Keď ruže tmavnú na úsvite,prichádza, jemný, zvláštny tón,
keď bledne tma, tak krásne krásna,
odchádza kúzlo nočných môr.
Jej krídla jemne ševelia,
zvuk tenký ako lipy list,
ťahajú za sebou prachu mračná,
no úsmev nie tak ľahko prísť.
Nuž píše, perom krásnych vtákov,
opisuje dávny žiaľ,
ignoruje bosorákov,
čo hľadia šerom do diaľav.
Tam kde kvety kvitnú o polnoci,
kde láska vzrastá úsmevom,
kde noc každého drží v moci,
tam kde každé ráno zvoní zvon.
Prečo smútok odpradávna,
ovláda tak krásny svet?
Kde mesiac dáva silu z rána,
nech rastie, temný nočný kvet?
Lupene farby tajomstiev noci,
plný rosy sviežich rán.
Jak rastie mocný o polnoci,
sprevádzaný spevom vrán.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára