4. apríla 2013

I still love the people I’ve loved, even if I cross the street to avoid them. -Uma Thurman

Láska. Presne to je to slovo/pocit, nad ktorým som posledných pár dní rozmýšľala. Po nekonečne dlhom čase nie s ťažkým srdcom, ale otvorenou mysľou. Väčšinu môjho života som smutná. Alebo možno ani nie smutná, ale skôr melancholická. Veľakrát to bolo práve kvôli láske. Láske, nad ktorou sa teraz smejem, pretože si uvedomujem, že nič z minulosti, čo som cítila, nebola láska (ok, jedna jediná výnimka by tu bola). Bolo to obyčajné pobláznenie nad vzhľadom alebo nad tým, aký dotyčný človek bol. Ale nikdy nie láska. Vlastne, ako sa definuje láska? Má vôňu? Má chuť a či vzhľad? Ako spoznáme, že sme zamilovaný? Myslím, že rozklepané kolená a motýliky v bruchu môžeme zo zoznamu vyškrtnúť, že. Tak čím to potom je? Kedy môžeme hrdo a nahlas, bez akejkoľvek neistoty povedať, SOM ZAMILOVANÁ/Ý?

(Nie že by som Vás chcela neviem ako nudiť, ak ste k láske a veciam okolo nej skeptický, tak sorry. Ale pre mňa je to práve teraz téma ako ušitá na mieru.)

Čítala som priveľa kníh, kde bola láska, aj keď len na chvíľu a či počas celej knihy. Niektoré boli dych berúce, ktoré Vás donútili sa zamyslieť. Iné Vás zas donútili poklepať si na čelo a spýtať sa, o čom tá kniha vlastne je a či autorka vie, o čom vôbec píše. Našťastie som sa prevažne dostala k tým lepším knihám a tak by som mohla povedať, že lásku ako takú mám preklepnutú. Ale čo s teóriou, keď nie je prax? ;-)

Ak by ste mali záujem, tu je niekoľko kníh, ktoré stoja, podľa môjho názoru za prečítanie:

Uvedomujem si, že v 16 by som nemusela povedať, že mi chýba láska. Mám rodičov, kamarátov, roztomilého psa, ktorý aj keď s ním nejdem týždeň-dva na prechádzku, zakaždým keď k nemu prídem, ide ma zjesť od radosti že som pri ňom. A myslím, že tak sa cítime viaceré, nie? Ale neustále je tu ten pocit a nejde odohnať. Mám/e síce toto všetko, ale nie je tu niekto, ku komu sa môžeme počas chladného dňa stúliť a posťažovať sa. Niekoho, s kým sa môžeme ruka v ruke prechádzať po uliciach. Niekoho, pri kom môžeme byť stopercentne sami sebou. Niekoho s veľkým N. 
Prenesme sa o trošku do budúcnosti. Predstavme si, že máme vlastný byt, poprípade byt so spolubývajúcou/cimi. To sa predstavuje ľahko, pravda? Veď kto by nesníval o vlastnom maličkom kráľovstve. 

Je víkend, vonku prší a fúka a nemáš náladu nič robiť. Aha, zvoní zvonček. Otrávene prejdeš ku dverám, po ceste odkopneš sveter bližšie k izbe, aby nezavadzal. Keď otvoríš dvere, stojí tam ON. V ruke má dobrý film, pukance a úsmev na perách. A v tom momente ťa letargia prejde. Pozeráte spolu film, smejete sa, on ťa roztomilo šteklí pri rebrách. Vonku síce prší a je zima, ale tebe je príjemne a teplo, pretože ťa hreje pomyslenie, že ON je s tebou, namiesto toho, aby bol niekde inde. Že si vybral teba a nikoho iného. 
Ráno sa zobudíš a urobíš pre seba a preňho kávu a kým sa zobudí, začítaš sa do rozčítanej knihy. On po chvíľke vyjde z izby, dá ti pusu na líce a v očiach ma ešte stále spánok a milý smiešok pri spomienke na večer. Vyzerá ako malý chlapec. A tebe pri pohľade naňho, aj keď možno nie je model z móla, zaihrá srdce a ústa sa mimovoľne skrútia do úsmevu. Spýta sa: "Čo sa usmievaš?" No ty len pokrútiš hlavou a myslíš si svoje.

Niečo takéto mi chýba. Samozrejme, nie až takéto, na to mám clearly čas. Ale takové to intímno, to blížno, keď ho máš pri sebe a cítiš teplo jeho tela. Presne niečo také.
Mám rada obdobie, keď som na niekoho "zmotaná." Vtedy mi urobí radosť aj keď len letmí pohľad. Len malé bezvýznamné Ahoj. Je to také spontánne a čisté. A keď mi docvakne, že z toho nič nebude, počkám, kým tá informácia prejde aj k môjmu srdcu a užívam si pocit, že nikoho nechcem. Pretože vtedy to poznanie, že ten druhý k vám necíti to isté, nebolí a celkom odznie. Ale aj napriek tomu, keď čítaš knihu alebo pozeráš film, tak ti pri romantickej scéne napadne: Toto sa mohlo stať. S ním.

Aj keď toho Niekoho pri sebe nemáme, sme a či nie sme zamilované, stále máme dovolené snívať :) 
Snívať o chlapcovi dokonalom pre nás, ktorému by sme potom kradli košele a tričká. S ktorým by sme mali spoločnú pesničku alebo film. Sny sú tu vždy pre nás. A to je dobre, pretože keď je svet chladný, bolestivý a až príliš reálny, môžeme utiecť do snov. Do romantických predstáv, aké sú v knihách, ktoré čítame, vo filmoch, ktoré pozeráme po stý raz. Zastávam názor, že na každého láska počká. Či o týždeň, rok alebo päť rokov. Ale bude tu a bude úžasná. Pretože každý musí byť milovaný. A každý musí milovať.

Tak, ja som si tu vyliala srdce, teraz ste na rade vy, baby. Ste do niekoho tajne zamilované? Ste do niekoho zamilované šťastne a obojstranne? Trápite sa kvôli neopätovanej láske alebo si užívate pocit slobody? Rozhodne mi dajte vedieť :-) 

Toto bude iba taký malý pokus, možno nevyjde a možno áno. 
V piatok si na seba všetky, čo si toto prečítate a aspoň z malej časti sa do toho vžijete, dajte na seba červené/ružové veci. 
Tričká, nohavice, doplnky, čokoľvek. Na znak lásky. Či už vydarenej alebo nie. A v tom momente si povedzte, že tu nie ste samy. 
Že je tu ďalšie dievča, ktoré má na sebe červené tričko a je zamilovaná do niekoho rovnako ako ty. 
Ďalšie dievča, ktoré má na ruke červený prsteň, trápi sa, no vždy pri pohľade naňho si pomyslí, že je tu okrem nej veľa rovnakých dievčat, ktoré snívajú. Že nie je sama. 
Skúsme to a uvidíte, že je to skvelý pocit! :-)
Odfoťte sa a hoďte mi sem linky, chcem vás vidieť! :-)

A nakoniec jednu pesničku, do ktorej som sa bez výhrad zbláznila.

3 komentáre:

  1. Úplne som sa s týmito tvojimi pár riadkami vžila. Aspoň viem,že nie som sama, ktorá to bere takto :)..milujem romantické filmy a knihy no čo každá sme nejaká :)...a momentálne nie som zaľúbená do nikoho..našla som taký obrázok a riadne sa mi páči:”Single? No, I´m just in a relationship with Freedom”...možno sa raz nájde niekto kto ma bude mať rád takú aká som šibnutú babu :)-N

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ang ja ta milujem.Akoze uplne vazne.Mala som talu chvilku kde som trapila samu seba,a potom prisiel tento clanok.BUM!Laska.Vsak naco to citat,mna trapi nieco ine.No nedalo mi to.Posunula som prstom po mobile dohora a klikla som na nadpis.Uz len ten ma zaujal.A ako som citala slovo po slove,veta z vetou mi prisla jasnejsia.Laska.Vsak bez nej by vlastne nic nebolo.Ty to pises a mas 16,ja pisem toto a
    mam14.Som zamilovana,a sice mozno ani len neviem co laska je,pocitujem krasny pocit.Najlepsi kamarat.Staci mi jeho meden usmev a mam lepsiu naladu.No co idu dni dalej od toho okamziku kedy sa to dozvedel a dalej sa hra akoby nic,uvedomujem si,ze ak aj to je laska,nepotrebujem ju.Zatial.Vsak tri roky slm nad nim tajne slintala a on mi ani do ci nepovie svoj nazor.Nevermind.Ale potom zavriem oci,pustim si pesnicky a premietam si plany,sny.Ja chcem niekoho kto by a v den ako je desny objal a povedal ze je na mna pysny,ze sa nemusim trapit ze som to pokaslala,ze hlavne ne to ze som s tam dostala(hovorim o prijimackach).Niekoho,ako ty vravis,s velkym N,kto by ma pockal po skole pri brane,chytil moju pomaly zamrzajucu ruku a pobozkal ma,hoc iba na lice,celo.Mojkal si ma ako jeho little princess.Aby mi dokazal ze nobody is perfect but we can be perfect for someone special.
    Asi som sa privela rozpisala,mozno som sa k pointe ani nedostala...Len ti chcem povedat dakujem.Nepytaj sa preco.<3 :-*

    OdpovedaťOdstrániť
  3. LOVE! prepáč, že komentujem až teraz...prekrásny článok, v podstate mi hovoríš zo srdca :) keď som bola v tvojom veku, prežívala som presne to isté, rovnaké stavy, pocity...teraz je to o mňa už trochu o inom...nie úplne skvelé, ale...snažím sa :) osobne môžem úprimne prehlásiť, že som zamilovaná...v podstate len platonicky a je to (viac ako pravdepodobne) jednostranné, ale momentálne som za to vďačná a som pre to rada :) dalo mi to do života dosť na to, aby som za to mohla úprimne ďakovať...
    taký deň by som naozaj raz chcela zažiť...moja romanticky založená duša po tom túži snáď už od nepamäti...
    z tvojho výberu kníh som zatiaľ mala tú česť len s Búrlivými výšinami, ale dúfam, že sa dostanem aj k tým ostatným :)
    a keďže som to čítala vo štvrtok, v piatok som mala ružový sveter! :) fotku nemám,ale odprisahávam ti, že som ho mala :) a Ellie mám veľmi, veľmi rada! :3

    OdpovedaťOdstrániť