She's caught between who she is and who she wants to be..

Ako sa nazýva pocit, keď sa vám páči chlapec, vyzerá to nádejne.. Poviete o ňom všetko svojej dobrej kamarátke, aký je, čo robieva, čo má rád a podobné veci.. A on sa veľmi pravdepodobne zaľúbil do nej? Neviem si vyberať ľudí, ktorím veriť, to je moja chyba. Neviem, ale nie je to dobrý pocit. Vlastne sa mi chce zvracať..

Každopádne, tu je spred vyše 3 týždňov sľúbená krátka viacdielka :)

Taylor Mourin

Myca Garcener

,,Len chcem, aby som sa s tebou už nemusela skrývať,“ preplietla som si prsty s Mycou. Ležali sme u mňa, zvalené na posteli medzi desiatkami malých vankúšov. Bolo lenivé sobotné popoludnie, začiatok decembra. Na oknách sa už každý deň ukazovali vzory a špirály a vytvárali nádhernú hru zimy so sklom.

,,Ja viem, ale ešte je skoro,“ zašomrala smutne a odgúľala sa na druhú stranu postele.

,,Prečo?“ Oprela som sa o lakte a so záujmom som na ňu pozrela.

,,Viem, že si so svojím osudom zmierená, ale ja sa ešte stále bojím,“ povedala potichu.

,,Čo iné ako zmieriť sa s tým, sa dá robiť?“ Pousmiala som sa. ,,Nemôžem sa hanbiť za to, aká som sa narodila,“ mykla som plecami.

,,Ja viem, a ver mi, že tu nie je nikto, kto by to chápal viac ako ja, ale vieš, s mamou a tým všetkým čo sa stalo okolo Charlieho,.. Je skoro,“ pokrútila hlavou, ako by vlastne viedla rozhovor len sama so sebou.

,,Myca, Myca,“ prisunula som sa k nej. ,,Nechcem aby si mala pocit, že na teba tlačím,“ pobozkala som ju na líce. ,,Počkáme,“ povedala som rozhodne.

,,Ďakujem,“ usmiala sa a verte mi, ten úsmev mi stál za to, aby som čakala celé veky.

---pred 2 rokmi

,,Tay, poď mi pomôcť s tou zeleninou,“ zakričala na mňa mama odo dverí, až som poskočila. Strávila som celé poobedie čakaním na ňu a teraz je tu. Som nervózna ako nikdy.

,,Jasné,“ zakašlala som, aby nebolo počuť, ako sa mi trasie hlas. Zobrala som jej tašku a počúvala ako mi bije srdce. Položila som tašku na kuchynskú linku a sadla som si naspäť za stôl. Počkala som, kým vyloží všetok nákup a zhlboka som sa nadýchla.

,,Mami?“

,,Áno, zlato?“ Ani nedvihla zrak od dnešných novín.

,,Mohla by si si sadnúť? Potrebujem ti niečo povedať,“ povedala som vážnym hlasom. Pozrela sa na mňa vystrašenými očami, no sadla si.

,,Deje sa niečo? Máš nejaké problémy?“

,,Nie,“ pousmiala som sa. ,,Teda, ako sa to vezme. Už dlhšiu dobu cítim nutnosť ti niečo povedať. A ešte predtým, ako ti to poviem, potrebujem od teba sľub, aby si ma nechala dohovoriť, nech už budeš chcieť povedať čokoľvek. Platí?“

,,Uhm,“ prikývla a visela mi na perách.

,,Neviem či niečo tušíš, i keď si to nemyslím,“ zasmiala som sa pre seba a zasunula som si prameň za ucho. ,,Vieš, skúsim to takto. Čo by si si pomyslela, keby ti poviem, že určitá časť mňa, je úplne iná, ako si predstavuješ?“

,,Aká časť?“

,,Tak inak. Čo keby som ti povedala, že ti domov nikdy neprinesiem Princa na bielom koni?“

,,Ani by som sa nečudovala, veľa takých už nie je,“ poznamenala s úsmevom na perách.

,,Ale čo keby som ti povedala, že ti skôr privediem Princeznú?“

,,Potom ti len radím, aby to bola pekná princezná.“ Zahryzla som si do pery aby som sa nerozosmiala.

,,Vieš o čom hovorím?“ Nevedela som, či ma pochopila, alebo so mnou len hrá moju hru na tajomno.

,,Viem. Ale si si istá, že to nie je len nejaká teenagerská chuť experimentovať?“ Pozerala na mňa prižmúrenými očami.

,,Som si istá, že nie,“ pokrútila som záporne hlavou.

,,Potom tu nevidím problém,“ postavila sa a začala pri kuchynskej linke čítať noviny. Nechápavo som na ňu hľadela a zvádzala vnútorný boj sama so sebou. Vzala to tak dobre alebo len nevidí problém v tom, že už so mnou nechce nikdy prehovoriť?

,,Mami..“

,,Prosím, Taylor,“ dvihla oči od novín.

,,Ako to, že tu nevidíš problém?“

,,A mal by tu nejaký byť? No tak je moja dcéra lesbička,“ mykla plecami.

