It´s scary how much you can hide behind your smile.

Hlboko sa ospravedlňujem, že som zase takmer mesiac (ak nie celý) nič nepridala.

Nebola nálada, nebola múza a ani sa mi nechcelo. 

Dnes opäť odchádzame na chatu, kde bude veľa snehu. To by mi nevadilo, ale dostať sa tam so mnou bude veľká zábava. Posuň očkom o pár milimetrov dole a uvidíš dôvod.

V utorok po škole mávam volejbal hodinu a pol. Tohtotýždenný utorok nás bolo iba 6 a tak sme cvičili niečo ako smečovanie. Rozbehnete sa asi 2 kroky, potom dupnete oboma, čím vlastne vyskočíte a cez sieť oboma rukami prehodíte čo najväčšou silou loptu, ako keby ste smečovali.

Urobila som dva kroky, vyskočila som, pekne som loptu prehodila a keď som dopadla, moja noha urobila čudný pohyb. Dopadla som na kraj botasky, čiže noha sa mi zvrtla a nevedela som ňou hýbať. V tom momente s ňou ešte nič očividné nebolo, šla som na lavičku a pozerali sme s profesorom, či je napuchnutá. Nebola. Povedal, aby som šla do šatne, že mi na to pustí studenú vodu. V momente ako som si cca o minútu neskôr dala dole botasku a ponožku, nad členkom mi noha napuchla takmer do veľkosti tenisovej loptičky a to nepreháňam. 

Z učiteľa aj zo mňa stiekla všetka farba, ihneď utekal bežať rodičom, došli sa na mňa pozrieť riaditeľ, zástupkyňa, všetci ľútostivé pohľady, za ktoré by som im v tej chvíli najradšej vypichla oči. Bolelo to ako fras, slzy mi tiekli potokom, ale nevydala som ani hlásky. Prišiel otec, zobral ma do Galanty, keďže v našej ultramodernej Šali nemocnica už nefunguje. Po ceste som plakala ako malá, strašne som sa bála, že to mám zlomené a budú mi to musieť naprávať. Poslali ma na rontgen a čo zistili? Nič :)

Noha nie je zlomená, nemám vyvrtnutý členok, nemám vyskočené nič,... 

Vraj sú to len šlachy či čo. Šetriť nohu, civičť nebudem asi vyše mesiaca, čo ma TOTÁLNE ZABÍJA!!!

A tak sa premávam po byte jak veľký tuleň na kolečkovej stoličke, po barlách a nechávam sa obskakovať (čo ma štve ešte viac.)

Mali ste už niekto niečo také? Nech viem čo mám približne čakať.

Od 17.-21.6. ideme do Paríža, teším sa ako malá :-) 

Máme na pláne ten cintorín kde sú pochovaní umelci ako Edith Piaf, Jim Morisson a podobne. Eiffelovka, Louvre, Moulin Rouge,... Všade pôjdeme. Čo vynecháme bude akurát Disneyland, ale to mi až tak nevadí. Teším sa na Starbucks. Na hotel, keďže ide takmer celá naša trieda, to budú noci :-)

Možno pôjdeme aj do múzea rôznych parfémov, do múzea, kde sú impresionistické diela, na čo sa obzvlášť teším.

A už len ten pocit, keď budeme mať rozchod, prejdeme sa po uličkách s malými kaviarňami, s pouličnými umelcami..

Budeme sa plaviť po Seine.

Budeme na Eiffelovke počas toho, ako bude blikať.

 Toto som čistá ja :)

 Čo by som dala za to, aby som mohla aspoň jeden deň zažiť na Rokforte ako taký.
V apríli bude v Bratislave SlavCon, chystá sa niekto? Kto nevie o čom hovorím, prečítajte si :)
http://slavcon.sk/

Určite pozeráte PLL, však?!!!!!! 

Povedzte mi, ako to takto mohlo skončiť? Nechááááápem!!

