák držal? Ani nechcite vedieť. Na druhý deň mi ju Liam dal, vraj aby som náhodou nezabudla. Ako keby sa to dalo, zabudnúť na nich. Stali sa súčasťou mňa tak rýchlo a nenápadne, že nezabudnem už ani keby chcem.
,,To si zo mňa robíš srandu?" Vypliešťala na mňa oči a ja som sa neubránila smiechu.
,,Vyzeráš ako prišlapnutá žaba," smiala som sa. ,,Ale nerobím, sú to oni."
,,Páni, niekto tu má šťastie," zahvízdala.
,,Ale prosím ťa," mávla som rukou. ,,Môžeme ísť?" Spýtala som sa jej, na čo prikývla a vyšli sme z domu.
,,Tak, koľko to máš vlastne rokov?" Spýtala som sa jej a rozhliadala som sa okolo.
,,Dnes mám 22," usmiala sa pyšne.
,,Tak to teda všetko najlepšie prajem!"
,,Ďakujem. Nechceš to so mnou osláviť?" Žmurkla na mňa. Harry nemá rád keď pijem, nemala by som... Čo oči nevidia, to srdce nebolí...
,,Prečo nie," uškrnula som sa. Nakoniec sme zapadli do malého baru niekde skoro na konci Londýna. Ešte že je piatok, pomyslela som si, keď mi doniesli piaty strik.
,,Poď tancovať!" Zavolala som Sarah v nálade a spoločne sme šli na parket. Hudba mnou prúdila, vlievala sa ďalej a ďalej, až som nakoniec úplne prestala vnímať okolie. Bola som tam len ja a hudba, Cítila som, ako mi pot steká po chrbte, čele a krku. Bolo mi strašné teplo! Musím sa napiť, prebleskla mnou myšlienka a prišla som k stolu. Keď už som raz sedela, nechcelo sa mi naspäť. Celá ja.
,,Prineste mi vodku!" Povedala som čašníčke, ktorá na mňa síce skúmavo pozrela, no doniesla ju. Raz-dva som ju lupla do seba. Chvíľu to štípalo, no potom sa mi po celom hrdle a žalúdku rozlialo teplo. Priblbo som sausmevala a snažila sa zapamätať si vzor na stene oproti mne. Žltá, hnedá, čierna, štvorček, žltá, hnedá, čierna, štvorček, žltá, hnedá, čierna štvorček,...
,,Vodku?" Ušrnula sa na mňa čašníčka opäť, pretože videla, že teraz by som asi súhlasila aj s popravou Madonny za účasti princa Williama.
,,Hneď tuto," ukázala som na stôl a potľapkala som po ňom. A tak mi ju doniesla. A ďalšiu, a ďalšiu a zase ďalšiu. Pri siedmom poháriku som sa stratila.
,,Sarah, pozri, vidíš to?" Spýtala som sa so smiechom Sarah, keď prišla k stolu. Ona až tak nepila, takže bola viac menej v pohode.
,,Čo také?" Pozrela na mňa s úsmevom. To, že sa smiala očividne na mne, som ignorovala.
,,Asi umieram," zasmiala som sa a ukazovala na okno, za ktorým sa svietilo. Ale iba na jednom bode. Vlastne to vyzeralo ako,...
,,Dopekla!" Zanadávala Sarah a rýchlo cezo mňa prehodila bundu. ,,Toto nie je dobré, musím ťa odtiaľto dostať," mrmlala si popod nos.
,,Nikam nechoď!" Prikázala mi a rozbehla sa na parket. Po chvíľke sa vrátila s akýmsi týpkom.
,,Ideme!" Prikázala mi opäť a vyšli sme z podniku. Chalan sa vybral za svetlom a zacláňal mi vo výhľade naňho.
,,Nie, umrieš, nechoď tam!" Kričala som za ním. ,,Sarah pusti ma, to je svetlo z tunelu, on umrie!" Vzpierala som sa v jej rukách.
,,Nevadí, nech umrie," rozosmiala som sa po chvíli. Je to jeho vec, no. ,,Pridaj, pán Sherman na nás čaká," súrila som ju a snažila som sa presúvať čo najrýchlejšie. ,,Hej, čiara, neutekaj!" Kričala som v na čiaru na zemi.
,,Kto je pán Sherman preboha?"
,,Predsa P.Sherman, 42 Wallabyway, Sydnes!" Rozosmiala som sa nahlas. ,,Stratil sa mi syn Fábio, vieš?" Rehotala som sa ďalej.
,,Bože, čo som to urobila?" Prevrátila očami, no neudržala smiech a smiala sa spolu so mnou.



,,Au!" Skríkla som, keď som spadla z postele. V hlave mi neuveriteľne dunelo a každý pohyb spôsoboval muky. Skúsila som otvoriť oči, no udrelo mi do nich také silné svetlo, že sami zreničky stiahli hádam aj do zadku. Dopekla kde to som? A čo som preboha robila včera? Pošúchala som si oči a opäť, tentoraz opatrnejšie som pomaličky otvárala oči. Fajn, som v posteli, ktorú nepoznám, v izbe ktorú nepoznám a nemám najmenšiu šajnu, ako som sa sem dostala.
,,Dobré ráno," ozvalo sa od dverí, kde stál akýsi chlap len v trenkách. Holly shit, povedzte mi niekto čo sa to tu deje?!
,,Bré," vytlačila som zo seba. Nastalo trápne ticho. ,,Čo tu robím?" Spýtala som sa a snažila som sa posadiť. Do hlavy mi však udrela taká bolesť, že som s hlasným zafunením klesla naspäť do postele.
,,Ty si to fakt nepamätáš?" Šepol sklamane a mne zovrelo všetko, čo sa zovrieť dá.
,,Čo,.. Čo si mám pamätať?!" Panebože, ochraňuj ma prosím, ale veľmi a hneď TERAZ!
,,V noci s tebou bola sranda," uškrnul sa.
,,V noci?" Šepkala som a snažila som sa spomenúť, čo sa dialo. Pamätám si ako sme tancovali a vzory na stene. Žltá, hnedá, čierna, štvorček,.. Prestaň! Okríkla som sa v duchu. Potom si pamätám ako sme sa na ulici smiali so Sarah...
,,Kde je Sarah?" Vybehlo zo mňa a obzerala, akoby mohla vyskočiť zo skrine.
,,Aká Sarah?" Spýtal sa s úsmevom a prišiel ku skrini. Žeby tam naozaj bola? Sklapni! Opäť ma okríkol môj rozum. Čo bolo čudné, pretože som mala pocit, akoby si môj mozog vzal dovolenku. Vyslovene som cítila, ako sa mi v hlave pohojdáva ceduľka: "Mám dovolenku! Termín príchodu? Nikdy!"
,,Josh! Ty si taký sprostý somár!" Ozval sa zrazu Sarahyn hlas odo dverí. Keď okolo neho prechádzala, ťapla ho po zadku.
,,Čo to? Kto to je?" Ukázala som naňho obviňujúco, zatiaľ čo on sa smial a triasol ako práčka.
,,To je môj priateľ Josh," vysvetlila mi Sarah a sadla si ku mne na posteľ.
,,Tu máš, pomôže ti to," podala mi pohár s niečím bielym. Nedôverčivo som sa napila som sa a takmer som to vypľula. Fuj, vyprošťovák!
,,Čo som včera robila?" Spýtala som sa a dúfala v čo najlepšiu odpoveď. ,,Buď ticho," skríkla som na toho Josha, na čo sa na mňa prekvapene pozrel.
,,To keby si vedela," uchechtla sa Sarah a začala rozprávať.

Unbroken (11)

Tým, čo čakali, ak niektorí čakali,... Here you are! :)

(štvrtok, 27.8.2012, moje narodeniny)

Plánovala som si urobiť deň, keď nič nebude robiť. Chcela som si užívať pocit 18 ročnej pred telkou. Môj plán mi hneď ráno prerušila Lucy, s Danym za chrbtom. V ruke niesla veľkú tortu v tvare štvorca, na ktorej bola naša spoločná fotka. Sotva som otvorila oči, už tam boli.
,,Happy birthday to you, happy birthday to you. Happy birthday dear Andy. Happy birthday to you!" Dospievali a čakali, kým sa vykotím z postele.
,,Ďakujem," usmiala som sa a rýchlo som sfúkla sviečky.
,,Zobuď sa, chcem tortu," drgol do mňa Dany a aj s tortou vyšiel z izby. Postavila som sa do dverí a počkala kým položí tortu. Keď sa otočil, celou silou som doňho hodila vankúš. Samoľúbo som sa usmiala a bleskovo som zavrela dvere. Presne ako som predpokladala, ozvalo sa duté buchnutie a vankúš narazil do zavretých dverí.
,,Neskoro, neskoro!" Zakričala som a prezliekla som sa do teplákových šortiek a jednoduchého trička na ramienka. Koľko je vlastne hodín? Napadlo ma a začala som po izbe hľadať mobil. Prechádzajúci deň som celý preležala pred telkou alebo v izbe. Nemala som pojem o čase, len zapadajúce Slnko mi približne dávalo najavo že sa končí deň. Odhrnula som oblečenie zo zeme a pod nimi bol položený telefón. Displej ukazoval 12:15. Pfúú, takto dlho som nespala už dlho. Asi som to vážne potrebovala. Keďže na dnes som opäť nemala naplánované vôbec nič, nemaľovala som sa, len som si rýchlo kefou prečesala vlasy. Z izby som vychádzala spolu s mohutným zívnutím.
,,Ruku na ústa, nič?" Ozval sa Dany od stola.
,,Ale veď hej," prevrátila som očami a sadla som si. Vzala som spred neho pohár pomarančového džúsu a schuti som sa napila.
,,Áno, Andy, vlastne som to nalial pre teba, prepáč že som si dovolil napiť sa z toho."
,,Ty čo máš dnes krámy?" Drgla som doňho a na tvár sa mu konečne vkradol úsmev.
,,Konečne," vzdychla som si veselo. ,,Ako dopadol romantický večer?" Nenápadne som sa uškrnula.
,,Veľmi dobre. Takú, ehm.. vzrušujúcu noc som dlho nezažil. Ale som na teba naštvaný!" Prehlásil opäť s vážnou tvárou. Prekvapene som naňho pozrela a čakala, čo z neho vylezie.
,,Prečo si mi nepovedala, že je Lucy tehotná?!"
,,To len toto ťa štve? Definitívne jej to potvrdila lekárka práve v ten deň, ty truľo! Myslíš že by ti to inak zatajila?" Pozrela som naňho pohľadom ktorý vravel za všetko. Takáto hlúposť mohla napadnúť len môjho Danyho.
,,Aspoň sa tešíš?" Ak predtým tamto bol úsmev, tak potom.. Usmieval sa tak moc, až som sa bála, že si ublíži. ,,Takže to beriem ako áno," spokojne som sa usmiala a oprela som sa o operadlo stoličky.
,,Ty veľmi dobre vieš, že som vždy chcel mať deti. Síce je to trocha skoro, ale aspoň môžem zrealizovať to, čo plánujem už pár mesiacov," sprisahanecky na mňa žmurkol a mne poskočilo srdce. Už, už som sa chystala spýtať, či je to to, čo si myslím, no do kuchyne vošla Lucy.
,,Tak oslávenec? Choď pre taniere, ja zatiaľ nakrojím tortu," povedala mi a Dany si pomädlil ruky. ,,Nenažranec," nazvala ho jeho pravým menom a ja som sa uškrnula. Keďže pred Lucy sme nemohli riešiť Danyho plány a pred Danym Lucy nemohla riešiť mňa a Nialla, tortu sme jedli potichu.
-Cŕŕŕŕn! Ozval sa zvonček pri dverách. Neochotne som sa postavila od stola a len námatkovo utrela ústa od šľahačky. Keďže kukátko sme nemali, nemala som ako zistiť, kto stojí za dverami.

