20. januára 2014

Roses


Mám pocit, že to začína byť zlé.
Dostávam sa do bodu, kedy je to všetko alebo nič.
Je čoraz ťažšie klamať si, že je mi to jedno.

1 komentár:

  1. zlato, klamaním samej sebe sa nikam nedostaneš...skús na to ísť z opačnej strany a pripustiť si to a tak sa s tým vyrovnať...mne napríklad pomohli knihy od Matkina či Hiraxa, keď som na tom bola asi tak podobne...len trošku som pozmenila svoj pohľad na svet a bolo hneď lepšie...viem, že zas tu mudrujem, ale nechcem, aby si sa kvôli tomu cítila zle, keď nemusíš, lebo existuje aj iná možnosť...viem, že to zvlááádneš :)
    (ako veľmi je trápne, že je môj komentár dlhší ako samotný príspevok?)

    OdpovedaťOdstrániť