Vietor sa hral so stromami. Krútil ich v divokom polnočnom
tanci a pod jeho náporom boli listy bezbranné a tak len podliehali jeho
vedeniu. Sviečka vnútri domu pomaly dohasínala a izba sa začala čoraz
väčšmi ponárať do tmy. Lenivo obrátila stránku knihy a ignorovala nečas ktorý
zúril za oknami. Nechala sa unášať príbehmi, ktoré jej dali viac ako čokoľvek
iné. Príbehy plné lásky, hnevu, zdesenia a snov. Vlastných snov, ktoré ju
neskôr v noci, keď nechala tmu, aby ju objímala, umárali. Takmer by
prepočula jemné ťukanie na okne, nebyť jej citlivého sluchu. Do knihy vsunula
záložku a potichu, tak aby parkety príliš nevŕzgali, podišla k oknu.
,,Lydia!“ Ozvalo sa tiché sypenie. Chlapec pod oknom
zaregistroval pohyb za závesom, na jej nešťastie. Dnes nemala náladu. ,,Vidím
ťa, neschovávaj sa.“
,,Čo chceš, Bryan?“ Vzdychla nedočkavo, keď pootvorila okno.
Nemusela hovoriť nahlas, vedela, že ju počuje.
,,Musíš ísť so mnou. Niečo som našiel.“
,,Hej, tak ako si našiel niečo pred 2 dňami, týždňom,.. Dnes
sa mi vážne nikam nechce,“ zamrnčala. Takto to šlo už niekoľko mesiacov. Odkedy
padla tá nemožná dohoda v Spoločenstve.
,,Vážne. Je to o tvojej sestre,“ stíšil hlas. Nebola
totižto jediná, kto by ho mohol počuť.
,,To nie je možné. Prehľadali sme všetko, ja, ty, aj Serena
s Willom! Listy, články v novinách, preboha, vlámali sme sa do
Spoločenstva, Bryan, a môžeme byť radi, že sme dostali tak malý trest! A nič
sme nenašli. Tak prečo tu teraz stojíš a tvrdíš že si niečo našiel?!“
,,Prosím, Lydia, daj tomu šancu. Neviem čo to znamená, ale
môže to k niečomu viesť.“ Po tejto vete ostalo v Lydiinom okne ticho.
Vedela že Bryan málokedy tára do vetra a na jeho úsudok sa môže spoľahnúť.
V Akadémii sa naučila kontrolovať a tak jej myšlienky ostávali pred
jej anamou v bezpečí. Bryan počul
len jej zrýchlený dych a potom dynamické kroky.
,,Uhni,“ zasypela. ,,Keď fúka, neviem to koordinovať.“ Bryan
o pár krokov odstúpil a opäť sa nechal unášať úžasom. Jemne pri ňom
pristála, ani si nestihol všimnúť jej Premenu. Za chrbtom sa jej v ostrom vetre
týčili rozprestrené krídla. Mohutná konštrukcia a predsa tak krehká.
Pohladil ju po líci a ona sa po chvíli usmiala. Ustúpila. Teraz nastal
Bryanov čas, ak sa chceli dostať tam niekam rýchlo.
Premena. Pre nováčikov bolestivý proces. Pod pevným okom sa
však človek naučil postupom času ovládať svoje telo a minimalizovať bolesť. Lydii
to trvalo krátko. Kratšie než všetkým ostatným rovesníkom. Veľmi pravdepodobne
to bolo kvôli jej tete. Často sa jej bohato uchádzali krivé, závistlivé pohľady.
Samozrejme, aj ona si užila svoje. Krvácajúce rany na lopatkách, boľavý chrbát
pri nedokonalej Premene. Človek sa musel odovzdať telom aj duchom, inak Premena
nebola úspešná. Keď deti dovŕšili dvanásty rok, museli nastúpiť do Akadémie.
Učili sa používať svoju silu, rozvíjať ju, no v prvom rade sa museli
prispôsobiť svojmu daru. Zvyknúť si na fakt, že s premenou sa mení celé
telo, celá jeho stavba.
Všetci začínali s bielmi, perleťovo sa lesknúcimi
krídlami, ktoré sa v deň plnoletosti zmenili podľa toho, aké poslanie si
človek vybral. Ružová pre Ošetrovateľa. Modrá pre Zástancu práv. Zelená pre
Pomocníka. Červená pre Bojovníka. Žltá pre Ochrancu. Hnedá pre Nezávislého.
Čierna pre Vyvrheľa. Bola to najhoršia forma farby a najväčšia
potupa pre akéhokoľvek rodiča, keď sa to jeho dieťaťu stalo. Zmena farby sa bohužiaľ
nedala ovplyvniť. Bola ovládaná vnútrom človeka a menila sa v závislosti
k prevládajúcim vlastnostiam. Často v tom mohli byť aj gény. Napriek tomu
sa k Vyvrheľov pristupovalo kruto. Mali na výber 2 možnosti. Boli zbavený
krídel a svojej sily a odvedený do sveta ľudí, bez akejkoľvek pomoci.
Alebo mohli ostať v Laconii a slúžiť Spoločenstvu za prísnych pravidiel.
Rozkvet, ako to nazývali, bol zákon. Podľa neho sa
Spoločenstvo muselo zachovať a doviesť Rozkvet k plnému využitiu.
Bolo to kruté, áno, ale tak to určil Sebastian Jasnovidec na Počiatku. V tom
čase prebiehali dôležité sedenia a rozhovory. Po 18 dňoch, posvätnom
čísle, vrava utíchla a boli spísané Zákony anjelov. Zákony, ktoré sa museli
dodržiavať, aby sa vyhlo vojne alebo hocakým nedorozumeniam.
Tak to bolo po dlhé tisícročia. Nikto nečakal, že čoskoro
malo Laconiou otriasť nešťastie, ktoré prevrátilo všetko naruby.