,,Niall," vydýchla som prekvapene. Pred dverami stál Niall s veľkou kyticou a ešte väčším úsmevom.
,,Dobrý deň, slniečko," usmieval sa na mňa a prešľapoval z nohy na nohu.
,,Čo ty tu robíš?" Spýtala som sa a pustila som ho ďalej. Predsa ho nenechám stáť na chodbe, nie?
,,Nemáš dnes náhodou narodeniny?" Usmial sa potmehúdzky a podával mi malý balíček.
,,Niall, to si nemusel.. Čo to je?" Prevládla u mňa zvedavosť a dychtivo som balíček roztrhla. Zarazene som ostala civieť na to malé, čo som mala v ruke. Úplne neschopná slov.
,,Daj, zapnem ti to," pousmial sa Niall a ja som sa otočila. Opatrne mi pripol okolo krku jemný prívesok so štvorlístkom.Prehodila som si vlasy a opäť som sa na neho zahľadela. Možno pred ostatnými hrám to, že nie som až taká citlivá, ale to je klamstvo. Naučila som sa city uzatvárať do maličkej škatuľky a málokedy som jej dovolila, aby sa otvorila. Táto chvíľa ju však otvorila bez najmenších ťažkostí. Hodila som sa mu okolo krku a opakom ruky som si rýchlo utierala slzy, ktoré mi stiekli.
,,Ďakujem," šepkala som mu do ramena, ignorujúc fakt, že sa mu tam z mojich sĺz tvoril veľký okrúhly fľak. Len ma tíšivo hladil po chrbte.
,,Nechcem, aby si na mňa niekedy zabudla," usmial sa, keď som ho pustila a utrel mi slzy.
,,Andy, čo sa to tu.. Niall!" Padlo Niallovo meno po tretí krát. Dany prekvapene zastal pred nami a nechápavo hľadel na moje slzy. ,,Niečo mi ušlo?" Spýtal sa podozrievavo so zdvihnutým obočím.
,,Vôbec nič," povedala som a usmiala som sa. Pri tom som Niallovi očami dávala najavo, aby držal jazyk za zubami.
,,Okej, vôbec nechápem, čo tu robíš, ale keď už si tu.. Dáš si tortu?" Spýtal sa Dany a bratsky potľapkal Nialla po pleci.
,,Jasné, rád. Čauko Lu!" Odzdravil sa veselo Lucy, ktorá najprv prekvapene zastala, no potom sa usmiala.
,,Čau. Ako sa majú chalani? A Danielle? Nebola som s nimi od," rýchlo počítala, ,,od štvrtku."
,,Majú sa fajn, blázniví ako vždy. Čo ti poviem," pokrčil plecami. ,,Danielle je teraz niekde v Rakúsku,.. Myslím."
,,Čo robí v Rakúsku?"
,,Tancuje pre nejakého týpka. Nepýtaj sa na meno, nemám ani poňatia, ako sa volá."
,,Musím jej zavolať," zaumienila si a odbehla do vedľajšej izby.
,,Poď," chytila som Nialla za ruku a viedla som ho ku mne do izby. Zaujato si ju obzeral, študoval každú jednu fotku na poličke, čítal si názvy kníh zatiaľ čo ja som ho pobavene sledovala.
,,Máš to tu pekné," zvrtol sa ku mne a usmieval sa.
,,Ďakujem. Tak, čo budeme robiť?" Spýtala som sa, dúfajúc že vymyslí niečo zaujímavé. Z môjho plánu a la "deň ničnerobenia" vzišlo a mňa chytila akási euforická nálada.
,,Netuším," pokrčil plecami a tak som zapla telku. Kým ja som sedela na posteli, Niall si sadol na zem a oprel sa o posteľ. Rukou som mu automaticky prechádzala po vlasoch, delila blonďavé pramienky od tých tmavších, až nakoniec vyzeral ako ježko. Nakoniec som ruku odtiahla, na čo sa ku mne otočil.
,,Neprestávaj," poprosil. Vyzeral tak chutne, až som sa usmiala.
,,Dobre no, otoč sa!" Vyzvala som ho a opäť som sa mu hrala s vlasmi. So zatvorenými očami vyzeral nesmierne spokojne. Do izby nám vtrhla Lucy a keď nás zbadala, na tvári sa jej rozlial spokojný úsmev.
,,Ste spolu zlatý. Anyway, mám pre nás program," zatrilkovala. Obidvaja sme zdvihli hlavy a zvedavo čakali, čo vymyslela.
,,Budeme mať žúrku," oznámila.

Stála som pred skriňou a rozmýšľala, či sa mám nejako vyparádiť, alebo nie. Prečo by som mala? Uvedomila som si a zacapla som skriňu. ,,Tak toto teda nie," zjavila sa pri mne Lucy a opäť ju otvorila.
,,Nie, nie, nie.. Moc vyzývavé,.. Nie, nie. Mám to!" Zajasala a zo skrine vytiahla jednoduché šaty.
,,Šaty?" Pokrčila som nosom.
,,Tak vyber niečo!" Prikázala mi a tak som vybrala to, nad čím som uvažovala. Riflové šortky a kockovanú červenú košeľu.
,,Keby ťa nemám rada a keby nevyzeráš tak flegmaticky, ako vyzeráš, začnem sa s tebou hádať. Ale vidím že to nemá zmysel," pretočila očami a s úsmevom odišla. Keď má Lucy party náladu, nič jej ju nepokazí. Ani ja a moja večne flegmatická povaha. Čo väčšinou rada využívam. Rýchlo som sa prezliekla a šla som pripraviť posledné detaily. S Niallom sme poobede ešte skočili nakúpiť nejaké slané a sladké, zatiaľ čo na chalanoch a El bolo pitie. Pomohol mi doniesť veci a on potom odišiel domov sa pripraviť.
Zo skrinky som vybrala farebné misky a nasypala do nich arašidy, čipsy, pistácie a niečo, čo som nevedela identifikovať.
,,Hotovo," spokojne som prehlásila a hodila som sa do kresla. Vedľa mňa sa hodil Dany a vrhol mi pološialený pohľad. Lucy ho prehnala cez pol mesta aby kúpil pizzu a chlapec nemal na výber.
,,Nezabudni, že nemôžeš piť," pripomenula som jej, no ona len pretočila očami a zastala nado mnou s rukami vbok.
,,Naozaj si myslíš, že by som na niečo také zabudla?"
,,Ja len pre istotu," bránila som ja, no už ma nepočula a zase niekam šla. Byt bol poupratovaný tak, ako ešte nikdy v živote, prisahám. A to len preto, aby sme ho zase mohli porozhadzovať, pošpiniť, zasviniť,.. Skrátka všetken opak toho, čo sme dneska urobili. Hlbšie so sa zavŕtala do sedačky a pridala som hlas.
-Cŕŕń!! Zazvonil zvonček a ja som sa bezmocne pozrela na Danyho. Ten však pokrútil hlavou a tváril sa, že ho telka nesmierne zaujíma.
,,Podrazák!" Sykla som a horko-ťažko som sa vyhrabala zo sedačky. Prešla som k dverám, zhlboka som sa nadýchla a otvorila som. To, čo stálo za nimi ma skoro prevalilo, keď sa vrútilo do bytu. Ak som dobre počítala, do bytu vtrhlo 8 ľudí! Chalani s Eleanor a na moje obrovské prekvapenie Ed Sheeran s nejakou holkou. Keď som si to uvedomila, skoro som začala vrieskať od šťastia. Ed Sheeran je v mojom,.. Ehm, teda v našom byte! Upokoj sa Andy, nebuď ako malé posadnuté decko! Napomenula som sa v duchu.
,,All day, all night, Dj Malik!! Presne o tomto som hovoril!" Začula som Zayna, ako vykrikuje a so smiechom som zavrela dvere. A party sa môže začať.

Unbroken (10)

Som geniálna. James Bond môže ísť do horúcich pekiel! :D Na hodinku sa mi dnes uvoľnil byt a tak som sa sem prešmykla a rýchlo napísala časť. Srdce mi bilo ako o preteky, ale to nevadí, hlavne že ju tu pre vás mám :) Nech sa páči, holky.



(utorok, 25.8.2012)

        Hľadel na to, ako kreslím. Nebolo mi to nepríjemné, ale ani príjemné. Taký čudný pocit som mala. Šikovne som rozmazal nepodarený ťah uhlíka na predavačových ústach a vzdychla som si. Tváre neboli moja silná stránka a to ma štvalo. Každá je iná. Len iný sklon nosa a tvár dostáva úplne nový tvar. Presne to ma fascinovalo. Tak podobné a pri tom tak iné.
,,Čo je toto?" Ukázal na nedokončenú ruku predavača a smiešne pokrčil obočie.
,,Predavačova ruka. Teda, budúce," uškrnula som sa a precízne kreslila vlasy.
,,To si teda pozriem," vyhlásil samoľúbo a oprel si bradu o ruky.
,,Nepodceňuj ma," zasmiala som sa a predavačova ruka postupne dostávala tvar.
,,Wow," povedal a usmial sa. ,,Máš talent."
,,len rada kreslím," pousmiala som sa a podržala som hotový výkres pred očami.
,,Je to pekné," povedal a dal mi pusu na líce. Nezvyknutá na takéto prejavy som sa hanblivo usmiala a založila som si prameň vlasov za ucho. Prevalil sa na brucho a pozrel na mňa spod ofiny.
..Čo ideme robiť?" Spýtal sa. Vyzeral ako malé šteniatko.
,,Netuším," pokrútila som hlavou. Prižmúril oči a zahľadel sa do diaľky.
,,Povedz mi o sebe viac. Chcem vedieť všetko, čo mi dovolíš vedieť."
,,A čo by si chcel vedieť?" Pohodlnejšie som sa usadila a zahľadela som sa naňho.
,,Ako som povedal, všetko." A tak sme zabili 2 hodiny. Pýtal sa naozaj na všetko. Obľúbená farba, kniha, hudba, miesto, čas, počasie,... Jednoducho veci, na ktoré musel byť naozaj zvedavý, pretože to boli zdanlivo obyčajné veci. Nenásilne ma donútil spomenúť si na veci, ktoré som dávno zabudla. Asi ako jediný človek, ktorý ma spoznal, sa nečudoval môjmu vzťahu s Danym.
,,Je to ako medzi mnou a chalanmi," prikývol a spustil ďalší príval otázok.
,,Rodné číslo vedieť nechceš?"" Podpichla som ho.
,,To až neskôr, vieš," zasmial sa. ,,Tešíš sa do školy?"
,,Strašne. Nový ľudia, nové prostredie a činnosť, ktorú nadovšetko milujem," usmiala som sa.
,,Veru. Nie je nič lepšie, ako venovať sa tomu, čo máš rada," pritakal mi.
,,Rodičia ťa v kreslení podporujú?" Spýtal sa bezstarostne, no mne stislo srdce.
,,Oni,... Umreli keď som mala 2 roky," vytlačila som zo seba. Smutne na mňa pozrel a oprel si čelo o moje koleno.
,,Prepáč. Dám si ústa na zámok," povedal a aj to naznačil.
,,Je to v pohode. Som zvyknutá. Len to niekedy sakra bolí," povedala som a hrala som sa s nitkou trčiacou z rifľových šortiek. Prikryl mi ruku a dvihol mi bradu.
,,Vieš, že mne môžeš povedať čokoľvek," hľadel na mňa tými jeho modrými očami a ja som sa v nich strácala. Naprázdno som prehltla a prikývla som. Sklopila som zrak a sledovala som, ako mi popri nohe lezie lienka. Vzala som ju na ruku a počítala bodky. Lienka sedembodková. Liezla mi po ruke a snažila sa odletieť.
,,Tak teda leť, drobec," dvihla som ruku, lienka roztiahla krídla a odletela. Sledovala som ju, až kým mi nezmizla z pohľadu. Niall bol ticho. Akoby na niečo čakal. A ja som možno tušila, na čo.
,,Pred 16 rokmi sa v jeden deň vybrali rodičia preč. Poprosili tetu a uja, aby ma na ten čas povarovali. Bol to deň pred mojimi narodeninami. Až neskôr som sa dozvedela, že šli pre môj narodeninový darček. Bola som malá. Na otázku, kde sú moji rodičia, mi stačila odpoveď, že sú preč. Keby,.. Keby mi nechcú kúpiť ten hlúpy darček, nemuselo sa to stať," povedala som a prehrala som svoj boj so slzami. Nikdy som pred nikým nepovedala, čo si o tom myslím. ,,Radšej som tam mala byť s nimi," hlas mi zlyhal a ja som nechala emóciám voľný priechod. Už dlho som to potrebovala. V momente boli okolo mňa ovinuté Niallove ruky a mne to prvý raz v živote nevadilo. Jediné čo som chcela, bolo, aby ma niekto držal v náručí a ja som sa cítila takáto maličká. Nevnímala som nič iné, ako Niallove ruky, ktoré mi občas zotreli tečúce slzy.
,,Vieš že by si takto nemala rozprávať," povedal mi potichu. Prikývla som, no nič som nepovedala. Bála som sa, že keď prehovorím, rozplačem sa opäť, no v oveľa väčšej intenzite. Sedeli sme tam potichu, ani neviem ako dlho. A bolo mi to úplne jedno.
,,Nikdy som ani len nepomyslela na to, že takéto niečo poviem práve tebe," pousmiala som sa a zasmrkala som.
,,Ako to?" Spýtal sa a odtiahol si ma od hrude, aby mi videl do očí.
,,Ani neviem," pokrčila som plecami. ,,Jednoducho, ja nie som človek, ktorý sa často necháva ovládať emóciami."
,,Ty si taký môj truľko," zasmial sa a dal mi pusu. Od večera, keď sme spolu boli na streche tej budovy, to bola naša druhá pusa. A ja som pocítila to isté, čo na streche, len oveľa intenzívnejšie. Vnímala som našu blízkosť, to, ako nám takmer v rovnakom rytme búšia srdcia a fakt, že som tento moment nechcela zažiť s nikým iným, ako s Niallom.

V parku sme strávili ešte nejakú chvíľku, no potom sme pobalili moje veci a vybrali sme sa smerom k môjmu bytu.
,,Že ťa môžem chytiť za ruku?" Pozrel na mňa Niall. Teda, nepozrel. On ma hypnotizoval.
,,Rúcaš mi moje doterajšie pravidlá, Horan," drgla som doňho, no nechala som sa chytiť za ruku. Ruka v ruke sme sa prechádzali ulicami a užívali si letný podvečer. Keď sme prechádzali okolo skupinky ľudí, vybehli z nich malé dievčatá. Mohli mať asi tak 9 rokov, neviem. Dobehli k nám a zastali pred Niallom. Len tam tak stáli a usmievali sa.
,,Niall? Môžeme sa s tebou odfotiť?" Povedala menšia z nich a rozkošne sa usmievala.
,,Samozrejme, princezná," usmial sa Niall a kľakol si medzi ne.
,,Mohla by si nás odfotiť?" Usmiala sa tá druhá a podávala mi svoj mobil.
,,Samozrejme," usmiala som sa a vzala som jej ho.
,,Niall, objím ich trocha viac," povedala som Niallovi a on divečatá objal silnejšie. Videla som, ako im žiaria oči a trasú sa od šťastia.
,,Tak, povedzte: PRD!," zavelila som a oni sa rozosmiali. V tom momente som to cvakla a vznikla perfektná fotka.
,,Nech sa páči," podala som mobil späť dievčatku a čakala som. Obidve Nialla ešte raz objali a dali mu pusu na líce. Bolo to tak strašne milé, že som sa usmievala ako slniečko. Keď sa dievčatá vrátili k skupinke ľudí, Niall prišiel ku mne s úsmevom prinajmenšom takým veľkým, ako mám ja.
,,S deťmi to teda vieš," usmievala som sa a opäť sme sa vybrali dolu ulicou.
,,Dá sa aj nevedieť?" Pozrel na mňa naoko začudovane a potom sa rozosmial. ,,Neviem, možno je to tým, že aj ja som v podstate ešte dieťa," pokrčil bezstarostne plecami.
,,Som zvedavá, kedy sa to dieťa prebudí. Na to sa totiž teším," usmiala som sa.
,,Dúfam, že to tak skoro nebude. Ešte na mňa nie si zvyknutá a mohla by si mi ujsť," povedal a chytil ma za ruku. Všimla som si, že mi to už nerobí taký problém. A potešilo ma to! Pomaly sme sa blížili k bytu a stále sme sa mali o čom rozprávať.
,,Myslíš,.. Že by som mohol ísť hore?" Spýtal sa, keď sme dorazili ku dverám.
,,To nie je na mne," kúsala som si do pery. ,,Dnes mali mať Dany a Lucy romantický večer, vieš," vysvetľovala som mu.
,,Fíha," zapískal a usmial sa. Potom sa ku mne otočil a bol pár centimetrov odo mňa. ,,Takže sa uvidíme neskôr?" Spýtal sa s jemnými ohníčkami v očiach.
,,Samozrejme," usmiala som sa a objala ho. On sa odtiahol a dal mi pusu. Opäť ten elektrizujúci pocit, ah...
,,Tak ahoj zatiaľ," usmial sa posledný krát a odišiel. Hľadela som mu na chrbát, až kým nezmizol za rohom a ľahkým krkom som sa vybrala po schodoch.

Pred dverami som na chvíľu zaváhala, no usúdila som, že keď budem ako myška a rýchlo sa prešmyknem do izby, nič sa nestane. Čo najtichšie som sa snažila otvoriť dvere a opatrne som ich za sebou zavrela. Pohľad mi padol na lupene rozsypané po zemi a musela som sa usmiať. Dany ten romantický večer, či deň, vzal doslova. Z jeho izby sa ozval smiech a tak som rýchlo zaliezla do tej svojej. Zvliekla som zo seba veci a hodila sa na studenú posteľ- Zo zeme som zdvihla notebook a zapla twitter. Wonderful day :) Napísala som som jednoduchý tweet. Keďže bolo ešte skoro, zapla som obľúbený film a ponorila sa do deja. Vonku sa medzičasom úplne zotmelo a ja som sa rozhodla, že si vybavím ďalšie krásne dni.
-Alex?-
-Čau, kočena. No čo? Užila si si voľno?- Vyzvedala Alex, keď som jej zavolala.
-Užila, a ako.- Usmiala som sa. -Práve preto ti vlastne volám. Vadilo by, ak by som si vzala ďalšie 2 dni voľna?- Spýtala som sa.
-Mne by to problém nerobilo. Počkaj, je tu Glen, spýtam sa.- Do telefónu sa vkradol šum a matne bolo počuť, ako sa Alex rozpráva s Glenom.
-Vraj nie je problém, ale potom tu týždeň musíš byť.- Predala mi Glenov odkaz a ja som sa zaradovala.
-Ďakujem zlato.- Chystala som sa zrušiť, no Alex mi skočila do reči.
-Počkať! A čo tvoje minulé rande?- Ooops, s touto otázkou som nerátala.
-Poviem ti neskôr.-
-To určite! Vyklop to!- Zavelila a ja som rýchlo vymýšľala nejakú dobrú výhovorku.
-Fakt teraz nemôžem. Lucy a Dany majú vedľa mňa v izbe romantikuš večer, nechcem tu moc kecať.-
-Máš jedno šťastie.- Živo som si vedela predstaviť, ako sa prechádza s telefónom v ruke a prižmuruje oči. -Ale povieš mi to, že?-
-Jasné že hej.-
-Sľubuješ?- Panebože, help meeee...
.Sľubujem.-
-Už som spokojná. Uži si voľno, ja musím letieť. Pá bejbo.- Rozlúčila sa a v jednom momente ma zrušila. Len Alex mala dovolené volať ma rôznymi menami. Bolo to preto, lebo... Vlastne ani neviem. Nedala sa presvedčiť, aby s tým prestala. Bežne sa stávalo, že keď ma zbadala na ulici alebo niekde, zakričala na mňa: ,,Čmeliačik!" No viete si predstaviť, ako som sa musela cítiť. Časom som si však zvykla a prestala som to riešiť. Z Danyho izby sa začali ozývať čudné zvuky a tak som si radšej nasadila sluchátka a zapla hudbu na maximum. Len som tam tak ležala a s úsmevom na tvári som hľadela do blba.

Ooops

Dievčatá moje, mám problém! Mama mi dala ultimátum, ak chcem dopozerať Liamov twitcam a tým pádom nepôjdem na krúžok, tak mám zaracha na počítač do konca týždňa.

Viete, že vás nadovšetko milujem, ale twitcam od Liama jednoducho nemôžem vynechať. Naozaj sa na mňa nehnevajte, ale inak to nejde :(

Pridám sem poviedku potom čo najrýchlejšie, alebo sa ju pokúsim pridať cez mobil.
Takže do konca týždňa, ahojte :(

Vždy buď sama sebou! -53-

Všetky pohľady sa upreli na Alice a na mňa. Tá ostala stáť ako vyoraná myš a hľadela zas na mňa.
,,Pýtala som sa čo tu robíš?!" Vyštekla som podráždene. Už tak budem mať dosť veľký problém, že som tu ostala ja, nie to ešte Alice. A potom budem ja tá najhoršia, lebo som sa nepostarala o mladšiu sestru, fasa.
,,Nicole, zlato, možno by si nema..." Začal Harry no skočila som mu do reči.
,,Harry, toto sa ťa netýka!" Pozrel na mňa s nesúhlasom v očiach, no stíchol a začal jesť svoje raňajky. Všetci razom stíchli a Alice stále len stála a čumela na mňa. Vyšla som z kuchyne a prešla som do obývačky. Čakala som, že Alice pôjde za mnou, no keď nešla, zakričala som na ňu: ,,Alice!" Pomaly sa ku mne prišuchtala.
,,Čo tu robíš?" Spýtala som sa zase, no trocha tichšie, aby som nevykrikovala ako besná.
,,Prespala som tu, čo by som tu robila," odvrkla mi rovnako podráždene, aká som bola ja.
,,To mi došlo, predstav si! Ale prečo?"
,,Niall pre mňa došiel a potom som tu jednoducho ostala!"
,,Alice," stíšila som hlas, ,,prečo toho chalana ťaháš za nos?" Smutne na mňa pozrela a ja som v jej očiach videla všetken ten smútok, ktorý pociťovala. Prešla k sedačke a sťažka si na ňu sadla.
,,Vieš,.. S Charlotte nebudem môcť byť. A chcem cítiť, že ma niekto ľúbi. Hocikto! A Niall je strašne fajn chalan, rozumieme si aj bez slov a je mi s ním dobre. Niekedy to tak proste musí byť,.. Možno v Holmes Chapel sa mi to celkom prepieklo, ale Londýn tak zhovievavý nebude," ukončila svoju reč a musela som uznať, že má pravdu. Londýn je veľké mesto, plné predsudkov a odcudzovania. Prisadla som si k nej a objala som ju okolo pliec.
,,Al, aj tak. Musíš mu to povedať. Niekedy je priateľstvo viac ako láska," usmiala som sa na ňu. Hnev sa vyparil a ostalo len pochopenie a ľútosť. S ľudmi ako Alice sa život maznať určite nebude, to som si istá.
,,Sľúb mi, že sa s ním porozprávaš," uprela som na ňu pohľad a ona prikývla.
,,Sľubujem," povedala. To bol náš celý rozhovor. V pokoji sme sa vrátili do kuchyne a naraňajkovali sme sa. Všetci síce po nás hádzali ostražité pohľady. Hlavne Niall a Harry, takže som nachvíľu ostala v pomykove, či nás nepočuli. Keď sa však po chvíli tvárili celkom normálne, prešlo ma to.

      ,,Môžeme?" Spýtal sa Harry, keď vošiel do izby. Práve som si obliekla tričko a prečesala vlasy hrebeňom, ktorý som našla v kúpeľni. Netuším koho bol, ale bol super. Takže typujem, že Zaynov.
,,Jasné," usmiala som sa. ,,Ale musíš ma hodiť domov," povedala som a vzala som školskú tašku, ktorá bola hodená v kúte.
,,Načo?" Pozrel na mňa nechápavo.
,,Potrebujem sa prezliecť? Prehodiť veci? Namaľovať sa. Proste spraviť zo seba človeka," vymenúvala som mu, kým sme schádzali po schodoch. Doslova som cítila ako pretočil očami, ale nekomentovala som to. Niektoré veci proste chalani nepochopia. Jemu sa to hovorí, keď sa neučí. Celé dni robí len to, čo ho baví a užíva si s chalanmi. Nechcem povedať, že nič nerobí, to nie, ale má to oveľa jednoduchšie. Z kuchyne k nám došla už oblečená Alice a za ňou cupital Niall. ,,Tak ahoj," usmiala sa na neho, objala ho a snažila sa ignorovať môj pohľad. Cesta prebehla v tichosti, čo bolo čudné.
,,Skočíme niekam po škole?" Spýtala som sa Harryho, keď už Alice vystúpila a šla do domu. Pretiahol tvár a zamračil sa.
,,Dnes nemôžem, máme skúšku, ale pokúsim sa vyvliecť, sľubujem," usmial sa a zamračený výraz zmizol ako mávnutím čarovného prútika. Prstom som mu ťukla po nose a dala som mu pusu.
,,Tak ahoj," usmiala som sa a vybehla som do domu. Alice sa bleskurýchle vypratala po schodoch do izby, takže mamka ostala na mňa. Ako vždy, samozrejme. Vošla som do kuchyne, kde sedela a pila kávu, no skôr ako som stihla prehovoriť dvihla ruku.
,,Toto vyriešime poobede, nechcem si kaziť ráno," povedala a ja som vôbec neprotestovala. Rýchlo som vybehla do izby, prezliekla sa, učesala sa,.. No skrátka všetky tieto veci, ktoré patria k môjmu každodennému rituálu.
S Alice sme sa na konci ulice rozdelili, keďže ona mala školu na druhom konci Londýna. Keď som prišla do školy, bolo 7:58, takže do triedy som vbehla tesne pred zvonením.
,,Ale, ale, si tu druhý deň a už meškáš?" Spýtala sa ma presladkým hlasom Miranda a obzerala si dokonalé manikúrové nechty.
,,Vidíš to," odpovedala som jej, a radšej som sa začala venovať Megan.
,,Počúvaj, neskočili by sme dnes niekam?" Usmiala som sa na ňu, zakiaľ si ona niečo sústredene čarbala do zošita. Keď ma ignorovala, zamávala som jej rukami pred očami, načo sa strhla. Z uší si vytiahla tie najmenšie slúchatká, aké som kedy videla a pozrela na mňa.
,,Prepáč, vravela si niečo?" Spýtala sa a ako ospravedlnenie ukázala na sluchátka.
,,Že či dnes niekam neskočíme," usmiala som sa opäť a sledovala som, ako sa na mňa pochybovačne pozrela. ,,Nemusíš, ak nechceš," rýchlo som zahovárala, no na moje prekvapenie sa usmiala. Inokedy zamračenú tvár jej zjemnil krásny úsmev. Odložila papiere s kresbami a otočila sa ku mne.
,,Jasné, budem rada," povedala, no do reči jej skončil zvonček. To len ja mám pocit že nás vždy preruší zvonček?! Počas hodiny trigonometrie mi rýchlo postrčila papierik s jej telefónnym číslom, ktorý som si bezpečne ukryla do peňaženky.
Celý deň som strávila viac-menej s Megan a rozprávala som sa s ňou. Ukázala sa, ako dobrý spoločníčka. Neustále sa smiala a rozprávala mi rôzne príhody z novej školy. Ako Laura prilepila panáčikovi na chlapčenskom záchode sukňu a celá škola sa náramne zabávala na chalanoch, ktorý nerozhodne stáli pri dverách a nevedeli čo mali robiť. Nechápala som, čo mohlo byť zlé na tejto veselej holke.
,,Tak ti zavolám, okej?" Usmiala som sa pred školou a šla som domov. Mamka doma nebola, takže som mala o pár hodín pokoja naviac. Teda, to som si iba myslela. Keď som šla po schodoch do izby, začula som z Alicinej izby Niallov hlas. Pripravená tam vtrhnúť som takmer prepočula, o čom sa rozprávajú.

           ,,To bolo dobré," smiala sa Alice s Niallom. Potom však stíchla. Ty, Niall, potrebovala by som sa s tebou porozprávať," povedala potichu, takže som musela pritlačiť ucho na dvere. Ja viem, načúvať sa nemá, ale uznajte, táto situácia si to žiadala.
,,Počúvam," povedal Niall ešte stále veselým hlasom. Vedela som, že si Alice kuše spodnú peru a rozmýšľa ako mu to povedať. No tak Alice, posmeľovala som ju v duchu.
,,Ty,.. Cítiš ku mne niečo viac?" Odhodlala sa napokon. Ak predtým bolo v izbe ticho, tak toto som ani nevedela pomenovať. Až na chodbu som cítila, ako atmosféra v izbe zhustla.
,,Zatiaľ nie. Ale myslím, že sa k tomu pomaly dostávam," neochotne pripustil Niall.
,,Tak, musím ti niečo vysvetliť. Nie som si istá, či ti viem dať to, čo odo mňa očakávaš."
,,Nebudem na teba tlačiť. Nie som ten typ. Proste počkám. Ak to nepôjde, necháme to tak," cítila som, ako sa pousmial.
,,Veď o to ide. Ono to nepôjde asi nikdy. Nie že by si nebol úžasný chalan. Ale,.."
,,Alice, proste to vypľuj. Vieš že to pochopím," posmelil ju.
,,Vieš,.. Mne sa.. Ako by som ti to." Opäť nastalo ticho. ,,Keby si išiel po ulici, a videl by si pekné dievča s pekným chlapcom. Po kom by si sa obzrel?"
,,Samozrejme že po holke," odpovedal nechápavo.
,,Vidíš. Odo mňa sa očakáva, že sa obzriem po chlapcovi, že? Tak ja by som sa otočila tiež sa tým dievčaťom."
,,Chápem to dobre?" Opýtal sa Niall.
,,Ako to chápeš?"
,,Takže,.. Nie si na chlapcov?" Vypľul zo seba. Posteľ zavŕzgala a Alice sa začala prechádzať po izbe.
,,Nie som," pritakala Alice.
,,No to rozhodne mení situáciu," pripustil Niall potichu. Kroky ustali a posteľ opäž zavŕzgala. ,,Prečo si mi to nepovedala skôr?"
,,Nemala som odvahu a navyše, netušila som, že by si chcel niečo viac. Brala som ťa ako perfektného kamaráta. Až Nicole mi povedala, že to tak pravdepodobne nie je. Teda, nie z tvojej strany. Niall?"
Dvere sa otvorili a v nich stál chrbtom ku mne otočený Niall. ,,Len,.. Musím si to urovnať v hlave." Ani si ma nevšimol, ako som v tom šoku odskočil čo najďalej a sedela pri svojich dverách. Zbehol po schodoch a už som počula len buchnutie vchodových dverí.

