Babenky, zase som niečo pokašľala, asi...
Asi ma budete nenávidieť, ale toho chlapca sa neviem vzdať..
Stali sa veci, ktoré nebudem písať, keďže našiel môj blog..
Ale je mi to pravdupovediac jedno už, z očí do očí to až tak očividnô nejde, tak aspoň cez písmenká.
Dnes som mala v pláne poslať ho do kelu, s tým, že budeme iba kamaráti. Naozaj, vybrala som si skvelý večer.
Spí u mňa kamarátka, takže sme sa dali 3 holky, že teda opijeme sa trošku. Jemne a decentne pripiť som myslela, aby ste si o mne nemysleli len zle.
V náladičke som bola kvalitne a tak som sa rozhodla že mu teda zavolám a nebudem posero.
Nevedela som sa k tomu dokopať, a tak sme sa rozprávali.
Prišiel. Kecali sme pred bránou, ale že teda ideme piť, keďže rodičovský príchod bol v nedohľadne. Zoznámil sa s kamarátkami a bolo to fajn. Naozaj ako 2 kamaráti.
Neviem či sa niečo zlomilo vo mne alebo v ňom, ale neskončilo to pri kamarátskom pokeci.
Bol tu takmer 3 hodiny, medzitým sa viacmenej postaral o kamarátku, ktorá sa povracala. Medzitým sa asi polhodinu schovával v jednej miestnosti. Bez slova výčitky či čohokoľvek iného. Ešte si aj robil srandu.
Ja neviem. Viem, že si to bude pamätať, ale čo z toho?
Som slabá, slabá, slabá..
Keď poviem, že sme si boli blízko, poviem málo. A to je to.
Našťastie, stopla som to skôr ako sa mohlo stať niečo nebezpečnejšie.
Neviem čo z toho bude, no viem, že ak to bol len ďalší večer, keď bol príliš opitý aby si uvedomoval, čo robí, bude to sakra bolieť.
A tak čakám a uvidím.
Neviem prečo mám také pokojné srdce.
Dobré
či
zlé
znamenie?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára