Random post, or What´s going on in my life.

Hlásim sa Vám, opäť :)

Ďakujem za krásne dlhé komentáre k predchádzajúcemu postu :) Naozaj :)

Veci sa asi majú k lepšiemu. Asi väčšina z vás nevie, ale pred pár týždňami som sa s kamarátom prihlásila do X-Factoru, že teda skúsime to ako duet. Po týždni mi zavolali, aby som im poslala 6 videí, kde spievam. Svinstvo je, že zavolali iba mne.

A tak som naspievala, zatiaľ vám sem hodím iba jednu, keďže ostatné sa mi ešte nahrávajú na Youtube.

Prijímam kritiku :)

Little Mix- Little me

Videla som niekoľko skvelých filmov, ako napríklad: 

<--Izba samovrahov alebo Stuck in love-->

Smutné filmy, ale to je také moje <3 Rozhodne odporúčam pozrieť.

S chlapcom sa to pohlo, dajme tomu. Zistila som, prečo ma jeho bývalá tak strašne znenávidela. Chce ho naspäť. To bolo presne to, čoho som sa bála.

Boli sme na Štefánskej zábave, v tak veľmi mnou spomínanom Bowlingu. Spolu sme si robili srandu, že sa radšej nebudeme poznať, keďže tam bola s ním aj ona. Prvú polovicu večera to tak aj bolo. Na celé čo som sa zmohla, bol smutný úsmev smerom k nemu, ktorý mi opätoval. Keďže sme mali stôl v nefajčiarskej časti, chodila som si zapáliť von pri schody. Keď som tam bola s dvoma holkami a kamarátom, zrazu vyšli oni dvaja von a išli dole schodme. Strašne som sa bála a aj ma to dosť zobralo. Celú hodinu a pol som sa s ním nestretla, nevedela som, čo to znamená pre "nás". Išla som za druhou partiou kamarátov, keď sa zrazu objavil predo mnou so slovami Ty poď so mnou a stiahol ma tancovať. 

Doteraz nechápem, ako som mohla 2 hodiny vkuse tancovať. S ním to bolo samozrejme super, ale tak či tak, postúpala som mu snáď všetky prsty :D

 Vyplynulo z toho, že bývalú poslal kade-ľahšie. Asi prvý krát som zažila, že sa chlapec ku mne viac menej verejne priznal. Celú noc ma objímal, dával pusu na líce, poviem vám, srdce mi plesalo.

Čo mi však trošku vadilo, bol šepot z každej strany: Čo spolu majú? Títo dvaja? Pišky a Angie, ČO?

Ignorovala som to a užívala som si večer.

Keď som sa krátko pred pol 2 zobrala, že idem domov, išla som sa rozlúčiť a on sa rozhodol že ide so mnou. Keď som sa ho vonku v daždi pýtala, prečo sa neostal baviť, len sa usmial: Čo by som tam bez teba robil.

Taxík zastavil pri mojom dome, len som otvorila zadné dvere, dala som mu rýchlu pusu na kraj úst a teda že Dobrú. Reakcia v štýle, v žiadnom prípade, idem s tebou.

A nasledovalo to isté, čo už sa stalo pred pá týždňami. Utieral mi dážď z tváre, objímal ma ako keby ma už nikdy nechcel pustiť. 

Keď mi povedal, že ma má veľmi rád a vtisol mi pusu na nos a na čelo, myslela som, že sa roztečiem a splyniem s mlákou na zemi.

A už si konečne priznám, že som zmotaná. Kvalitne. 

Ale stále neviem, čo bude teraz.

Ale dúfam v to najlepšie.

neskôr možno pridám príspevok s nejakými drobnosťami, čo som dostala od Ježiška, aj tak nemám v hlave teraz nič :-)

Užívajte sviatky plnými dúškami :-*

Vaša Ang

dunno what to write.

Prvý raz za dlhý čas vážne netuším, čo by som sem zdelila. Je toho toľko, že ani neviem. Zas som sa vám takmer mesiac neozvala, poviedka zaseknutá v hlave, neschopnosť dať ju do riadkov, ale na to sme si zvykli.

Zase raz ušiel riadny čas, zase som sa zmenila, ešte viac ako sa dá.

Spoznala som strašne veľa nových ľudí.

Ale vážne že veľa, čo u mňa je dosť neobvyklé.

Väčšina boli chlapci, je to pravda, ale zistila som že tí sú niekedy oveľa lepší kamaráti ako dievčatá. Neriešia hlúposti, stačí sa naladiť na ich vlnu humoru a ide to samo od seba.

