9. januára 2013

Unbroken 31 (časť A)

Keďže nič nestíham, táto časť bude trošička kratšia. Práve preto som ju rozdelila na dve časti, takže snáď sa bude aspoň troška páčiť, i keď je krátka :)

Nervózne som poklepkávala nohou a prstom som kopírovala okraj skleneného pohára. O necelých pár minút sem mal prísť niekto z časopisu New Style. Hneď na druhý deň sa mi ozvala akási pani Juwishová s otázkou, kedy sa môžeme stretnúť.
,,Ty si Andy ?“ Pristavila sa pri mne žena okolo 30 s môdnym mikádom a so smieškom v očiach.
,,Hej,“ postavila som sa a podala som jej ruku. ,,Teší ma,“ usmiala som sa na ňu. Niečo na nej, mi bolo viac než sympatické.
,,Aj mňa. Mimochodom som Mischel. Poviem ti úprimne, prekvapilo ma, že sa niekto ozval.“
,,A to už prečo?“
,,No, časopis síce existuje už niečo okolo roka, ale obľubuje ho len menšia vrstva ľudí,“ priznala.
,,Aj menšia vrstva niekedy stačí, nie?“
,,Samozrejme, pokryje to všetky náklady okolo. Asi by sme mali prejsť k veci, nechcem ťa moc zdržovať. Ide vlastne iba o jednu vec. Jedna staršia autorka nám ponúkla, že by k nám pravidelne prispievala krátkym príbehom, zážitkom.. Vieš ako to myslím nie?“ Na to som iba mlčky prikývla.
,,A akú úlohu by som v tom teoreticky mala hrať ja?“
,,K článku by si robila sprievodné ilustrácie,“ usmiala sa. ,,Samozrejme, po čase, keby sa časopis rozbehol, by sa to možno dalo rozšíriť na väčšie články a tak ďalej.“
,,To je perfektné!“ Zajasala som. ,,Aké sú podmienky?“
,,NO.. Čo najskôr by si mi mohla poslať nejaké tvoje maľby, alebo skôr kresby, keďže budeš pridávať práve tie.“
,,To je maličkosť, ešte dnes večer ich máte v maile.“
,,Ďalej, musíš mať 18 rokov minimálne, to dúfam chápeš.“
,,Nie je problém. 18 som mala už v auguste,“ usmiala som sa sebavedome.
,,No, vlastne je to všetko. Uchádzačov nie je veľa, si mladá a si vážne sympatická,“ potriasla ofinou a pousmiala sa.
,,Neuveriteľne by mi to pomohlo.. Ďakujem za váš čas,“ postavila, keďže som musela letieť do práce. ,,Teraz ma ospravedlňte, ale práca ma bohužiaľ nepočká,“ mykla som plecom, podala si ruky a vyšla som z kaviarne. Vyzerá to viac než dobre!

,,Dany?“ Zakričala som do bytu, keď som došla z baru.
,,Čo je?“ Ozvalo sa z jeho izby.
,,Ja len či si doma,“ povedala som už tichšie, aby ma nepočul celý dom. Tašku som odhodila na gauč a ako prvé, čo som urobila bolo, že som sa vyzliekla a zaliezla do sprchy. Keďže je v bare povolené fajčiť, vždy smrdím ako udiareň. Najmä dnes, bola tam akási uzavretá spoločnosť. Londýnske paničky fajčiace ako komín oplieskavali peniaze ich manželíčkov. Och, ako nenávidím také primadony.
,,Vieš čo?“ Vošla som do jeho izby s uterákom na hlave.
,,Hm??“ Zdvihol znudene pohľad od počítača.
,,Dnes som mala,.. nazvime to, pohovor,“ usmiala som sa.
,,Pohovor kam?“ Pozrel na mňa udivene.
,,Do takého menšieho časopisu. Robila by som sprievodné ilustračky,“ usmievala som sa spokojne.
,,Čože, Andy! To je super!“ Usmieval sa na mňa ako slnce.
,,No, formálne ma ešte nevzali, ale vyzeralo to viac ako dobre.“
,,Určite ťa zoberú,“ takmer okamžite ma ubezpečil. ,,V trúbe máš pizzu,“mykol hlavou smerom ku kuchyni.
,,Díky,“ zamumlala som a cestou som z izby vzala notebook. Kým sa zapínal, vybrala som z trúby takmer studenú pizzu a vložila ju do mikrovlnky. Samé nezdravé jedlá.. Potom že vyzerám ako vyzerám, karhala som sama seba. Jakmile pípla mikrovlnka, zabudla som na hlúpe myšlienky a s chuťou sa zahryzla do voňavého trojuholníčku. Mastnými prstami som ťukala do klávesnice a podarilo sa mi odoslať mail s asi piatimi obrázkami Mischel. Čakala som, kým sa nahrajú prílohu a klopkala nechtami o drevenú dosku stola. Prílohy nahrané, e-mail bol úspešne odoslaný! Vyskočilo mi na obrazovku a ja som jemne zaklapla notebook.
Najradšej by som išla spať, pomyslela som si. Zaliezla so sluchátkami v ušiach a ignorovala všetko. Avšak, to, že zajtra musím Joshovi doniesť obraz, ma riadne znervózňovalo. Okolo hlavy som si uviazala šatku, skryla za ňu všetky neposlušné pramienky a urobila vysoký drdol. Ešte predtým, ako som  si v hlave premietala, čo asi nakreslím, som do ruky vzala mobil a naťukala krátku SMS.
Miss ya. Lunch tomorrow at 2pm?
Odpoveď prišla snáď ešte skôr, ako som SMSku stihla poslať.
I´ll wait for you after school. Don´t be late, ´cause I´m going to be sad! :(
No way! :) Just be there at time, and all will be okay. Love you,boy!
Love you too, Dy! 
A už sa nenechám rozptylovať, potriasla som hlavou, štetec namočila do ružovej farby a pustila som sa do maľovania.


4 komentáre:

  1. krátka, ale aj tak pekná :) jej život sa uberá správnym smerom a konečne prichádza opäť na scénu Niall! :3 a narodeniny v auguste ako ja :) no čo viac si môžem priať! ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. mne sa táto časť osobne páčila a nemyslím si, že bola až taká krátka..-->menej je niekedy viac;) teším, teším na ďaľšiu :)-Tins

    OdpovedaťOdstrániť