Unbroken (22)

Ja viem, viem, že som dlho nič nepridala. Nebudem sľubovať že sa to zmení alebo čo, ja sa pokúsim pridávať častejšie, ale teraz mi to nejako nevyšlo :( Snáď ste tu ešte ostali niektoré, ktoré sú zvedavé, čo sa deje medzi Niallom a Andy :-)

-v ten deň-


,,Dobrý deň, pán Blumethal," zobudila sa ako prvá Grace.
,,Dobrý," usmiala som sa tiež.
,,Prosím dievčatá, som len Josh. A tykajte mi, nie som až taký starý, nie?" Žmurkol na nás. ,,Ty si Grace, pravda?" Ďobol prstom smerom ku Grace.
,,Hej," prikývla.
,,Ako sa má strýko?" Zložil si ruky na hrudi a čakal na odpoveď.
,,Dobre," usmiala sa. ,,Stále učí. Môžete, teda.. môžeš sa naňho niekedy prísť pozrieť," navrhla.
,,To nie je zlý nápad," pripustil Josh. ,,Aj tak som sa ho chcel opýtať na pár vecí ohľadom výstavy," uvažoval nahlas a hľadel kamsi do diaľky.
,,Samozrejme," ožil. ,,A samozrejme, chcel aby prišiel a samozrejme, bol by som rád, keby prídete aj vy," usmial sa.
,,To je perfektné," usmiala som sa. ,,Radi prídeme," prikyvovala som ako o dušu.
,,Ďakujeme, strýkovi odovzdám," usmievala sa aj Grace. Chvíľu na to sme sa rozlúčili a Josh Blumethal zišiel zo schodov sledovaný našimi pohľadmi.
,,A máme o jeden problém menej," uškrnula sa Grace.
,,Nechaj ma toto celé rozdýchať," zasmiala som sa a pomalým krokom som šla k pultu v knižnici.

-o 2 dni-

,,Chápeš, len tak sme šli hore schodmi a zrazu *BUM*," tleskla som," Josh Blumethal stojí pred nami a pozve nás na svoju výstavu," fascinovane som opisovala Niallovi čo sa stalo v knižnici.
,,To je super," usmial sa Niall. ,,Aspoň nemusíte zháňať tie lístky, nie?" Spýtal sa a ukázal na mňa hlavičkou brokolice.
,,Veď to," usmievala som sa a do úst si hádzala hrášok z plechovky. ,,Ozaj, čo to bude až to bude?" Ukázala som na prísady, ktoré Niall pred necelou hodinkou priniesol. Na stole ležala brokolica, plechovky hrášku, smotana, syr so šunkou a cestoviny.
,,To budú prosím pekne cestoviny s brokolicovou omáčkou," povedal Niall dôležito. ,,Je to dosť jednoduché a navyše je to najlepšie jedlo, aké viem pripraviť," zasmial sa.
,,Teda sa to bude dať jesť, hej?" Spýtala som sa s obočím nedôverčivo vytiahnutým hore.
,,Ano, ty trubka!" Zasmial sa a hodil po mne hrášok.
,,Sledujem ťa!!" S prižmúrenými očami som naňho hľadela a ukazovala som naňho lyžičkou.
,,Ja sa lyžičiek nebojím, máš smolu," vyplazil mi jazyk.
,,Ale mňa hej," rozosmiala som sa.
,,To víš," pokýval hlavou a začal krájať šunku. Listovala som v knihe z knižnice a občas ho fascinovane sledovala. Bol úplne sústredený na prípravu tej omáčky, že si vôbec nevšímal okolie. Teda, myslela som si to.
,,Môžem na mňa prestať zírať?" Pozrel na mňa s úsmevom a ja som zahanbene odvrátila pohľad.
,,Už nebudem," sľúbila som. ,,Idem si dať sprchu," povedala som mu, zdvihla som sa zo stoličky a pomaly som šla do izby. Cítila som na sebe jeho pohľad. Pálil ma na chrbte a všade kam pozrel. Tento pocit som zahnala horúcou sprchou, ktorá to prebila. Ako myška som rýchlo bežala do izby a ešte rýchlejšie som sa obliekla.
,,Ty si teda rýchla," uškrnul sa Niall a miešal niečo hotové na šporáku.
,,Fíha," podišla som bližšie. ,,Dobre to vonia," pripustila som.
,,A ty si si myslela, že sa to nebude dať jesť," pripomenul mi s úsmevom.
,,Stáva sa aj najlepším," povedala som a a vzala som z poličky dva hlboké taniere.
,,Mohla by si precediť cestoviny?" Otočil sa na mňa a ja som bez slova podišla a urobila, čo chcel. Naozaj som bola zvedavá, ako bude to čudo chutiť.
,,A teraz si pekne sadni a ja ti ukážem, ako sa nakladá jedlo tak, aby chutilo," prehlásil s takým vážnym výrazom, až som sa rozchichotala.
,,Nesmej sa," zahriakol ma so šibalským pohľadom. Naložil vrtuľky a na to nalial omáčku.
,,To je teda, umenie," ušlo mi so smiechom.
,,Ty sa nezmeníš, že?" Vzdychol si a dal mi pusu na líce.
,,Veru nie," usmiala som sa a dala si do úst prvé sústo. ,,Fíha," prekvapene som naňho pozrela.
,,Čo som hovoril?" Zatváril sa samoľúbo až som pretočila oči.
,,Aby ti do toho nosu nenapršalo."
,,Mám dáždnik."
,,Zoberiem ti ho."
,,Na to nemáš!"
,,Vsadíš sa?!"
,,O pusu," uchechtol sa.
,,Platí," natiahla som ruku ponad stôl. Potriasli sme si rukami a všetko bolo spečatené.
,,A teraz dojedz," pousmial sa.
,,Áno, oci," poslušne som odpovedala a pustila sa do jedla.
,,Inceeest," počula som ešte, ale nereagovala som. V tichosti sme dojedli, ja som poumývala riad a Niall zatiaľ poupratoval ostatok.
,,Ide nám to spolu," zasmiala som sa, pri pohľade na čistú kuchyňu.
,,Ako nikomu," pobozkal ma na líce. Nespokojne som zamraučala a otočila som sa k nemu celým telom. Akoby mi čítal myšlienky, pritisol si ma najbližšie, ako sa len dalo. Cez tenké tričko, ktoré som mala na sebe, som cítila každý jeden pohyb jeho hrude. Nikdy som sa s nikým takto nebozkávala. Myslím tým, tak, akoby mi išlo o život a toto bolo posledný krát, čo mám s Niallom byť. Po chvíľke sa však Niall mierne odtiahol a usmial sa. Nechápavo som naňho pozrela.
,,Ak by sme pokračovali, už by som sa takto dokonale neovládal," povedal s úškrnom a ešte raz mi pritisol pery na ústa. ,,Chcem sa s tebou prechádzať," vyhlásil.
,,Teraz? Veď prší," striasla som sa. Mala som rada zimu, to hej. AJ dážď bol môj kamarát, ale že by sa mi v ňom práve chcelo prechádzať, no neviem.
,,Inokedy svieti Slnko alebo fúka vietor," mykol plecami. ,,Bež sa obliecť," poprosil ma.
,,Že si to ty," usmiala som sa. Vbehla som do izby, rýchlo som na seba hodila rifle a hrubý sveter. Mrkla som do zrkadla a povedala som si, že keď doteraz Niall nezutekal, tak je to v pohode.
,,A kamže to ideme?" Pýtala som sa vychádzajúc z izby.
,,Uvidíš," usmial sa na mňa tajomne Niall a ťahal ma dole schodmi.