 Postavila som sa a pomaly som vošla do Alicinej izby. Sedela na posteli a po lícach jej stekali slzy. Keď ma zbadala, nahlas sa rozplakala, ale to som tam už bola ja a kolísala som ju v náručí.
,,Čo ak.. Čo ak to nevezme? Ja ho nechcem stratiť Nicole," plakala a ja som ju hladila po vlasoch.
,,Neboj zlato. Niall je rozumný chalan, určite to pochopí."
,,Myslíš?" Ozvala sa hlasom malého dievčatka a uprela na mňa svoje mandľové oči.
,,Určite," usmiala som sa.

Vždy buď sama sebou! -52-

,,Takže toto je tvoja izba?" Vydýchla som prekvapene a rozhliadala som sa po izbe. Nenapadlo ma žiadne iné pomenovanie ako modré more. Všetko všetičko bolo modré. Závesy na okne a balkóne, huňatý koberec na zemi, ba aj obliečky na posteli.
,,Minuli sa im ostatné farby?" Usmiala som sa a prehádzala som rukou po poličkách s cédečkami. Boli tu aj novší interpreti ako Ed Sheeran, Flo-rida, Pink alebo Rihanna. Svoje iesto tu však mali aj starší speváci rôzneho pôvodu ako Bobby McFerrin, The Scorpions alebo Robbie Williams. Od neho tu mal minimálne 3 cédečká.
,,Hej," pousmial sa. ,,Toto je moje kráľovstvo."
,,Takže tu končia stovky dievčat?" Uškrnula som sa a sadla som si na posteľ, ktorá jemne zavŕzgala.
,,To si o mne myslíš?" Zavrčal a otočil sa ku mne.
,,A ešte horšie," varovala som ho.
,,To odvoláš," pokrčil obočie a zamračil sa na mňa.
Samoľúbo som pokrútila hlavou. ,,Veru, že neodvolám." Bez akéhokoľvek varovania na mňa z metrovej diaľky skočil. Srdce mi vynechalo úder a zalapala som po dychu.
,,Odvolaj to," šepkal s nosom pár centimetrov od mojej tváre.
,,Nie," povedala som bez dychu.
,,Keď to nepôjde po dobrom, pôjde to po zlom," strašidelne sa usmial. Jemne ma priľahol a pobozkal ma. Keď som sa do toho začala vžívať, odtiahol sa. ,,Tak čo, odvoláš to?" V nádeji že ma opäť pobozká, som zas pokrútila hlavou. Tentoraz mi prešiel smerom od ucha dole po krku. Cítila som, ako mi na celom tele nabehli zimomriavky. ,,Stále nič?" Spýtal sa, no na odpoveď nečakal. Opatrne mi stiahol ramienko od trička a potom aj ramienko od podprsenky. Náhle ma prepadli pochybnosti a tak som si jeho tvár pritiahla k tej svojej a vpila som sa do jeho pier. Cítila som jeho obrovské ruky na mojich bokov a cítila som sa tak maličká. Zamotala som mu prsty do vlasov a pritiahla som si ho čo najtesnejšie. Mala som ho všade. Pery, jazyk, ruky. Mal ma všade. Pery, jazyk, ruky. Splynuli sme v jedno. Bola mi zima aj teplo zároveň. Bolo to presne také, aké som tušila, že bude. Čudné, mimozemské, zvláštne, mĺkve, citlivé, ale málo vzrušivé. Všetko bolo kostrbaté, strnulé, ako keď rozbiehate auto so zatiahnutou ručnou brzdou. Aj tak to bolo krásne. Vedela som, čo bude ráno.
Budem Harryho milovať inak.
Viac.
Uvoľnene.
A tak, že sa budem na každé milovanie s ním tešiť.

            Cítila som, ako mi Harry prechádza končekmi prstov po pokožke.  Pomrvila som sa a pri spomienke na predchádzajúcu nos som slastne vzdychla. ,,Dobré ráno, maličká," usmieval sa na mňa. Pomrvila som sa a schuti som si zívla. Potom mi však došlo, aký bol včera deň. ,,Panebože!" Vyhŕkla som a prudko som sa posadila. ,,Čo je?" Prestrašene sa obzeral. ,,Koľko je hodín?" Spýtala som sa nervózne a začala som si hľadať oblečenie. ,,Ukľudni sa, ešte je len 6, ja by som ťa bol zobudil." Uľahčene som si vydýchla a hodila som sa naspäť do perín. ,,Aj tak si ma nemal nechať zaspať," obvinila som ho. ,,Nie som pripravená do školy," vzdychla som, no Harry sa len začal smiať. ,,Mať tvoje problémy," pokrútil hlavou a zapol rádio.
,,Túto milujem," zvýskol a začal si spievať spolu s rádiom.Oh, oh, sometimes I get a good feeling, yeah. I get a feeling that I never never never never had before, no no. I get a good feeling, yeah," spieval a mykal pri tom hlavou.
,,Ty si strašne čudný," smiala som sa na ňom, no on ma ignoroval.
,,Tak budeš mať čudného frajera, no a čo?!" Odfrkol a objal ma. Zaborila som sa mu do hrude a užívala som si našu blízkosť.
,,Nehodíš ma do školy?" Líškala som sa mu, a hrala som sa s jeho kučerami.
,,Čo za to?" Smiešne na mňa pozrel a čakal.
,,Čo by si chcel?"
,,Čo ponúkaš?" Konverzácia s týmto chlapom je niekedy fakt čudná, to vám teda poviem.
,,Čo tak pusu?" Prižmúril oči a zamyslel sa, začo si odo mňa vyslúžil sťuchanec.
,,Nebi ma," štuchol ma naspäť.
,,Teraz zase ty biješ mňa. Udám ťa!" Zdvihla som prst na úroveň jeho očí a kývala som ním.
,,Zbijem ťa, ak to niekomu povieš," povedal a tváril sa úplne vážne. Vryla som sa do studených perín a zistila som, že som stále nahá. Keďže som doteraz bola schovaná pod perinou, nebol to problém ale teraz,.. Šmátrala som po akomsi kusu oblečenia, ale bez úspechu. Takže som sa musela postaviť z postele. Ale ako? Potom ma napadlo, že Harry ma už nahú videl, no aj tak mi to nebolo jedno. Preto som z neho strhla paplón a omotala som ho okolo seba.
,,Hééj!" Skríkol a zakryl, ako som zistila, svoje tiež nahé telo.
,,Krásny výhľad," uškrnula som sa a zabalená v paplóne som sa ako tučniak šuchtala po celej izbe.




          Z roku izby som vzala jeho trenky a hodila som mu ich. Ja sama som si vzala jeho tričko, keďže to moje nejakým zázrakom zmizlo. Rýchlo som si natiahla nohavičky, čo bolo pod paplónom dosť obtiažne.
,,Vyzeráš ako opitý tučniak," potvrdil moje obavy Harry a smial sa. Zobrala som prvé, čo mi prišlo po ruku a hodila som to po ňom.
,,Hééj!" Skríkol druhý krát a uhol sa pred papučou.
,,Nebuď padavka!" Zasmiala som sa a zišla som dole. V kuchyni ešte nikto nebol a ja som ostala stáť uprostred. Netušila som, čo kde majú a tak som začala otvárať skrinku za skrinkou v nádeji, že nájdem niečo pod zub. V jednej skrinke boli misky s taniere. V ďalšej strašne veľa pohárov. V tretej zase samé hrnce. ,,To tu nemajú žiadne jedlo?" Šomrala som si popod nos.
,,Samozrejme že tu máme jedlo," ozval sa za mnou hlas až som poskočila. Držiac sa za srdce som sa otočila a stretla som sa s Niallovým ospalým pohľadom. V tričku a v trenírkach s rozstrapatenými vlasmi vyzeral ako malý školák. Prešiel k najväčšej skrini a otvoril ju.
,,To máte na odohnanie?" Spýtala som sa so smiechom a prišla som k nemu. Za drevenými dvierkami sa skrývala veľká chladnička plná na prasknutie. Niall si vybral mlieko a zo skrine, ktorú som vynechala vytiahol nejaké cereálie.
,,Pridám sa k tebe," usmiala som sa a už z prezretej skrinky som vytiahla misku. Prekvapene na mňa pozrel, no nekomentoval to.
,,Jéé, Nicole, dobré ráno," zjavila sa v kuchyne Eleanor aj s Louisom.
,,Ahojte," usmiala som sa s plnými ústami a snažila som sa vyzerať čo najkultivovanejšie. Do kuchyne sa začali zvierať aj ostatní členovia domu. Všetko čo som hovorila, bolo len "dobré ráno, dobré, ahoj". Prisahám. Nakoniec sa do kuchyne došuchtal oblečený Harry a dal mi pusu na líce. Jemne som sa začervenala,čo neušlo pozornosti Zayna.
,,Divoká noc?" Uškrnul sa a ja som očervenela úplne celá. Pre vysvetlenie, keby to náhodou niekto nepochopil, dodal: ,,Mám izbu hneď vedľa vás,..." A koniec vety nechal zaniknúť aby to každému KONEČNE docvaklo.
,,Nebodaj žiarliš Zaynster," zabrdol Harry  a postavil sa za mňa.
,,Samozrejme že hej, po Nicole túžim, odkedy som ju prvýkrát uvidel," vyhlásil s vážnou tvárou. Vážne som mala problém rozoznať či hovorí pravdu. Keď sa Harry rozosmial, pochopila som, že si zo mňa robí srandu. Asi mi bude trvať dlhšie, kým si zvyknem na ich humor a ešte dlhšie, kým rozlíšim či si robia srandu, alebo sú vážny.
,,Bré ráno," ozvalo sa od dverí a do kuchyne vošla Alice. Zalapala som po dychu a nemo na ňu hľadela.
,,A ty tu čo robíš?!"

Hlasujte! :)

Jedna stránka položila otázku, ktorý štát má nejlepších fanúšikov One direction. Ukážme im, že nie sme len taký malý zapadákov a hlasujme za Česko a Slovensko :)

Hlasovať môžete TU! :)

Vždy buď sama sebou! -51-

            Ruka v ruke sme kráčali cez ulicu a snažili sa pôsobiť nenápadne. To nám samozrejme moc nevyšlo a tak nás stoplo pár fanúšičiek.Aspoň že to boli typ kľudných fanúšičiek. Nie, nechcem aby to vyzeralo, že nemám ich fanúšikov rada, ale to čo niekedy robia, je jednoducho desivé. Tieto chceli od Harryho autogram a fotku. Mňa poprosili, aby som ich vyfotila. Z očí im nesršala našťastie nenávisť, pretože už aj s tým som sa stretla, ale čistá radosť z toho, že sa stretli s Harrym. A čo bolo pre mňa najväčšie prekvapenie, že ma chceli objať. Kľudne som si stála naboku, aby sa im Harry mohol venovať a oni ku mne prišli s otázkou: ,,Nicole, môžem ťa objať?" Bola som samozrejme zaskočená, ale zároveň potešená a tak som drobné žieňatká asi v mojom veku objala. ,,Želáme vám to," usmiali sa a chichotajúc sa odišli. Hľadela som za nimi so zmiešanými pocitmi, no to ma už Harry chytil za ruku a ťahal ďalej.
,,No tak poď, maličká," usmieval sa.
,,Ale, ale, niekto je tu nedočkavý, neviem či sa nemám báť," prižmúrila som podozrievavo oči, no Harry sa len bezstarostne smial. Dlho som ho nevidela takéhoto bezstarostného. Žeby som ho trocha poškádlila? Tak to teda skúsim, pomyslela som si s diabolským úškrnom ktorý som rýchlo stopla. A zastala som.
,,Nicole?" Spýtal sa prekvapene, keď mu trhlo rukou. Uvidíme, kto sa bude báť.
,,Harry, ja.. Nikam nejdem," zaťala som päste a smutne som naňho pozrela.
,,Nevymýšľaj zlato," zamňaučal a pristúpil ku mne.
,,Vieš,.. Vlastne by som ti chcela niečo povedať," prehlásila som vážne, no do očí som sa mu pozrieť nedokázala, lebo by som to asi nevydržala. Prestrašene sa na mňa pozrel a čakal.
,,Teda, vlastne kašli na to," otočila som sa a pobrala som sa preč. Na chvíľku to vyzeralo, že ma nechá odísť, no potom sa za mnou rozbehol a zatarasil mi cestu.
,,Čo sa deje?"
,,Nič, Harry, naozaj.." Snažila som sa mu vykrútiť z rúk, no bol príliš silný a držal mi ich. Nič nehovoril a tak som sa predsa naňho pozrela. Smutne na mňa hľadel, v očiach otázniky. Do hlavy mi udrela červená siréna, ktorá divo húkala a blikala. Smiech, ktorý sa mi pred tým dral z hrdla sa vytratil, ako keď otvoríte okno a vánok odfúkne krásnu vôňu.
,,A teraz mi neuveríš," vzdychla som si.
,,Čo?!"
,,Že si z teba robím srandu."
,,Neverím ti to," vyhlásil.
,,Myslela som si. Poď mi ukázať to prekvapenie," chytila som ho za ruku a usmiala som sa. Keď som videla jeho výraz, zahryzla som si do pery. ,,Zlató, ver mi. Chcela som ťa troška poškádliť, nemôžem za to, že si taký dôverčivý... A že ja som taká dobrá herečka," uškrnula som sa. Nakoniec mu na perách zahral úsmev.
,,Toto ti ešte vrátim," zasyčal a pobozkal ma.
,,Už sa bojím, kovboj," zasmiala som sa. Pohli sme sa ďalej.

