Unbroken (32)

,,Mám ťa,“ zašepkal mi do ucha akýsi hlas a oči mi prikryli veľké ruky.

,,Za pokus to stálo,“ usmiala som sa, bleskovo som sa otočila a pobozkala Nialla stojaceho za mnou.

,,To bolo rýchle,“ zasmial sa. ,,Ale čo ak by som to nebol ja, háá?“

,,Pusa hore dole,“ prevrátila som provokatívne očami.

,,Ja ti dám, ty potvora!“ Rozosmial sa a schytil ma do náručia.

,,Si moja! Iba moja, jasné?“ Šepkal a potom sa aj so mnou roztočil a opakoval to s veľkým úsmevom.

,,Ja to úplne chápem,“ smiala som sa ako o život, až na mňa ostatní ľudia museli pozerať.

,,Som rád, že sa chápeme,“ žmurkol.

,,No čo, kam ideme?“ Spýtala som sa a preplietla som si s ním prsty.

,,Našiel som minule s Eleanor a Louisom jednu malú reštauráciu asi 15 minút cesty pešo. Môže byť?“

,,Jasné, aspoň sa prejdem. Celodenné sedenie na zadku mi vážne nerobí dobre,“ sťažovala som sa.

,,A presne to nechceme, všaaak?“ Usmial sa a ťlapol ma po zadku.

,,Niall, chovaj sa slušne,“ drgla som doňho.

,,Ja som slušný!“

,,To určite!“

,,Poď už ty gaťkárka,“ vtiahol ma do malých dvier, ktoré by ste si nevšimli, keby ste ich nehľadali. Z popraskaného čerešňového dreva a nad nimi nápis Asperges rose.

,,Čo to znamená?“

,,Ružová špargľa,“ povedal Niall, zatiaľ čo čašníčke ukázal dva prsty, čo ako som si domyslela znamenalo, že chce stôl pre dvoch.

,,Ružová špargľa?“ Vyprskla som smiechom.

,,Čudné, že?“

,,Veľmi. Ale špargľu milujem!“

,,To vážne? Týmto je to ešte lepšie,“ usmieval sa spokojne. ,,Základ takmer všetkých jedál je špargľa,“ vysvetlil mi. Pozorne som sa začala obzerať. Steny boli natreté staroružovou farbou. Stoly boli vyrobené z ebenového dreva a síce vyzerali krehko, boli pomerne pevné. V podstate to tu bolo veľmi milé. Na stenách viseli obrazy krajiniek počas jary a jesene, čo boli podľa mňa najkrajšie ročné obdobia.

,,Jupí,“ tlieskala som a on sa na mne iba smial.

,,Možno je názov tento reštiky čudný, ale ty si čudnejšia.“

,,Tak to ti pekne ďakujem, pán dokonalý írsky škriatok!“ Odsekla som mu a použila som presne to oslovenie, ktoré vyslovene neznáša. A ja to milujem, muhaha..

,,Hoo,“ zalapal po dychu, zazrel na mňa a vzal si jedálníček.

,,Uhm, takže teraz sa so mnou nebavíš?“

Ticho.

,,Akože ma ignoruješ? No veď dobre,“ usmiala som sa sama pre seba a tiež som si vzala jedálniček.

,,Dobrý deň,“ pristavila sa pri nás staršia pani v roztomilej ružovej zástere. ,,Čo to bude na pitie?“

,,Ja si dám zelený čaj a tuto pán, no,.. vlastne neviem, on sa totižto so mnou nerozpráva, viete..“ Usmiala som sa na ňu sladko.

,,Hmm, aha. Tak, čo to bude?“ Otočila sa aj k nemu. Opäť na mňa zazrel a ticho jej povedal, že chce Coca-Colu. Počkala som, kým čašníčka odíde a otočila som sa k Niallovi so zdvihnutým obočím.

,,Takže ty si radšej pokecáš so staručkou pani tesne pred dôchodkom, ako so mnou?“

Ticho.

,,Tak to sa asi pôjdem zoznámiť s tým chlapcom pri pulte. Vidíš ho? Ten v saku. Vyzerá dosť vyzralý, tých zbožňujem. Chápeš, deti v botaskách nie sú práve moja parketa. Je chutný.. No nie je chutný?“ Pre efekt som sa začala stavať, no Niall ma chytil za ruku.

,,Rozmýšľam, či ho najprv zabijem a teba priviažem o nohu stola, alebo to urobím opačne. Čo myslíš?“

,,Myslím, že ma najprv priviaž, lebo by som ho mohla ísť obraňovať a tým ublížiť tebe,“ rozmýšľala som nahlas.

