Dnes bol zaujímavý deň. Včera bola v miestnom klube Halloweenska noc. Boli tam snáď všetci čo poznám a všetci čo nepoznám. Od 8 do 1 bola zábava jak hrom, potom som mala ísť domov. Od 1 do trištvrte na 2 som zháňala taxík, ktorý som nakoniec samozrejme nezohnala, takže som musela zobudiť strýka a ten pre mňa prišiel. Kruté.
Ale bolo fajn, spoznala som zopár super ľudí, tancovala som snáď 2 hodiny vkuse a to JA neviem tancovať, nemám rada tanec a vyzerám pri tom vtipne. Ale po asi pätnástej vodke mi to už bolo jedno.
Po chvíli došiel chlapec, ktorý sa mi páči. Aj som s ním tancovala, aj som sa s ním zo srandy hádala o šiltovku. (Šiltovky a čiapky sú moja srdcová záležitosť. Ak nejakú máte a máte v pláne byť v mojej prítomnosti, radšej si ju neberte, lebo skončí na celý čas ako moja. Len dobrá rada.)
V priebehu posledných dvoch týždňov aj zopár dní sa zmenila moja osoba. Snáď nie v zlom, ale čo už len ja dokážem posúdiť. Zo sivej myšky, ktorú síce ľudia poznajú, ale bola nenápadná, som sa akoby vykotúľala zo schránky. S najlepším kamarátom, ktorého nadovšetko milujem som v jednom kuse. A spoznala som 2 úžasné dievčatá, ktoré teraz keby zmiznú, tak to asi neprežijem.
Ja s Lejkou, keď sme si zaujali, že nebudeme tuctové, čiernobiele (keďže v obliekaní sú to naše farby) a nahodili sme sa do farebných košiel a tričiek a nohavíc. Hádam že to vyšlo :)
S bratom Samkom.
So Saškou v Nitričke, keď sme vybodli na školu, všetky pseudoproblémy, pseudokamarátky a išli sme :)
Lejka a Saška sa stali mojou súčasťou, zobrali ma medzi seba a donútili ma začať mať rada samu seba. Nedovolia mi ľutovať sa, alebo sedieť doma osamote, vždy ma vytiahnu von a zo zlej nálady. Aj keď dúfam že tento blog neobjaví nikto z mojich známych, lebo by sa tu dočítal priveľmi osobné veci (vy nevadí, vy ste blog-rodina), dúfam že raz to objavia ony.
Dnes sú Dušičky, Všech Svätých, alebo ako to nazývate. Celý deň som bez nálady. Spomínam na úžasných ľudí, ktorí tu už s nami nie sú. Venujme im minútku ticha! :(
Môj prenádherný výhľad z okna.
ani nevieš, ako rada čítam takéto články, o tom, ako sa ľudia menia k lepšiemu, ako začínajú mať radi sami seba, ako sú šťastní v spoločnosti druhých...a prajem im to, rovnako ako aj teraz tebe :) aby ti to vydržalo snáď už naveky :)
OdpovedaťOdstrániťbtw, si krásna, bolo by škoda, keby si ostala sivou myškou ;) takíto ľudia by mali byť videní, aby robili svet krajším :)
Ang, milujem tvoje vlasy, tvoju krásu.
OdpovedaťOdstrániťAko napísala Zuz tam nadomnou, bola by škoda, keby také nádherné dievča ako si ty, ostalo sivou myškou a neukázalo svetu svoju krásu...
Tento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťpríspevok som čítala už dávno, len neokomentovala. súhlasim so zuz a ivkou. ľudia sa menia, aj ja som sa zmenila. stále zisťujem či k lepšiemu alebo horšiemu. :D
OdpovedaťOdstrániťteším sa na ďalšie články od teba, chýbala si mi v tomto blogovom svete :) ♥
a keď už sme pri tom blogovaní...som späť aj ja :) :*