When she cries

Páni, posledný príspevok 6. júla? Horším sa.

Posledné 3 týždne boli zaujímavé. Neviem či v dobrom alebo v zlom slova zmysle. Skôr v tom zlom, obávam sa.

Bola Váhovica, "mestská" akcia na brehu Váhu. Pôvodne pred niekoľkými rokmi bola mestská, ale chalan z gymplu sa rozhodol že z toho urobí pomaly celoštátnu zábavu. Bolo tam asi 2000 ľudí. Od nás z mesta, zo všetkých možných dedín okolo, dokonca z Bratislavy. Čakala som, že to bude fraška, ale zabavila som sa celkom dobre. 

Keď mi bývalí spolužiaci zavolali, že nejakému chalanovi prišlo zle, utekala som tam s Macom a kamarátkou. Maco prevzal iniciatívu, starali sa oňho, išli ho zobrať na taxík a ja som tam ostala s kamarátkou, pri čom som si dobre poplakala.

Ako som zistila neskôr, neplakala som len ja, ale aj maco.

Obidvaja kvôli tomu druhému. Pretože si nechceme ublíži.

Ľúbim ho.

Strašne moc. A napriek tomu ho beriem ako kamaráta. Posledné 2 týždne sa iba hádame.

Vo štvrtok som sa vrátila z Terchovej, kde som bola s kamarátkami na chate. Celé 4 dni sme sa iba hádali cez správy. V stredu som sa viac-menej pohádala s najlepšou kamarátkou a ušla som z chaty. Bola som mierne pripitá a bolo toho na mňa veľa. Zašla som do bočnej uličky, sadla si na drevá, ktoré tam boli naukladané a plakala. Sedela som tam hodinu, pri čom začalo pršať a ja som len plakala. 

Kvôli všetkému a ničomu. Po asi pol hodinke sa ku mne začala blížiť žena okolo 50 s červeným dáždnikom a čudne namaľovaným obočím. Najprv som si myslela že ide len okolo, ona však prišla ku mne, podala mi servítky a akúsi mužskú bundu. Vraj na mňa videla z okna a bolo jej ľúto že tam tak sama sedím a plačem. A to ma rozplakalo ešte viac. Dobrota iných ľudí ma dokáže neuveriteľne rozcitlivieť. 

Všimla si ma.

Niekto si ma všimol.

Dnes mi Maco volal, pýtal sa ma na veci, na ktoré som nemala odpoveď.

Ako vnímam náš vzťah.

Má pocit že ho už beriem ako kamaráta. 

Ak che cm kamaráta, nech idem hľadať niekde inde.

Že ďakuje že som mu pomotala hlavu, lebo on ma miluje.

Ďalší chlapec, ktorému ublížim, kvôli tomu, že tak strašne lpiem na vlastnej nezávislosti.

A opäť nebudem vedieť povedať pádny dôvod na koniec.

Niekedy si myslím že by bolo lepšie keby ma podviedol, alebo ja jeho.

Čo poviete chlapcovi, ktorého stále ľúbite, ale nechcete s ním byť? 

Najhoršie je, že sa v mojom živote zahniezdil tak hladko. 

Všetci ho majú radi. Dá sa naňho spoľahnúť.

Vždy tu je pre mňa, asi lepšie povedané že bol.

A ja som sa nedokázala otvoriť a pustiť ho k sebe. Za 3 mesiace som toho nebola schopná. A dlho nebudem. To mu vadí, zraňuje ho to a ja to nedokážem vysvetliť.

Včera som bola na oslave. neskôr, okolo polnoci som s kamarátkou ležala na trampolíne a pozerali sme na hviezdy. Spýtala sa ma či sa s ním chcem rozísť.

Ja som iba nemo prikývla. Asi to tak bude, neviem. Nechcem mu ublížiť viac ako to robím.

Oprela sa o lakte a vážne sa na mňa zahľadela.

Je to tvoje rozhodnutie, ja len nechápem,..

Angie, čo vlastne hľadáš?

A Angie nevedela. Angie totižto nikdy nevie.

Čo hľadám?

Mám pocit, že som si tak zvykla na samotu, že keď príde vzťah, zaľúbim sa, úprimne. Ale po čase mi príde sťahujúci, že neviem dýchať. Začnú mi vadiť hlúposti, až to nakoniec nevydržím a rozídem sa.

Štve ma to, vážne. 

Tak strašne že sa mi chce kričať.

Ale nikto by to nepočul.

Vari to takto pôjde donekonečna?

Nechcem.

Nechcem ubližovať.

Zabaľte ma do kartónovej krabice a pošlite ma do Ulanbátaru.

Robte s tým niečo, ja už nevládzem.

Prosím.