,,Tebe to nevadí?“ Postavila som sa a šla som ku nej.

,,Už som ti raz povedala,“ usmiala sa. ,,Malo by mi to vadiť? Si taká ty, nevyberáš si to, v čom by nám, teda, lepšie povedané, v čom by ti to pomohlo, keby som sa s tebou nerozprávala, alebo plakala alebo ťa vyhnala z domu? Už nie sme v dobe, kde by to bolo považované za zlé alebo nechutné..“

,,Mýliš sa. Len už to nie je tak veľmi propagované. Sú milióny ľudí, ktorí by ma za to upálili na hranici,“ smutne som na ňu pozerala.

,,Na takých ľudí sa môžeš zvysoka vykašlať. Obklopuj sa ľuďmi, ktorí ťa budú mať radi takú, aká si. Je to jednoduché,“ usmiala sa. ,,Poď sem,“ pokynula mi hlavou. Pristúpila som k nej a ona ma dlho a pevne objala.

,,Som rada, že si mi to povedala. Vzbudzuje to vo mne pocit, že mi veríš.“ Vravela mi do vlasov.

,,Ale ja ti verím. Chcela som, aby si to vedela,“ usmiala som sa a zasmrkala som. Vnímala som, ako mi po líci steká slza. Zrazu som cítila všetko. Lásku. Hanbu. Strach. Hrdosť.  Odovzdanosť. Šťastie. Smútok.

,,Taylor, si moja dcéra. A ja budem rešpektovať to, ako sa cítiš, koho budeš milovať a to, akou budeš. Nato som tu.“

,,Ďakujem,“ opäť som zasmrkala.

Presne o 3 týždne som stretla Mycu. Prišlo to nečakane. Prihlásila som sa na miestnu súťaž kapiel s tou mojou. Boli s nami vo finále. Vyhrali sme len o niekoľko hlasov. Po súťaži som sedela sama v bare, všetci išli domov a vychutnávala som si pocit, že naše skúšky a dohadovania mali nejakú dohru.  Pred sebou som mala knihu od Bukowskeho, Ženy, a popíjala som zelený čaj. Neponáhľala som sa domov, mama bola na služobnej ceste a otec ma už dávno nezaujímal.

,,Máš tu voľné?“ Postavila sa pri mňa a čakala na odpoveď.

,,Jasné,“ usmiala som sa, do knihy vložila záložku a urobila miesto pre jej nealkoholické mojito.

,,Boli ste tam vážne dobrý,“ povedala a mykla hlavou smerom k pódiu.

,,Ďakujem,“ pousmiala som sa. ,,Nechápem, ako to, že sme vyhrali, tie tvoje výšky na konci Wonderland, boli jednoducho... neuveriteľné,“ pokrútila som hlavou akoby som sa hádala sama so sebou. Neveriacky a zároveň závistlivo som vtedy pozerala na pódium.

,,A to povieš ty? Veď spievaš skvele!“ Zamračila sa na mňa.

,,Tak, spievať viem, to je pravda,“ uškrnula som sa, pretože čo si budeme klamať. ,,Spievam od 4 rokov, to by som poprosila, aby to znelo dobre,“ zasmiala som sa.

,,No prosím. My sme sa dali dokopy nejak pred rokom a pol a to je celý čas čo spievam,“ rozprávala.

,,Len rok a pol?“ Prekvapene som na ňu pozrela. ,,To ste potom v mojich očiach ešte lepší. Vyzeralo to, ako keby ste spolu boli odjakživa.“

,,Tak trochu aj sme,“ zdvihla kútik úst. ,,Tí dvaja blonďáci sú moji starší bratranci, Sam a Conor. A to malé ryšavé je ich najlepší kamarát z detstva, čiže som s ním prakticky bola neustále.“

,,Uhm,“ neprerušovala som ju a zaujato počúvala.

,,A chalani mi raz zavolali že Myca, chceme so Samom založiť punkovú skupinu.  Máš na to? Pamätám že som sa mu rozosmiala to telefónu a myslela som že si zo mňa strieľa,“ uškŕňala sa. ,,Ale povedala som si, prečo nie. AJ tak som si vtom čase prechádzala dosť ťažkým obdobím a tak stráviť ho blbnutím s dospelými nedospelými chlapcami mi neprišlo ako zlý nápad. A teraz som tu.“

,,Pri tomto sa mi naše zoznámenie zdá celkom nudné. Sme spolužiaci zo základnej, ktorí si len tak jamovali u kamoša v garáži a keď sme zistili že bude táto súťaž, trochu sme nacvičovali a išli sem s tým, že aj zlá skúsenosť je dobrá skúsenosť.“

,,A nakoniec ste to celé vyhrali,“ usmiala sa a odpila si z mojita.

,,Blbí majú šťastie, vieš,“ zasmiala som sa. Zistila som, že sa mi s ňou rozpráva ako s niekým, koho som nestretla pred pár hodinami. Prehuplo sa to tak, že sme v tom bare strávili nad jedným čajom a mojitom 6 hodín.