           Na rohu ďalšej ulice ma postavil pri značku a povedal: ,,Počkaj ma tu!" Hovoril to neuveriteľne sexy, ešte aj prst mal zdvihnutý. Vbehol do akéhosi domčeku a ja som sa flegmaticky oprela o značku. Čo tento môj blázon nevymyslí. Začala som počítať. Ešte som nebola ani pri 200 sekundách a on vyšiel s rukami za chrbtom. Snažila som sa mu za ne dovidieť, no bol šikovnejší.
,,Nicoleee?" Pozrel na mňa s diabolskými ohníčkami v očiach. Čakala som, čo z neho vylezie.
,,Keď ťa poprosím, aby si si zavrela oči a neotvárala ich, ani keby čo bolo, urobíš to pre mňa?" Len som prekvapene dvihla obočie a zavrela som oči. ,,Nezľakni sa," varoval ma. zrazu sa mi niečo dotklo nosa. Snažila som sa zistiť čo to je, no nešlo to. Až keď vec zapadla na svoje miesto, doplo mi to.
,,Už môžem otvoriť oči?" Spýtala som sa. ,,Hej," znela stručná odpoveď. Otvorila som oči a presne ako som predpokladala, som na očiach mala okuliare. Keď som sa pozrela na Harryho, na očiach mal on svoje čierne okuliare a uškŕňal sa. Moje nemali nijako viditeľne zvláštny tvar, tak som nechápala, prečo sa uškŕňa.
,,Prečo tam stojíš ako tĺk a usmievaš sa ako slniečko na hnoji?" Spýtala som sa ho s úsmevom, no len pokrútil hlavou a podal mi ruku. Pokrútila som hlavou a zase sme šli. Prechádzali sme sa uličkami a Harry ma viedol netuším kam. Z času na čas sa zasmial a tak ma niečo napadlo. Zložila som si okuliare a otočila som si ich k sebe.
,,Harold, ja ťa zabijem!" Zasyčala som. Harry to nevydržal a rozosmial sa na celú ulicu. Podotýkam, znelo to, akoby sa drhol medveď. Stál tam a smial sa. Totálny pako, čo vám poviem. Hľadela som na ružové okuliare, na ktorých bolo napísané I´m sexy and I know it.
,,Ja ťa jednoducho nenávidím," začala som ho buchnátovať, ale už aj ja som sa smiala. ,,A idem domov, aby si vedel," otočila som sa na odchod, no on ku mne priskočil a vyhodil si ma na plecia.
,,Harry, čo to robííííš?!" Zakričala som, no ignoroval ma. Chvíľu som kopala nohami a striedavo sa smiala a kričala, no potom mi došlo, že to nemá zmysel. Tento chlapec si zaumienil že ma bude držať na pleciach a už ma nepustí.
,,Dovediem ju až sem, a ona si chce zdrhnúť. Tak to teda nie," frflal naschvál tak, aby som to počula. A ja som sa len smiala.
,,Nerozprávaj sa sám so sebou, ľudia si budú myslieť, že si čudný," frnkla som mu po ušiach.
,,Idem po ulici s kričiacim dievčaťom na pleciach, skôr si budú myslieť, že som nejaký úchyl," rozosmial sa a ja tiež. Cítila som sa ako na horskej dráhe. Nie som práve najľahšia, no tuto môj únosca sa tváril, akoby niesol vrece pierok. Tak budeme hrať tvoju hru, okej kamarát.  O chvíľu na mňa padol tieň.

,,Kde to sme?" Spýtala som sa, keď sme vystupovali po nejakých schodoch. Ignoroval ma a z vrecka sa snažil vytiahnuť kľúče. Keď sa mu to na šiesty pokus podarilo, otvoril dvere a položil ma na zem. Ani som nestihla zaregistrovať kde som a vrazilo do mňa akési telo. Teda, telo ma objalo, no ja som to v tej chvíli vnímala ako náraz náklaďáku.
,,Nicole!" Skríklo telo a konečne dostalo meno.
,,Ahoj Louis," usmiala som sa. Zrazu sa pri nás zjavili aj ostatné pätiny skupiny a objímali ma. ,,Chalani, veď ma udusíte," bránila som sa, ale bola som šťastná, ako ešte nikdy.
,,Takže toto je ona?" Objavila sa pri Liamovi kučeravá hriva a chytila ho za ruku. ,,Hej," pritakal jej Liam a dievča sa usmialo.
,,Ty musíš byť Nicole," podišla ku mne a úplne automaticky ma objala. ,,A ty zas Danielle," usmiala som sa na ňu. Veľké hnedé oči sa na mňa usmievali ako slniečka a mne bolo fajn.
,,Vy sa objímate bezo mňa?!" Ozval sa odniekiaľ tenší hlas a pribehla k nám ďalšia holka. ,,Takže toto je ona?" Spýtala sa Louiho. ,,Je," prikývol Lou. Bóóže, ako cez kopirák.
,,Som Eleanor," usmiala sa na mňa. Pôsobila menej sebavedomo, ako Danielle, no aj ona ku mne prišla a objala ma ako sestru.
,,Kde máš Alice?" Spýtal sa Niall akoby mimochodom. ,,Pravdepodobne doma," mykla som plecom.
,,Toto je síce krásne, ale poďme už niekam a nestojme tu, ako truhlíci," vyhlásil Zayn a ja som naňho vďačne pozrela. Poobedie sme strávili v obývačke. Bola to obrovská miestnosť, no pôsobila útulne. V strede stál menší stolík, nie moc vysoký a okolo neho sa do U-čka krútila dlhá sedačka. Tu sme sedeli a rozprávali sa. Nechcite odo mňa opis celého domu, to je nad moje sily. Všetko tu bolo ako má byť a všetko do jednej veci kričalo, že tu bývajú chalani.

          Liam sa zaujímal o moju novú školu, Zayn s Niallom o dievčatá, ktoré tam sú a Harry ma objímal okolo ramien. Hotová rodinná idylka. Lou sa o niečom rozprával s Danielle a Eleanor, no aj oni sa občas zapojili do rozhovoru. Mám pocit, že Lou je pri Eleanor trošku kľudnejší. Či je to zlé alebo dobré som už ja nevedela posúdiť.
,,Nic?" Upútal na seba pozornosť Nialler a ja som naňho pozrela. Ešte nikto ma nikdy nenazval Nic, zaujímavé.
,,Nemôžeš mi dať tvoju adresu?" Spýtal sa s anjelským úsmevom.
,,Načo ti bude moja adresa?" Spýtala som sa prekvapene a pomrvila som sa.
,,Rozmýšľal som.. Myslíš, že by som mohol ísť pre Alice?" Spýtal sa, no koniec vety mu zanikol v obrovskom smiechu všetkých okrem nás dvoch. Nechápavo sme sa obzerali a snažili sa vypátrať príčiny smiechu.
,,Liam, Danielle! Navaľte prachy," zvolala Louis a smial sa s Eleanor. Stále som nechápala, ale to som celá ja. Cítila som, ako sa Harry vedľa mňa smeje. ,,Stavili sa, či sa Niall spýta, či môže ísť pre Alice alebo nie," vysvetlil mi Harry a i ja som sa pousmiala. Neviem, či je to iba môj feeling, ale asi sa budem musieť porozprávať s Niallom o Alice.
,,Choď, Niall a ignoruj týchto zlých ľudí," usmiala som sa na blonďáka, ktorý vyskočil zo sedačky a šiel von.
,,Akých zlých ľudí?" Zamračil sa Louis a vrhol na mňa urazení pohľad.
,,Vieš o čom hovorím Louis," dvihla som prst a Eleanor ho umlčala tým, že mu zakryla ústa. Žmurkla som na ňu a ona sa usmiala. Cítila som, ako ma Harry objíma okolo pliec a aj keď bolo vonku teplo, to skutočné sálalo z neho.
,,Nechceš vypadnúť?" Spýtal sa ma pošepky. Keď som sa k nemu otočila tvárou, naše nosy boli od seba na pár centimetrov. Videla som mu na očiach to, čo som tam určite mala aj ja. Prikývla som a spoločne sme sa po schodoch vybrali do izby..

desiaty apríl dvetisícdvanásť

Takže, čo dnes? A zajtra? Nemám najmenšie poňatie. Ja viem, že nezvyknem písať takéto výlevy, ale dnes to viacmenej potrebujem. Sedím za stolom, rozmýšľam, pozerám na novú fotku Niallera z Brava a je mi celkom fajn. Čakám na Hotel Paradise a čakám na to, aké nervy mi Rómeo opäť urobí.

Po kapánek brutálne hádke s mamou mám náladu opäť na bode 0. Ako vždy.. Zároveň mám dobrú náladu, pretože som tú hádku vyhrala, a mám nafarbené vlasy :) Síce za podmienky, že bude z písomky z Chémie 1, ale to nejako dám. Verný spolusediaci pomôže. (Tomi, ak ma teraz vidíš, počuješ alebo čokoľvek, nauč sa to prosím ťa!!)

Dnes ráno ma pekne zobudila mamka pred 9, že mám dať pozor na brata lebo ide do práce. Tak super, povedala som si. Šla som sa vyvaliť pred telku, kde na moje obrovské prekvapenie dávali rozprávku môjho mládí (vravím ako nejaká starenka) = Mach a Šebestová a Kouzelný telefón, či ako sa to volá. Smiala som sa, ako som sa zvykla smiať keď som bola malé ucho a netrpezlivo čakala, čo pes Jonatán vyvedie :) Odišla som na záchod a keď som došla, bežal Disney Chanel s akýmisi bojovými sračkami (pardon za výraz), a na otázku prečo to brat prepol povedal, že ho to nebavilo. Ostala som čumieť, ale nechala som to tak. Dnešné deti nenapravíte.

Takže som sa pekne krásne odšuchtala k notebooku a zapla internet. A čo nenájdem. Hazza s tehličkami. Hazza s foťákom v ruke. Zayn bez trička na lodi. Louis bez trička na lodi. Liam bez trička na lodi. A môj Niallerko si kaprí v šiltovke mikine a je mu fajn. To inak nepochopím, v jednom momente sú v bundách a niektorí (Hazza a Lou) dokonca v čiapkach a v druhom momente majú na sebe pár centimetrové plavky. Povedzte mi že som blázon, ale to nejako nesedí, nie? :P Tu je zopár fotiek, ak by niekto, čo pochybujem, premeškal tieto najviac ultra sexi fotky zo Sydnes :)

Áno, robí to čo si myslíte že robí :D

Tak to je pre dnešný výlev odo mňa všetko, dobrú noc :) Zajtra popridávam nejaké časti :)

Vždy buď sama sebou! -50-

       Takže holky moje milované, v prvom rade by som sa chcela tááááákto poďakovať za návštevnosť, ktorá mi tu vyskakuje :) Moc ďakujem. Ďalej sa chcem ospravedlniť, že som v posledných dňoch akosi stagnovala,ale bola som na chate, kde bol signál asi taký, ako sánky v lete, takže SORRY. Vidím, že tu mám okrúhlu 5O. časť. Určite si vravíte, že fú, už 50. časť a ešte sa tam nič podstatné nestalo a verte, že to isté si vravím ja. Ale nevadí, ja niečo vymyslím. Tu ju máte :)

