Unbroken (30)

,,Alex, hoď mi prosím ťa peňaženku!“ Zakričala som, pretože chlapík, ktorý tu bol prisahám bohu od kedy sme otvorili, za chystal zaplatiť. Po 4 hodinách strávených pri whiskey by sa aj patrilo podľa mňa.

,,19 libier poprosím,“ prišla som k nemu, zatiaľ čo on sa snažil ťažkopádne obliecť si bundu.

,,Na,“ hodil mi na stôl 30 libier a postavil sa.

,,Počkajte, veď vám vydám,“ hovorila som rýchlo a vyťahovala som drobné.

,,Nie, to je v poriadku,“ zamumlal a vypotácal sa von do ulice.

,,Lepšie pre mňa,“ povedala som si a šla som k baru. ,,Máme 11 libier sprepitné,“ usmiala som sa na Alex a Marka.

,,Super,“ povedali naraz.

,,A teraz potrebujem drink ja,“ vzdychla som a sadla som si na barovú stoličku. Alex mi rýchlo urobila nealkoholické mojito a ja som ho pomaly popíjala. Moje stoly boli prázdne, čo znamenalo, že kmitali iba oni dvaja. Hľadela som na fľaše vyrovnané v radoch na barovej stene a rozmýšľala som. Josh chce, aby som mu vo štvrtok doniesla aspoň jeden obraz. Jediný problém bol, že ja som ešte nemala ani jeden. Čo znamenalo, že musím za 3 noci a niečo namaľovať obraz, ktorý sa nebudem hanbiť dať na výstavu. Čo by som tak mala nakresliť? Mohla by som ísť do parku. Ostával asi mesiac do Vianoc, ja som ešte nemala nič nakúpené, napadlo ma. Nie! Zahnala som túto myšlienku do kúta, teraz sa sústreď na obrazy. Mohla by som ísť do parku, vrátila som sa k pôvodnej veci. V novinách bolo, že by malo zajtra začať snežiť. Asi sa začnem modliť. Keby tu tak bol Niall, určite by mi pomohol. Dlho som s ním nebola. Škola, práca a to všetko dokopy. Hneď ako dokončím obraz, čo bude dúfam pred víkendom, pôjdeme sa prejsť, do kina, možno na večeru. Budeme spolu. Taktiež som dlho nebola s babami a ani s Lucy. Hmm,  niečo z toho môžem napraviť okamžite.

Coffee at 9? I will go around. Need to chat!! Andy, xx

Odpoveď prišla takmer okamžite.

I´ll be waiting, honey!

Fajn, Lucy by som mala. Keď tak rozmýšľam, ani si nepamätám ,kedy sme sa naposledy rozprávali o bábätku, či o tom ako sa má. Resp. nepamätám sa, kedy sme sa naposledy vôbec rozprávali. Hanba mi! Ako tak pozerám, musím napraviť moju spoločenskú stránku.

Keď som sa o hodinu obliekala, rozlúčila som sa s deckami a vydala som sa druhým smerom k Lucynmu bytu.

,,Ahoj tehuľka,“ vrhla som sa na ňu hneď ako mi otvorila mi dvere .

,,Že sa aj ukážeš!“ Usmievala sa a viedla ma do kuchyne.

,,Prepáč, škola a práca mi dávajú vážne zabrať,“ s povzdychom som si sadla, zatiaľ čo vyťahovala šálky a dávala zaliať kávu pre mňa a čaj pre ňu.

,,No ale ty rozprávaj! Ako maličký?“

,,Vynikajúco, malý futbalista z neho bude. Kope ako besný a ja po nociach nespávam. Ale to nevadí, len mi to pripomína, že každú chvíľku ho budem môcť držať v náručí,“ usmiala sa a pohladila si bruško.

,,Už ste sa dohodli na tom mene?“

,,Stále nie, verila by si tomu?“ Rozosmiala sa. ,,Ja si stojím za svojím a Danny tiež, rozmýšľam, že mu asi ustúpim,“ mykla plecom. ,,Obidve mená sú krásne, tu už ide iba o nás, to je pravda.“ Na konci 6. mesiaca mala Lucy už vypuklé bruško, ktoré sa ešte, i keď ťažko, dalo zamaskovať voľnými vecami.

,,Mne sa viac páči Jeremy,“ pokrčila som plecami a odpila som si z kávy.

