Črievička.

Črievička zletela

Dole z podstavca

Bez akéhokoľvek dotyku

Cudzej osoby

Všetci sme črievičky

Čo sa hýbu

Vlastným

Smerom

Samota

Nie je vždy zlá

Odhalí tvoju tvár

Musíš vedieť

Musíš vedieť žiť

Sám so sebou

Aj bez seba

Aj bez nej

A bez neho

Musíš  vedieť

Žiť

Pretože na inom

Na inom nezáleží

Nezáležalo

Ani teraz

Ani vtedy

Ani potom.

Polnočný kvet.

Keď ruže tmavnú na úsvite,
prichádza, jemný, zvláštny tón,
keď bledne tma, tak krásne krásna,
odchádza kúzlo nočných môr.

Jej krídla jemne ševelia,
zvuk tenký ako lipy list,
ťahajú za sebou prachu mračná,
no úsmev nie tak ľahko prísť.

Nuž píše, perom krásnych vtákov,
opisuje dávny žiaľ,
ignoruje bosorákov,
čo hľadia šerom do diaľav.

Tam kde kvety kvitnú o polnoci,
kde láska vzrastá úsmevom,
kde noc každého drží v moci,
tam kde každé ráno zvoní zvon.

Prečo smútok odpradávna,
ovláda tak krásny svet?
Kde mesiac dáva silu z rána,
nech rastie, temný nočný kvet?

Lupene farby tajomstiev noci,
plný rosy sviežich rán.
Jak rastie mocný o polnoci,
sprevádzaný spevom vrán.