       ,,Dobrý deň," hlesla som, keď sa na mňa upreli pohľadi minimálne 10 učiteľov. ,,Želáte si?" Vstala od stola prísne vyzerajúca staršia učiteľka a prišla ku mne. ,,Som nová študentka." Na nose si napravila okuliare a dala si ruky v bok. ,,Meno?" ,,Som Nicole Mansenová," povedala som. ,,Jááj, tak tu ste," usmiala sa oveľa mladšia učiteľka od ďalšieho stola. Prišla k tej starej a šepla jej. ,,Dorothy, ja to vybavím." Učiteľka "Dorothy" sa falošne usmiala a odišla.
,,Tak, vítam ťa tu," usmiala sa na mňa mladšia. ,,Som Kate Lerondová a ak sa nemýlim, budem tvoja triedna učiteľka. Poď za mnou, prejdeme si spolu plán školy a vybavíme potrebné veci," usmiala sa a viedla ma do kancelárie. ,,Učebňa informatiky bude na druhom poschodí, okrem biológie sa na nej budeme stretávať." Ukazovala mi celý plán školy, kde sú aké triedy, no popravde som ju nevnímala. ,,Zlatko, počúvaš ma?" Zamávala mi pred očami a ja som precitla.
,,Prepáčte, čo ste hovorili?" Pobavene sa na mňa pozrela. ,,Pýtala som sa, či nepotrebuješ zaviesť do triedy." Pokrútila som hlavou. ,,Ďakujem, trafím sama. Aj tak sa tu budem musieť vyznať sama," vzala som si od nej plán školy a študovala som ho.
,,Takže, ešte ideme k riaditeľovi, dám ti učebnice a nechám ťa, sľubujem," usmievala sa. Stále sa usmieva. Prešli sme k malej kancelárii a Lerondová zaklopala.
,,Pán riaditeľ, môžeme? Vediem tú novú žiačku." Starší černoch s niekým telefonoval, ale ako nás zbadal, niečo zamrmlal do telefónu a položil. Postavil sa zo stoličky a prešiel k nám. Páni, bol to chlap ako hora. Ak nemal minimálne 190 cm, tak potom fakt neviem.
,,Tak, konečne ťa tu máme," usmieval sa a rozprával sa so mnou, ako keby ma poznal už roky. ,,Ako sa ti páči naša škola?" Spýtal sa s úsmevom a hrabal sa v akejsi skrinke. Bože, už je to tu. Z duše nenávidím takéto otázky.
,,Ešte som nemala veľa času prezrieť si ju. Ale vyzerá,... veľká." Tlmene sa zasmial a otočil sa ku nám s náručou plnou kníh.
,,Naša škola veruže je veľká. Nech sa páči, tu sú učebnice, s ostatným ťa oboznámila už profesorka Lerondová, predpokladám."
,,Áno, už áno. Ďakujem," usmiala som sa. ,,Uf," klesla som pod váhou kníh. ,,Dovidenia," stihla som už len povedať a profesorka Lerondová ma viedla von. ,,Zavediem ťa ešte ku skrinke. Máš možnosť si knihy nechávať tu, alebo si ich môžeš brať všetky domov, to je už na tebe. Tak,.. Tu máš kód," podávala mi akýsi papierik ale keď videla že mám plné ruky, pokrčila plecami. ,,Skrátka, zadáš kód, nadvihneš rúčku. Niekedy sa to zasekáva, vtedy tým musíš pomykať. Tak, rada som ťa spoznala, snáď spolu budeme vychádzať," usmiala sa opäť a odišla.
          Knihy som položila na zem a otvorila som si skrinku. Postupne som ich tam naukladala a prezerala som si plán školy. Nechcelo sa mi po škole blúdiť s papierikom ako najväčší looser, tak som si toho snažila čo najviac zapamätať.
,,Baf," skočil niekto pri mňa a buchol pri skrinku. Tak som poskočila, že som skoro urobila dieru do stropu. ,,Prepáč," smialo sa dievča z rána, ktoré ma zaviedlo k zborovni. ,,Pamätáš? Som Laura, tvoja nová spolužiačka," usmievala sa.
,,Ježiš áno, prepáč, dnes som v režime off," ospravedlňujúco som sa na ňu usmiala.
,,V pohode." Usmiala sa a z ruky mi vytrhla papierik. ,,Ale vážne? Plán školy? So mnou sa nestratíš, som veľmi vplyvná priateľka. Ako sa to voláš?" Spýtala sa a obzerala si ma.
,,Som Nicole. Nicole Mansenová." Jakmile som povedala moje meno, spozornela a s prižmúrenými očami na mňa pozrela.
,,Priezvisko radšej v triede zatiaľ nehovor, okej?" Nechápavo som na ňu pozrela. ,,Vieš, u nás v triede sú snáď všetky holky directionerky a sú dosť,.. Ako by som to povedala. Proste, niekedy sú dosť fanatické. Zhŕkli by sa okolo teba ako supy a neviem ako by to zobrali." Z toho, ako mi o tom rozprávala, mi behali zimomriavky po chrbte. Čo si čakala? Vysmieval sa mi v hlave tenký hlások. Chodíš momentálne s najznámejším teenagerom a ešte k tomu si v Londýne. A ja som hlasu dala za pravdu.
,,Platí. Ani nevieš ako túžim po pokojnom živote," zasmiala som sa, možno troška nervózne, ale nespozorovala to. Teda sa aspoň tak tvárila. Vyzerala milo. Taký drobný živel.
..Verím ti." Zo skrinky mi vytiahla veci na biológiu. ,,Tak poď, zoznámim ťa s triedou," povedala a už ma ťahala preč. Nemala som ani silu ani chuť protestovať a tak som za ňou letela ako handrová bábika. Zastali sme pred obrovskou triedou s nápisom II.A, odkiaľ sa ozýval strašný hurhaj. ,,Deckááá," zakričala až mnou zatriaslo. Trieda utíchla všetky pohľady sa upreli na nás. Fajn, samá pozornosť. Tú, ktorú ja tak zbožňujem. ,,Toto," ukázala na mňa, ,,je Nicole, naša nová spolužiačka. Nebuďte na ňu príliš zlí, lebo nám ujde," žmurkla na mňa. Rozhovor sa opäť rozbehol a ja som si sadla na jediné voľné miesto.
,,Ahoj," usmiala som sa nesmelo na moju novú susedku. ,,Ak by si prepočula Laurin príhovor," zasmiala som sa, ,, som Nicole."
,,Teší ma. Ja som Megan. Neviem či je práve prospešné priateliť sa so mnou." Šepla.
,,Ako to myslíš?" Spýtala som sa nechápavo a rozhliadala som sa po triede.
,,Zistíš časom,. Od mojich, teraz už našich, milovaných spolužiakov sa ti donesú o mne všelijaké hlúposti, je len na tebe, či im uveríš," povedala, no to jej do reči skočila pomerne extravagantná holka. ,,Som Miranda," usmiala sa a hneď som vedela, že z nás priateľky nebudú. Netuším prečo, bol to len náhly záblesk, akýsi pocit. Zvonček jej nedovolil pokračovať v konverzácii so mnou. Do triedy vošla profesorka Lerondová. Energicky sa postavila pred katedru a usmievala sa. ,,Tak žiaci, som si istá, že tuto náš rozhlas Laura už vás iste zoznámil s novým členom našej triedy. Ako ste si iste všimli, máte novú spolužiačku, Nicole. Nicole, chceš nám o sebe niečo povedať?" Otočila sa ku mne a ja som úpenlivo krútila hlavou.
,,Teda nevadí. Určite budeš mať možnosť zoznámiť sa so svojimi spolužiakmi. Tak, aby som to nenaťahovala, nalistujte si stranu 63,...."

Zvyšok dňa prebehol ako nič a ja som sa postupne spoznala so všetkými. Skupinka pankáčov, Rocky, Mel, Cam a Leroy. Triedne barbiny Miranda, Michelle, Anne, Joy a Mia. Ďalej športovci Mike, Nick, Dave a Cody. Laurina partia, ktorá zahŕňala Jessicu, Chloe a Martinu. A zase ďalších chlapcov Jacka, Joshua, Williama, Thomasa, Rileyho, Jamesa. A potom tu bola Megan, ktorá akosi nikam nezapadala. Stále som netušila prečo, ale zaumienila som si, že nech už budem počuť čokoľvek, názor na ňu si utvorím sama až keď ju spoznám. Keď sa tak spätne pozerám na všetky tie mená, budem rada, ak si zajtra budem pamätať aspoň polovicu. Po škole som sa čo najrýchlejšie snažila odpratať z pohľadu ostatných a volala som Harrymu.
-No čo maličká, ako to šlo?-
-Ani neviem, vyzerajú celkom fajn.-
-Okej, očividne sa ti nechce rozprávať. Na konci ulice je malý Starbucks, čo keby si ma tam počkala, o pár minút nám končí skúška, prídem pre teba.-
-Počkám, jasné.- Usmievala som sa a vybrala som sa ulicou smerom dole.
-Teším sa.- Povedal Harry a zložil. Pomaly som prechádzala dolu ulicou a obzerala som sa. Veľké budovy, samé reštaurácie, bolo tu snáď všetko. Prišla som k Starbucksu a sadla som si k stolu v kúte.
,,Objednáte si niečo?" Prišlo ku mne sympatické dievča.
,,Netuším," priznala som, lebo som fakt netušila, na čo mám chuť. ,,Niečo, čo by ma prebralo, by nebolo?"
,,Ťažký deň?" Pozrela na mňa s chápajúcim úsmevom.
,,Viac- menej. Prvý deň v novej škole,.." Ani som nedokončila vetu, pretože nebolo treba. Z môjho hlasu muselo kričať aká som unavená a neviem čo všetko.
,,Chápem. Doporučujem škoricové latté, mňa vždy preberie," poradila mi.
,,Tak mi môžeš doniesť jedno." Uvedomila som si, že som jej zatykala, tak som sa opravila. ,,Teda, doneste,.." No skočila mi do reči.
,,To je v pohode, som Sarah, teší ma."
,,Aj mňa," usmiala som sa. stojí to za risk. ,,Počúvaj, som tu nová, neskočíme niekedy von?" Spýtala som sa a dúfala som v kladnú odpoveď. Zamyslela sa a usmiala sa.
,,Jasné, prečo nie, tu máš moje číslo," na blok načmárala číslo a odišla. O chvíľu mi doniesla latté, no keďže bola v práci, nemohla sa pri mne zdržiavať.


           Z tašky som si vybrala knihu, ktorú som si narýchlo ráno vhodila do tašky a začítala som sa. ,,Dobrý deň," ucítila som Harryho kučery na krku. ,,Ahoj," vrhla som sa mu okolo krku a konečne som ho pobozkala.
,,Celý deň som na toto čakal," zamrmlal a hrýzol mi do pery.
,,Harry," zašepkala som po chvíli. ,,Sú tu ľudia," povedala som pomedzi bozky.
,,No a?" Zamrnčal, no prestal a sadol si ku mne.
,,Tak, aký bol prvý deň?" Usmial sa a zakýval na Sarah. ,,Jedno kapučíno," usmial sa na ňu a ďalej ma počúval. Sarah naňho na chvíľu vypučila oči, potom potriasla hlavou a odišla. ,,Megan je zvláštna, ale neviem prečo. Nie je moc zhovorčivá. Drží si odstup, mám taký pocit," sťažovala som sa. Harry sa hral so slamkou.
,,Daj jej čas. Bohvie, prečo je taká." Pokrčila som plecami a napila som sa z latté. Sarah mala pravdu, bolo vážne dobré a navyše som sa už necítila taká unavená.
,,Pôjdeme? Usmial sa na mňa pochvíli Harry. ,,Chcem ti niečo ukázať," potmehúdzky sa usmial.
,,Prečo nie," prikývla som a dala som si knihu do tašky. Zatiaľ šiel zaplatiť a ja som sa postavila k dverám. Keď sme odchádzali, zakývala som ešte Sarah a vyšli sme. Všimla som si, že sa k nám blíži Miranda a spol. a tak som drgla do Harryho.
,,Nemôžeme pridať?" Zašepkala som a on sa na mňa nechápavo pozrel. Nenápadne som ukázala na koniec ulice.
,,Nechcem sa s nimi stretnúť, potom ti poviem prečo," povedala som. Harry sa nepýtal, chytil ma za ruku a rýchlo sme vykročili cez ulicu.

Unbroken (9)

(utorok, 25.8. 2012)

,,Andy!" Ťahal ma za ruku Dany. ,,Nechaj ma spať!" Zavrčala som a pretiahla som si vankúš cez hlavu.
,,Volá Lucy," skuvíňal ďalej. ,,No a?" Vzdala som to a posadila som sa. Bol ticho a podával mi mobil.
-Lucy? Čo sa deje?- Spýtala som sa ospalým hlasom.
-Je mi strašne zle.- Šepkala a  ja som spozornela. -Od rána len vraciam, už neviem čo mám robiť.-
-Nič nerob, idem za tebou!- Vyskočila som a začala som sa obliekať. Ignorovala som Danyho spýtavé pohľady a dávala som si veci do kabelky. ,,Lucy je zle Idem ju skontrolovať. Ty ostaň tu!" Prikázala som Danymu, keď sa chystal protestovať. ,,Ale,..." ,,Žiadne ale. Aj tak by si len zavadzal. Fakt Dany, ostaň tu," povedala som mu, až nakoniec rezignovane pokrčil plecami.
,,Zavolám ti neskôr," povzbudivo som sa naňho usmiala a vybehla som z bytu. Rýchlou chôdzou som šla k Lucynmu bytu. Priznávam, začínala som panikáriť. V telefóne neznela práve najlepšie. Keď som došla k domu, kde býva Lu, z dverí práve vychádzal dáky pán, tak mi podržal dvere. ,,Ďakujem," usmiala som sa a vybehla som po schodoch. Zastavila som pred Lucynimi dverami a zazvonila som. V tichom byte sa ozvali ťažké kroky. Lucy otvorila dvere, celá bledá a len v župane.
,,Bože zlato," povedala som a vošla som do bytu. ,,Odkedy ti je zle?" Zamyslela sa. ,,Posledný týždeň, približne, pozrela na mňa veľavýznamným pohľadom. Dva a dva sú štyri, že?
,,Ty si v tom," skonštatovala som pokojne. Hrýzla si do pery a prikývla. Zvýskla som, no v tom momente sa Lucy rozbehla na záchod. ,,Lucy," šla som za ňou a zastala som pred záchodom. Nechutné, pomyslela som si, ale predsa som tam šla a držala jej vlasy. Po chvíli si vypláchla ústa a spolu sme prešli do kuchyne. Naliala som nám do pohárov čistú vodu a sadli sme si. Sledovala som, aká bola Lucy bledá. ,,Ty sa netešíš?" Spýtala som sa prekvapene.
,,Nie, to nie. Teším sa strašne moc. Len neviem, ako to vezme," pokrčila plecami a v očiach som jej naozaj videla, že sa bojí. ,,No tak," pohladkala som ju po pleci. ,,Dany chcel mať vždy deti. Síce možno nie tak skoro, ale verím, že sa k tomu postaví ako chlap," povzbudzujúco som jej hovorila. Ako tak sa upokojila. ,,Už si bola u lekára?" Pokrútila hlavou.
,,Dúfala som, že pôjdeš so mnou...?" Koniec vety premenila na otázku.
,,Jasné, ty blázonko," usmiala som sa na ňu. ,,Neskočíme teraz?"
,,Nie som objednaná," povedala.
,,Tak skús zavolať," poradila som jej a podala som jej telefón. Poslúchla a prešla do druhej izby. Kým telefonovala, rozmýšľala som, ako to vezme Dany. Už keď som bola mladšia, sme sa rozprávali o tom, čo chceme mať v budúcnosti. Obidvaja sme sa zhodli že chceme mať veľkú rodinu. Ja som vždy chcela mať 2 deti. Chlapec a dievčatko. Malá Sarah a Lucas. Dany bol o niečo náročnejší. Vraj minimálne 3 deti. Dievča, ktoré s ním bude, bude podľa mňa rodiť ako višňa. Chúďa Lucy.

