30. júna 2012

Lúka zo sna (Unbroken)

Kikuš napísala, že by rada videla, ako vyzerá obraz od Andy, ktorý namaľovala. Lúčka zo sna bola posiata modrými kvietkami, že?

Najprv ma napadla lúka z Eclipse. Veď viete, z 3.časti Twilightu. Pamätáte si ju? Dokonale okrúhla posiata fialovo-modrými kvetmi. Bola aj je krásna
.
Ale potom som našla túto....
.... a zamilovala som sa do nej. 

Presne o ten veľký strom sa Andy oprela. Za mamou utekala cez tieto drobné modré a žlté kvietky. 

Snáď sa páči :) Samozrejme, namaľovaný obraz lúky, akú si predstavujem, som nenašla, tak aspoň takto :)

Myslíte, že ten sen niečo znamenal, alebo to bol len výplod Andinej fantázie, tak veľmi túžiacej po mame?  

Páčilo by sa, ak by som ku každej časti pridala nejaké takéto detaily, aby sa vám ľahšie predstavovala situácia alebo miesto, kde sa niečo odohralo? 


Unbroken (17)

Dnes len kratšia, prepáčte. Je 00.30 a ja mám oči ako číňanka. Ale sľúbila som, že ju sem včera/ dnes dám a tak ju tu máte :) Ak tu bude veľa chýb, naozaj prepáčte, ledva vidím na klávesnicu. Keď tak, zajtra to všetko opravím, I promise,..


,,Ahoj," rozlúčila som sa s Niallom vo dverách s úsmevom. Dala som mu pusu a zavrela som. V tom momente som počula, ako mi z izby hrá mobil. Utekala som a len-len som to stihla zdvihnúť.
-TO SI MI KEDY CHCELA POVEDAŤ?!- Skríkol nahnevaný hlas v mobile. Alex, pousmiala som sa.
-Čo také?-
-Nehraj to na blbú!- Penila a doslova som si vedela predstaviť, ako pení. Stále som síce netušila, prečo je tak nahnevaná, ale rozhodne som si to užívala.
-Al, ja vážne nemám šajnu, o čom to hovoríš.- Bránila som sa.
-Niall!- Akoby vytlačila cez zovreté zuby.
-No,.. Ooops?- Rozosmiala som sa.
-Práve teraz ťa strašne nenávidím, je ti to jasné? Smeješ sa mi do očí cez telefón!- Rozosmiala sa. Vedela so, že nie je nahnevaná, ha!
-Nesmejem! Iba chichocem.-
-Aby si.. Okej, hlavný dôvod toho, že ti volám, je, že Glen stratil tvoje číslo a mám ti dať vedieť, že budúci týždeň celý prepracuješ.-
-No, dík za super správy.- Vzdychla som si.
-Nemáš za čo. Kedy skočíme von?- Zamrnčala.
-Oh, written in the stars..- Zanôtila som.
-Ty si strašná. V sobotu tam má Glen nejakú súkromnú akciu, vraj nech tam ani nepáchneme. Vyrazíme von!- Ukončila svoju reč, ktorá nepripúšťala akékoľvek odmietanie.
-Okej, voláme si.- Usmiala som sa a rozlúčili sme sa.

Dany s Lucy odleteli na obed na výlet do Európy. Museli ho preložiť, pretože Lucy mala ešte nejaké dôležité fotenie. Skrátili si ho síce o 2 dni, no to i neubralo od entuziazmu. Zabalili by snáď všetko, keby mohli.
Prechádzala som sa prázdnym bytom a rozmýšľala som, čo budem robiť. Voľba padla na knižku, ktorú som dostala na narodeniny od El. Nie moc hrubá žltá knižka s názvom Púštny kvet. V kuchyni som si urobila zelený čaj, vzala si hrnček aj knihu do ruky a prešla som do izby. Balkón som otvorila dokorán a zatiahla záclonu. V byte povypínala svetlá a pohlitla sa do knižky. Netuším, koľko bolo hodín, ale oči mi klipkali ako bláznivé a tak som knihu len položila vedľa postele, zvliekla si kraťase a ostala som spať len v tričku a spodnom prádle. Viem, že to, čo nasledovalo potom, bol len sen. Akoby inak,..

,,Andy, zlatko, vstávaj," prihovoril sa mi jemný hlas. Nespoznávala som ho a tak som prestrašene otvorila oči. Rozhliadla som sa po izbe, no nikto v nej nebol. Hlas sa však stále ozýval a tvoril akúsi ozvenu. Vybehla som z izby, no namiesto studených parkiet na chodbe som prstami narazila na mäkkú a poddajnú trávu. Do vlasov sa mi vplietol vietor a vhnal mi ich do tváre. Predomnou ležala rozľahlá lúka plná bielych kvietkov. Prekvapene som vydýchla. A tak tam stála. V jednoduchých bielych šatoch, ktoré okolo nej viali a vytvárali neuveriteľné vzdušné akrobacie. Tak, ako som si ju pamätala a zároveň nepamätala.
,,Mami?" Hlesla som a postúpila som o krok dopredu. Oprela som sa o kmeň stromu, ochromená od šoku. Mama sa len usmievala. V rukách držala malinké bábätko, ktoré nespokojne mrnčalo.
,,Mami, čo sa deje?" Spýtala som sa zmätene a opäť som postúpila o pár krokov. Mama sa posledný krát usmiala, potom sa otočila a kráčala preč. Dieťatko začalo srdcervúco plakať a metalo sa jej v rukách. Videla som, ako s ním bojuje. Rozbehla som sa za ňou, no ona bola stále ďaleko, ba ešte ďalej. Konáre stromov, predtým tak krásne rozvetvené do výšky, akoby sa usilovali došiahnuť Slnko, ma začali driapať. Zachytávali sa mi o šaty a spomaľovali ma. Trhala som sa, ako to len šlo. No čím viac som sa metala, tým viac ma zväzovali. Obloha sa náhle zatiahla a ostala atramentovo čierna. Začal padať dážď. No nie je dážď ako dážď. Dažďové kvapky boli slané a predstavovali slzy. Všade sa ozýval nárek. Náreky detí, starcov, dospelých, ba aj náreky zvierat. Mama nakoniec prestala kráčať. Ako som si všimla, zastala na kraji útesu.
,,Nie!" Vykríkla som, keď si chrbtom akoby ľahla do vzduchoprázdna za ňou. Bábätko z rúk jej vypadlo a teraz ležalo na zemi. Krivilo tváričku a prstíky skrúcalo do malých pästičiek. Konáre akoby zázrakom povolili a obloha sa rozjasnila. Akoby sa nič nedialo. Urobila som jeden váhavý krok a keď som cítila, že som voľná, rozbehla som sa za bábätkom. Len raz som žmurkla a bábätko tam nebolo. Pribehla som na kraj útesu, náhle tak krásneho, a hľadela na malú modrú nezábudku, ktorá po ňom ostala. To bolo všetko. Len malá modrá nezábudka.

Prebrala som sa do chladného rána. Záclona na balkóne povievala vo vetre. Na zemi pred ním bola veľká mláka vody. Keď som odtiahla záclonu, zistila som, že vonku je dosť chladno. Všade bolo mokro, zrejme po nočnom daždi. Schuti som si zívla a snažila sa rozpamätať na sen, ktorý sa mi sníval. Ponaťahovala som si chrbát, ruky a,... Pohľad mi padol do kvetináča položeného na balkóne. Medzi červenými muškátmi sa čupila malá modrá nezábudka. Zhrbená pod dažďovými kvapkami, ktoré sa jej zachytili v kalíšteku. A v tom som si spomenula na sen. Telom mi prebehli zimomriavky. Rozhodla som sa však, že nezábudku neodtrhnem. Mala som ten pocit, že je presne tam, kde má byť.
Keď som sa zahľadela na hodinky, ihneď ma prešiel dobrý pocit z čohokoľvek. Bolo 8.30, čo znamenalo, že meškám do školy. Damn! Nazula som si papučky a utekala som si umyť zuby. Jemné kučery zviazala do vysokého konského chvostu a vbehla som do izby. Vzala som si jednoduché džínsy a k tomu dlhorukávovú hnedú košeľu. Hodila som rýchly pohľad do zrkadla, schmatla veci zo stolu a rýchlym krokom som prešla na chodbu. Na nohy som natiahla stokrát onosené biele botasky a zamkla za sebou byt. Na autobus som opäť dobehla len tak- tak a sadla som si na prvé voľné miesto, na ktoré som dovidela. Dnes boli ulice ponorené akoby do šera. Milovala som toto počasie. Keď sovystúpila z autobusu, preskočila som mláku a rýchlym krokom som šla smerom k škole.
,,Prepáčte že meškám, ale ušiel mi prvý autobus," vpadla som zadychčane do triedy.
,,Snáď vám to nevydrží," pozrela na mňa prísne vyzerajúca profesorka. ,,Sadnite si prosím. Tamto je voľné plátno," ukázala na voľné miesto vedľa Grace.
,,Dnes budeme maľovať to, čo nám naša myseľ a telo vkladajú do hláv. Obrazy, sny, vízie,.." Menovala a prechádzala sa pomedzi nás. ,,Nazvite to ako chcete. Precítte farby, rozmiestnenie a vyžarovanie obrazu. Prosím," vyzvala nás a sadla si za katedru. Najskôr sa každý iba obzeral a rozmýšľal. Potom jeden chlapec chytil štetec a začal maľovať. Pridali sa ďalší a ďalší, a keď aj Grace vzala štetec a priložila ho na plátno, ostala som len ja, ktorá som nemaľovala.
,,No tak, Andy,.." Usmiala sa na mňa a naznačila mi, aby som začala. A ja som začala. Jemne som natrela zelený podklad a psotupne vykresľovala každé kjedno stebielko trávy. Začali sa črtať stromy s krásnymi veľkými čerešňovými kvetmi a obloha modrá, bez jediného obláčika. Zaváhala som pri bielej farbe, no nakoniec som ju obišla a štetec namočila do modrej farby. Lúku som posiala modrými nezábudkami.
,,Hmm," pristavila sa u mňa profesorka Terencová, ako som sa dozvedela od Grace. ,,Krásny stvárnenie voľnosti," pousmiala sa, no potom opäť skrivila tvár do prísneho výrazu. Spokojne som sa usmiala a namočila štetec do vody.

28. júna 2012

Deň pred dňom D :)

Dnes sme mali v škole akúsi oficiálnu školskú rozlúčku. Nech už tvrdím, ako tvrdím, že mi ľudia nebudú chýbať,.. tak mi budú SAKRA chýbať! Jéééžiš, zas ma chytá sentimentalita,.. nenávidím ju.


9.R- ako sme sa nazývali, Retarďáci :)

Toto je môj potterovský parťák Maťo. Keď my sme sa začali rozprávať o HP, nikto nevedel o čom a ja som to milovala :D Prečo  píšem v minulom čase? Ideme spolu na strednú, snáď v tej istej triede :)
 Dominička s malinkou Leou (rok aj 77 dní). Odkedy bola v škole s našou bývalou bývalou triednou učiteľkou (btw, jej mamka), bosé sme s ňou behali po chodbe a robili héééj-rup. Na nezaplatenie to jej "ete" :)
 A tu osobne menovaná, ja, s Dominičkou, osobne menovanou vyššie :D Fotka trošku nevydarená, kvôli môjmu rehotu, lebo tam Maťo, strčil topánku. Vidieť ju :D Fotky nás 2 snáď nikdy neboli dokonalé, vždy tam bola nejaký grimasa alebo čo :D Blázon môj :)

Kde sa niečo deje, tam bola Halászová prítomná s foťákom :D Tu práve Domča s Maťom skúšajú, ako dokážu roztiahnuť nohy (asi? :D )


Ďalšia fotka, tentoraz s bývalou triednou učiteľkou, ktorú nám prepustili mesiac pred skončením roka...

 A tu sme všetky dievčatá z triedy, okrem Dominičky, ktorá neviem kde bola.. (Kde si?!)
 Ďalej náš chlapčenský výber :) Paťo úplne naúravo má dobrú riťku, to mi dosvedčí každé dievča :D 
 Už len deň! Už len deň! Akoby skandovali, čo? :)
Stoličkový tanec? Zavolajte 9.A!! :D 
Na dnes posledná fotka :) Ja, Domčulka a náš blázonko Maťa :) Directionerka ako ja, alebo Nikol (stories-made-me.blogspot.com). 

Keď tak, ďalšie fotky pridám zajtra.
Možno ste si všimli, že môj blog je v poslednom čase troška viac "denníkový" :D Neviem či to vadí, ale snáď nie :) Časť netuším či bude, pretože moja mama odchádza zajtra s bratom do kúpeľov a musím si tým pádom pripraviť veci aj ja, lebo baliť veci s mojim otcom je hotová katastrofa :D 

Vaša Ang :)

27. júna 2012

Directionerská depka..

Pretože takéto videá milujem a zároveň ich neznášam, lebo sa pri nich zakaždým zadúšam plačom.
Pretože je to taká pravda..


Holky, tak strašne ich chcem stretnúť.
Povedať Louimu, že bude pre mňa mladý aj v 50tke a že pre mňa vždy bude ten najvtipnejší človek na svete a že milujem jeho aj Eleanor a dúfam, že budú spolu až do smrti. Že budú mať malého Tomma :)
Povedať Liamovi, že mu ďakujem, lebo ma naučil, že ísť za svojim snom nech ma to stojí, čo ma to stojí, sa oplatí! A povedať mu, že som nevidela krajší pár, ako je on a Danny.
Povedať Harrymu, že som nikdy "nestretla", alebo nespoznala perverznejšieho človeka a zároveň tak citlivého.
Povedať Zaynovi, že nech sa deje čo sa deje, jeho výšky budú pre mňa tie najkrajšie. Že na jeho "vas happenin" nezabudnem do smrti.
A nakoniec..
Povedať Niallovi, že ho Ľúbim a že pre mňa vždy bude existovať len on. Že je krásny taký, aký je. A že keď som videla video, kde nespieval, pretože mu to nedovolili, tak som plakala ako malá. Že je jednoducho môj malý blonďáčik, moje malé Niallerča, moje všetko..

Vlastne, oni sú moje všetko. Vykúzlia mi úsmev na tvári, nech sa deje čo sa deje. Keď sa rodičia hádajú uprostred noci (áno, napíšem to, pretože sa tu nechcem skrývať, a už-už sa mali rozviesť, ale ustáli to, kvôli mne a bratovi), tak jediné, čo mi pomôže, je počúvať, ako ma ONI ľúbia. Alebo aspoň majú radi a chcú, aby som bola, aká som. Aby som verila, že všetko je možné. Aby som verila svojim snom, pretože ak to dokázali oni, prečo by sme to nemohli dokázať my?

Čo by ste im povedali vy, keby ste ich stretli? Kašlite na to, že by ste nevydali ani hlásku, že neviete po anglicky,.. Povedzte, čo cítite vo vašom srdci.

Vaša rozcítená Ang..

26. júna 2012

Mimo dosahu reality x)

A pochválim sa!! Viete čo mi dnes došlo?! :)


Mám ho, mám ho, mám hooooooo!!! :) :D Happy som maximálne mimo reality :D Takže 77 minút strávim pozeraním, slintaním, kričaním, jačaním a hraním sa na directionálne retardovanú :D Potom ma tam čaká Friends with benefits (áno, zase) a potom Neřízená střela :) 

Brat mi pred chvíľou pustil našu dobre známu kreslenú rozprávku o chalanoch a smial sa na nej ako zmyslov zbavený. No môžem byť viac happy?

Na súťaži ktorá sa koná posledný školský deň budem spievať More than this ale oveľa väčší darček bol od môjho učiteľa matiky, ktorý má na starosti tieto súťaže. Spieval si ju, pohmkával a keď ju dopočúval, tak si skoro cvrkol, aký bol nadšený :D Snáď do toho dám všetko a dúfam, že sa tam nerozplačem :) Na dnes končím, časť nebude, prepáčte, ale som mimo, ako som písala :)  

Vaša Ang :)

25. júna 2012

Interviews..

Áno, Angie zase ide pridávať interview, ktoré pozerá dokola, aby rozumela všetkému na 100% :D Ja jednoducho zbožňujem videá, kde sú len 1 alebo 2 chalani. Majú tak viac priestoru. Viete si predstaviť, že by takto Lou s Niallerom žartovali, keby sú so všetkými? Radšej sa usmievajú a hovoria, iba keď ich vyzvú. Neuveriteľne som sa usmievala, až som mala pocit, že si ublížim na lícach, keď Lou povedal malému dievčatku, aká strašne zlatá je (1.02). A ako jej Niall robil opičky a malinká sa z toho tešila (1.12) :) Obľúbené tímy futbalové sú Louisov Manchester United a Niallov Derby County, podľa jeho slov síce nie moc dobrý, ale že je verný a lojálny :D Lou ho tam opravil, asi výslovnosť, to som nepochopila..
A z koncového rozhovoru som bola úplne v prdeli, s prepáčením. Smiala som sa, ako besná a skoro som sa udusila Rajecom :D :D Keďže som Niallovi nerozumela pár jeho skomolenín, upravila som to, aby to znelo tak isto, len jednoduchšie:

Girl: Who´s gonna win Euro´s 2012?
Niall: I think Spain is pretty much strange team.
Louis: I think Ireland are gonna win it
Niall: well, i was trying to be objective and wanna choose different team, but in my head i think Ireland is gonna win it
Louis: just as I think England should win.. But reality is.. 

miléé, nie? :D 





So Zaynom nekomentujem. Milujem Zaynov smiech, taký čudný a taký zvučný (3.19, 5.33). Niall sa tam pošpára v nose, veď v poho (5.33) :D A pasáž, kde spievajú.(2.50) Započúvajte sa. Zayn melodický ako vždy :) Ten Niallov krásny hlas chceli dať preč! Nenávidím ich, tak strašne. Prachy, prachy, prachy. Ale to som zase z cesty :D Hovoria o tom, ako Niall zvykne byť nervózny keď je veľa ľudí okolo neho. Na čo sa tešia domov, že Zaynova mamka robí vynikajúce samosas. Niallovi kamaráti sa vôbec nezmenili vzhľadom k Niallovej sláve a tak :) Veď sa pozrite samé :)


Hej, na dnes končím, časť ak nejakú pridám, až niekedy v noci, maybe :)

Vaša Ang :-*


toto pridávam až po pridaní tohto článku, prepáčte, ale objavila som ho iba teraz :) inteview s Niallom :) ďalšie :)



24. júna 2012

Vždy buď sama sebou! -62-


,,Je to pravda?!" Dobehla ku mne do izby Alice s novinami v rukách, ktoré som tam nechala v kuchyni. Odvtedy som ležala v izbe a rozmýšľala. Neviem či som bola viac vystrašená, nahnevaná alebo čo. Snáď miliónkrát som sa pokúšala dovolať Harrymu, no on mi vytrvalo nedvíhal mobil.
,,Čo myslíš?" Spýtala som sa apaticky a otočila som sa a posteli tak, aby som na ňu videla.
,,Nie," vzdychla si a sadla si ku mne. ,,Volala som s Niallom, vraj bol Harry celý deň sklesnutý ako ešte nikdy.
,,Nemá byť hlúpy!" Vyhŕkla som. ,,Keby si to nechá vysvetliť!" Zatriasol sa mi hlas a tak som radšej zmĺkla. Alice ma pohladila po chrbte.
,,Neboj, veď jemu to dopne," ubezpečovala ma, ale z nejakého dôvodu som jej nevedela uveriť.

Prešli 3 dni a Harry mi stále nedvíhal telefón. Prestávala som dúfať, že mi to vôbec niekedy dvihne a podvedome som sa desila dňa ich príchodu. S chalanmi som volala, len keď volala Alice s Niallom. Harry sa vtedy akosi zázrakom zakaždým vyparil niekam do mesta, tvrdili chalani a mne zakaždým stislo srdce.
,,Nicole, neboj sa. Harry nie je taký hlúpy, ako vyzerá," uškrnul sa Lou do kamery.
,,Dík Louis, ale fakt nemám chuť na žarty," smutne som naňho pozrela a periférne som zakopla pohľadom o fotku v pozadí. Harry a ja.
,,Prepáč," vyhŕkla som a vybehla z izby. Šla som na záhradu a sadla som si na hojdačku. Obloha bola opäť modrá bez akéhokoľlvek oblaku. Hojdala som sa dopredu a dozadu, keď som zbadala osobu prichádzajúcu do záhrady.
,,Leroy! Čo tu robíš?" Pýtala som sa a paranoidne som sa rozhliadala, akoby nás niekto mohol vidieť.
,,Prišiel som sa porozprávať," pokrčil plecami a prisadol si. Prišlo mi to hnusné, no odsunula som sa najďalej, ako sa dalo. Všimol si to a smutne sa usmial.
,,Nicole, ja.."
,,Leroy, myslím..." Začali sme naraz a obaja sme v tej istej sekunde aj zmĺkli.
,,Začni," pousmiala som sa.
,,Mrzí ma, čo sa píše v novinách. Priznám sa, možno som sa trocha potešil,.. Ale to sem nepatrí. Možno je niečo pravdy na tom, že by som bol rád, keby to bola pravda." Prekvapene som vydýchla. Ako to, že som si nič nevšimla?
,,Ja viem, mätiem ťa," povedal, keď zbadal môj výraz.
,,To ani zďaleka nevysvetľuje moju situáciu," zašomrala som.
,,Ja len,.. Sľubujem, už budem dobrý. Napravím to,prisahám."
,,Si milý, ale na tvojom mieste by som sa do toho moc neplietla," poradila som mu, podľa toho, ako som to cítila. Pokrútil hlavou a postavil sa.
,,Čo si to vlastne chcela?" Spýtal sa a otočil sa ku mne.
,,To,.. Nič, zabudni na to. Leroy? Ďakujem," usmiala som sa naňho. Taktiež sa usmial a pomaly sa vzďaľoval. Ostala som na hojdačke sedieť, až kým mi nezačalo byť chladno. Šúchala som si ruky, no usúdila som, že to moc nepomáha a tak som šla dovnúrta. Z Alicinej izby bolo počuť, že sa zase alebo ešte stále rozpráva s Niallom a tak som zaliezla do izby.
Bála som sa zajtrajšieho dňa. Bála som sa pohľadov, ktoré nič nevedeli, no aj tak budú odcudzovať. No to som si priznala, až keď som kráčala po ulici smerom ku škole. S Megan sme sa stretávali vždy na rohu ulice, kde bola škola, no dnes neprišla. Vzápätí mi pípla SMSka. I went to doctor, sorry xx Tak fajn, vzdychla som si. Megan bola takpovediac môj štít. Môj tlmič zlých vecí. Vždy tu bola a kým som jej nepovedala, čo sa deje, nevypytovala sa. Dala mi priestor. Milujem ju preto.

Vošla som do triedy a nastalo ticho. So sklonenou hlavou som si šla sadnúť do svojej lavice a vybrala si veci na geografiu. Videla som, ako na mňa Miranda hádže nenávistné pohľady a snažila som sa ich ignorovať. Nie že by sa mi darilo, samozrejme. Hodiny sa doslova vliekli a tak, keď zvonček ohlásil obed, celá natešená som sa postavila a vybrala som k svojej skrinke. Keď som sa v nej hrabala a hľadala knihu, prešla okolo mňa Miranda a spol.
,,Nechápem, ako to mohla urobiť. Aj tak som nikdy nechápala, čo na nej vidí. Taká nicka," nepríjemne sa zasmiala a náročky zastali pri náprotivnej stene.
,,Ja len dúfam, že ju teraz odkopne," usmiala sa škodoradostne Michelle a aby sa uistila, že som to počula, ešte raz to zopakovala, akurát ma nazvala dosť hnusným menom. Snažila som sa ich ignorovať a šla som do jedálne. Sadla som si k stolu úplne na kraji a začítala sa do knihy.
,,Máš pravdu, pekne sa radšej dištancuj, ty.." Prešla okolo Miranda a chcela niečo povedať.
,,Pýtala som sa ťa niečo?!" Vyletela som na ňu, až sa stiahla, keďže nečakala, že sa budem brániť.
,,Prosím?" Spýtala sa s dvihnutým nosom, akoby nepočula.
,,Myslím si, že si mi rozumela," odvetila som chladnokrvne. ,,Čo keby si ten svoj prepudrovaný ksichtík odniesla k svojim pätolízačkám a mne dala pokoj?! Ja ťa neplatím za to, aby si bola vkuse pri mne a znepríjemňovala mi už tak dosť na hovno deň a myslím, že nie si až tak rada v mojej prítomnosti. Tak urob službu obidvom a zmizni," usmiala som sa, vzala som si knihu a vyletela som z jedálne. Namierila som si to k školskej sestre a uhrala, že je mi zle od žalúdka. Keďže som sa triasla ako osika od hnevu a od bezmocnosti, raz-dva mi uverila a dala mi priepustku. Mamka aj Alice boli preč a tak som zaliezla do izby. Volume na cédečku od Bring me the horizon bolo úplne nadoraz a tak by som sa nečudovala, keby ho počuli až do Manchesteru. Táto myšlienka mi vnikla nápad. Do kabelky som si hodila peňaženku, iPod a sluchátka, hodila na seba košeľu a zbehla do kuchyne. Na papier som rýchlo načmárala odkaz a vybehla z domu. Keď mamka prišla domov a prečítala si odkaz, ja som už dávno bola vo vlaku miereného do Holmes Chapel. Cesta trvala 3 hodiny a preto, keď som konečne vystúpila na stanice v mojom rodnom mestečku, bol akurát koniec školy.



,,To! Si! Robíš! Srandu!" Vykrikovala Maggie, keď ma zbadala stáť pred školou. Rozbehla sa ku mne a takmer ma zvalila na zem. ,,Už som myslela, že ťa nikdy neuvidím," mumlala mi do ramena.
,,To by som ti nikdy neurobila," usmiala som sa.
,,Musím ísť teraz domov, ale poď pekne so mnou. teraz ťa nenechám odísť odo mňa ani na chvíľu," chichotala sa a veselo vedľa mňa skackala.
,,Necvrkni si," smiala som sa a cítila som sa, akoby som odtiaľto ani neodišla. ,,Čo je tu nové?" Spýtala som sa so záujmom, keď sme kráčali po známej kľukatej ulici smerom k Magginmu maličkému domu.
,,Camilla," prehodila Maggie.
,,Čo s s ňou?" Vystrašila som sa. Vošli sme do domu.
,,Panebože, Nicole! Si to ty?" Zvýskla Maggina mama a uväznila ma v náručí.
,,Som to ja," usmievala som sa a objatie som jej opätovala.
,,Nemôžem uveriť, že si tu," usmievala sa na mňa. ,,Čo ťa sem priviedlo?" Spýtala sa a postavila predo mňa šálku, kam mi zaliala môj obľúbený čaj, ktorý som zvykla píjavať.
,,Clivota," mykla som plecami a hompáľala som nohami. ,,Chýbalo mi to tu," usmiala som sa.
,,No, dobre teda. Je mi jasné, že si máte čo povedať," vyhnala nás z kuchyne a tak sme šli k Maggie do izby.
,,Čo sa stalo s Camillou?" Spýtala som sa, ešte som si ani nesadla na posteľ.
,,Odsťahovala sa. Asi mesiac po tebe. Lauren ju trápila aj naďalej. Strácala sa nám pred očami. A potom prišla jej otcovi možnosť stáže v Amerike. Vieš, že je skvelý onkológ a tak to nikoho neprekvapilo. Za pár týždňov sa zbalili a vypadli z mesta. V ich dome teraz žije nejaká iná rodina. Skrátka, neostalo tu po nich nič. Tak, ako po tebe," vyčítavo na mňa pozrela. Hanbila som sa za seba. S Maggie sme si volali iba párkrát. S ostatnými dievčatami možno raz. Akoby nikdy nič nebolo. Bože, boli sme ako sestry!
,,Prepáč," objala som ju.
,,Na ako dlho si tu?"
,,Popravde? Netuším," mykla som plecami. ,,Prišla som len tak z popudu,.."
,,Ostávaš tu spať," zvýskla Maggie.
,,Mag, to nemôžem," rázne som pokrútila hlavou. ,,Mamka možno ešte ani neviem, že som tu. Mám školu,.." Dochádzali mi výhovorky. Pravda bola, že škola bolo to posledné miesto, na ktoré by som sa vyhovárala. Desila som sa toho, že keď tu ostanem, stretnem sa s ostatnými, nebudem chcieť odísť. Načo aj? A zrazu som mala pocit, že to je to jediné, čo chcem. Ostať tu a mať svoj starý život. Bolestivá myšlienka na Harryho aspoň nachvíľu ustúpila do pozadia.

---> Harryho pohľad

Mobil sa opäť rozvibroval. Ani som nemusel pozrieť na displej a vedel som, kto volá. Ignoroval som to a ďalej som nezaujato hral X-Box.
,,Bože chlapec, vzpamätaj sa!" Vletel mi to izby Louis a podával mi svoj mobil. ,,To je Paul, nedvíhaš mu mobil!" Ooops, zahryzol som si do pery a vzal som mu telefón z ruky.
-Tu Harry.-
-Prečo sa až teraz dozvedám čo urobila tá tvoja krásavica?- Super, teraz ešte aj Paul.
-Lebo si sa nepýtal.- Odvrkol som.
-Hej, Styles, nerozprávaj sa so mnou takto. Reportéri mi volajú každú hodinu! Čo im mám dočerta povedať?!- Vrčal, ale oceňoval som, že sa ma pýta, i keď som nemal najmenšie poňatie.
-Čo chceš. Ja ani vlastne neviem, čo a prečo. Neriešim to. Musím ísť Paul, dík za zavolanie.- A zrušil som ho. Dočerta, ešte aj on to musí riešiť?! Akoby nestačilo, že som somár pred všetkými. Ale ako to bolí!
,,Harry," sadol si na moju posteľ Liam a pozeral na mňa tými svojimi neznesiteľne hnedými očami, ktoré vám vidia až do duše.
,,No?" Zdvihol som k nemu pohľad.
,,To čo si práve povedal Paulovi?" Pokrútil hlavou. ,,Ty sám tomu neveríš."
,,Myslíš?"
,,Viem! Akoby si tomu mohol veriť! Nicole by niečo také nikdy neurobila! Ty sám dobre vieš, ako noviny vedia zveličiť takéto fotky!" Au, zasiahol moje citlivé miesto. Práve ja viem, ako novinári vedia nafúknuť úplne normálne fotky.
,,Ale.. " Chcel som sa brániť, no zmĺkol som. Došli mi argumenty.
,,Len to som chcel," hlesol Liam, odišiel a mňa tam nechal z dotieravými myšlienkami, hnusák.

--------------------------------------------------------------------

Bolo pondelňajšie popoludnie a my sme sa práve vrátili zo skúšky. Tak, ako v posledné dni, vypadol som von. V každom jednom meste sa našiel nejaký bar, kde som bol obyčajný človek, a nie Harry Styles z One direction. Keďže Amerika je Amerika, piť som tam nemohol. Teda, aspoň nie verejne. A tak som zvykol sedávať v baroch a jednoducho byť. alebo lepšie povedané, nebyť. Práve sme boli v Texase, vonku bolo snáď 1000°C a ja som sa schovával pred dotieravým Slnkom v malom bare s menom Lobbies. Objednal som si obľúbený jablkový džús a započúval sa do pesničky. Hrali The Eagles, takže ma rozhodne potešili.
,,Sorry, ale myslím že ti zvoní telefón," upozornil ma čašník asi v mojom veku.
,,Aha, jasné. Díky," uškrnul som sa a na displeji blikalo neznáme číslo s britskou predvoľbou. S obavami som to zodvihol.
-Áno?-
-Je tam Harry Styles?-
-No. Kto volá?-
-Som Leroy. Nepoznáš ma a vlastne ani ja teba. Chcem sa porozprávať o Nikol.-
-Počkať! Ty si ten chalan z novín?!- Zavrčal som, keď mi to doplo.
-Hej.-
-Potom si nemáme čo povedať.- Zložil som. Čo preboha odo mňa chcel?! Volal ešte snáď 5 krát, no keď som mu to nedvíhal, prestalo to. Po polhodine sa ozval zase.
-No?- Rozhodol som sa, že ši ho vypočujem. Čo už mi len môže povedať? Vraziť nôž do chrbta? Tu som!
-Nepolož to!- Vyhŕkol a ja som sa pousmial. Akosi mu cuká.
-Nič som s Nicole nemal! Boli sme na kúpalisku. Sú to len fotky vytrhnuté z kontextu! Viem, že mi možno neveríš, ale to by som neriskoval, nie som predsa hlúpy! Keby Nicole chcem zbaliť, nebudem to robiť na verejnom kúpalisku, nie? Nicole je z toho, že to bolo v novinách, úplne vedľa. V škole má z toho peklo, pretože si myslia, že je to pravda. Dievčatá sa ju snažia zosmiešniť a darí sa im to. Dnes vybehla uprostred dňa zo školy a niekam odišla. Mám ju rád, ale pochop toto by som jej,.. vám, nikdy neurobil!- Ukončil svoj monológ. A v mojej hlave v tom momente zneli dokola slova: Ty hlupák! Ty hlúpy hlupák!

20. júna 2012

DÔLEŽITÉ OZNÁMENIE PRE DIRECTIONEROV!!

.
Manažment sa snaži držať Nialla od spievania a chcú, aby len hral na gitare. Nialler je časť 1D a bez neho by to nebolo viac 1D. Má naozaj krásny hlas, tak netuším, čo tým chcú dosiahnuť.
21. júna, zajtra, ak máte instagram twitter, facebook, tumlbr a či blogy, dajte svetu vedieť aj pomocou tagu #letniallsing a pridávajte obrázok vášho zápästia s nápisom/obrázkom LNS! Dajte to kolovať, prosím! Nenechajme manažment vziať nám Nialla a ukážme, ako oňho stojíme!





Unbroken (16)

Možno to bude znieť sebecky, ale mám pocit, že ubúda čitateľov :( Iba taký malý pocit, ale je tam.. Anyway, tu je ďalší diel Unbroken, len pre vás :) Andy sa konečne dostala na,... ale veď vy si to prečítate, nie? :) Nech sa páčuje :) 

(30.8. 2012, sobota poobede)

,,Toto si nemala," dvihol obočie Niall a siahol po vankúši. Ani som sa nenazdala a už som ho mala prilepený na tvári.
,,Do dámy hádžeš vankúše! Nehanbíš sa?!" Rozosmiala som sa a skočila som naňho. Snažila som sa ho štekliť, no držal mi ruky a môj vlastný plán realizoval na mne.
,,Niall, stačíííí," smiala som sa, a kopala som okolo seba, dáma-nedáma. Odrazila som sa od čela postele a pristáli sme na zemi.
,,Pekne Andy, pekne," zasmial sa a pomáhal mi postaviť sa.
,,Potrebujem sprchu," vyhlásila som nekompromisne.
,,Druhé dvere vpravo," poslal ma Niall. ,,Uteráky tam sú a ostatné nájdeš," usmial sa. ,,Oh a ešte niečo," podišiel k skrini a vytiahol odtiaľ nejaké tričko. Keď som sa otočila k dverám, počula som ako sa hodil na posteľ. Vyšla som z izby a rozhliadala som sa. Panebože, ako to, že si nepamätám, že som sem šla? Prečo ma tá Edova tráva tak dala dole? A El! To bolo čo? Čo je Ed nejaký neplatený díler, ktorý ti pomôže prežiť tvoj prvý oficálny večer? Na chodbe viselo pár fotiek a potvrdenie o výhre Brit Awards. Odpočítala som druhé dvere zprava a vošla som do veľkej kúpeľne. Kým som došla na to, ako sa sprcha vlastne zapína, prešlo snáď aj 10 minút.
,,Také zložité," frflala som. Vychutnávala som si masírujúcu vodu a úplne zabudla, kde som. Uvedomila som si to, až keď do kúpeľne vtrhol Harry.
,,Hop, prepááč," zahabkal, keď zbadal, že som vystrčila hlavu zo sprchy. ,,Nevedel som, že Niall má návštevu," uškrnul sa a rýchlo vycúval z dverí. Aj tak sa dá, no. Rýchlo som sa opláchla a zabalila som sa do uteráku. Z bielizníku som vzala Niallove tričko a navliekla si ho. Pri mojej výške, alebo lepšie povedať, nížke, mi bolo tričko temer pod kolená.
,,Aká si maličká," rozosmial sa Niall, keď som vošla do izby.
,,Ale vieš čo, choď do kelu," rozosmiala som sa.
,,Čo je? To bol kompliment," bránil sa s úsmevom. Podozrievavo som sa naňho pozrela, no on na mňa len nevinne hľadel tými jeho modrými očami. Vzdychla som si a sadla som si na najbližšiu stoličku.
,,Nesadaj si," vyzval ma a podišiel ku mne. ,,Vezmem ťa na dobré raňajky," drobec," natiahol ku mne ruku a uškrnul sa.
,,Nie som až taká malá," bránila som sa a vsunula som ruku do jeho ruky.
,,Naozaj?" Zdvihol naše ruky na úroveň očí. ,,Veď si sa skoro v mojej ruke stratila," uťahoval si zo mňa a ja som rýchlo ruky stiahla dole. ,,Počkaj, veď nemám nič pod tým tričkom. Ako myslím, žiadne gate," ukazovala som na dlhé tričko.
,,No a?"
,,Niall!"
,,Veď to nikto neuvidí," upokojoval ma a už aj ma ťahal k dverám. Zišli sme po schodoch, prešli cez obývačky a zastavili sme sa pri kuchyni.
,,Ideme na raňajky," oznámil Niall a už sme boli na ulici.
,,Kamže to ideme?" Spýtala som sa preventívne, no Niall nevyzeral, že by to vedel.
,,Do takej malej kaviarne. Robia tam výborné volské oká so slaninkou," vysvetľoval. Keď sme prechádzali okolo Nandos, potiahol ma a zastal. Prekvapene som naňho pozrela.
,,Niall, ty klamár!" Rozosmiala som sa.
,,Inak by si so mnou nešla," pokrčil plecami. Sadli sme si do najzadnejšieho boxu a objednali si výdatné raňajky. Pobavene som sledovala, ako rýchlo mizne jedlo z Niallovho taniere, zatiaľ, čo ja som len pomaly uzobkávala. V skutočnosti som ani nebola až taká hladná. Natiahla som sa za pomarančovým džúsom a odpila som si.
,,Pôjdeme?" Spýtal sa Niall, keď videl, že už viac nezjem.
,,Poďme," usmiala som sa a ruka v ruke sme vyšli na ulicu zaliatu slnkom. Boli 4 hodiny a aj napriek tomu, že bol koniec augusta, počasie nevyzeralo, že by leto chcelo tak skoro skončiť.
,,Ďakujem za raňajky," dala som mu pusu na líce. Teda, pokúsila som sa. Niall si ma pritiahol a pobozkal ma.
,,Ozvem sa," usmiala som sa a vybehla hore schodmi.

