Unbroken (13)

 Dnes len taká kratšia, nevermind? :) Nech sa páčuje :)

(štvrtok, 28.7.2012)

Prevaľovala som sa v posteli a bolo mi fajn. Z okna na mňa príjemne hrialo slnko, no konečne nie tým skleníkovým typom, že by zo mňa bola ľudská praženica. Konečne bolo všetko fajn. A myslím tým naozaj všetko. Včerajší večer bol strašne vydarený, všetci sa bavili a to bolo hlavné. Práve keď mi myšlienky zamestnával včerajší večer, ozval sa mi telefón.
-Ahoj kráska.- Počula som, ako sa Niall usmieva.
-Ahoj. Nebodaj ste už skončili?- Spýtala som sa a nakrúcala si pramienok vlasov na prst.
-Práve preto volám. O 10 minút máme konečne finish. Neskočíme niekam?- Poobzerala som sa po izbe, zhodnotila som svoje pocity a zamietla som túto možnosť.
-Čo keby si skočil ku mne?- Navrhla som.
-A môžem?- Spýtal sa takmer až placho a ja som sa musela usmiať.
-Práve som ťa pozvala, ak by to nebolo dosť zrozumiteľné.-
-Tak fajn. Skočím pre nejaké jedlo?- Ozvala sa opäť hladná časť Nialla.
-To je dobrý nápad, zlato. Čakám ťa. A pozdravuj chalanov, že ste mi tu nechali svinčík!-
-Aspoň si mala raňajky, tak sa neondej, ty truľko. Musím bežať, ahoj.-
-Ahoj.- Povedala som už hluchému telefónu.

Všade bol neporiadok, takže za ten čas, čo som čakala na Nialla, som sa ani nepohla. Z bdenia ma vyrušil až zvonček pri dverách. Postavila som sa z postele a pomaly som sa odšuchtala na chodbu a ku dverám.
,,Andyyy! Chyť to, lebo sa mi to vykotí!" Zakričal na mňa Niall, až som si skoro cvrkla. Rýchlo som k nemu priskočila a vzala mu z rúk plastový držiak s kávou zo Starbucks.
,,Tipol som si dobre? Capuccino?" Usmial sa a zatvoril za sebou dvere. Vyzul sa a úplne samozrejme šiel do kuchyne. To sa mu tu chodí dobre, keď mi tu večer skackal v podnapitom stave a spolu s Haroldom skúmal všetko, čo nebolo priklincované!
,,Trafil si," usmiala som sa a odpila si z akurát teplého capuccina. ,,A čo je v tej druhej taške?" Zvedavo som nakukla do papierového vrecka, odkiaľ ma ovanula vôňa kebabu, hranolčekov a cheesburgeru.
,,Nebol som si istý, čo zobrať, tak som vzal cheesburger, ten sme jedli v Nando´s minule, a kebab."
,,Kebab som jedla naposledy na dovolenke pred 3 rokmi," povedala som. ,,Odvtedy som nikde v okolí nevedela nájsť žiadny fastfood, kde by ho predávali," zhíkla som.
,,Ale aj tak ti nepoviem, kde som to kúpil" usmial sa samoľúbo Niall a vytiahol všetko z tašky.
,,Niáááll! Prosím, prosím, prosím, prosím.. Prosím?" Usmiala som sa a čakala som. Vzdychol si a venoval mi pohľad akože: Čo už s tebou?
,,Keď pôjdeš po Cansington road a zabočíš doľava, je tam taký malý indický fastfood," šepol mi sprisahanecky a mňa napadlo, že som vlastne také niečo zahliadla.
,,Neboj sa, nikomu to tajomstvo nepoviem," šepla som mu naspäť a spolu sme sa rozosmiali. Rozoberali sme, ako bolo na skúške, no na otázku, čo plánujú mi nechcel nič prezradiť.
,,Bude to druhý album, že?" Hádala som, no zatváril sa nekompromisne.
,,Nepoviem ti to! A toto zo mňa nedostaneš," varoval ma so zdvihnutým prstom. Tentoraz som si rezignovane vzdychla a zvysoka som sa na to vykašlala.
Keď sme dojedli, vzala som papiere a obaly a hodila ich do koša. Keď som sa otočila, vyslovene som narazila do Nialla.
,,Nemôžeme ísť k tebe do izby?" Spýtal sa s tajomným úsmevom. Ja som len bez slova prikývla. V hlave mi však blikal výkričník. Dúfala som, že sa neodohrá to, čo sa možno premieta v Niallovej hlave. Nerada by som ho totiž odmietla. Fakt.

Posadila som sa na posteľ a Niall sa usadil vedľa mňa. Vzal mi dlane do rúk a pomaly, opatrne mi po nich prechádzal prstami. Opisoval kontúry prstov, prevracal ich v ruke, až ich nakoniec zovrel a pozrel sa na mňa.
,,Mal by som pre teba jednu otázku," povedal a hanblivo sa pousmial. Počkať! Hanblivo?
,,Áno?" Spýtala som sa takmer bez dychu a čakala som, čo z neho vypadne.
,,Viem, že o týždeň začneš školu, ja budem s chalanmi pracovať na... nejakých veciach, nebudeme mať na seba možno až toľko času,"  žmolil si gate a vyplašil ma. Opakoval tie isté slová, o ktorých som sa rozprávala s Liamom. Že by mu niečo Liam povedal? Bola som ticho a stále som čakala. Stále som nechápala.
,,Minulý rok sme sa s chalanmi vybrali na dovolenku do Španielska. Vieš, ten prvý týždeň, čo sú v októbri prázdniny," pozrel na mňa, či viem, o čom hovorí a tak som prikývla.
,,A ja som rozmýšľal. Viem, poznáme sa krátko, ale čo keby si tam šla s nami? Liam berie Danny a Lou zas El. Mohlo by to byť fajn, čo myslíš?" Usmial sa nesmelo a v tom momente som mala chuť ho pobozkať. Ovládla som sa však.
,,Niall, ale ja to nemám z čoho zaplatiť," pokrčila som plecami.
,,Nič platiť nebudeš musieť," namietol rýchlo Niall.
,,Ale to je hlúposť," pokrútila som hlavou. ,,Nemôžeš to za mňa zaplatiť," povedala som jednoducho.
,,Čoby som nemohol. Môžem a aj chcem. Andy, prosím, poď tam s nami," hľadel na mňa s tými jeho veľkými očami. Bolo to proti mojim životným pravidlám. Nikdy som nemala rada, ak za mňa ľudia platili veci. Neviem prečo. Jednoducho som si na veci chcela zarobiť sama a vedieť, že si ich môžem dovoliť.
,,Bude to pre teba príjemné odreagovanie zo školy," pokračoval ďalej. ,,Pozrieme si pamiatky, poležíme pri mori, viac sa spoznáme," vymenúval ďalej a vo mne pomaly praskala moja krehko udržiavaná škrupinka. ,,Bude to fajn," pokrčil plecami a usmial sa.
,,Ale keď ja neviem," povedala som pochybovačne.
,,Andy, prosím, poď," smutne sa usmial.
,,Za toto ťa raz buď zabijem, alebo ti poďakujem," odvetila som napokon potichu a tak, aby nevidel, ako sa usmievam.
,,Pôjdeš?" Spýtal sa natešene a ja som prikývla. Jemne mi nadvihol bradu a pobozkal ma. Konečne! Celý deň som mala chuť pobozkať ho.
,,Ty si strašný blázon, vieš to?" Zasmiala som sa a objala som ho.
,,Zvyknú to o mne hovoriť," usmial sa spokojne a vzal ma do náručia. Takto sme tam presedeli dlhé hodiny. Rozprávali sa o všetkom, čo nás napadlo.O láske, živote, hudbe, plánoch do budúcnosti a tak, veď to poznáte. Cítila som sa, ako ešte nikdy. Taká,.. akoby som to nazvala.. niekým milovaná?