Opäť som sa dlho neozvala, presne 2 týždne.
Z časti to bolo aj preto, lebo sa mi nechcelo, z časti pretože som nevedela, ako niektoré veci napísať. Ale myslím že je na čase sa vypísať zo všetkých svinstiev, ktoré som urobila. Opäť.
Z veľkej časti som sa stala dôvodom rozchodu mojej sakra dobrej kamarátky. Tvrdí že nie, ale je to tak.
S Kristiánom som sa rozišla minulú nedeľu v noci. O 1 v noci som sedela v komore, svetlo tvorila len horiaca cigareta a obrazovka telefónu. Sedela som potichu v kresle a plakala som. Lebo som bola sviňa.
Najprv sa pýtal, že má čudný pocit a či s ním vôbec chcem byť. Na to som jednoznačne odpovedala že chcem, pretože to bola pravda. Ale po niekoľkých minútach sa zo mňa začali sypať vety.
Vety, ktoré tipujem že ho boleli. Pretože boleli aj mňa.
On bol fajn chalan. Len ja nie som fajn baba. Inak to nazvať neviem. Neviem inak pomenovať to, prečo som to urobila.
Možno som nebola pripravená na vzťah, alebo som možno len jednoducho dieťa. Počítam s jednou z týchto možností lebo iné vysvetlenie ma nenapadá.
V podstate nerobil nič zlé, asi. Ale začala som si všímať pičoviny, ktoré robil. Pičoviny ktoré by som si nevšímala, keby ich nemám doma na tanieri 17 rokov. Veci, ktoré robí môj otec. Nevedomky.
Kristián začal robiť to isté. Keď som sa mu to snažila vysvetliť, nechápal.
Myslím že keby som bola na jeho mieste, tiež by som nechápala.
Viem však, že keby s ním ostanem, po čase by som začala byť odťažitá, bola by som nepríjemná, podvedome by som zo stretnutí s ním utekala. Lebo som taká.
2 veci ma na to najviac štvú.
1. ublížila som mu.
2.ublížila som mu.
Pamätáte, ako dlho sa to s nami ťahalo. Takmer 3 mesiace. Bojovala som o to, potom som to vzdávala a takto to išlo dokola. Tak dlho a ja to po mesiaci odpálim, Bolo mi zo seba zle. Resp. ešte stále je mi zo seba zle, aj keď už menej.
Neviem či sa sem na blog dostali ľudia, ktorí Kristiána poznajú.
On je strašne super chalan, naozaj. A nech si hovorí kto chce čo chce, ľúbila som ho naozaj veľmi a stále tam ešte niečo je. Ale urobila som to preňho. A urobila by som to znova.
2 dni na to sme išli von, teda že z očí do očí. Snažila som sa mu to opäť celé vysvetliť. Nechápal, opäť.
Potom však začal útočiť on, čo ma neprekvapilo, ale zaboleli tiež veci, čo povedal. Asi som si to zaslúžila.
Keby ho mám citovať, som hlúpa, dieťa, mimo, čudná a mala by som sa zobudiť zo sna. Neurazila som sa, to nie, zabolelo to, to áno, ale zobrala som to, že to si myslí a ja to iba musím prijať.
Myslel to so mnou vážne a ja som to cítila, aj vedela.
Teraz ma nenávidí, tak ako všetky jeho kamarátky. Navonok to nevidno. Ale keď sa rozprávame, vidím v ich očiach odstup. A tak radšej ani nevychádzam z triedy. Tento týždeň som bola celý vypísaná, čiže som si to uľahčila. Pred týždňom som si zrušila facebook. Nie kvôli tomuto celému, ale potrebovala som pauzu. Tým pádom nič neriešim. Veľké NIČ.
Ak by si toto prečítal, neviem či by to pomohlo.
Asi nič neospravedlní čo som urobila.
Bojím sa však stretnutia s ním. Neviem ako zareaguje, či bude hnusný, alebo ma bude ignorovať alebo to bude v pohode. Zbožne dúfam aspoň trošku v tretiu možnosť, aj keď viem že by som nemala byť naivná.
Patrí mu jedno veľké PREPÁČ, aj keď to asi nemá význam.
Okrem tohto sa veci v mojom živote nijako drasticky nezmenili.
Keďže som sa chcela dostať mimo realitu, posledné 2-3 týždne som za knihy minula snáď
celé imanie. Detektívky, romány, psychotrilerry, je mi to jedno.
Taktiež som sa vrhla na cvičenie. Takmer každý deň som chodila na korčule. Teraz mi to choroba pokazila, ale jakmile budem zdravá, nabieham naspäť.
Hovorí sa že po každom rozchode treba zmeniť účes. A tak som to urobila.
Z červenovlásky sa stala brunetka so zeleným ombré.
Neviem čo teraz bude.
Uvidíme, čo to dá.
