22. februára 2013

Dream it. Wish it. Do it.

Za posledných 7 dní, som bola v posilke 5x. To je u mňa výkon.
Nie že by som nechodila aj predtým, ale bolo to skôr len občas. 
Za tento jeden jediný týždeň, som dala dole dve kilá aj niečo. Dnes som bola na trampolínkach aj s Vykinečkou a môžem povedať, že to bolo jednoducho perfektné. Spotená som bola, ako keby som sa pražila 3 hodiny na Slnku, to je pravda, ale za to si cítim každý jeden sval na celom tele.


Tento obrázok je jednoducho maximálne inšpirujúci.













                                                                                 Toto si opakujem. A aj dokolečka budem. Lebo viem, že na ti mám. Sakra že hej!
Musíš si to uvedomiť a potom to už pôjde :-)
Každá z nás je krásna, či chudá/pri tele a či nízka/vysoká. 
Je to úplne jedno.
A tak si to povedz! Uver tomu! 

A ja každú/každého z vás ľúbim :-)



17. februára 2013

Unbroken (33)

Až je mi zo samej seba zle, keď vidím, že som už tak dlho nepridávala nič a vy aj tak vytrvalo chodíte. Konečne Unbroken tu mám  pre vás :)  

Nenechaj sa ničím rušiť, opakovala som si, keď som sa vrátila od Josha. Bola som ako v tranze. Na rohu Jeffersonovej a Slnečnej som si kúpila veľké latté a náhlila som sa domov. Presne som vedela, čo budem dnes maľovať. Mala som ten obraz pred očami. Lúka zo sna. Síce som už jeden obraz namaľovala, ale teraz, s odstupom času som vedela, čo na ňom musím zvýrazniť, aby to pochopili aj ostatní ľudia. 
Zo skrine som vybrala hŕstku štetcov a poukladala ich do pohára s vodou, aby trošku povolili. Zo zásuvky som povykladala podkladové farby a ďalšie tuby. Základ obrazu bude nebesky modrá a zelená. Už vidím, ako ďalšiu polovicu výplatu miniem na doplnenie zásob. Ale to nevadí, pretože viem, že tento obraz bude stáž za to. Do uší som si strčila miniatúrne sluchátka a pustila som sa do práce. Hudba hrala, pieseň za piesňou mi útočili na ušné bubienky a ja som bola do práce zabraná tak, že som nepočula a ani nevnímala nič okolo mňa. Keď mi niekto položil ruku na plece, skoro som umrela od šoku.

8. februára 2013

Finding my own style

Bonjour dámy.

Dnes som bola s mamkou v Ba u doktorky a samozrejme, neobišlo sa to bez nákupov v Avione :) 
Už dlho sa snažím nájsť si vlastný štýl, experimentovať a nosiť to, čo sa mi páči, nie len to, čo by sa mohlo páčiť ostatným okolo mňa.

Prekrásna, trošku dosť priesvitná vestička s ostňami na golieri.

Tričko s krížikom. Neverili by ste koľko mali v New Yorkeri tričiek/svetrov s krížikmi. Na army štýl, na trošku elegantnejší. Ak máte rady takúto tematiku, určite bežte do najbližšieho New Yorkeru a zožeňte si niečo také :)

Konečne (ďakujem všetkým Božstvám, na ktoré neverím aj verím) som našla peknú, ani veľkú ani malú, koženú tašku. Kúpila som ju v Croppe, a keďže som mala ISIC kartu, dali mi ju až za 8 eur lacnejšiu, čo sa veľmo čudujem.

 Prekrásna, taktiež priesvitná zelená košeľa s čiernym golierikom. Hneď ako som ju videla, vedela som, že ju musím mať. A bola v zľave. No nekúp to ;)

A ďalšie tričko, tmavé, s lebkou a cvokmi.. Kričalo, že je pre mňa. 
Ešte k tomu je primerane voľné, čiže sa v ňom nemusím príliš sťahovať :D 

Čo sa týka poviedky, viem, že vás už určite hnevám, strašne moc. Ale ani trošku sa mi nechce písať. Nie je múza, nálada, nič.  Vážne prepáčte. 
Časť pridám hneď ako to bude možné. Zatiaľ vám bohužiaľ musia stačiť moje "hlboké myšlienkové pochody".