(3.9.2012, prvý deň školy)

,,Vstávaj," doľahlo mi do uší akoby z diaľky. ,,No tak, Andy vstávaj!" Pomykala mi rukou Luce, ako som zistila.
,,Čo je?" Zamrmlala som a otočila som sa jej chrbtom.
,,ČO je?! Je 7 hodín, to je!" Vyhŕkla a ja som bola v tom momente prebratá.
,,Damn, to už?!" Vyskočila som z postele a utekala do kúpeľne.
,,Keby tu Niall včera nebol skoro do 11 a btw, nevyjedol nám celú chladničku,.."
,,Luce, moc mi nepomáhaš," zamrnčala som a ošpliechala si tvár studenou vodou. Vyčistila som si zuby, učesala sa a rýchlo som šla do izby. Zastavila som sa pred skriňou a chvíľu som tam nerozhodne stála. Nakoniec som vytiahla šortky, bielu košeľu a klobúčik. Táto kombinácia nikdy nesklame, skonštatovala som spokojne, keď som sa obzrela v zrkadle. Z poličky som si vzala náušnice a prešla som k zrkadlu.
,,Vyzeráš s tými náušnicami, ako cigánka," rypla Luce, opretá o dvere.
,,Bože, tehuľka, tíško buď," zasmiala som sa a sústredene som si maľovala linku. Zachytila som, ako sa Lucy pousmiala a jemne si pohladila malinké vytŕčajúce burško. ešte to nebolo moc vidieť, ale keď ste vedeli, čo hľadať, dalo sa to pekne spozorovať. Zrazu zmizla a o chvíľu som počula splachovať záchod.
,,Už zase," Zasmiala som sa, keď sa vrátila do izby.
,,Nesmej sa mi," drgla do mňa jemne.
,,Nerob, vypichnem si oko," namierila som na ňu ceruzku.
,,Tak si zo mňa nerob srandu. Nemôžem sa dočkať, kedy sa to zmierni. Cítim sa plná vody," vzdychla si. Mala pravdu. V poslednom týždni chodila na záchod stále. A tým myslím fakt STÁLE.
,,Choď už prosím ťa. Nebudem ťa potom počúvať, že si zmeškala," postrčila ma ku dveriam.
,,Takto sa ma nezbavíš," uškrnula som sa a vrátila som sa pre koženú tašku. ,,Až teraz," povedala som, z kuchyne si vzala jablko a zbehla dole schodmi. Utekala som na najbližšiu autobusovú zastávku a dobehla som práve včas.
,,Hééj!" Zabúchala som na dvere, ktoré sa práve zavreli.
,,Slečna, nabudúce vás nepočkáme," pohrozil mi prstom starší pán. Usadila som na horné poschodie pri sklo a sledovala ranný Londýn. Bývam tu dlho, no pohľad na ranný Londýn ma nikdy neomrzí. Účtovníci v draho vyzerajúcich oblekoch, vždy uhladené sekretárky a farebne oblečení teenageri. Ako lentilky medzi rozsypaným popolom. Pousmiala som sa, keď som videla ísť okolo dievča, ktoré malo na sebe snáď všetky farby. Pesimistická Lucy by povedala, že vyzerá, akoby ju povracala dúha. Pokrútila som hlavou a keď autobus začal spomaľovať, zišla som dole a vystúpila. Prešla som niekoľko metrov a zastala som pred veľkou budovou. Tak, a som tu, pomyslela som si spokojne. Royal College of Art.
,,Au," uskočila som, keď do mňa niekto odzadu vrazil.
,,Bože, prepáč, prepáč, je mi to ľúto. Bože, dnes som hrozná," mrnčalo dievča a zbieralo zo zeme rozsypané veci. Zohla som sa a pomohla som jej. Do rúk som chytila otvorený zošit v tvrdom obale. Boli v ňom rôzne skicy a boli vážne dobré!
,,Tu máš," usmiala som sa na dievča s okuliarmi ako z 80 rokov. Dioptrické sklá jej mierne zväčšovali už tak dosť veľké zelené oči. Ryšavé vlasy rozlietané okolo tváre a ofina zopnutá malou gumičkou. Oblečená čo najnenápadnejšie, na mňa hľadela, nevediac, čo povedať.
,,Ešte raz prepáč," ospravedlnila sa a chcela odísť.
,,Počkaj," rozbehla som sa za ňou. ,,Ako sa voláš?" Spýtala som sa s úsmevom.
,,Som Grace," odvetila hanblivo.
,,Ja Andy, teší ma," usmiala som sa. ,,Tak, ideš do prvého ročníka?" Spýtala som sa, kým sme prešli dverami dovnútra. ,,Páni," povedala som a rozhliadla som sa okolo. Bolo to tu veľké.
,,Hej, aj ty?"
,,Veru. Netušíš, kam máme ísť?"
,,Poď," usmiala sa tentoraz ona a viedla ma uličkami, až sme došli do veľkej auly.
,,A máme tu aj pár oneskorencov," ozval sa hlas z ampliónu. Preniesla som zrak na akési vyvýšené pódium, na ktorom stal bradatý muž s priateľským pohľadom.
,,Poď," šepla mi Grace a ťahala ma do zadného priestoru na stoličky.
,,Tak ako som povedal, vitajte. Budete rozdelení do dvoch tried,..."
                 


,,To bolo zaujímavé," poznamenala som, keď sme spolu s Grace vyšli von na ulicu. Opäť som sa zahľadela na výšku budovy.
,,Samé obkecávačky," zašomrala Grace.
,,Ale profesor Hastings rozhodne vyzeral.. milo," našla som po chvíli to správne slovo.
,,On aj je milý," pousmiala sa Grace. Na môj spýtavý pohľad mi ihneď odpovedala.
,,Je to môj strýko a nechcem sa chváliť, alebo niečo také, ale je to fakt úžasný profesor," povedala hrdo. ,,Poznáš Josha Blumethala?" Opýtala sa ma a z tašky si vyberala handričku na okuliare.
,,Samozrejme, čo za hlúpa otázka to bola," prevrátila som očami. Josh Blumethal je momentálne jeden z najuznávanejších umelcov v Londýne.
,,Vyštudoval v jeho triede," dodala Grace. ,,Zatvor ústa," rozosmiala sa, keď na mňa pozrela.
,,To naozaj?" Neskrývala som prekvapenie.
,,Hej, asi pred 4 rokmi, neviem presne. Strýko ho neustále chválil, vraj z neho niečo bude," pokračovala v rozprávaní Grace.
,,A pozrime sa," vydýchla som. Vtom mi zavibroval mobil. Vytiahla som ho a prečítala som si SMS.
Prekvapenie? Otoč sa :) x
Otočila som sa a za mnou stál Niall.
,,Ahoj," pobehla som k nemu a hodila som sa mu okolo krku.
,,Aké prekvapenie?" Spýtala som sa s úsmevom.
,,Najprv pusa," vyjednával a tak som mi na pery vtisla bozk. ,,Pôjdeme spolu na obed, okej? S mojou malou veľkou vysokoškoláčkou," pousmial sa. Ozvalo sa jemné alergické zakašlanie. Otočila som sa ku Grace. Úplne som zabudla, že tam stojí.
,,Eh, Niall? Toto je Grace, moja spolužiačka. Grace, toto je Niall," usmievala som sa.
,,Teší ma," ozval sa Niall.
,,Mňa tiež," usmiala sa naňho. ,,Okej, vidím, že máte plány, aj tak musím ísť.. niekam. Ahoj zajtra Andy. Niall, rada som ťa spoznala," usmiala sa a už si to fičala cez ulicu a zastavovala si taxík.
,,Trošku divná, nie?" Poznamenal Niall.
,,Iba hanblivá," pokrčila som plecami.
,,Tak rozprávaj," vyzval ma Niall a ja som sa mu zavesila na plece.

18. júna 2012

Vždy buď sama sebou! -61-


Do uší mi preniklo neustupujúce trúbenie auta. Keď som si uvedomila, čo je dnes, vyletela som z postele ako šíp.
,,Do pekla, do pekla, do pekla!" Nadávala som a sťahovala som zo seba pyžamo. V rýchlosti som schmatla telefón a neprekvapilo ma, keď som tam našla 6 neprijatých hovorov a 2 SMSky. 2 hovory od Danny, 3 od El a 1 z neznámeho čísla. SMSky boli od Laury, či dnešok platí 100%.
,,Hneď som dole," zakričala som z okna na holky mávajúce z auta. Zo šuflôíku som vytiahla tyrkysové plavky potiahnuté fialovou sieťovinou a natiahla som na seba zo včerajška kúpené maxišaty. Do tašky som hodila opaľovací krém, peňaženku, z kúpeľne vzala červenú osušku a z komody som vzala kľúče.
,,Už som ťa chcela ísť zobudiť," usmiala sa na mňa mama, keď som zbehla dole po schodoch. ,,Budeš jesť?"
,,Nestíham," pokrútila som hlavou a z misky na stole vzala jablko. Zo skrinky nad umývadlom som si vzala 3 musli tyčinky a dala mame pusu na líce.
,,Do 9 som doma," usmiala som sa a vybehla som v ústrety 3 párov rúk.
,,Ti to teda trvalo!" Sťažovala sa Danielle a naštartovala auto.
,,Ale teraz som už tu," drgla som do nej a objala El a Perrie.
,,Na kúpalisko a ešte ďalej!" Zavelila som smiechom El, s veľkým bielym kvetom zapichnutým za uchom. S rádiom naladeným na Hits radio nám stúpala dobrá nálada. Po chvíli pustili What makes you beautiful. Koľká irónia! Smiali sme sa ako deti a nahlas spievali. Ako som zistila, kúpalisko bolo až niekde na konci Londýna, takže cesta trvala takú polhodinku. Keď sme dorazili, na parkovisku nás už čakala školská "partia".
,,Takže, toto je El, Danielle a Perrie. Holky, toto sú Chloe a Jess, William, Thomas a Leroy a naša školská papula a najväčší rojko na svete, Laura.," ukončila som svoj prejav a nechala ich, nech sa nejako zoznámia.
,,Môžeme ísť?" Spýtala sa žiariaca Laura po chvíli a tak sme sa vybrali dovnútra.

Na kraji sme našli voľné miesta a tak sme ich okamžite obsadili. Nebolo nás až tak veľa, ale spolu s vecami, ktoré si každý priniesol, to vyzeralo, akoby došiel celý húf ľudí. Zabrali sme snáď 12 ležadiel, na ktorých boli rozložené časopisy, rôzne loptičky, opaľovacie krémy a osušky.
,,Ideme do vody?" Usmial sa na mňa Leroy a podával mi ruku. Nadšene som mu ju podala a doslova ma vytiahol z ležadla. Za nami sa pobrali Všetci okrem El a Danny. Keď som na nich spýtavo pozrela, len pokrútili hlavou a naznačili mi, že sa budú opaľovať.
,,Nicole, vsadím sa, že nemáš na Twister," drgla do mňa Laura s úškrnom.
,,Vsadíš sa?!" Rozosmiala som sa a rozbehla som sa smerom k hrozivo vyzerajúcej vodnej atrakcii. Kým som si vystúpala cestu nahor, prisahám, že som bola zadychčaná, ako po behu cez celý Londýn. Postavila som sa na kraj a oprela sa o zábradlie. Bol odtiaľto krásny výhľad, no keď som sa pozrela smerom dole, smiech ma hneď prešiel. Z vyše 40 metrovej výšky sa mi tobogánové trubky vysmievali a krútili sa do rôznych uhlov, ktoré som si ani nemyslela, že vôbec existujú.
,,Ešte stále si taká odvážna?" Prišiel ku mne Leroy a naprával si okuliare na nose. Neustále mu kĺzali dole a tak si ich vkuse postrkával vyššie.
,,Nie, ale nikomu to nepovedz," zasmiala som sa a keď k nám prišla Laura a ostatní, nahodila som nebojácny úsmev.
,,Ideme na to?" Spýtala som sa a nečakajúc na odpoveď som skočila do otvoru vedúceho bohvie kam. Doprava, doľava, doprava, doľava, doléééééé, doprava,.. Keď som dopadla do vody, neočakávajúc to, som si poriadne glgla vody. Mala som ju všade. V nose, ušiach, očiach, v ústach,.. Skrátka hrôza. Z vody som sa vynorila s mamutím nadýchnutím a s patričným pátosom.
,,Sem,..kuc-kuc.. Sem, ma už nedostanete,.. Ehm,.." Kašlala som, keď som sa snažila vydriapať z bazéna.
,,Ja som ti to hovorila," rehotala sa Laura, až sa držala za brucho.
,,Choď do kelu! Ak umriem na otrávenie chlórom, bude to tvoja vina!" Obviňovala som ju a ukazovala som na ňu prstom.
,,No len sa nepokakaj," smiala sa ďalej. Pomaly som šla k lehátkam a neveriacky som otvorila ústa, keď som videla, ako sa všetci chalani so smiechom hrnú znova na to monštrum.
,,Nikdy sa toho nevedia nabažiť," odpovedala mi na pohľad Chloe. Skackala som na jednej nohe a snažila sa vytriasť z uší vodu. Popritom som oprskala ležiacu El, ktorá vyskočila, akoby ju pichla osa.
,,Čo si blázon?"! Vieš aká je tá voda studená?!" Zvreskla a ja som sa mohla učúrať od smiechu.
,,Pozrime sa na ňu, aká citlivka," doberala som si ju.
,,Poď radšej so mnou kúpiť nejaké pitie," prišla ku mne Danielle a Jess sa ponúkla že pôjde s nami.
,,Ako dlho?" Spýtala sa Danielle Jess a ja som na ne nechápavo pozrela. Danny len pokrútila hlavou a ďalej som šla za nimi.
,,Čo?" Spýtala sa červenajúca sa Jess.
,,No tak, ty vieš," usmiala sa Danny.
,,Pár mesiacov. Ale nejako to nejde," pokrčila smutne plecami. Danny sa k nej naklonila a niečo jej dlho šepkala do ucha. Prišli sme k stánku a vzali sme z každého niečo. 3 poháre minerálky, 3 koly, 3 spritu a 3 mirandy. Viete, také tie sladké žbrndy.
,,Jéé, super," vrhli sa na ne chalani, ktorí práve prišli z twisteru, celí mokrí. Will vytiahol z tašky volejbalovú loptu a mne zažiarili oči.
,,Tak decká, zarezervoval som nám bazén, ideme si zahrať. Nie neberiem ako odpoveď! Dodal výhražne a naozaj nikto neprotestoval. Bolo nás akurát 10, takže sme sa rozdelili na polku. Ja, Danielle, Leroy, Jess a Laura proti El, Willovi, Thomasovi, Perrie a Chloe.

,,Pripravení na prehru?" Zakričala som a naťahovala si krk a ruky. Volejbal som nehrala sakra dlho a preto som bola vyslovene bojovne naladená.
,,Iba ak na vašu!" Zakričal Will naspäť a provokatérsky si krútil loptu na prste.
,,Poďme na to," uškrnul sa Leroy. Hra sa začala. Po chvíľke sme vyhrávali 11:7. Podanie bolo na druhej strane a videla som, ako sa Perrie dostala k lopte. Šla som sa poškrabať na hlave a ruka sa mi zachytila o šnúrku na plavkách. Takmer sa mi zošmykli až k ôpupku, no včas som ich zachytila.
,,Leroy, prosím ťa, pomôž mi," povedala som mu, keďže stál najbližšie ku mne.
,,Jasné," usmial sa a brodil sa ku mne. Opatrne mi zaviazal plavky, no rukami mi ostal na ramenách dlhšie. Otočila som sa k nemu tvárou a zahľadela som sa na ňho. Len sa usmial a išiel na svoje miesto. Eh,.. čo? Druhý tím stihol otočiť na 18:14, čo sa mi vôbec ale vôbec nepáčilo.
,,Poď, Danny,.. peknééé," zakričala som, keď Danny zasmečovala na druhú stranu a Will to pustil. ,,No čo, Will, stále si si taký istý?" Rehotala som sa mu do tváre a užívala si jeho nasratý výraz. Hra akoby nemala konca, no nakoniec sme po hodine vyhrali 1:2, 2:0, 2:1 na sety. Vyšla som z bazénu a spustila som oslavný tanec. Každého som objímala a na každého som sa usmievala. Adrenalín mi prúdil v žilách a nabíjal ma energiou.
,,No, poď zlatko, teraz si pôjdeš trocha odpočinúť," smiala sa na mne Perrie a ťahala ma na lehátko. Stále s úsmevom som si ľahla  a nechala si od Chloe natrieť chrbát opaľovacím krémom. Slnko príjemne hrialo a tak som po chvíľke zaspala.

Vraj kamarát! Vraj kamarát! Kamarát sa tak nechová! Vraj kamarát!

Prebudila som sa s prudko bijúcim srdcom a na pár sekúnd som zabudla kde som. Točila sa mi hlava a cítila som, že som strašne spotená. Keď som sa poobzerala, lehátka boli prázdne a jediný, kto pri mne ostal, bol Leroy.
,,Dobré ráno," uškrnul sa. ,,Išli sa najesť," vysvetlil mi, keď som pohľadom hľadala ostatných. ,,Spala si a nechceli sme ťa budiť, tak som ostal pri tebe," usmial sa a začítal sa do časáku.
,,Aha," hlesla som a ľahla som si naspäť na lehátko. V ušiach mi stále zneli slová z toho sna a netušila som, čo znamenajú. Do myšlienok mi vtrhol smiech a všetci sa vrátili na lehátko.
,,Na," podala mi Jess hot-dog a ja som si až v tej chvíli uvedomila, aká som hladná. Vôňa jedla mi dráždila žalúdok a ten protestne vystrájal. Odhryzla som si a z horúceho párku si spálila jazyk.
,,Shit!" Zavrčala som a rýchlo som sa napila vody.
,,Klídek, darling," usmiala sa na mňa Laura, veselo prežúvajúc hamburger. Kým sme všetko dojedli, prešla snáď aj polhodinka. Každý bol vyčerpaný a tak sme si len navzájom ponatierali chrbáty a všetci sme si ľahli. Holky sa opaľovali, chalani sa o niečom družne rozprávali a ja som sa otočila a ľahla si na chrbát. Obloha bola bez jediného mráčika a pofukoval príjemný vlažný vietor. Tento deň nemohol byť lepší. Do uší som si zastrčila sluchátka a počúvala hudbu. Práve mi hral Simple Plan, keď ma niekto pomykal za rameno. Skláňal sa nado mnou Thomas a mával mi rukou pred očami.
,,Poď, Nicole. Už balíme," oznámil mi a vrátil sa k svojím veciam.
,,Už?" Zašomrala som a posadila som sa. Vzala som mokrý uterák a stočila do do klbka. Na hlavu nasadila okuliare, no tašky vložila všetko, čo bolo moje a keď sme boli všetci zbalení, vybrali sme sa k parkovisku.
,,Perfektný deň," usmiala som sa na Lauru a ostatných.
,,To hej," pritakala Perrie.
,,Rozhodne ho musíme zopakovať," ozval sa Thomas. Všetci sme sa zhodli, že si ho zopakujeme čo najskôr to pôjde. Vyobjímali sme sa a každý nasadol do svojho auta.

,,Páni, ja som taká unavená," zívla som si, keď sme sa viezli uličkami Londýna naspäť domov.
,,Ani nehovor. Dnes už asi Liamovi nezavolám," zašomrala Danny a ďalej upierala pohľad na cestu. Uvedomila som si, že ja som Harrymu ani nepovedala, že budem celý deň preč. Veď nevadí, zavolám mu, keď prídeme.
Cesta ubiehala trikrát pomalšie, ako keď sme išli smerom tam. Možno to bolo preto, že v aute vládla ospalá atmosféra. Každá bola zabratá do vlastných myšlienok a pozerala niekam inam.
,,Ešte raz ďakujem za krásny deň, holky," usmiala som sa, keď ma vysadili pred domom.
,,Aj my tebe. Tí ľudia sú fajn," usmiala sa El.
,,Dobrú," zaželala som a stihla som si všimnúť, ako mi Danny poslala vzdušný bozk. trvalo snáď večnosť, kým som z tašky vytiahla kľúče. So šľapkami v rukách som ťapkala po dlážke do kuchyne a vyložila nezjedené musli tyčinky.
,,Ako bolo?" Spýtala sa mamka, zrazu opretá o dvere.
,,Fajn, ale som unavená ako fras," usmiala som sa prešla som okolo nej. ,,Prosím ťa, nechaj ma zajtra doobeda spať," poprosila som a ťahala som sa po schodoch ako žuvačka. Ako vypľutá žuvačka, presnejšie. Zvliekla som zo seba šaty a hodila ich na stoličku. Vlhké plavky a uterák som šla vyvesiť na balkón a len v nohavičkách a tričku som skočila do postele. Príjemne studené periny mi chladili telo. Vzala som do ruky mobil a zadala 1 pre Harryho.
-Túút, túút.. Túút, túút,..§- Nič. Rozmýšľala som, kedy mu zas zavolať, no po chvíle som sa vykašlala na to. Čo bude, bude. Zababušila som sa do studených perín a okamžite som zaspala.

(na druhý deň)

Mamka dodržala sľub a nechala ma spať. Keď som sa zobudila, boli 3 hodiny popoludní. Bosky som prešla do kuchyne, kde na mňa čakal odkaz.
-Šla som nakúpiť. V chladničke máš raňajky, ak nie obed. Alice je u Lilly (nejaká kamoška, nepýtaj sa). Mama-
,,Fajn," zašomrala som a nakukla do chladničky. Na tanieri boli zabalené párky a tak som si ich vytiahla, zohriala a zjedla. Meditovala som nad prázdnym tanierom s pohľadom upretým do diaľky. Bože, veď som chcela zavolať Harrymu, uvedomila som si. Keď som však pozrela na hodinky, zase som poklesla. U nich je teraz asi 5 ráno. Ja sa mu snáď nedovolám. Vzdala som akúkoľvek snahu tváriť sa ako človek. Tanier som po sebe umyla, hore si natiahla plavky a vyšla som na záhradu s knihou v ruke. Ležala som v tieni a čítala Búrlivé výšiny. Keď som pozrela na hodinky, zistila som, že som na záhrade stvrdla 3 hodiny. Mamka sa stále nevracala a tak som si objednala pizzu, keďže doma nič nebolo. Zaplatila som a zobrala si ju do izby. Rozhodla som sa, že si zapnem 21 jump street, nejaký nový film s Chaningom. Aká hlúposť. Nezaujato som žula pizzu a čumela na obrazovku. Horší film som snáď nevidela. Krabicu som hodila vedľa postele a vypla som film. Zazvonil mobil a ja som sa po ňom vrhla ako levica. Na displeji svietilo Harry.
-No ahoj.- Ozvala som sa veselo.
-Čau.-
-Aký bol včerajší deň?- Spýtala som sa, stále s dobrou náladou.
-Fajn.- Flegmatická odpoveď. Zarazila som sa.
-Harry, deje sa niečo?- Spýtala som sa postavila som sa z postele.
-Ty mi povedz.- Vyzval ma. Odtiahla som si mobil od ucha, aby som sa pozrela, či to nie je nejaký žart.
-Desíš ma. Čo sa stalo?-
-To som ti nebol dosť dobrý, alebo čo?- Spýtal sa smutným hlasom.
-Harold! O čom to sakra hovoríš?!-
-O tom chalanovi! Sú vás plné noviny!- Vyštekol.
-O akom chalanovi?!- Začínala som sa hnevať.
-O tom chalanovi, s ktorým ti bolo tak fajn na kúpalisku.-
-Počkaj, Leroy? Čo? prečo sem pletieš Leroya?- Spýtala som sa prekvapene.
-Aha. Tak Leroy. Aspoň si si mohla vybrať krajšieho.- Posmešne povedal.
-Hej brzdi. Leroy je fajn chalan! A kamarát!-
-Vraj kamarát! Takto sa kamarát nechová!. Díky, že si mi to povedala. Lebo som sa to musel dozvedieť z novín, že?!-
-Harry, o čom to,.._
-Túút, túút, túút, túút.

