Unbroken (33)

Až je mi zo samej seba zle, keď vidím, že som už tak dlho nepridávala nič a vy aj tak vytrvalo chodíte. Konečne Unbroken tu mám  pre vás :)  

Nenechaj sa ničím rušiť, opakovala som si, keď som sa vrátila od Josha. Bola som ako v tranze. Na rohu Jeffersonovej a Slnečnej som si kúpila veľké latté a náhlila som sa domov. Presne som vedela, čo budem dnes maľovať. Mala som ten obraz pred očami. Lúka zo sna. Síce som už jeden obraz namaľovala, ale teraz, s odstupom času som vedela, čo na ňom musím zvýrazniť, aby to pochopili aj ostatní ľudia. 

Zo skrine som vybrala hŕstku štetcov a poukladala ich do pohára s vodou, aby trošku povolili. Zo zásuvky som povykladala podkladové farby a ďalšie tuby. Základ obrazu bude nebesky modrá a zelená. Už vidím, ako ďalšiu polovicu výplatu miniem na doplnenie zásob. Ale to nevadí, pretože viem, že tento obraz bude stáž za to. Do uší som si strčila miniatúrne sluchátka a pustila som sa do práce. Hudba hrala, pieseň za piesňou mi útočili na ušné bubienky a ja som bola do práce zabraná tak, že som nepočula a ani nevnímala nič okolo mňa. Keď mi niekto položil ruku na plece, skoro som umrela od šoku.

,,Vystrašila som ťa?“ Škerila sa na mňa Lucy.

,,Tehuliak, čo ty tu robíš?“ Otočila som sa k nej a zľahka som ju objala.

,,Dobre, nemusíš mi to pripomínať,“ ohrnula  nos a pohladila si brucho. ,,Za posledné 3 týždne som pribrala takmer 5 kíl.“

,,Lucy, to dieťa by neprežilo na tvojich 52 kilách,“ pretočila som očami.

,,Ja viem,“ vzdychla si, ,,ale aj tak je to nezvyk, čo ti poviem,“ mykla plecami.

,,Tak si zvykneš,“ rozosmiala som sa na jej utrápenom výraze.

,,Nesmej sa toľko,“  oborila sa na mňa a zahľadela sa poza mňa na obraz. Bleskovo som sa postavila a telom sa snažila zakryť plátno.

,,Nepovedala si mi, že budeš maľovať ten tvoj sen,“ prekvapene na mňa pozrela.

,,Rozhodla som sa na ceste domov.“

,,Vyzerá detailnejšie ako ten, čo si maľovala ako prvý,“ skonštatovala.

,,Pretože teraz už viem, čo musím maľovať. Predtým to bolo iba spomienka na ten sen,“ vysvetľovala som jej.

,,Chceš ho odovzdať Joshovi?“

,,Mám to v pláne.“

,,A nájdeš si na mňa hodinku na čaj?“

,,Na teba vždy,“ usmiala som sa a začala som upratovať štetce, farby a nádobky s vodou. ,,Daj mi minútku, hneď som pri tebe.“

,,Ok,“ vyšla z miestnosti a počula som, ako vzápätí začala varná kanvica hlásiť službu. Štetce som nechala vo vode, aby sa z nich vymočila farba, tuby s farbami som vložila naspäť do zásuvky a plátno som nastriekala špeciálnym lakom, aby som v maľovaní nabudúce mohla pokračovať a farby vyzerali, ako keby som ani neprestala. Na chvíľu som sa zahľadela na plátno a v duchu som sa len utvrdila v tom, že namaľovať ho, bol skvelý nápad. Išla som si umyť ruky a keď som prišla do kuchyne, za stolom už sedela Lucy s dvoma šálkami zeleného čaju, v poslednom čase mojím obľúbeným.

,,Chcela by som sa ťa niečo spýtať,“ povedala Lucy s vážnym pohľadom.

,,Budem sa sťahovať,“ oznámila som Grace, keď som si sťažka sadla na stoličku vedľa nej.

,,Prosím??!“

,,Lucy s Danym sa nakoniec predsa len porozprávali o tom, čo som im navrhla a zhodnotili, že by to bol fajn nápad.“

,,Takže...?“

,,Takže Lucy pôjde k Danymu a ja do jej bytu. Je menší, ale mne stačiť bude, vieš. Navyše to teraz budem mať bližšie ku škole.“

,,Kde vlastne býva Lucy?“

,,Asi 10 minút odo mňa, takto z hlavy ti adresu nepoviem. Počkaj, vieš kde je tá malá talianska reštaurácia?“

,,Asi hej, tá s tým čašníkom, čo tak zvláštne rozpráva?“

,,Rozpráva tak preto, lebo je z nejakej krajiny z Európy, či kde, ale hej, myslím tú. No a keď na tej ulici pôjdeš chvíľu, tak je tam taká maličká ulička napravo, kde je zopár dvojposchodových domčekov, v ktorých v každom sú 2 byty. A v jednom z nich býva Lucy,“ dokončila som svoj vyčerpávajúci výklad.

,,Tam blízko je aj ten krásny malý park, pravda?“

,,Presne ten,“ natešene som prikyvovala, keď mi došlo, že moje vysvetľovanie nevyšlo nazmar.

,,Ale to je pekná oblasť,“ zhodnotila Grace, zatiaľ čo sa hrabala v taške.

,,To teda hej. A ten mostík, čo ide ponad tú malú riečku je jednoducho krásny. Musia tam byť krásne fotky. Niekedy tam potom musíme zájsť, viem si tam predstaviť tvoje červené vlasy, ako vejú vo vetre,...“

,,Hej!“ Začala mi lúskať prstami pred očami.

,,No?“ Zaostrila som na ňu pohľad.

,,Vráť sa k nám do reality,“ rozosmiala sa Grace.

,,Ale veď som tu,“ prevrátila som očami. ,,Chápeš tie rovnice v matike?“

,,Vyzerám na to?“ Pokrčila vtipne obočím a hľadela na mňa ako na blbečka.

,,Čo ja viem? Vzhľad nie je všetko,“ rozosmiala som sa. V tom momente sa k nám otočil potetovaný chalan, ktorý s nami mal zopár prednášok spoločných.

 ,,Sorry, že vám skáčem do reči, baby, ale nedalo sa nepočuť váš rozhovor. Ak by ste chceli, po škole môžeme skočiť na kávu a vysvetlím vám to.“ Ruku mal vyloženú na stole a spoza golieru mu trčalo tetovanie, ktoré vyzeralo ako slnečné lúče. Ebenovo čierne vlasy mu padali do tváre a zakrývali mu veľké zelené oči. Pozrela som na Grace a tá sa na mňa povzdbudivo usmiala.

,,To by bolo vážne super. Som Andy a toto je Grace,“ usmiala som sa naňho a podala som mu ruku.

,,Ja  som Cam, teší ma. Tak teda, kedy končíte dnes?“ 

,,Okolo pol 3 by sme mali byť hotové.“

,,Ja končím už o 12, čiže vás počkám v Starbuckse na rohu ulice, platí?“

,,Asi ťa milujem,“ vyhlásila Grace a vďačne naňho pozrela.

,, Hmm, to si nechaj až na potom, keď ti tú matiku vysvetlím,“ rozosmial sa hlbokým smiechom.

,,Necháme to na potom, máš pravdu,“ usmiala sa a keď sa otočil späť, vrhla na mňa veľavýznamným pohľad. Tlmene som sa rozosmiala a keď sa kontrolne otočil, schovala som sa za zošit. Grace do mňa pod stolom kopala jak besná, ale uhrali sme to. A bolo nám jasné, že s týmto chalanom si ešte užijeme srandy. Keď už nikde inde, pri vysvetľovaní matiky určite.