,,O hodinu má voľno," došla do izby Lucy. ,,Pôjdeš teda so mnou?"
,,Samozrejme," usmiala som sa. V hlave som mala síce stretnutie s Niallom, ale veď to stíham. Premohol ma entuziazmus. ,,Čo by si chcela aby to bolo?" Spýtala  som sa s úsmevom. Aj Lucy v očiach zažiarili iskričky a začala sa usmievať.
,,Keď som nad tým aj v minulosti rozmýšľala, vždy som videla chlapčeka."
,,A meno?" Oči sa jej rozžiarili ešte viac a tvár jej zjemnil úsmev. ,,Jeremy alebo Nick." Prekvapene som vydýchla.
,,Aj Dany vždy chcel mať malého Nicka, keď už," usmiala som sa.
,,Vážne? To je super," usmievala sa ako slniečko.
,,Máme ešte takú polhodinku. Chceš ísť pešo alebo sa prejdeme?"
,,Chcem sa prejsť. Počkaj, hneď som tu," povedala a šla sa do izby prezliecť. Ja som zatiaľ zavolala Danymu.

-No čo? Ako? Čo jej bolo? Niečo vážne?- Zasypal ma hneď zo začiatku otázkami.
-Dany, ukľudni sa! Len jej bolo zle, to je všetko. Preistotu s ňou však chvíľu ostanem.-
-Určite?-
-Určite. Potom prídem aj s ňou. Pripravila by som nejaký romantický večer. Dnes je podľa mňa ideálny čas na to, aby si sa jej spýtal na ten výlet.- Na druhom konci "drátu" ostalo nachvíľu ticho.
-Ako o tom vieš?-
-Videla som na notebooku, keď si zaspal.-
-Malo to byť prekvapenie.-
-Ale veď ja jej to nepoviem, Dany. Natoľko ma hádam poznáš.-
-Dobre no. Príďte skoro.- Rozlúčil sa a zložil. Ešte chvíľu som tam sedela a čakala na Lucy. Prišla vo voľným šatách so žabkami. Na tvári mala úsmev, akoby sa dozvedela, že vyhrala lotériu. A vlastne sa to tak dalo brať.
,,Dany je vybavený," informovala som ju. ,,Ideme?"
,,jasné, poďme. Mám pocit, že si od nadšenia cvrknem."
,,Dobre vedieť," rozosmiala som sa.

                                                                                                    --------------------

,,Slečna Morganová?" Z dverí v čakárni vyšla sestrička. Spolu s Lucy som sa postavila a vošli sme. Ambulancia bola natretá do staroružovej a zvyšok dopĺňali biele doplnky ako biele stoličky, skrinky a poličky. Ako prvé sme si sadli k stolu, za ktorým sedela postaršia doktorka. Sivé vlasy sa jej krútili okolo tváre a akoby vyžarovali striebristý jas.
,,Dobrý deň," usmiala sa a na líci sa jej objavila jamka. ,,Takže slečna Lucy, prejdeme k otázkam, dobre?" Lucy kŕčovito prikývla.
,,Ako dlho vám mešká cyklus?" Lucy sa zamyslela a počítala.
,,Asi 2 týždne." Doktorka si zaznačila odpoveď do zápisníku.
,,Ranné nevoľnosti?"
,,Áno," prikývla opäť."
,,Tak sa na to pozrieme," usmiala sa. Ja som zatiaľ ostala stáť bokom. ,,Ste sestra?" Obrátila sa na mňa a ja som pokrútila hlavou. ,,Kamarátka," usmiala som sa. ,,To je skvelé, že má takú kamarátku, ktorá s ňou príde." Lucy si medzitým sadla, ľahla, či čo to urobila na koze.
,,Trošku to zastudí," varovala Lucy a naozaj sa Lucy mykla. ,,Vyzerá to dobre," usmievala sa lekárka na malú obrazovku. Lucy sa na ňu snažila dovidieť a všemožne vykrúcala krk. ,,Takže, tuto už môžeme vidieť drobnučké srdiečko. Vidíte to?" Spýtala sa a natočila monitor k Lucy. Lucy sa zarosili oči a prikývla. ,,Môžem vám urobiť snímok, chcete?" Lucy okamžite prikývla.
,,Nech sa páči," podala jej servítku, ,,utrite sa." Kým sa Lucy utierala, spod monitoru vyšiel malý obrázok. Z diaľky to vyzeralo ako čierne sivé machuľance, no keď som sa pozrela bližšie, zreteľne sa dali spozorovať maximálne malilinké rúčky a nôžky.
,,Dá sa už zistiť pohlavie?" Spýtala sa Lucy a obrázok držala akoby bol svätený
,,Bohužiaľ, ešte nie. To sa bude dať určiť až o taký mesiac, keď prídete na kontrolu, dúfam že už aj s partnerom." Lu prikývla a opäť sme prešli k stolu. ,,Nech sa páči, tu je tehotenská knižka, o mesiac sa mi prídete ukázať na kontrolu. Prestať fajčiť, piť a neprejedať sa, môže sa vám zvýšiť tlak. A gratulujem," usmiala sa s jamkou.
,,Ďakujem. Dovidenia," a šli sme za sestričkou. ,,Takže, vyhovuje vám kontrola 23. septembra?" Pýtala sa Lucy.
,,Snáď hej," usmiala sa Lucy a vyšli sme. Pred nemocnicou to už Lucy nevydržala, zhlboka sa nadýchla a začala výskať a skákať od radosti. ,,Gratulujem zlatko," usmievala som sa a objala som ju. Mala som pocit, že mi líca zachvíľu roztrhne od takého úsmevu.
,,No poď, pôjdeme novinu oznámiť oteckovi," žmurkla som na ňu a vybrali sme sa smerom k bytu. Keď sme prišli, do očí sa jej nachvíľu vkradli obavy.
,,Čo ak sa nahnevá?" Prevrátila som očami. ,,Prestaň!" Zahriakla som ju a postrčila som ju k schodom.
,,Hlavne prosím ťa nepanikár, okej? Teš sa a tak mu to aj povedz," radila som jej. ,,Ďakujem, objala ma pred dverami nášho bytu. Len som sa usmiala a otvorila som. V predsieni boli na zemi šípky, ktoré ukazovali do spálne. ,,Bež," pousmiala som sa a šla som do svojej izby.

  

  
          Do hnedej veľkej koženej tašky som si dala veci, ktoré som si včera večer pripravila. Počula som, ako Lucy zhíkla a usmiala som sa. Na nohy som si našuchla biele botasky, ani som sa nepozdravila a šla som do parku. Po ceste som si kúpila kapučíno a veselo som si vykračovala. Na oči som si nasadila moje najobľúbenejšie čierne slnečné okuliare a bolo mi fajn. Ako z nejakého filmu. Prechádzala som sa popod stromy, nahnuté a spojené ako ruky. Bol tu viac-menej chládok, len pomedzi konáre presvitali slnečné lúče. Od pouličného predavača som si kúpila kvety pre mňa odo mňa pre radosť. Od ďalšieho som si kúpila hot-dog, ktorý rozvoniaval po celom parku. Ešte že sa mám na čo vyhovárať, áno, ja viem. Keď som šla okolo holubov, ktorý postávali tam i tam a hľadali niečo pod zub, odlomila som z rohlíka, rozdrobila som ho v dlaniach a rozsypala. Zhŕkli sa okolo neho, takže to tam vyzeralo ako sivé more. S úsmevom som na ne hľadela. Koľko málo stačí k holubej radosti. Na tráve som si rozložila farebnú deku, takže som mala vo výhľade predavača s kvetmi, hot-dogmi, malé batoľatá, ktoré sa hrali s malým psíkom a ich mamy, ktoré ich z diaľky s láskou pozorovali. Keď som hľadela na ich pohľady, pripomenuli mi pohľad Lucy u doktorky, a to ma len utvrdilo v tom, že Lucy bude úžasná mama.
Vytiahla som skicár a pustila som sa do práce. Teda, nebola to práca. Konečne som mohla robiť to, čo milujem. načrtla som vozík s kvetmi. Oproti nemu, ktorý bol celý sivý, vyzerali ako dúha. Červená, žltá, fialová, ružová, biela. Farby na akú ste si len spomenuli. Do uší som si napojila sluchátka a pustila som si Eda Sheerana. Objavila som ho len nedávno a získal si ma úplne celú.
,,And you will never know, just how beautiful you are to me, but maybe I´m just in love, when you wake me up," spievala som si, keď ma niekto chytil za plece.
,,Ááá," skríkla som a vytrhla som si sluchátka z uší. ,,Prepáč," ospravedlňoval sa mi Niall. ,,V pohode," usmiala som sa. ,,Len ma vždy vyľaká, keď sa ma zrazu niekto dotkne," vysvetľovala som. Niall sa však pozeral na kvety.
,,To je trapas," uškrnul sa a poškrabal sa vo vlasoch. ,,Čo je trapas?" Pozrela som na neho nechápavo. Spoza chrbta vytiahol tú istú kytičku kvetov. akú som si kúpila ja, odo mňa pre mňa.
,,Nevadí," usmiala som sa opäť a vzala som mu ju z ruky. ,,No nestoj tam, prisadni si," potľapkala som miesto vedľa mňa na deke.
,,Tak teda ahoj," usmial sa a prisadol si.

Unbroken (8)

(pondelok, 24.8.2012)

,,Dobré ránko," usmiala som sa ráno na Lucy. Podozrivo si ma premerala. ,,Ty si dostala včera prvú pusu," povedala spokojná sama so sebou. ,,Psst," zahriakla som ju, no ona len pretočila očami. ,,Dany nie je doma." Pozrela som na hodinky. Bolo 9 hodín. ,,Kde je takto skoro?" Spýtala som sa prekvapene. Lucy si zaliala kávu a spýtavo na mňa pozrela. ,,Nejaký kamarát mu vybavil pohovor v nejakej reštike. Vraj ho už nebaví sa celé noci prevážať po Londýne." ,,Aha. Zalej aj mne," povedala som a vzala som si horúcu šálku.
,,Bože, veď ma toľko nenaťahuj," zamrnčala a sadla si oproti mne.
,,A čo by si chcela?" Spýtala som sa naschvál pokojne, i keď vo vnútri som mala ohňostroj. Zhlboka sa nadýchla a uprela na mňa pohľad.
,,Ako. To. Dopadlo?!" Už som to nevydržala. ,,Perfektne!" Zvýskla som. Všetko som jej dopodrobna opísala. Ako mi ukazoval hviezdy a ako rozprával o Írsku. ,,Panebože," prikryla si ústa rukou. ,,Ty si v tom až po uši," zhíkla a ja som previnilo prikývla.
,,To je nový rekord," uškrnula sa. Moje "vzťahy" sa väčšinou končili tým, že som sa rýchlo zaľúbila, chvíľu som sa riešila a potom si niekoho našiel, alebo ma to jednoducho prešlo.
,, Dúfam, že to nebude ako doteraz," hlesla som. ,,Nebude," usmiala sa povzbudivo a pohladila ma po ramene.
,,Snáď. Okej, idem do práce. Dnes niečo máš?" Postavila som sa a umyla šálku. ,,Hej, dnes máme fotenie jesennej kolekcie. Teším sa na to." A bolo to na nej vidieť. Oči jej žiarili ako hviezdičky. Také je ti, keď človek robí niečo, čo má rád. Už len týždeň, upokojovala som sa. Potom pôjdem na školu a konečne budem kresliť. A vlastne,.. V utorok by som mohla využiť Glenovu ponuku, aby som si vzala voľno a nechala nech sa Mark oťuká v tom správnom smere. Mohla by som zájsť do Green parku.
,,Verím. Zlato, ja idem. Držím sa palce," usmiala som sa na Lucy a vyšla som do Slnkom zaliatej ulice.           

         Ako si dobre pamätám, do Green parku nás zvykla vodiť teta. Sedeli sme a rozprávali sme sa, naháňali holuby alebo niečo podobné. Dlho som tam nebola. Dobre, takže plán na zajtra mám.
,,No čo, ako sa dnes máš?" Privítal ma s úsmevom Mark, kým som si odkladala veci. ,,Dobre. Dnes nie je už tak dusno. Čo ty?" Spýtala som sa a prehodila som okno z vetračky a otvorila som ho dokorán. ,,Veď toto. Po tej včerajšej búrke sa to konečne ukludnilo." Pri zmienke o včerajšej búrke sa mi na tvári rozlial obrovský úsmev. Zmocnil sa ma opäť perfektný pocit. Celý deň sa ma držal a nepokazili mi ho ani Markove blbé poznámky.
,,Slečinka!" Zavolal na mňa priopitý chlap od stola pri dverách. Vzdychla som si a pobrala som sa k nemu. Nemám rada takýchto zákazníkov. Počas môjho pracovného času tu nebývajú často, ale predsa tu sú. ,,Áno?" Spýtala som sa a vytiahla som si zápisník. ,,Čo to bude?" Nasadila som umelý úsmev a čakala som.
,,Čo keby sme si dnes večer vyšli von?" Škeril sa na mňa a mne prišlo zle. Krvou podliate oči ma sledovali a čakali na reakciu. ,,myslí, že to nepôjde," vysúkala som zo seba. ,,Objednáte si niečo?" Chytil ma za ruku a stisol mi ju. ,,No tak zlatko, vieš že to chceš," podlízavo sa usmial. Okamžite som ruku odtiahla a zhnusene som odišla.
,,Tamten chlap vyzerá, že sa každú chvíľu pobije alebo dačo," posťažovala som sa Alex, ktorá sa rozprávala s Markom. ,,Ignoruj to," poradila mi Alex a ja som len prikývla. Čo iné som mala robiť? O pár dní mám 18 a tak si na to budem musieť zvyknúť aj v oveľa horšej intenzite. Ostatok dňa prebehol rýchlo. Žiadny ďalší opilci, len ľudia na schôdzkach, pár zatúlaných študentov. Keď som o 8 odchádzala, spoza roku sa vynorila veľká skupinka dievčat a chlapcov. Na niečom sa smiali a mierili do klubu. Prepadla má veľká chuť tak ísť. S veľkou partiou pařit do rána a tak. No nevadí.
,,Dany?" Zakričala som, keď som došla do bytu. ,,Som v izbe," odkričal a tak som šla za ním. Dačo robil na notebooku, tak som si k nemu prisadla na posteľ.
,,Počula som, že dnes si mal pohovor." Nezaujato prikývol a ďalej klikal a vpisoval niečo do stále nových a nových vyskakujúcich tabuliek.
,,A?" Pobádala som ho, no ignoroval ma. ,,Ja sa s tebou rozprávam!" Takmer som skríkla a zaklapla som mu notebook. Keď sa na mňa pozrel, mal smrť v očiach.
,,Andy, ty si strašná krava," precedil pomedzi zuby nahnevane. ,,Ale no tak," uškrnula som sa, pretože mi ešte stále nedochádzalo, čo som urobila.
,,Prosím ťa, len ma teraz nachvíľu nechaj, lebo na teba skočím, či už si mi ako sestra alebo nie." Tváril sa tak nasrato a vážne, že som radšej odišla.



