Vždy buď sama sebou! -57-

--->z pohľadu Harryho

Keď sa ozvalo zazvonenie, rýchlo som vyskočil, aby som ešte nezobudil Nicole.
,,Jedna extra veľká šunková pizza?" Skontroloval chalan asi v mojom veku objednávku a ja som prikývol.
,,Bude to šesť libier," povedal bez akejkoľvek emócie.
,,Dík," vtlačil som mu peniaze do ruky. ,,Čau," povedal som a zavrel som dvere. Otvoril som veľkú krabicu a doslova som dostal facku. Voňala perfektne, čo zaregistroval môj prázdny žalúdok. Bolo 7 hodín, ideálny čas na večeru. Hor sa zobudiť Niki.
,,Nicole, zlato," jemne som ju potiahol za rameno, no ona sa len pomrvila a otočila sa mi chrbtom.
,,Niki!" Štuchol som do nej, na čo sa predsa len otočila a zazrela na mňa.
,,Objednal som nám pizzu," pokrčil som ramenami a usmieval som sa. Zreničky sa jej trocha rozšírili a ihneď sa posadila.
,,Keby nepovieš, ani by som nezistila, aká som hladná," uškrnula sa a načiahla sa po krabicu. Položila ju do stredu postele a otvorila. Izbu okamžite zaplnila vôňa pizze.
,,Au," sykla, keď si popálila prst na horúcom paradajkovom pretlaku.
,,Ukáž," pokynul som jej a zblízka sa pozrel na prst. Pomaly ale iste sa jej robil malý pľuzgier.
,,Kde máte leukoplasty?" Spýtal som sa a už aj som sa dvíhal z postele.
,,Čo si blázon? Veď je to len pľuzgier," rozosmiala sa Nicole.
,,Dobre no," vyplazil som jej jazyk. ,,Vidíš ako sa starám?" Samoľúbom a možno len trocha namyslene som sa usmial, za čo som si vyslúžil štuchanec.

--->z pohľadu  Nicole

Natiahla som sa po pizzu, no prst sa mi zaboril do horúcej paradajkovej omáčky.
,,Au!" Sykla som, a automaticky som si strčila prst do úst.
,,Ukáž," povedal mi Harry a obzeral si prst ako nejaký vedec. ,,kde Vraj leukoplast na obyčajný pľuzgier.
,,Čo si blázon? Veď je to len pľuzgier," rozosmiala som sa. Keď sa ihneď začal dvíhať z postele s otázkou, kde máme leukoplasty.
,,Dobre no," vyplazil jazyk. ,,Vidíš ako sa starám?" Spýtal sa a namyslene sa usmial.
,,No len aby ti do toho nosa nenapršalo," štuchla som ho a usmiala som sa.

Neskôr, keď sme ležali, najedení do popuku, (a to tam ešte štvrťka pizze bola) som opäť rozmýšľala nad nadchádzajúcim rozlúčením. Myšlienky mi neustále ubiehali niekam ďaleko a často som musela poprosiť Harryho, aby zopakoval čo povedal. Párkrát ma dokonca upozornil, že som duchom neprítomná.
,,Prepáč," oprela som si čelo o jeho hruď a vzdychla som si. ,,Vkuse myslím na to turné," ani som nestihla dohovoriť a harry mi priložil prst na ústa.
,,Nemysli na to, vravím ti," hladil ma po vlasoch. ,,Vlastne, v júli by si mohla priletieť za nami," navrhol s úsmevom a oči mu žiarili ako vianočný stromček.
,,Harry, mama ma nepustí, ver tomu," pokrútila som hlavou. A ak mám byť úprimná, ani som sa do toho tak nehrnula. Fanynky v USA sú o trošku viac,.. ehm,.. zbrklé, ako tie v Anglicku. Nechcela som také niečo. Je mi jasné, že sa tomu nevyhnem, ale predsa len. Nie tak skoro.
,,Okej, veď uvidíme," nechal to tak Harry a mne sa uľavilo. Vážne som nemala náladu to teraz riešiť. A chvíľu na to som zaspala.

Pomedzi viečka sa mi nejakým zázračným spôsobom dostalo slnečné svetlo. Opatrne som ho otvorila, no rýchlo som ho opäť zavrela. Skúsila som to druhý raz, tentoraz úspešnejšie a postavila som sa z postele, aby som popravila rolety.
Na posteli ležal Harry len v tričku a v trenírkach a spotené kučery sa mu lepili na čelo. Prišla som k nemu a tak, aby som ho nezobudila, som mu ich odhrnula. Síce sa pomrvil, no zázrakom sa nezobudil. Zišla som dole do kuchyne a dala som zalievať vodu na kávu. Okno som otvorila dokorán, aby som do domu vohnala trocha ranného vzduchu. Po čase som to oľutovala a radšej som okno zavrela, keďže po včerajšej búrke bolo dosť čerstvo.
Keď voda povrela, zaliala som si latte a zo stoličky som schmatla akúsi mikinu. Ako som zistila, bola Niallova. Tú voňavku by som spoznala aj v spánku. Bol tu totiž tak často s Alice, že sa to ani nedá spočítať.
Sadla som si na hojdačku, ktorú sme preniesli z Holmes Chapel, kolená si pritiahla ku brade a bolo mi fajn. Len som tak hľadela do blba, hľadala v oblakoch rôzne znaky. Dvere od balkónu sa otvorili a ja som poskočila. Bola som tak opantaná tichom, že teraz by asi aj padnutie špendlíka znel ako výstrel.
Harry si ku mne prisadol s čajom v ruke a usmial sa.
,,Ako si sa vyspala?"
,,Dobre," usmiala som sa a naklonila som sa k nemu, aby som mu dala pusu na líce. ,,Ty?"
,,Vedľa teba? Ako vždy, perfektne. Len mám trocha opuchnuté pery," sťažoval sa.
,,Čím to bude?" Zasmiala som sa a napila sa z kávy.
,,Netuším," pousmial sa a zotrel mi fúziky. ,,Takto by som si vedel predstaviť každé ráno," povedal a zahľadel sa ponad záhradu na vysoké budovy Londýna. ,,S tebou," dodal a chytil ma za ruku. Hlavu som si položila na jeho rameno, a on ma pobozkal na čelo. Srdce aj hlava s ním na plnej čiare súhlasili.

-o týždeň-

,,Niall, pohni zadkom!" Kričal Liam na Nialla, keď sme stáli ráno pred domom chalanov.
,,Ale veď už idem!" Ozval sa vzápätí Niallov krik a priletel ako veľká voda s ešte väčším batohom.
,,To čo tam máš? Celý dom?" Uškrnula som sa, pretože tak naozaj vyzeral.
,,Do kufra sa nezmestilo všetko," pokrčil plecami. Chalani dobalovali, zbierali, kričali, boli nervózni,.. Skrátka robili všetko, čo robia pred odletom na turné. Stála som bokom, ruky založené na hrudi a v hrdle obrovská guča. Vedľa mňa stála El aj Danny a sledovali, ako sa ich milovaní doberajú a balia.
,,No tak, veď neodlietame na 3 roky," pousmial sa na nás Zayn. Len som mykla plecom. Mala som pocit, že ak čo i len trošku otvorím ústa, rozplačem sa. Pera sa mi triasla temer tak, že som sa bála, že niekde zaznamenajú zemetrasenie. Alice prišla so mnou a stála presne na druhom konci terasy. Rovnako založené ruky, no aspoň s úsmevom.
Z domu konečne vyšiel Harry a ťahal za sebou veľký kufor. Keď však zbadal môj výraz, razom ku mne priskočil a zovrel ma v náručí.
,,Harry," zamumlala som a odtláčala som ho.
,,Hm?" Pozrel na mňa prekvapene.
,,Nerob to, lebo sa rozplačem," vytisla som zo seba a tak odo mňa dostúpil. Postupne sa naložili všetky veci a na dvoch autách sme sa všetci vybrali na letisko. V aute bolo ticho, každý ponorení do vlastných myšlienok. Všetky páry si užívali posledné spoločné chvíle. El bola schúlená na Louovom pleci, Danny zase v Liamovom náručí. Jedno, čo som nečakala, bola aj Perrie. Musela som to zistiť až z novín, že sú oni dvaja spolu. Zayn odo mňa dostal taký výprask, že ledva dýchal. Temer som ho ušteklila k smrti.
Môj názor na Perrie? Malá bábika. Bola fakt drobnučká, s krásnymi veľkými očami a rovnými zubami. Kvôli kapele chodila na verejnosti väčšinou namaľovaná silnejšie, než je potrebné a preto ju strašne veľa ľudí odcudzovalo. Normálne mmi jej bolo ľúto, že ju neprijali s takým pokojom, ako mňa. Dohodli sme sa, že počas toho, ako budú chalani preč, budeme čo najviac spolu. Všetky holky. Tešila som sa na to, no stále tam bolo to ale.
Dorazili sme na letisko, kde už bolo nastúpených pár fotografov a žhavilo foťáky. Prešli sme okolo nich bez povšimnutia a okamžite sme si to zamierili k sedadlám. Kufre a všetky veci sa odovzdali na pás.
Keď sa celým letiskom ozvalo: ,,Cestujúci do New Yorku, brána G6 sa otvára o necelých 10 minút. Opakujem, posledných 10 minút."
Na Harryho som vrhla pološialený pohľad. Vošla som do jeho obrovského náručia a celkom som sa v ňom stratila.
,,Budeš mi chýbať," mumlala som ako zmyslov zbavená a nechcela som ho pustiť.
,,Vieš že aj ty mne, maličká," pobozkal ma na vrch hlavy a odtiahol si ma, aby sa mi mohol pozrieť do očí. ,,Veľmi mi budeš chýbať," dodal a ja som to nevydržala. Slzy vytryskli ako vodopád. Objímala som si ramená, pretože mikinu som si zabudla v dome u chalanov. Keď si Harry uvedomil, že sa trasiem, zvliekol si tú svoju a obliekol mi ju. Ruky som prestrčila cez dlhokánske rukávy a zhlboka som sa nadýchla jeho vône.
,,Cestujúci smerom do New Yorku, brána G6 je otvorená. Prosím, dostavte sa na check-in. Brána G6 je otvorená!"

Posledný krát som sa s Harrym objala a pobozkala som ho. Nechcela som cítiť v tom bozku to, čo som cítila. Zúfalstvo a smútok. Danny a El lúčenie zvládali podstatne lepšie, keďže ho už mali veľakrát za sebou. Alice vedľa mňa slzila tiež a Perry tam len stála, bledá, hryzúca si peru.
,,Ľúbim ťa, pamätaj si to," pošepol mi Harry do ucha. ,,Zavolám ti, keď dorazíme," usmial sa a vzal si svoj batoh.
,,Chalani, pohnite, lebo to zmeškáme!" Vyštekol nervózny Paul a smerom k nám sa usmial. Prišli ku mne aj ostatné holky a posledný krát sme chalanom zakývali. Potom zmizli za stenou. A mne na nasledujúcich pár hodín zmizol úsmev z tváre.