Nebudem vám klamať. Nechce sa mi písať, absolútne vôbec ani trošíčku. A tak vám tu idem napísať niekoľko absolútne nezaujímavých slov, ktoré doplním pesničkou a obrázkami.
Chceli ste už niekedy človeka pri sebe takto moc?
Jedného dňa sa jednoducho vyparím a už sa nevrátim.
Kedy ste ma nakreslili? Stres, škola, minulosť, rodičia, problémy.. Nie nie!! Hudba je to, čo chcem cítiť.
A posledné. V uplynulých dňoch som sa maximálne zmotala na staršie pesničky Eda Sheerana. Napríklad album Songs I wrote with Amy je perfektný, alebo z Ep Want Some, z ktorého Vám sem hodím jeden song, ktorý si určite vypočujte :)
Watch me fall
As I stumble at your feet
Always losing in this game
Your lies cut me deep
And you don’t even know my name
With your consistency
To always make me crawl
And my durability
Not affected at all
to zistenie, že nie som sama, ktorá prežíva takéto stavy...momentálne sa úplne maximálne stotožňujem so všetkým napísaným...pretože človeka pri sebe potrebujem úplne najviac, zmiznúť sa snažím už neuveriteľne dlho, hudba je jediná vec, čo má teraz pre mňa zmysel a Ed je jednoducho úžasný :) ďakujem za tento článok :)
OdpovedaťOdstrániťmaximálne, síce sa prinútim potom do písania, ale kým sa tak stane, absolútne sa mi nechce.. Ed je veľký pán, čo sa týka hry s melódiou a textom, vážne!!
Odstrániťuž dlho som nemala takéto obdobie (musím si zaklopať) a som rada pretože to neznášam. Cítim sa byť úplne hlúpa, zlá, škaredá a ešte neviem čo všetko. Ale vždy to o chvíľu prejde a o chvíľu bude zase všetko faaajn, uvidíš ;)
OdpovedaťOdstrániťs tým teda rátam :P presne si to opísala, tie pocity.
OdstrániťSom to už zažila :-) Tak ako asi všetci
Odstrániť