             Opäť prázdny byt. Teda, ak sa to tak dá povedať. Rozhodla som sa, že so pôjdem pripraviť veci na zajtra. Zo zásuvky som vybrala skicár. Prstami som prechádzala staré kresby. Malé dievčatko kľačiace uprostred farebného lístia. Vzlietajúca labuť nad tmavou opustenou vodou. Milovala som niektoré kresby. Netušila som, na čo som myslela pri ich kreslení. Naopak, pri niektorých bol odkaz taký jasný, až takmer kričal. Keď som mala zlé obdobie a s nikým som sa nerozprávala, tento obraz vyjadroval, ako som sa cítila.Bola som ako tá osamotená labuť. V tej dobe na mňa doľahlo 15 ročné bytie, či nebytie bez rodičov. Viem, že ľudia nemajú radi depresívne myšlienky, ale toto je môj príbeh a preto to k tomu patrí. Radšej som už odložila kresby a ľahla som si na posteľ. Vyzliekla som sa do spodného prádla a zakrútila som sa do deky. Možno som čudná, ale práve v takýchto chvíľach som sa cítila najbezpečnejšie. Malá veľká osôbka vo veľkom paplóne. Pri bruchu som zacítila vibrovanie a ozval sa klavír, čo znamenalo, že mi niekto volá. Na displeji mi svietilo meno Niall. Hneď sa mi lepšie dýchalo.
-Áno?" Ozvala som sa a vytiahla som si paplón až ku brade.
-Dobrý večer slečna.- Až sem som cítila, ako sa usmieva.
-Čo robíš?-
-Rozmýšľam. Ležím, a tak. Ty čo?-
-Myslím na niekoho.-
-Aj ty?- Pousmiala som sa.
-Aj ja. To je ale náhoda, čo?-
-To teda je. Prečo naňho myslíš?-
-Lebo ho neviem dostať z hlavy.-
-Teraz táraš. Všetko sa dá, len treba chcieť.-
-A čo ak nechcem?- Vydýchol.
-Neviem.- Priznala som úprimne.
-Mám nápad. Čo keby ten niekto so mnou išiel zajtra do parku?-
-Niekto by šiel určite rád. Keby s tebou ide, kedy by šli?- Ani som si neuvedomila, že sa usmievam.
-Čo tak o 4 poobede? Už by nebolo tak teplo.
-To by bolo fajn. A čo by spolu robili?-
-Rozmýšľali. Ležali, a tak. A niekto by mi mohol povedať, že prečo v telefóne plakal.-
-Ten niekto sa strašne teší.- Bola to pravda. I keď som mala strach z takého rozhovoru.
-Dovidenia slečna.-
-Dovidenia.- Usmiala som sa a zložila som.

     V srdci som mala zrazu taký úžasný pocit, že to ani neviem opísať. Prešla ma chuť na spánok a tak som si otvorila notebook. Bezcieľne som surfovala na nete a hompáľali nohami. Risknem cestu k Danymu? Risknem, rozhodla som sa a obliekla som si veľké voľné tričko.
,,Dany?" Opatrne som otvorila dvere a nakukla do izby. Ležal na posteli, hlavu položenú vedľa notebooku a hlboko spal. Pousmiala som sa, vošla som do izby a chcela som zaklapnúť notebook. Keď som si všimla, čo na ňom je, prekvapene som vydýchla. Výlet do Európy pre 2 osoby. Došlo mi ,že asi chce zobrať Lucy. Usmievala som sa ako slniečko a čítala som podrobnosti.
Od 1. septembra do 17. septembra. Francúzsko. Taliansko. Rakúsko. Česko. Španielsko. Akási malá krajina Slovensko, ktorá mi nič moc nehovorila. Netušila som, odkiaľ na to vzal, ale bola som šťastná aj za Lucy. Zaklapla som notebook a položila som ho na stôl. Vypla som v izbe svetlo a zavrela dvere. ,,Niekto tu má šťastie," povedala som si sama pre seba a šla som naspäť do izby. Dlho som sa prehadzovala a hľadala studené miesta na paplóne. Vôbec som nebola unavená. Bezcieľne som čumela do steny, až kým mi nezačali klipkať oči.

Vždy buď sama sebou! -49-

               Schodisko z kameňa bolo jednoduché, ale predsa len malo svoje čaro. Keď som sa pozrela doprava, videla som obrovskú miestnosť s krbom. Na kraji stáli krabice, ktoré sem už doniesli sťahováci. Položila som klietku s Loonie, ktorú som doteraz držala v ruke a jej rúčku vystriedala Harryho ruka. Vyšli sme po schodoch, kým sa ostatní rozhliadali po dolnom poschodí. ,,Toto bude moja izba," vydýchla som, keď sme vošli do malej izbičky. Ešte v Holmes Chapel nám mamka oznámila, že budeme mať každá svoju izbu. Síce ma to potešilo, no bude to čudné. Zvykla som si na fakt, že je Alice so mnou v izbe. ,,Toto bude moja izba," počula som Alice z izby oproti. Spolu s Harrym sme sa rozosmiali.
,,Nie je to tu také zlé, čo povieš?" Usmial sa na mňa a ja som prikývla. ,,A navyše, je to len pár blokov od nášho domu. Teda, od nášho domu s chalanmi. Kedykoľvek môžeme byť spolu."
,,Aspoň jedna výhoda," pousmiala som sa a objala som ho. Vtom do izby vošla mama. ,,Vidím, že ste si už rozdelili izby," povedala energicky a k nohám mi položila tašku, kde som mala veci z internátu. ,,Je to tu krásne," usmiala som sa na ňu. Naozaj sa mi to tu páčilo. Viac som sa bála školy. Ťažko si nachádzam priateľov. Teda, nie že by sa so mnou ľudia nechceli priateliť, ale kým si človeka pustím k telu, často je už neskoro. Nevadí, nejak bolo, nejak bude, pomyslela som si a spolu s Harrym sme zišli dole. Otec nám dal nejaké peniaze, aby to mamka nemusela ťahať sama. Domček bol síce lacnejší ako náš dom v Holmes Chapel a tak ostali nejaké peniaze na zariaďovanie, ale na všetko by nám peniaze nevyšli. Časť zariadení sme nechali doma, časť sme preniesli.

           ,,Harry, nemusíš tu ostať, ak nechceš," povedala mamka Harrymu, no on pokrútil hlavou.
,,Určite ostanem a pomôžem," usmial sa a tak sme zvyšok poobedia skladali čo bolo zložené, vybaľovali oblečenie a rôzne veci. Takto to vyzerá celkom jednoducho, ale verte mi, nebolo to tak. Postele boli rozobrané a tak sme ich skladali. Nemusím hovoriť, že to bola katastrofa. 3 ženské a jedno chlapča skladajú 3 postele. Ako tak sme ich dali dokopy a ja som sa modlila, aby som v noci neskončila na zemi. ,,Hotovo," usmiala som sa, keď sme vybalili poslednú krabicu. ,,Vonku už bola tma a tak som sa otočila k Harrymu. ,,Už môžeš ísť domov," povedala som mu. ,,Asi by som mal, zavolám Louisovi, nech pre mňa príde." Vytiahol telefón a odišiel do vedľajšej izby.
             ,,Celkom dobre sme to zvládli, nie?" Usmiala sa na nás mamka a my sme prikývli. ,,Idem si povybalovať veci," oznámila Alice a šla do svojej izby. ,,Vybal sa aj ty," povedala mi mama a zišla dole. ,,Za pár minút je tu," došiel Harry naspäť a objal ma. ,,Zajtra sa vidíme?" Spýtal sa a ja som sa zachvela. Prvý deň v novej škole. Harry to cítil, videl alebo proste vedel a objal ma. ,,No tak, bude to v pohode," usmial sa. ,,Zavolám ti ráno a po škole pre teba prídem, platí?" Vpíjal sa mi do očí a ja som opäť ďakovala Bohu, že ho mám. ,,Platí. Ďakujem," usmiala som sa. ,,Pre teba všetko maličká," povedal a pobozkal ma. V tom sa spred domu ozvalo trúbenie a tak sme zišli dole. Okienko na aute sa spustilo a vykukla Louisova hlava. ,,Pekný domček, Nicole!" Zakričal nahlas, takže musel zobudiť snáď celú ulicu. ,,Ďakujem," zakričala som mu späť. Nech teda Londýn vie, že som sem prišla. ,,Tak ahoj zajtra," usmial sa Harry a opäť ma pobozkal. ,,Pozdrav chalanov," povedala som a sledovala som, ako nastúpil do auta. Na konci ulice zahli doľava a stratili sa mi z očí.

          Vyšla som do teraz už svojej izby a zvalila som sa na posteľ, ktorá podo mnou tíško zavŕzgala. Stále mi chýbali nejaké poličky a tak som veci mala povykladané na zemi. Ako v sklade, presne. Ani som sa neprezliekla dpyžama, zaspala som tak, ako som bola oblečená. Uprostred noci ma zobudilo otváranie dverí. Takmer som skríkla, keď som vo dverách zbadala akúsi siluetu. Srdce som mala až kdesi v krku, no upokojila som sa, keď sa mi pod paplón šuchla Alice. ,,Je to nezvyk že?" Šepla som jej a cítila som, ako prikývla. Aj ja som bola zvyknutá, že sa v noci rozprávame alebo tak. Chvíľu na to sme opäť zaspali.o
,,Vstávať!!" Vbehla do izby mamka a ignorovala to, že sme v posteli 2. ,,No tak. Nechcete zmeškať do novej školy," hovorila veselo zvýšeným hlasom. Hej, to je to posledné, čo chcem. Poslušne sme odcupitali do kúpelne a umyli sa. Potom sme sa rozdelili a každá šla do svojej izby. Aspoň že som si urobila poriadok v skrini. Vonku bolo príjemne teplo a tak som si dala čierne vydraté rifle a čierne tielko. Zbehla som dole, kde ma už čakali raňajky. Ďalší nezvyk. Samozrejme, na internáte boli raňajky, ale tu som nemala na výber a musela som ich zjesť, pod prísnym pohľadom mamy. Práve som pila pomarančový džús, keď mi začal zvoniť mobil.
-No, ako si sa vyspala maličká?- Ozval sa v telefóne Harryho veselý hlas.
-Celkom fajn, len trocha málo miesta, čo ti poviem.-
-Málo miesta? Veď máš obrovskú posteľ.- Vravel nechápavo, na čo som sa musela zasmiať.
-V noci sa ku mne pridala Alice. Je to nezvyk, spať sama v izbe, vieš.-
-Jááj tak. No čo, pripravená?-
-Ani nie, ale s tým nič nenarobím.- Vyšla som po schodoch a vzala som si malý batôžtek. Ostatné vraj dostanem v škole.
-Hlavne sa veľa nemrač, budeš mať vrásky.- Zasmial sa. -Hlavu hore, všetko bude fajn. A keby bol niekto zlý, zbijem ho.- Zastrájal sa.
-Ty prosím ťa nikoho nebi, lebo ti zničia tú tvoju krásnu tváričku.- Usmievala som sa a obúvala som si červené conversy. Tie si so mnou preskákali už asi všetko. ,,Mami, idem!" Zakričala som mame a vyšla som von. Na nete som si našla, ako moja nová škola vyzerá a kde je. Veľká tehlová budova bez štipky citu.
-Trafíš?- Spýtal sa provokatívne Harry.
-Samozrejme, že trafím. A keď nie, určite sa tu nájdu nejaký ochotní londýnsky chlapci, ktorí ma ta zavedú.-
-To určite.- Frflal. Odbočila som na ulicu, kde mala byť škola a ostala som stáť. Budova bola 3x väčšia ako na obrázku.
-Neboj sa, nevymením ťa. Trafila som sama.- Usmievala som sa.
-Držím palce, nezabúdaj, hlava hore a všetko bude fajn. Ľúbim ťa.-
-Ďakujem. Aj ja teba.- Zložila som telefón do vrecka a vošla som. Bolo tu veľa dvier, no ani jedny označené. Nastala dilema. Ostanem tu bezradne stáť a obzerať sa alebo sa niekoho spýtam. v
,,Eh, hľadáš niečo?" Vstúpilo mi do myšlienok drobné dievča s červenými vlasmi. Tak strašne mi pripomenuli Camillu, že sa mi na chvíľu vtisli slzy do očí.
,,Som tu nová," usmiala som sa. ,,Hľadám riaditeľňu, ale moc mi to nejde." Usmiala sa na mňa a úplne automaticky ma chytila za ruku. ,,Poď, zavediem ťa tam." Ťahala ma kamsi do chodby, kde sme zastali pred veľkými dverami. ,,Som Laura. Tiež si druháčka?" Spýtala sa a ja som prikývla. ,,Tak spolu pravdepodobne budeme v triede. Ahoj neskôr," zamávala mi a pridala sa k akejsi skupinke dievčat ktoré išli práve okolo. S búšiacim srdcom som zaklopala na dvere a čakala.