Nervózne som
poklepkávala nohou a prstom som kopírovala okraj skleneného pohára.
O necelých pár minút sem mal prísť niekto z časopisu New Style. Hneď
na druhý deň sa mi ozvala akási pani Juwishová s otázkou, kedy sa môžeme
stretnúť.
,,Ty si Andy
?“ Pristavila sa pri mne žena okolo 30 s môdnym mikádom a so smieškom
v očiach.
,,Hej,“
postavila som sa a podala som jej ruku. ,,Teší ma,“ usmiala som sa na ňu.
Niečo na nej, mi bolo viac než sympatické.
,,Aj mňa.
Mimochodom som Mischel. Poviem ti úprimne, prekvapilo ma, že sa niekto ozval.“
,,A to už
prečo?“
,,No,
časopis síce existuje už niečo okolo roka, ale obľubuje ho len menšia
vrstva ľudí,“ priznala.
,,Aj menšia
vrstva niekedy stačí, nie?“
,,Samozrejme,
pokryje to všetky náklady okolo. Asi by sme mali prejsť k veci, nechcem ťa
moc zdržovať. Ide vlastne iba o jednu vec. Jedna staršia autorka nám
ponúkla, že by k nám pravidelne prispievala krátkym príbehom, zážitkom..
Vieš ako to myslím nie?“ Na to som iba mlčky prikývla.
,,A akú
úlohu by som v tom teoreticky mala hrať ja?“
,,K článku
by si robila sprievodné ilustrácie,“ usmiala sa. ,,Samozrejme, po čase, keby sa
časopis rozbehol, by sa to možno dalo rozšíriť na väčšie články a tak ďalej.“
,,To je
perfektné!“ Zajasala som. ,,Aké sú podmienky?“
,,NO.. Čo
najskôr by si mi mohla poslať nejaké tvoje maľby, alebo skôr kresby, keďže
budeš pridávať práve tie.“
,,To je
maličkosť, ešte dnes večer ich máte v maile.“
,,Ďalej,
musíš mať 18 rokov minimálne, to dúfam chápeš.“
,,Nie je problém.
18 som mala už v auguste,“ usmiala som sa sebavedome.
,,No,
vlastne je to všetko. Uchádzačov nie je veľa, si mladá a si vážne sympatická,“
potriasla ofinou a pousmiala sa.
,,Neuveriteľne
by mi to pomohlo.. Ďakujem za váš čas,“ postavila, keďže som musela letieť do
práce. ,,Teraz ma ospravedlňte, ale práca ma bohužiaľ nepočká,“ mykla som
plecom, podala si ruky a vyšla som z kaviarne. Vyzerá to viac než
dobre!
,,Dany?“
Zakričala som do bytu, keď som došla z baru.
,,Čo je?“
Ozvalo sa z jeho izby.
,,Ja len či
si doma,“ povedala som už tichšie, aby ma nepočul celý dom. Tašku som odhodila
na gauč a ako prvé, čo som urobila bolo, že som sa vyzliekla a zaliezla
do sprchy. Keďže je v bare povolené fajčiť, vždy smrdím ako udiareň. Najmä
dnes, bola tam akási uzavretá spoločnosť. Londýnske paničky fajčiace ako komín
oplieskavali peniaze ich manželíčkov. Och, ako nenávidím také primadony.
,,Vieš čo?“
Vošla som do jeho izby s uterákom na hlave.
,,Hm??“
Zdvihol znudene pohľad od počítača.
,,Dnes som
mala,.. nazvime to, pohovor,“ usmiala som sa.
,,Pohovor kam?“
Pozrel na mňa udivene.
,,Do takého
menšieho časopisu. Robila by som sprievodné ilustračky,“ usmievala som sa
spokojne.
,,Čože,
Andy! To je super!“ Usmieval sa na mňa ako slnce.
,,No,
formálne ma ešte nevzali, ale vyzeralo to viac ako dobre.“
,,Určite ťa
zoberú,“ takmer okamžite ma ubezpečil. ,,V trúbe máš pizzu,“mykol hlavou smerom
ku kuchyni.
,,Díky,“
zamumlala som a cestou som z izby vzala notebook. Kým sa zapínal,
vybrala som z trúby takmer studenú pizzu a vložila ju do mikrovlnky.
Samé nezdravé jedlá.. Potom že vyzerám ako vyzerám, karhala som sama seba.
Jakmile pípla mikrovlnka, zabudla som na hlúpe myšlienky a s chuťou sa
zahryzla do voňavého trojuholníčku. Mastnými prstami som ťukala do klávesnice a podarilo
sa mi odoslať mail s asi piatimi obrázkami Mischel. Čakala som, kým sa
nahrajú prílohu a klopkala nechtami o drevenú dosku stola. Prílohy
nahrané, e-mail bol úspešne odoslaný! Vyskočilo mi na obrazovku a ja som
jemne zaklapla notebook.
Najradšej by
som išla spať, pomyslela som si. Zaliezla so sluchátkami v ušiach a ignorovala
všetko. Avšak, to, že zajtra musím Joshovi doniesť obraz, ma riadne
znervózňovalo. Okolo hlavy som si uviazala šatku, skryla za ňu všetky
neposlušné pramienky a urobila vysoký drdol. Ešte predtým, ako som si v hlave premietala, čo asi nakreslím,
som do ruky vzala mobil a naťukala krátku SMS.
Miss ya.
Lunch tomorrow at 2pm?
Odpoveď
prišla snáď ešte skôr, ako som SMSku stihla poslať.
I´ll wait
for you after school. Don´t be late, ´cause I´m going to be sad! :(
No way! :) Just
be there at time, and all will be okay. Love you,boy!
Love you
too, Dy!
A už sa
nenechám rozptylovať, potriasla som hlavou, štetec namočila do ružovej farby a pustila
som sa do maľovania.
krátka, ale aj tak pekná :) jej život sa uberá správnym smerom a konečne prichádza opäť na scénu Niall! :3 a narodeniny v auguste ako ja :) no čo viac si môžem priať! ;)
OdpovedaťOdstrániťKráásne! xx :)
OdpovedaťOdstrániťmne sa táto časť osobne páčila a nemyslím si, že bola až taká krátka..-->menej je niekedy viac;) teším, teším na ďaľšiu :)-Tins
OdpovedaťOdstrániť<333333333333333333
OdpovedaťOdstrániť