Neveriacky som pozerala na telefón a nič som nechápala. Leroy, noviny, kúpalisko.. ČO?! No jediné, na čo som sa sústredila, boli Harryho slová. Tie z môjho sna. Hodila som na seba prvé, čo mi prišlo pod ruku. Rýchlo som zbehla po schodoch a nazula si tenisky. V zámke zaštrkotali kľúče.
,,Kam sa tak ženieš?" Usmiala sa mamka s plnými rukami tašiek.
,,Kúpila si noviny?" Vybafla som na ňu, až poskočila.
,,Vidííš! Nie,.. Tie som zabudla," ťapla si po čele. No to už som rýchlo kráčala po ulici k najbližšiemu novinovému stánku.
,,Dobrý deň, želáte si?" Usmiala sa na mňa staršia pani. Hľadela som na titulku časopisu Daily Mirror.

Nicole Mansenová, priateľka Harryho Stylesa, si našla náhradu!

Pod titulkou boli fotky z kúpaliska. Leroy, ako mi zaväzuje plavky. Leroy, ako sa cezo mňa nakláňa, keď som spala, za akýmsi časopisom. Leroy so mnou na vrchole tobogánu. Leroy, ťahajúci ma s úsmevom z lehátka. Fotka, keď som sa naňho pozrela v bazéne. Nie, nie, nie!!

16. júna 2012

First real start of summer (16.6.)


Look, look at that picture! :D Dnešný deň vyšiel viac ako dobre :) Len pre toto mám rada leto. Môžem sa pekne krásne opaľovať a byť v bazéne :) S najlepšou kamarátkou a s mladším bratom (8r.), sme sa celý deň bláznili v bazéne, vodu som cítila ešte aj v črevách, prisahám :D Od polystyrénového surfu som dostala takú po hube, keď vyletel z vody, že sa bojím, že tam budem mať snáď aj modrinu :D Neklamem! :D

Hazzuško má vraj nové tetko :) Bože, ja tým chalanom tak závidím.. Celú tú ich samostatnosť a to všetko..



Toto je to tetovanie :) Znamená to niečo v zmysle: Nezastavím sa, kým sa nevzdáme.
Vraj je to text z nejakej pesničky, ale nechcite odo mňa, z akej :D Aj Zayn má akési nové, opäť na predlaktí, ale ešte som nikde nevidela fotku..

Tak strašne chcem tetko, bože! :( S mojimi rodičmi? Angie, snííííívaj. Kým žijem pod ich strechou, tak nech na to zabudnem. Ale keď už ho budem mať, nič s tým neurobia, že? 3:) Srandu si robím. Veď by ma asi vyhodili. I keď, strýko, čo má 25, aj od toho sa ráta povolenie, nie???

Keď už sme pri mojom strýkovi, viete kde bol?! Na Nova rock!! :( AK tu niekto počúva rock, metal alebo punk, musí o tom festivale vedieť. Od 8. do 10. júna bol trojdňový festival, kde boli skupiny ako Linkin Park, Evanescence, Nightwish, Metalica, Limp Bizkit, Billy Talent, Within Temptation, Marilyn Manson, Rise Against, The Offspring.. Neskončila by som ani do rána. Už chápete, keď som bola totáááálne zdrtená, že mi tam rodičia nedovolili ísť?! Och, hádali sme sa snáď 2 týždne preto.


Niektoré z týchto tetiek by bolo pekné, nie?
Alebo mám pár iných nápadov. Jednoducho? Chcem tetko!

Kamoškin bratranec si dal urobiť tetko na predlaktie so znením Stay strong. Božéééé. Pre také tetovanie by som vraždila, damn!




To ma privádza k....Demi!! Milujem to dievča!
Jej dokument som videla snáď 100x a zakaždým som plakala ako malá. Myslím to vážne. To, čo prežila?! Klobúk dole. Nebojí sa o tom rozprávať a práve to (!), ľuďom pomáha.

Keď som videla, ako tie mladé baby, čakajúce pred vystúpením o nej rozprávali,... Keď vedela Demi skoncovať so sebapoškodzovaním, bulímiou a maniodepresiou, ja budem vedieť tiež. Ostala silná, ja ostanem tiež!  Keď sa ona cez to dostala, dostanem sa aj ja! Vďaka Demi som mala silu povedať o tom mojím rodičom.. To sa ozývalo od dievčat každého veku a postavy a ja som mala zimomriavky a aj ich mám, keď toto píšem. Viete si predstaviť,  akú silu musela mať?! Ona či iné dievčatá. Ja by som to nikdy nevedela. Jej piesne ma dokážu rozplakať, pretože sú tak pravdivé



Dvoma slovami, MILUJEM JU! A je môj vzor. Navždy...  Stay strong Demi! Stay strong!

Končím svoj dnešný,.. ehm.. denník? Nie! Proste iba príspevok :) 

Vaša Ang :)


15. júna 2012

Vždy buď sama sebou! -60-


Jubilejná, či ako sa to volá, 60. časť. Nebudem nič prezrádzať, ale toto je posledný kľudný diel. Nech sa páčuje :))

,,Niečo ti ukážem," žiaril Harry na obrazovke notebooku. Muselo to byť niečo fakt super, pretože žiaril, ako slniečko na hnoji.
..Čo to?" Usmiala som sa a naťahovala som krk, ako by som mohla vidieť aj za roh webcamery.
,,Predstavujem ti," ozval sa Harryho hlas odkiaľsi z izby, ,,Douga." Pred webcameru skočil malý veľký pes, ako sa to dalo povedať. Minihasky vrtel chvostom a jazyk mu voľne visel von z úst.
,,Manažéri vám to konečne dovolili?" Spýtala som sa prekvapene a mala som nutkanie Douga pohladkať. Manažéri im to totižto dosť dlho nechceli dovoliť, pretože by to vraj mohlo byť,.. rozptýlenie.
,,Paul nám ho dnes priviedol po skúške. Boli sme ako malé deti, mala si nás vidieť," rozosmial sa. ,,Niall k nemu hneď pribehol a začal ho hladkať, Zayn s Liamom sa len usmievali a Louis sa rozbehol ďakovať Paulovi," vysvetľoval.
,,To je super, aspoň nebudete až taký smutný," povzbudivo som sa usmiala. ,,Narozdiel odo mňa," tíško som pridala, no Harry to začul.
,,Už len 6 dní, maličká," smutne sa usmial.
,,Veď viem," pokrčila som plecami.
,,Jééé, voláš s Harrym?!" Vbehla do izby bez zaklopania Alice. ,,Jéééé, konečne vám dovolili psa? Aký je chutný.. Ako sa volá?" Vyzvedala a ja som sa len čudovala nad jej hyperaktivitou.
,,Nejéékaš nejako moc?" Rypla som do nej, no ona na mňa len fľochla pohľadom a ďalej sa venovala monitoru. Harryho vystriedal Niall a tak som opustila priestor. Nemusím počúvať o čom sa tí dvaja rozprávajú. Z postele som si vzala pyžamo, ktoré pozostávalo zo šortiek a veľkého Harryho trička, a šla som do sprchy. V tomto otrasne teplom počasí, ktoré ja neznášam, sa mi šaty celý deň lepili na telo. Bolo dusno a ono nie a nie zapršať.

,,Alice?" Vošla som do izby, keď som bola už osprchovaná, no nikto tam nebol. Notebook ležal zaklapnutý na posteli a izba zívala prázdnotou.
,,Al?!" Vbehla som k nej do izby. Ležala rozvalená na posteli a čítala nejakú knihu. ,,Prečo si to už vypla?!"
,,Bola si preč a navyše už išli spať," pokrčila plecami.
,,Božéé," vzdychla som. Vrátila som sa do izby a pustila sa do čítania Púštneho kvetu. Veľmi veľa dievčat mi ju doporučovalo a tak som si ju nakoniec požičala od Laury. Ako som počas uplynulého času zistila, bola síce rojko, no knihy milovala najviac na svete. Párkrát som u nej bola a mala dosť veľkú zbierku. Ponorila som sa do sveta písmenok.
,,Cŕŕŕn, cŕŕŕn, cŕŕŕn,.." Ozval sa môj mobil na stole a tak som sa voľky-nevoľky musela rozmotať z paplóna.

-Čau, kočka.- Ozval sa v telefóne Laurin rozchichotaný hlas.
-Dobrý večer. Čo sa deje?-
-Aké, čo sa deje? Nemôžem ti len tak zavolať?- Zasmiala sa.
-Jasné že môžeš.-
-Okej. Tak k veci. Čo keby sme v sobotu išli na kúpalisko?-
-Pozrime sa a vraj len tak. Ohľadom toho,.. Som dohodnutá s dievčatami že pôjdeme niekam na kávu.- Vysvetľovala som.
-No a? Veď ich zober s nami,- navrhla.
-Ty.. Naozaj myslíš, že je to dobrý nápad? Bavíme sa o priateľkách chalanov.-
-Ježíííš, chápem. Ale čo si ty o nás myslíš? Holky sú v pohode.-
-Ja fakt neviem..-
-Nicole, nebuď zlá. Viem že ti chalani chýbajú a Harry o to viac. Poď von, nech na to nemyslíš. Užijeme si dobré počasie. Prosíím?-
-Dobre no.- Podvolila som sa nakoniec.
-Stretneme sa pri kúpalisku na Londer Street, poznáš to tam?-
-Nie, ale baby budú. Budeme tam.-
-Teším sa, láska.-
-Tak čau, ty opica.- Rozosmiala som sa a zložila som.

Nasledujúci deň som sa do školy celkom tešila. Veselo som si vykračovala po ulici a cestou som sa zastavila v Starbucks. Stihla som len rýchlo pozdraviť Sarah a už som utekala ďalej.
,,Dobré ráno, slniečko," priskočila ku mne Laura počas prvej prestávky. ,,Takže, ide Chloe a Jess, William, Thomas a Leroy. Môže byť?"
,,Vieš, že mne nerobia problém." Usmiala som sa a vytiahla si veci na dejepis.
,,Okej. Už si to povedala holkám?" Vyzvedala a pri lavici sa zrazu zjavila Chloe.
,,To by aj mňa zaujímalo. Chcem ich stretnúť," milo sa usmiala.
,,Naozaj?" Spýtala som sa neveriacky.
,,Jasné. Síce som directionerka na život a na smrť, ale dievčatá zbožňujem. Robia chalanov šťastných a to je hlavné," ukončila svoju reč. Prehovorila z nej konečne normálna holka.
,,Super. Určite budú rady," usmievala som sa. Zbytok dňa prebehol, ako zakaždým. Chalani síce boli ako z divých vajec, no pripisovala som to tomu, že o dva týždne mali byť konečne letné prázdniny.

,,Ahoj, zlatíčko," rozbehla sa mi oproti Eleanor, keď som vyšla zo školy. Od prekvapenia som sa zatackala a skoro sme spadli na zem. Za ňou v aute sedeli Danielle, Perrie a aj Alice.
,,Čo tu robíte?" Spýtala som sa s úsmevom a nasadla som do auta.
,,Ideme predsa na nákupy," prehlásila Danny, akoby mi to malo dôjsť už dávno.
,,Ale ja som unavená," namietla som, no vedela som, že to nemá význam, ešte skôr ako som dopovedala.
,,Nemáš na výber," žmurkla na mňa Danny.
,,Ja vás raz zabijem," oprela som sa rezignovane o sedadlo a nechala, aby mi vietor z okna rozfúkaval vlasy. Nechcite vedieť, ako ten deň dopadol. Domov som prišla okolo siedmej večer, uťahaná ako fúrik. Tašku som mala plnú na prasknutie. Kúpila som si nové plavky, pretože tie moje staré už volali po obmene. Tenké rifľové šortky mi padli do oka a vedela som, že ich musím mať. Zopár jednoduchých bezrukávových tričiek a z donútenia Perrie aj kvetované maxišaty s chutným klobúčikom.
,,Som mŕtva," zastonala som, keď mi do izby prišla mama.
,,Ani sa ti nečudujem," zasmiala sa a prisadla si ku mne na posteľ. ,,No ukáž čo si si kúpila," začala sa prehrabávať v taškách až nakoniec vytiahla spomínané šaty.
,,Toto je pekné. Ty si si kúpila šaty?" Spýtala sa prekvapene.
,,Z donútenia. Ale teraz ako sa na ne pozerám,.. sú pekné," pousmiala som sa a chytila som ich do ruky. Látka jemná ako pavučina a kvetinové ornamenty.
,,Sú," prikývla. ,,Nechoď neskoro spať, aby si zajtra nebola unavená," pohladila ma po vlasoch.
,,Dobrú noc," povedala som a chvíľu na to som sa prezliekla do pyžama a vyčerpaná som zaspala.