,,To je mi jasné, vždy sme rozmýšľali rovnako..“

,,Ako ste to vyriešili s bývaním?“ Napadlo ma, keď som sa zamyslela nad tým. Lucyn byt bol síce krásny, ale predsa len trošku maličký. Jedna izba, kde spala, maličká obývačka, ku ktorej bola pripojená ešte menšia kuchynka. Kúpelka a jedna izba, ktorá slúžila ako sklad oblečenia, vecí , čohokoľvek.

,,To práve neviem,“ posmutnela. ,,Tento bytík nám stačiť rozhodne nebude,“ povedala nahlas to, nad čím som rozmýšľala v tichosti ja.

,,Čo keby sme si to vymenili? Ty by si šla bývať k Danymu a ja by som šla sem.“

,,To by som ti nemohla urobiť! Bývate tam dosť dlho, všetci sú zvyknutí, to jednoducho nemôžeme,“ krútila hlavou.

,,Okej, nechajme to tak. Ale aj tak sa tým budete, resp. budeme musieť zaoberať, vieš to, že?“

,,Ale dovtedy je celkom dosť času, nie?“ Snažila sa povzbudiť samu seba.

,,Ešte 3 mesiace,“ pritakala som jej, a v duchu som už spriadala plán. Určite si o tom pohovorím s Danym. Aj tak sú vkuse u nás. Mne by tento bytík úplne stačil a keďže je menší ako ten náš, aj by som ho utiahla, z platu, ktorý dostávam od Glena. Moju izbu by mohli prerobiť na detskú izbičku, oni dvaja by boli u Danyho.. Je to perfektný nápad! Už ho len treba dotiahnuť do konca a to čím skôr.

,,Ok darling, utekám ja domov, lebo sa zajtra ani do školy nezobudím,“ uškrnula som sa. Obliekla som si kabát, dala jej pusu na líce a zavolala si taxík. Nečakala som ani 5 minút a mladý chalan pristavil drobné autíčko k Lucynmu bytu.

,,Dlouhá noc uprostred týždňa?“ Pozrel na mňa a na moje zničené ja pobavene.

,,Nie, iba normálny deň,“ vzdychla som si a pousmiala som sa, aby to nevyzeralo, že sa iba sťažujem.

,,Vitaj v realite,“ povedal zachmúrene a viac neprehovoril. Iba keď si pýtal peniaze. Doma som sa poriadne osprchovala a ospalosť ma v tom momente prešla. S uterákom na vlasoch som prešla bosky do kuchyne, zaliala si kávu a vzala som do ruky telefón. Kým som hľadala číslo na reštiku, aj som si pomyslela, že pijem veľa kávy, no potom som tú myšlienku úspešne odignrorovala.

-Dobrý večer.-

-Čínska reštaurácia Ming-Ctung, čo si želáte?-

-Jedno menu číslo 7 a malú 20tku,- čítala som z papieru položeného predo mnou.

-Adresa?- Nadiktovala som adresu, povedali, že u ma budú do 20 minút a mám si pripraviť 7 libier 18 pencí.

,,Okrádači,“ zamrmlala som, keď som z peňaženky vyberala peniaze a položila ich na stôl, aby boli pripravené. Zaliala som kávu, zapla si notebook a kým som čakala, hľadala som niečo, čo by mi mohlo vyniseť nejaké prašule navyše. Točila som koliečkom a prechádzala úplne nepotrebné ponuky. Zazvonil zvonček, dala som poslíčkovi peniaze a sadla si naspäť na gauč aj s otvorenou čínou.

,,Bludy, hlúposť.. Ako môže byť toto práca, preboha?“ Komentovala som všetko, na čo mi padli oči.

,,Hmmm, mám to!“ Klikla som na ponuku, ktorá bolo asi na 23 stránke a stále bola aktuálna.

Hľadáme mladého človeka s bujnou fantáziou, nie je nutná vysoká škola, stačí oduševnenie a talent. Redakcia New Style. Kontaktujte nás a my si s vami radi dohovoríme stretnutie.

Okamžite som im napísala e-mail a cítila som sa za seba viac než dobre. Som to ja ale šikovné dieťa. Vzala som do ruky telefón, no potom som ho odložila. Niall určite už spí, nebudem ho budiť. Poviem mu o tom, až keď sa ozvú. Teda, ak sa ozvú, samozrejme. Kým som dojedala čínu, premýšľala som o tom všetkom, o možnosti mať svoj malý vlastný bytík, kde by sme mohli byť s Niallom spolu. Túliť sa, smiať sa, jednoducho byť.