Kto myslíte, kto je RedCoat? Je Toby predsa len na strane dievčat?

Koho ruka ťahala tú ruku zo zeme?!

AaaAggGGgRrrRRRhhHHh!!!

A teraz máme čakať až do júna? Nenávidím ich za to! :D 

Nejaké teórie???

Sometimes just a little things are enough for joy.

Tento chlapček je neuveriteľne roztomilý, čo poviete? :-)

Čo sa týka časti, dnes nebude, pretože idem spať ku kamarátke (resp. Nikol, čo ju už každý pozná).

Plus k nej prídu naši spolužiaci, čiže dnešný večer vyzerá byť veľmi fajn :-)

Ak sa bude dať, neskôr vám sem môžem hodiť nejaké fotky :-)

Včera sombola s kamarátkou v posilke, kam sme mali v pláne ísť okolo pol . Lenže medzitým som jej u mňa doma dala darček (Rihanna Loud tour DVD a Unapologetic) a tak sme pozerali, počúvali a ešte aj pizzu sme si stihli dať. Do posilky sme sa dostali až okolo 2, odišli sme okolo 3 a kým sme sa dostali do mesta, tak bolo 5 hodín. V kaviarni/bare/nazvite to ako chcete sme strávili 3 hodiny.

Rozprávali sme sa o našej budúcnosti, škole, rodine, no vlastne ako vždy. A kto nepozná ten pocit, keď môžete povedať hocičo, môžete sa správať hociako a ten druhý s tým bude v pohode, rýchlo si niekoho takého nájdite :-)

Dnešná brokolicová polievka s opečenými chlebíkmi. Nevyzerá práve chutne, ale bola, to vám teda poviem!

Včerajšie moje špagety so strúhaným syrom a kečupovými Darmi smrti, haha.. 

Ešte niekto je tu Potterhlava ako ja ? ;)

Unbroken (34)

,,Ako vyzerám?“ Hľadela na mňa Grace a zastrkávala si vlasy za uši. Bolo neskutočne vtipné, ako veľmi sa snažila zakryť svoje úmysly. Lenže jej občasné otázky ju prezradili. Ako vyzerám, ale nenecháš ma tam s ním samú, že, a podobne. Mne sa zas veľmi ťažko maskoval chichot.

,,Už som ti povedala, že dobre,“ prevrátila som očami.

,,Aha, už ide,“ zvýskla, div že nevyskočila z kože.

,,Grace, správaj sa trochu,“ sykla som smerom k nej a už som vstávala, aby som sa objala s Camom.

,,Čaute baby,“ usmial sa a odhalil biele zuby, ktoré popri jeho tmavej pokožke vyzerali žiarivo.

,,Ahoj,“ kontrolne som pozrela na Grace, ktorá sa tvárila všelijako, len nie normálne.

,,Grace, žiješ?“ Zamával jej rukou pred tvárou, až sa strhla.

,,čo?! Jasné,“ uškrnula sa.

,,Pred tou matikou, čo si dáte?“

,,2 latté, ty?“

,,Ja som skôr na presso, vyberte prosím zošity, idem to objednať,“ staval sa.

,,Nie, aj tak si potrebujem ešte zavolať, idem ja,“ položila som mu ruku na plece. Nechala som ich, aby si pokecali a postavila som sa do radu.

,,2 krát latté a raz presso prosím, na 7čku,“ usmiala som sa na mladú babu a odišla som bokom. Sľúbila som, že po škole zavolám Danymu a dohodneme sa, ako to bude počas Vianoc. Niallove pozvanie som mala stále zafixované v hlave veľkým výkričníkom a očividne nechcelo len tak odísť. Keď som sa však snažila dovolať Danymu, nedvíhal mi. Ani na prvý ani na druhý raz a tak som to vzdala a pobrala som sa k stolu, aby som sa mohla venovať hlúpo-húpej matematike.