12. júna 2012

Unbroken (15)


(29.8.2012, piatok)

,,Niall, čo si mám dať na seba?!" Zakričala som na Nialla, ktorý sedel v kuchyni za pultom.
,,Niečo pohodlné a pekné!" Odkričal mi a tak som vytiahla voľné biele šaty. Z poličky vzala klobúčik, z ďalšej prsteň, náramky a nejaký prívesok. Namaľovaná som bola od rána, tak som si len leskom jemne prešla po perách.
,,Môže byť?" Usmiala som sa na Nialla, ktorý sa hral s rubikovou kockou, ktorú mal Danny položenú v kuchyni.
,,Wow," zapískal Niall. ,,Odteraz chodíš oblečená len takto. Teda, nie že by si nebola pekná aj v inom oblečení,.. ale toto,.. proste.."
,,Chápem," prerušila som ho so smiechom, lebo by sa zrejme nevymotal ani do večera.
,,Môžeme ísť, krásavica?" Ponúkol mi rameno, ja som sa doňho zavesila a spoločne sme vyšli na ulicu.
,,No čo, hrdličky??! Pripravení sa rozbiť?!" Vykukla z veľkého čierneho auta Harryho hlava s obrovským úsmevom.
,,Že váhaš," uškrnula som sa a nasadli sme.

,,Nech sa páči," usmiala som sa na Liama, keď sme vošli do obrovskej,.. ani nevie čo to bolo. Hala so stolmi, pódiom a tanečným parketom? Dajme tomu.
,,Ty si blázonko," usmial sa Liam a vzal si odo mňa malý balíček. ,,Povedal som predsa, že nič nemusíš nosiť."
,,Áno, ale ja som chcela," usmiala som sa späť a čakala, kým si ho otvorí.
,,Čožéé, to je aká sranda," rehotal sa na tričko, ktoré som mu odbehla poobede kúpiť. Okamžite si ho natiahol na tielko a uškrnul sa.
,,Snáď to budú rešpektovať aj ostatní," zasmial sa. Na bielom tričku mu svietil veľký nápis: Dnes som tu pánom ja!
,,A mohol by som to nosiť aj doma. Mám však pocit," vzdychol si, ,,že doma to nikto nebude akceptovať." Rozosmiali sme sa a prešli sme k stolom. Vrchovato boli naložené orieškami, čipsami a nejakými tyčinkami a keď sme vošli do kuchyne, boli tam jednohubky, ovocie, rôzne koláče, skrátka všetko, čomu sa poriadny jedlík poteší.
,,Niall, ale ešte... Damn, nestihol som to," prevrátil oči. Keď som sa pozrela na Nialla, už jedol akýsi koláč.
,,Tu máš špinku," ďobla som ho po nose, ktorý mal od šľahačky. Z haly sa ozvali hlasy a kroky.
,,Asi prišli prví hostia," zhodnotil Liam a šiel tam.
,,Poď," drgla som Nialla. Vo dverách stálo pár ľudí, no ja som si všimla hlavne postaršieho pána. Niall ma aj napriek mojim námietkam ťahal smerom k skupine a ja som proti nemu nemala najmenšiu šajnu.
,,Simon," priateľsky sa objal s chlapom so srdečným úsmevom. Potom pristúpil späť ku mne a dal mi ruku okolo pásu. ,,Rád by som ti predstavil Andy, moju priateľku," usmial sa na mňa.
,,Teší ma, pán Cowel," usmiala som sa ja pre zmenu na Simona, ktorý sa na mňa priateľsky usmial.
,,Prosím, len Simon," kývol mi. Postupne poprichádzali ďalší hostia, a neskôr som si uvedomila, že ich je tu okolo 50 ľudí. O niekoľko chvíľ vystúpil na pódium Ed, ktorého som už stretla a zaželal Liamovi všetko najlepšie. Potom v svojom prevedení zaspieval Happy Birthday a keď skončil, nadšene som tlieskala, ako všetci ostatní. Vystriedalo sa tam zopár ľudí, ako Olly Murs, JLS a prišli dokonca aj Little Mix.

,,Páni, dnes je to tu plné hviezd," zachichotala som sa, nesvoja, pretože na mňa neustále niekto pozeral. ,,Niall, hneď som späť. Idem trocha na vzduch, akosi sa mi točí hlava," šepla som mu.
,,Si v pohode?" Pozrel na mňa ustarostene, no ubezpečila som ho, že to nič nie je. Zadnými dverami som vyšla na akúsi malú terasu. Pristúpila som k okraju a zadkom som sa oprela o zábradlie. Zhlboka som dýchala čerstvý nočný vzduch, možno trocha dusný, no stále studenší, ako bolo tam vnútri. Zaklonila som hlavu a všimla som si, že vyšli prvé hviezdy.
,,Pekné, hm?" Ozval sa hlas, ktorý som spoznala.
,,To hej," usmiala som sa na Eda. ,,Kde máš priateľku?" Spýtala som sa so záujmom.
,,Nevyšlo to," smutne pokrčil plecami.
,,Aha, no, škoda," pousmiala som sa. Medzitým z vačku vytiahol malú ušúľanú cigaretu.
,,Dáš si?" Spýtal sa a namieril na mňa prstom.
,,A čo to?" Spýtala som sa zmätene. Ed predsa vedel, že nefajčím.
,,Zelené," sprisahanecky na mňa žmurkol. Aha, marihuana.
,,No,.. Keď ja neviem..." Ošívala som sa.
,,Na povzbudenie, neboj sa. Nič to s tebou neurobí," ubezpečil ma. Za skúšku nič nedám, nie? Zhlboka som si potiahla a zadržala dych, ako mi poradil Ed. Vyfúkla som dym, štípalo ma v nose a rozkašlala som sa.
,,Po prvý raz?" Zasmial sa Ed. Prikývla som a hlava sa mi točila ešte viac, ako predtým. Potom však prišlo jedno veľké nič. Bolo mi fajn, NIČoho so sa nebála a z NIČoho NIČ mi nebolo zle. Podal mi pohár šampanského, a ja som sa napila. Spolu sme vošli do sály, a ....

----------------------------------------------------------------------------------------------------------

(30.8.2012, sobota poobede)

Au,.. Moja hlava. Prečo ma tak bolí?! Otvorila som oči a keď mi do nich udrelo ostré Slnko, šmarila som sa späť do perín. Druhý pokus vyšiel podstatne lepšie a tak som mala možnosť zistiť, že som v nejakej izbe. V jej rohu som zbadal zopár Niallových botasiek a ďalšom rohu jeho gitaru. Okej, viem kde som. Som v Nialovej izbe. Ale prečo?! Ozvalo sa jemné klopkanie a do dverí vošla s jemným úsmevom Eleanor.
,,Good morning, sweetie," usmiala sa a na nočný stolík vedľa mňa položila šálku horúcej kávy.
,,Aj tebe," poškrabala som si tvár a posadila som sa.
,,El, čo tu robím?" Spýtala som sa zmätene a načiahla sa po kávu.
,,Včera večer,.. Ako ti to povedať. Trocha si sa odviazala. Pamätáš sa?" Keď som pokrútila hlavou, pousmiala sa.
,,No, Niall vravel, že si vyšla von na čerstvý vzduch. Naspäť si sa vrátila s Edom a zrazu si bola všade. Nie, nevyvádzala si, neboj sa. Len si bola trocha ukecaná," uškrnula sa. Počkať,.. S Edom.. Ježiš, tá tráva..
,,Holly crap," ušlo mi a El na mňa pobavene pozrela.
,,Čo je?"
,,Včera večer tam na terase s Edom,.." Začala som, no prestala som, keď som videla Elin rozčarovaný výraz. Akoby vedela..
,,Po prvý raz?"
,,ČO?"
,,Tráva," upresnila. Previnilo som prikývla.
,,To je sranda," zasmiala sa. ,,Presne takto som dopadla s Edom na prvom večierku aj ja. Mali by mu to zakázať," pokrútila hlavou.
,,Bolo to moc zlé?" Spýtala som sa s obavami.
,,Vravím, že nie. Bola si v pohode. Dokonca si sa dobre porozprávala so Simonom. Netuším o čom," dvihla ruky, aby som sa nepýtala.
,,Bré ránko, tigrica," objavil sa vo dverách Niall, len v pyžamových gaťoch.
,,Ahoj," previnilo som sa usmiala a on hopol ku mne o postele. El sa rýchlo-prirýchlo vytratila a my sme ostali v izbe sami.
,,Ako si sa vyspala?" Spýtal sa s úsmevom.
,,Celkom fajn. Žiadne sny, jednoducho nič," pokrčila som plecami.
,,Nesnívalo sa ti o zelenom?" Rozosmial sa, až sa mu zablysol strojček.
,,Ešte aj ty," drgla som doňho a hodila som doňho vankúš. Vyzývavo sa usmial a siahol po tom svojom.

10. júna 2012

Just my opinion?


Pamätáte? Bolo to asi len 4 mesiace dozadu. A ja mám pocit, že sa chalani toľko zmenili. Uvedomila som si to, keď brat pozeral One thing na PC a ja som k nemu pribehla a hneď mu púšťala iné videá. A narazila som na Video Diary 2. A až som otvorila ústa, keď som si porovnala správanie chalanov teraz a predtým. Odkedy svoli v USA, zmenili sa. Nie v zlom, to nie. Ale už to nie sú naši malí blázniví chlapci. A mňa to možno aj trochu mrzí. Pozná ich strašné kvantum ľudí a,.. ani neviem, čo to tu píšem. Asi by som mala prestať :D

Btw, už sa vám stalo, že ste boli kvôli filmu alebo seriálu paranoidní? :D Ak nie, tak sa vážne bojím o svoje zdravie. Ako iste viete, spomínala som to aj v niektorých príspevkoch, v poslednom čase fičím na PLL. A musím sa priznať, som tákto moc paranoidná. Hlavne v častiach, kde bol Ian a všetko to okolo toho. Obzerám sa jak blázon, do tmy radšej ani nechodím, večer všade zapnuté svetlá. Bola som v piatok sama doma, lebo rodičia išli von na oslavu a malý brat spal v izbe. Asi o 12 večer som zrazu počula nejaké zvuky z chodby. Stíšila som telku a počúvala. Nič.. Tak som si znova pustila PLL, časť,v ktorej našli mŕtveho Iana. Skrátka, trocha ma to vydesilo. Pozerám zase a zrazu niečo padlo v byte, niekde na druhej strane, v mojej izbe. Ja som si snáď cvrkla ľudia. Bola som naoľko paranoidná, že som ešte zakričala: ,,Halóó, je tu niekto?" Ako keby tam niekto bol a odkričal by mi naspäť. Temer som šla s nožíkom v ruke pozrieť, čo sa deje. Krôčik po krôčiku, všade zapnuté svetlá a hádajte ČO.... To sa len vonku spustil vietor a otvorené okno mi zhodilo z parapety tyčinky. Na chvíľu som rozmýšlala, že by som PLL mala prestať pozerať, ale potom som to zamietla :D Skrátka, trošku mi už z toho preskakuje. Stalo sa vám niekedy niečo také? Niečo strašidelné? Píšte! :)

8. júna 2012

Vždy buď sama sebou! -58-

,,Tak? Kam vyrazíme?" Spýtala sa Danny keď sme vyšli pred letisko.
,,Holky, ja fakt nemám náladu na nejakú párty," obšívala som sa, vďaka čomu som si vyslúžila súcitné pohľady.
,,Klídek Nicole, to len po prvý raz to tak bolí," objala ma El tými jej chudulinkými rukami okolo pliec.
,,Ja sa nehádam, ale nemyslím, že mi niečo takéto napraví náladu. Aspoň nie dnes," vysvetľovala som.
,,Okej, ty nádhera, nútiť ťa nemôžeme," smutne sa usmiala Danny a priskočila k Perrie. ,,A čo ty, kočka? Ideme na nejaké dobré mojito?" Provokatívne dvihla obočie a na tvári Perrie sa zjavil úsmev.
,,Prečo nie," pokčila plecami. ,,Fakt nejdeš s nami?" Prosebne na mňa pozrela, no opäť som pokrútila hlavou.
,,Škoda no, pôjdeš pešo alebo si objednáme taxík?"
,,Chcem sa prejsť," usmiala som sa a každú jednu z nich som objala.
,,Love you," zakričali so smiechom a nasadli do privolaného taxíku.

Ak to takto bude vždy, to nech si ma radšej pribalí do príručnej tašky! Pomyslela som si, keď som sa prechádzala mestom s náladou dosť naprd. Nezlepšil to ani fakt, že sa pri mne zastavili nejaké dve dievčatá a spýtali sa, či už chalani odišli.,,Už hej," odvetila som im s úsmevom, i keď som mala chuť plakať.
,,Veď zachvíľu budú späť, nebuď smutná," usmiali sa a odkráčali. Fanúšičky alebo fanúšikov chalanov som mala rada. Vďaka nim sú tam, kde sú. A sú milí aj ku mne, to je hlavné. Tých pár prvých týždňov bolelo, ale potom to ustalo a teraz je to konečne fajn. Prišla som domov a prvé čo som urobila bolo, že som sa hodila na posteľ. V tom momente som zaspala.

V deň, keď chalani dorazili, sme si zavolali, no boli veľmi unavení a tak sa hovor skrátil, len na toľko, že mi povedali, čo majú v pláne. S Harrym som si volala každý deň, no vďaka časovému posunu, mojim úlohám, sa to niekedy jednoducho nedalo stíhať. Od ich odchodu prebehol týždeň aj pár dní. S dievčatami som od vtedy nebola. V škole nás zavaľovali úlohami, esejami a veľa skúškami. Väčšinu času som trávila sama zavretá v izbe alebo so mnou bola Megan. V poslednej dobe sme sa dosť zblížili. Stále sme boli iba u mňa, možno sme skočili do Nandos alebo Starbucks. Skvelo sme sa dopĺňali. Látky, ktoré nešli mne, išli jej a naopak. Bolo to prospešné obidve.
,,Ty, Meg?" Spýtala som sa jej jedno popoludnie, keď si robila úlohu z trigonometrie.
,,Hm?" Ani nedvihla hlavu od zošita a niečo sústredene ťukala do kalkulačky.
,,Ako to vyzerá u vás doma? Ešte nikdy si o tom nerozprávala," prehodila som zamyslene. Bol to fakt. Nikdy mi nehovorila o tom, ako žije, či má súrodencov, alebo akí sú jej rodičia.
,,Viem," zašomrala.
,,Tak? Nechcem byť zvedavá, ale zaujíma ma to," pousmiala som sa.
,,Napäté. Také je to. Nemôžem sa dočkať, kedy odtiaľ vypadnem," povedala s, pre ňu nezvyčajnou, až agresiou v hlase. Čakala som, či bude pokračovať. Zo skúseností sa mi vyplatilo, že počkať a byť ticho, je niekedy lepšie, ako ťahať to z človeka.
,,Dôvod, prečo som ťa varovala, aby si sa so mnou nepriatelila, bol," zhlboka sa nadýchla, ,,že som mala pomer s nevlastným bratom." Dych mi nachvíľu zastal, ústa sa pootvorili, bez toho, aby som mala možnosť to ovládať.
,,Trvalo to niekoľko mesiacov, až pokým mi nedošlo, že je to hlúposť. Cez deň predstierať súrodeneckú lásku a cez noc a dni bez dozoru rodičov žiť tú skutočnú. Alebo som si aspoň myslela, že bola skutočná. Odhodlala som sa mu to povedať, no vyhrážal sa mi. Mal hnusné narážky, poznámky a rodičia začali byť podozrievaví. Tak som mala v pláne im to povedať. Keď sa dozvedel, čo chcem urobiť, bol ako," potriasla hlavou, ,,bol ako šialený. Vrieskal po mne, čo si o sebe myslím, kto som, že si niečo také dovolím urobiť. Že som v tom bola dobrovoľne. Och, aká malá naivná hus, tak ma nazval," povedala s pohľadom upretým do diaľky. Z orieškovo hnedých očí jej stekali slzy zlosti, smútku, hanby? Neviem.. Opakom ruky si ich obtrela.
,,V ten večer rodičia odišli na akúsi oslavu, už ani neviem, čo to bolo. Mike prišiel domov ožratý a..." Vzlykla, tak som k nej podišla a objala ju. Hlavu si položila na moje plece.
,,Prišiel a znásilnil ma. Samozrejme, ľudia sa to dozvedeli. Začali sa šíriť reči a rôzne hlúposti. Teraz sedí v base už takmer rok. Najhoršie je, že sa má o pár týždňov vrátiť. Atmosféra doma? Nedá sa tak vydržať! Rodičia sú obozretní, čo predo mnou povedia, potom sú nervózny, skrátka hrôza. Myslím, že mamka mi nikdy neodpustila, že som s Mikeom bola viac, než len nevlastná sestra."
Nevedela som čo povedať, čo urobiť a tak som tam len sedela a objímala ju okolo ramien.
,,Hocikedy,.. Meg, počúvaš ma?! Hocikedy ku mne môžeš prísť a ty to vieš," hľadela som jej do očí a ona nemo prikývla.
,,Ďakujem Cole," pousmiala sa. Cole, hej. Takú zvláštnu skratku mi vymyslela. Ale ľúbi sa mi. Je,.. iná.

,,Čo ste dnes robili?" Usmievala som sa do webcamery o pol 4 v noci, respektíve skoro ráno. Harry mi SMSkoval, či spím a tak som sa okamžite prebrala, zapla notebook a napojila sa na Skype. Vďakabohu zaňho.
,,Pred hodinou skončil koncert, počas dňa sme mali nejaké interview, veď vieš," zívol si.
,,Vidím že si poriadne zničený," poznamenala som.
,,To teda hej, ale je to v pohode. Len sa potrebujwm jeden deň poriadne vyspať,"  chlácholivo sa usmial.
,,Harry, zlato, nedávate si toho nejako priveľa? Pokiaľ viem, aj Liam aj Lou sú taký zničený. O Zaynovi ani nehovorím, s Perrie som sa náhodou stretla v meste a povedala, že jej skoro zaspal v telefóne."
,,Sme na to zvyknutý, maličká. Je to súčasť našej práce," vysvetľoval.
,,Ak vás tá práca nevyčerpá na smrť," zahundrala som. Harry sa nervózne zasmial.
,,Čo sa deje? Znieš,.. inak."
,,O nič," pretrela som si oči. ,,Veľa práce v škole, Megan má nejaké problémy a.. jednoducho je toho na mňa akosi priveľa," pokrčila som plecami a zívla som.
,,Neboj, o pár týždňov sme doma a budeme spolu. Niekam pôjdeme, dobre?" Usmial sa.
,,Kam, niekam? Asi ťa nechápem," pokrčila som obočie.
,,Uvidíš," usmial sa popod fúzy.
,,Ty si strašný," vzdychla som si.
,,Ja viem, a preto ma máš tak rada, že?" Zasmial sa.
,,Uhádol si. Zlato, pôjdem si ja ľahnúť, lebo zajtra v škole zaspím a to bude iný prúser."
,,Okej, dobrú noc maličká." usmial sa a poslal mi vzdušný bozk.
,,Ľúbim ťa," povedala som a odpojila sa. Ikonka sa zafarbila na šedo a tak isto aj môj výhľad spred očí. Stihla so akurát zaklapnúť laptop, položiť ho na zem a ešte som sa ani poriadne nezakryla a bola som tuhá.

6. júna 2012

No! It´s mine! (part 2)

Ja viem, pridávam to neskoro.. Ale pozerala som PLL, takže, fakt sorry.. Neviem čo sa stane, keď to všetko dopozerám. Teraz sa od toho odvíja celý môj deň, rýchlo domov, rýchlo pozrieť časť, rýchlo úlohy a krúžok a rýchlo ďalšiu časť. Počkať, nechať načítať a ide sa na to. Som blázon? Som! Ale som na to hrdá :D :D Nech sa páčuje, tu je teda druhá časť mojej dvojdielky, ktorá mala odviesť vašu pozornosť od toho, že som lenivá na písanie. Ooops, zase som to napísala. Proste už len čítajte!! :)



,,Takže takto bežne balíš dievčatá?" Spýtala som sa ho so smiechom, keď som si už po stý ráz utierala slzy smiechu.
,,Nie, vlastne si len druhá, na ktorú to zabralo," priznal s úsmevom.
,,A čo tá prvá?"
,,Tá? Zbalila na to niekoho iného," vkradol sa mu do hlasu smútok.
,,Louis, ja.. Prepáč," snažila som sa nejako ospravedlniť alebo čo, ale som nevedela ako.
,,Je to za mnou, za nič sa neospravedlňuj," pousmial sa a vzal mi ruky do dlaní. V tom momente k nám prišla čašníčka, ktorá musela práve prísť, pretože predtým tu bol chalan. Ostala na nás prekvapene hľadieť a my sme ostali prekvapene hľadieť na ňu.
,,Eh, Louis?" Spýtala sa nesmelo. Vyzerala zmätene a Louis ešte viac.
,,Áno?"
,,Môžem sa s tebou odfotiť prosím?"  Louis na mňa vrhol čudný pohľad a rýchlo sa s ňou cvakol. Ona sa vyparila rýchlosťou blesku a ja som sa naňho pozrela pohľadom: ČO???
,,Čo si ty nejaký druh, čoho? Čo?" Nechápala som, čo sa tu práve odohralo a tak som trepala dve na tri.
,,Som v jednej skupine," povedal po chvíli.
,,Meno?"
,,One direction?" Spýtal sa a nakoniec to premenil na otázku.
,,To si ty?" Rozosmiala som sa. ,,Ty si jeden z tých chalanov, za ktorým šalejú všetky dievčatá na mojej ulici?" Nevedela som sa prestať smiať. Tak toto sa podarilo! Ja tu sedím s Louisom z One direction.
,,Prečo sa smeješ?" Spýtal sa nechápavo, keď ma prehýbalo v páse.
,,Je to čudné. Sedím tu s tebou a ani o tom neviem. Fakt prepáč, že som ťa nespoznala alebo čo, ale ja sladké veci moc nepočúvam," vysvetlila som moju hudobnú neznalosť ohľadom skupiny.
,,Bol som rád, že ma nepoznáš, alebo že sa tak aspoň tváriš," pokrčil plecami už s úsmevom. ,,A akú hudbu teda počúvaš?" Spýtal sa so záujmom a oprel sa o čalúnené kreslo.
,,Rock, punk alebo hardcore, to je moje,"vymenúvala som.
,,Wow, to by som na teba nepovedal," povedal po chvíľke.
,,Prečo?"
,,Netuším, možno by som ťa netypoval práve na nejaký sladký pop, ale toto je sila," zasmial sa.
,,No poď ty sila, musím sa ešte učiť," potiahla som ho za ruku k pokladni. Nedovolil mi zaplatiť vôbec nič. Ani čaj, ani pistácie, ktoré sme si objednali a dokonca ani za batikovanú šatku, o ktorej prehlásil, že sa mi hodí k očiam a ušiam. Áno, ušiam! Dobre ste počuli.

A tak je to doteraz. Neraz sme sa preto chytili, zopárkrát som už aj vyhrala, musím hrdo prehlásiť. Za 3 mesiace toho nie je veľa, ale pomaly sa začínam zlepšovať. Pomáhajú mi v tom aj chalani. Hlavne Harry. Ten kučeravý má niečo do seba, ale hlavne, pozná Louisa dlhšie a vie, čo naňho platí. Okrem šteklenia pri lakti. (Ale to mu nehovorte..)
,,Klop, klop," ozvala som sa pri jeho dverách. Mali sme ísť na akúsi párty, už ani neviem koho kamarát to usporiadal, ale v sobotu som mala v obchodíku voľno, tak som si povedala, prečo nie.
,,Už,.. aj," pobehoval po izbe len v kraťasoch a hľadel niečo na vrch.
,,A čo keby si si,.. Počkať, to je moje tričko!" Siahla som po pásikavé tričko z obchodu. Po 3 mesiacoch mi opäť padlo do oka v odraze zrkadla.
,,No to teda nie," priskočil ku mne. ,,Je moje. Vzdala si sa ho, pamätáš?" Poklopal si po čele.
,,Lenžééé,.. Zmenila som názor, chcem ho," rozosmiala som sa a vzala som mu ho z ruky.
,,Smola, dávam si ho na seba," uchechtol sa a už si ho pratal na hlavu.
,,Je moje," stiahla som mu ho z hlavy.
,,Nie, ver tomu, že je moje."
,,Si si tým istý?" Potiahla som tričko bližšie ku mne.
,,Na 100%," usmial sa a potiahol ho.
,,Je moje!"
,,Nie, moje!"
,,Louis, varujem ťa, je mo,.."
,,NO! IT´S MINE!" Skríkol a rozutekal sa s ním do kúpeľne.
,,Ak si myslíš, že za tebou pobežím, máš smolu,"zakričala som a sadla som si na posteľ. Prišiel s rukami na znak remízy. Na sebe mal tričko a diabolsky sa uškŕňal.
,,Ty si strašný cvok," rozosmiala som sa. ,,Môžeme ísť?"
,,Poďme," zavelil a chytil ma za ruku.

Keď sme sa prechádzali uličkami Londýna, občas Louisa niekto zastavil, no bolo to v pohode. Žiadna hystéria, ani nič. Prišli sme k akémusi domu, kde sa z tretieho poschodia ozývala až na ulicu hlasná vrava a hudba.
,,Je ti jasné, že ak sa opiješ, nechám ťa tam?" Kontrolovala som u Louisa s úsmevom.
,,Je mi to jasné, pretože aj ja teba," rozosmial sa.
,,Ale ja ťa aj tak ľúbim," pokrčila som plecami.
,,Berieš mi slová z úst," vystrčil Lou spodnú peru do smutnej grimasy, ktorú v priebehu sekundy nahradil veľký úsmev.
,,Ľúbim ťa," povedal a pobozkal ma.