,,Ty si tak hrozná, až ťa milujem,“ rozosmial sa a naklonil sa ponad stôl, aby ma mohol pobozkať.

,,Ja viem, a práve preto, že ma kvôli tomu miluješ, ja milujem teba. To je ale náhoda, čo?“

,,Takže už sa rozprávate?“ Spýtala sa potešene pani, keď nám priniesla pitie. ,,Takže, dáme si špargľu?“ Zažartovala a my sme vybuchli smiechom.

,,To si teda prosím,“ usmiala som sa na ňu a spoločne sme si vybrali. Ja cestoviny zapekané so špargľou, syrom a slaninou a Niall si objednal niečo pre ňho typické, čo jest.. pa, pa, paaa.. steak s opekanými zemiakmi.

,,Nemáš vôbec žiadnu predstavivosť!“ Obvinila som ho, keď ohŕňal nosom nad mojim úžasným jedlom.

,,Iba nechcem umrieť,“ vysvetlil mi so sebavedomím úsmevom.

,,Bože Nialler, ty strašne preháňaš,“ rozosmiala som sa a nevedela som trafiť vidličkou špargľu na tanieri.

,,A ty si opitá už len z mojej prítomnosti!“

,,To je povolené, nie?“

,,Samozrejme,“ usmieval sa, až som mala pocit, že mu vypadne strojček.

,,Aby si vedela, už nám nebude o malú chvíľu nikto robiť odvoz ani nič podobné.“

,,Ako to?“

,,Začnem si robiť si vodičák,“ oznámil mi hrdo.

,,To je úžasné! Ale veď idú Vianoce, prázdniny, ako to chceš stihnúť?“

,,Existuje špeciálny program, pre “veľmi zaneprázdnených ľudí“, ako som ja,“ usmieval sa. ,,Je to zrýchlené a trvá to asi 3 týždne, čiže kurz ukončím asi týždeň aj niečo pred Vianocami. Mimochodom,.“

,,Áno?“

,,Čo keby si Vianoce strávila so mnou a mojou rodinou?“ Pri stole ostalo ticho. Nevedela som, ako zareagovať.

,,Niall, ja..

,,Ja viem, viem, sme spolu krátko a..“

,,Ide aj o to, ale Štedrý večer by som asi mala stráviť s tetou a strýkom. Vieš, sú mi prakticky ako rodičia a už tak ich málo vídam kvôli škole, práci..“

,,S tým som ale počítal. Čo tak keby si prišla na druhý sviatok vianočný? Poslal by som ti letenky,.. čo povieš?“

,,Znie to veľmi dobre a dúfam, že nebude vadiť, ak sa o tom poradím s Dannym a strýkom a tetou..?“

,,Samozrejme, strčiť do kufra ťa bohužiaľ nemôžem,“ zasmial sa.

,,Pred chvíľou si ma ale chcel priviazať o stôl!“

,,Iba chcel, nevyšlo to, kííš kíííš,“ robila som si srandu.

,,Rád by som s tebou strávil sviatky,“ povedal vážne.

,,Vieš že aj ja,“ usmiala som sa a chytila som ho za ruku.

,,A teraz menej vážne veci. Ako to ide s obrazmi?“

,,Zaujímavé..“ hmkal Josh a škrabal si jemné strnisko.

,,Len toto? Toto mi povieš na niečo, čo som maľovala takú dlhú dobu?“ Spýtala som sa a pozorne som sa zahľadela na moju maľbu.

,,Andy, prosím ťa!“

,,No?“ Dvihla som k nemu zrak a začala som si obhrýzať nechty.

,,Vieš že viem, že vieš že viem,“ uškrnul sa.

,,Ako?“ Spýtala som sa a s povzdychom som ťažko dosadla na stoličku.

,,Vidím to?“ Zasmial sa opäť. ,,Nehovorím, že je to zlé. To nie! Ale vidím, že si to maľovala takmer narýchlo.“

,,Nemala som čas. Každý deň pracujem, do toho škola a Niall,.. Druhý už bude lepší,“ ubezpečila som ho.

,,Záleží len na tebe. Ty sa týmito obrazmi budeš prezentovať a len ty týmto spôsobom môžeš zaujať potencionálnych kupcov a znalcov umenia,“ významne nadvihol obočie.

,,Chápem,“ povedala som skleslo a celý čas čo som šla od Josha, som sa nevedela dočkať, kedy sa dostanem k plátnu.