A čo je ešte neobvyklejšie, vyskytol sa tu jeden chlapec..

Bola som v miestnom "klube", ešte nejak pred 3 týždňami, s Lejkou a Sašou. Predtým na úžasných skupinách v Pekle (domyslite si, že to asi nebol pop :D). A zabrúsili sme v spomínanom Bowlingu.

Celý večer som sa rozprávala s Brčkom, chalanom s ktorým som teraz vážne že super kamarátka, blázon ako ja :) 

Pri nás sedel chlapec, ktorého som poznala, len zbežne, pretože vyše 2,5 roka chodil s mojou kamarátkou.

Za celý večer sme prehodili asi tak 4 vety dokopy, ale na druhý deň ma čakal žiadosť o priateľstvo.

To bolo asi tie 3 týždne dozadu. Počínajúc tým dňom až po ten dnešný si píšeme každý jeden deň. Ráno mi napíše Dobré ráno, ako si sa vyspala, večer Dobrú noc a vyspi sa do ružova. Medzitým, po asi 3 dňoch ma zavolal von, že na cígu. Išla som. Prvýkrát som klamala mame s kým som. Keby niečo, išla som kamarátke dať šaty do divadla :D 

Išli sme aj na druhý deň a aj deň potom. Bol v Bowlingu, mierne pripitučký (samozrejme). Boli tam pohľady a podobne, po dlhom čase to padlo dobre. Ale nečakala som od toho zázraky. Riadim sa pravidlom, lepšie dobrý kamarát ako nič iné.

Keď som okolo pol 2 odchádzala, lúčila som sa s ostatnými a obliekala som si kabát. Chcela som si prehodiť vlasy a tak som prudko mykla hlavou dozadu. Narazila som sa niečo tvrdé a čo nevidím? Chlapec v predklone. Hovorím si, tak super, teraz mu ešte rozbijem nos. Of course, hral to na chudáčika, že som mu skoro zlomila nos, tak som ho celého vyobjímala, vybozkávala celú tvár a problém bol zažehnaný, že uf.. 

Posledný krát som všetkým zakývala a dostala som sa ku schodom, keď ku mne dobehol, že so mnou počká na taxík. Ešte stále som si nebola istá, či chcem aby sa stalo, to, čo sa obviously proste malo stať. Stáli sme dole, ja som mu brala šiltovku (moja úchylka, ako dobre viete) a robila si z neho srandu.

Neviem už o čom presne sme sa bavili, ale došla téma že pocity.

Tak som sa tak naňho pobavene pozrela, že čo tá pripitá hlava vypotí a spýtala som sa: A aké sú tvoje pocity?

Pozrel na mňa vážnym pohľadom, nadýchol sa a pomaly povedal: Pobozkal by som ťa.

Srdce mi bilo ako nikdy. Neurobil to hneď. Medzitým sa zatackal, tak som si ďalej robila srandu, aby držal balans, že to bude v poho. Natiahol pred seba otvorenú dlaň, že "ho drží", potom ju otočil ako keď si ju idete podávať a vsunul mi ju medzi ruku a pás. Pomaly si ma pritiahol k sebe a pobozkal ma. Akoby mnou prechádzala elektrina. V tom momente mi došiel taxík a ja som sa doňho rozbehla ako mi za mnou horelo. Popravde, horelo celé moje vnútro. Nevedela som, či som urobila dobre alebo zle.

Nekolovali o ňom najlepšie reči, ako o "frajerovi".

Nič iné som nečakala, ale keď som o tom povedala kamarátom (tým najbližším), zdrbali ma pod čiernu zem. Či som normálna, či som sa nezbláznila a že čo som to urobila.

Nevedela som, čo chcem, či chcem a podobne. Na druhý deň som išla na volejbal (nedeľa). To som vám ani nehovorila. Vybavili sme telocvičňu v meste a každú nedeľu od pol 3 do 6 je iba naša <3

Po volejbale som s ním išla na polhodinku sa prejsť, bolo to celé awkward. Keď sme sa lúčili, čakala som, ale nič. Povedala som si, nevadí teda, bol opitý, stáva sa a také. Ale keď som ho objala, nechcel ma pustiť, dlho ma objímal.

Keďže si poriadne nepamätal, ako si pusu "vypýtal", ešte na facebooku sa na tom smial a dodal: Som na seba hrdý. Mal som to urobiť aj dnes, ale hanbil som sa. To bolo pred 2 týždňami. Je 2 týždne po rozchode, nechce to náhliť a ja asi tiež nie. Tým pádom tomu dávame čas. 

Trochu ma to mrzí, keďže teraz viacmenej fungujeme na báze 2 kamarátov. Je nám spolu sakra fajn, ani trápne ticho nevadí.

Bola som s ním v stredu na blici. Išla som že na hodinku-hodinku a pol. Išla som k lekárke a asi o pol 10 som išla za ním do kaviarne. Čas nevydal a ja som s ním bola do pol 1. Každý jeden pohľad vo mne vyvolával motýliky, každý jeho úsmev a mne sa topili vnútornosti. Každý jeden dotyk a mala som pocit, že mi všetky chlpy vyskočia z kože. 

A tak teraz v podstate neviem na čom som. 

Neviem či to chcem vedieť. 

Neviem čo chcem, ale viem že to asi bude on. 

Nechcem sa však zmotať, ani zaľúbiť. To si tlieskam, ale zatiaľ sa držím a nenechávam sa unášať fantáziami.

Najlepšie, že jeho bývalá, moja kamarátka, ma teraz nenávidí. A ja neviem prečo. Našla si týždeň po rozchode nové chlapca, sú spolu vážne zlatí a ja im to prajem. Vyzerajú šťastne a všetko čo k tomu patrí.

Tak prečo sa mi už nezdraví, keby mohol pohľad zabíjať, zabila by ma už asi tisíckrát a jednoducho, je celá odmeraná? 

Po prvé nemôže vedieť že som sa s ním bozkávala. To že chodíme von, preboha, to už človek nemôže mať ani kamarátov ?

Neviem, celé je to čudné.

Zistila som, že môj spolužiak, ktorý mi je ako brat, asexuálny až hrom, pri ktorom grgám, prdím, rozprávam sa s ním o porne, skrátka aj ja sa správam asexuálne ako hrom, je do mňa od prvého ročníka zaľúbený.

Písavali sme si každý deň. O hudbe, hlúpostiach. Teraz na mňa v škole ani nepozrie. Mňa napadne poznámka, ktorú viem že by pochopil iba on, ale keď sa otočím, niečo ma zadrží a nepoviem to. Len sa smutne usmejem a on to isté.

A chýba mi.. 

Prečo "vzťahy" ako také musia byť zložité?

Prepáčte, nemám vám čo lepšie poskytnúť. Nemusíte reagovať, ale niekam som to dať musela, keďže dávať pocity do písmeniek je lepšie ako ich formulovať.

Aj moja psychologička vraví, že som majster v potláčaní pocitov. Tak ako by niekoho takého mohol mať niekto úprimne rád? 

Somebody like me?

She's caught between who she is and who she wants to be..

Ako sa nazýva pocit, keď sa vám páči chlapec, vyzerá to nádejne.. Poviete o ňom všetko svojej dobrej kamarátke, aký je, čo robieva, čo má rád a podobné veci.. A on sa veľmi pravdepodobne zaľúbil do nej? Neviem si vyberať ľudí, ktorím veriť, to je moja chyba. Neviem, ale nie je to dobrý pocit. Vlastne sa mi chce zvracať..

Každopádne, tu je spred vyše 3 týždňov sľúbená krátka viacdielka :)

Taylor Mourin

Myca Garcener

,,Len chcem, aby som sa s tebou už nemusela skrývať,“ preplietla som si prsty s Mycou. Ležali sme u mňa, zvalené na posteli medzi desiatkami malých vankúšov. Bolo lenivé sobotné popoludnie, začiatok decembra. Na oknách sa už každý deň ukazovali vzory a špirály a vytvárali nádhernú hru zimy so sklom.

,,Ja viem, ale ešte je skoro,“ zašomrala smutne a odgúľala sa na druhú stranu postele.

,,Prečo?“ Oprela som sa o lakte a so záujmom som na ňu pozrela.

,,Viem, že si so svojím osudom zmierená, ale ja sa ešte stále bojím,“ povedala potichu.

,,Čo iné ako zmieriť sa s tým, sa dá robiť?“ Pousmiala som sa. ,,Nemôžem sa hanbiť za to, aká som sa narodila,“ mykla som plecami.

,,Ja viem, a ver mi, že tu nie je nikto, kto by to chápal viac ako ja, ale vieš, s mamou a tým všetkým čo sa stalo okolo Charlieho,.. Je skoro,“ pokrútila hlavou, ako by vlastne viedla rozhovor len sama so sebou.

,,Myca, Myca,“ prisunula som sa k nej. ,,Nechcem aby si mala pocit, že na teba tlačím,“ pobozkala som ju na líce. ,,Počkáme,“ povedala som rozhodne.

,,Ďakujem,“ usmiala sa a verte mi, ten úsmev mi stál za to, aby som čakala celé veky.

---pred 2 rokmi

,,Tay, poď mi pomôcť s tou zeleninou,“ zakričala na mňa mama odo dverí, až som poskočila. Strávila som celé poobedie čakaním na ňu a teraz je tu. Som nervózna ako nikdy.

,,Jasné,“ zakašlala som, aby nebolo počuť, ako sa mi trasie hlas. Zobrala som jej tašku a počúvala ako mi bije srdce. Položila som tašku na kuchynskú linku a sadla som si naspäť za stôl. Počkala som, kým vyloží všetok nákup a zhlboka som sa nadýchla.

,,Mami?“

,,Áno, zlato?“ Ani nedvihla zrak od dnešných novín.

,,Mohla by si si sadnúť? Potrebujem ti niečo povedať,“ povedala som vážnym hlasom. Pozrela sa na mňa vystrašenými očami, no sadla si.

,,Deje sa niečo? Máš nejaké problémy?“

,,Nie,“ pousmiala som sa. ,,Teda, ako sa to vezme. Už dlhšiu dobu cítim nutnosť ti niečo povedať. A ešte predtým, ako ti to poviem, potrebujem od teba sľub, aby si ma nechala dohovoriť, nech už budeš chcieť povedať čokoľvek. Platí?“

,,Uhm,“ prikývla a visela mi na perách.

,,Neviem či niečo tušíš, i keď si to nemyslím,“ zasmiala som sa pre seba a zasunula som si prameň za ucho. ,,Vieš, skúsim to takto. Čo by si si pomyslela, keby ti poviem, že určitá časť mňa, je úplne iná, ako si predstavuješ?“

,,Aká časť?“

,,Tak inak. Čo keby som ti povedala, že ti domov nikdy neprinesiem Princa na bielom koni?“

,,Ani by som sa nečudovala, veľa takých už nie je,“ poznamenala s úsmevom na perách.

,,Ale čo keby som ti povedala, že ti skôr privediem Princeznú?“

,,Potom ti len radím, aby to bola pekná princezná.“ Zahryzla som si do pery aby som sa nerozosmiala.

,,Vieš o čom hovorím?“ Nevedela som, či ma pochopila, alebo so mnou len hrá moju hru na tajomno.

,,Viem. Ale si si istá, že to nie je len nejaká teenagerská chuť experimentovať?“ Pozerala na mňa prižmúrenými očami.

,,Som si istá, že nie,“ pokrútila som záporne hlavou.

,,Potom tu nevidím problém,“ postavila sa a začala pri kuchynskej linke čítať noviny. Nechápavo som na ňu hľadela a zvádzala vnútorný boj sama so sebou. Vzala to tak dobre alebo len nevidí problém v tom, že už so mnou nechce nikdy prehovoriť?

,,Mami..“

,,Prosím, Taylor,“ dvihla oči od novín.

,,Ako to, že tu nevidíš problém?“

,,A mal by tu nejaký byť? No tak je moja dcéra lesbička,“ mykla plecami.

,,Tebe to nevadí?“ Postavila som sa a šla som ku nej.

,,Už som ti raz povedala,“ usmiala sa. ,,Malo by mi to vadiť? Si taká ty, nevyberáš si to, v čom by nám, teda, lepšie povedané, v čom by ti to pomohlo, keby som sa s tebou nerozprávala, alebo plakala alebo ťa vyhnala z domu? Už nie sme v dobe, kde by to bolo považované za zlé alebo nechutné..“

,,Mýliš sa. Len už to nie je tak veľmi propagované. Sú milióny ľudí, ktorí by ma za to upálili na hranici,“ smutne som na ňu pozerala.

,,Na takých ľudí sa môžeš zvysoka vykašlať. Obklopuj sa ľuďmi, ktorí ťa budú mať radi takú, aká si. Je to jednoduché,“ usmiala sa. ,,Poď sem,“ pokynula mi hlavou. Pristúpila som k nej a ona ma dlho a pevne objala.

,,Som rada, že si mi to povedala. Vzbudzuje to vo mne pocit, že mi veríš.“ Vravela mi do vlasov.

,,Ale ja ti verím. Chcela som, aby si to vedela,“ usmiala som sa a zasmrkala som. Vnímala som, ako mi po líci steká slza. Zrazu som cítila všetko. Lásku. Hanbu. Strach. Hrdosť.  Odovzdanosť. Šťastie. Smútok.

,,Taylor, si moja dcéra. A ja budem rešpektovať to, ako sa cítiš, koho budeš milovať a to, akou budeš. Nato som tu.“

,,Ďakujem,“ opäť som zasmrkala.

Presne o 3 týždne som stretla Mycu. Prišlo to nečakane. Prihlásila som sa na miestnu súťaž kapiel s tou mojou. Boli s nami vo finále. Vyhrali sme len o niekoľko hlasov. Po súťaži som sedela sama v bare, všetci išli domov a vychutnávala som si pocit, že naše skúšky a dohadovania mali nejakú dohru.  Pred sebou som mala knihu od Bukowskeho, Ženy, a popíjala som zelený čaj. Neponáhľala som sa domov, mama bola na služobnej ceste a otec ma už dávno nezaujímal.

,,Máš tu voľné?“ Postavila sa pri mňa a čakala na odpoveď.

,,Jasné,“ usmiala som sa, do knihy vložila záložku a urobila miesto pre jej nealkoholické mojito.

,,Boli ste tam vážne dobrý,“ povedala a mykla hlavou smerom k pódiu.

,,Ďakujem,“ pousmiala som sa. ,,Nechápem, ako to, že sme vyhrali, tie tvoje výšky na konci Wonderland, boli jednoducho... neuveriteľné,“ pokrútila som hlavou akoby som sa hádala sama so sebou. Neveriacky a zároveň závistlivo som vtedy pozerala na pódium.

,,A to povieš ty? Veď spievaš skvele!“ Zamračila sa na mňa.

,,Tak, spievať viem, to je pravda,“ uškrnula som sa, pretože čo si budeme klamať. ,,Spievam od 4 rokov, to by som poprosila, aby to znelo dobre,“ zasmiala som sa.

,,No prosím. My sme sa dali dokopy nejak pred rokom a pol a to je celý čas čo spievam,“ rozprávala.

,,Len rok a pol?“ Prekvapene som na ňu pozrela. ,,To ste potom v mojich očiach ešte lepší. Vyzeralo to, ako keby ste spolu boli odjakživa.“

,,Tak trochu aj sme,“ zdvihla kútik úst. ,,Tí dvaja blonďáci sú moji starší bratranci, Sam a Conor. A to malé ryšavé je ich najlepší kamarát z detstva, čiže som s ním prakticky bola neustále.“

,,Uhm,“ neprerušovala som ju a zaujato počúvala.

,,A chalani mi raz zavolali že Myca, chceme so Samom založiť punkovú skupinu.  Máš na to? Pamätám že som sa mu rozosmiala to telefónu a myslela som že si zo mňa strieľa,“ uškŕňala sa. ,,Ale povedala som si, prečo nie. AJ tak som si vtom čase prechádzala dosť ťažkým obdobím a tak stráviť ho blbnutím s dospelými nedospelými chlapcami mi neprišlo ako zlý nápad. A teraz som tu.“

,,Pri tomto sa mi naše zoznámenie zdá celkom nudné. Sme spolužiaci zo základnej, ktorí si len tak jamovali u kamoša v garáži a keď sme zistili že bude táto súťaž, trochu sme nacvičovali a išli sem s tým, že aj zlá skúsenosť je dobrá skúsenosť.“

,,A nakoniec ste to celé vyhrali,“ usmiala sa a odpila si z mojita.

,,Blbí majú šťastie, vieš,“ zasmiala som sa. Zistila som, že sa mi s ňou rozpráva ako s niekým, koho som nestretla pred pár hodinami. Prehuplo sa to tak, že sme v tom bare strávili nad jedným čajom a mojitom 6 hodín.

1.11.2013

Dnes bol zaujímavý deň. Včera bola v miestnom klube Halloweenska noc. Boli tam snáď všetci čo poznám a všetci čo nepoznám. Od 8 do 1 bola zábava jak hrom, potom som mala ísť domov. Od 1 do trištvrte na 2 som zháňala taxík, ktorý som nakoniec samozrejme nezohnala, takže som musela zobudiť strýka a ten pre mňa prišiel. Kruté. 

Ale bolo fajn, spoznala som zopár super ľudí, tancovala som snáď 2 hodiny vkuse a to JA neviem tancovať, nemám rada tanec a vyzerám pri tom vtipne. Ale po asi pätnástej vodke mi to už bolo jedno.

Po chvíli došiel chlapec, ktorý sa mi páči. Aj som s ním tancovala, aj som sa s ním zo srandy hádala o šiltovku. (Šiltovky a čiapky sú moja srdcová záležitosť. Ak nejakú máte a máte v pláne byť v mojej prítomnosti, radšej si ju neberte, lebo skončí na celý čas ako moja. Len dobrá rada.)

V priebehu posledných dvoch týždňov aj zopár dní sa zmenila moja osoba. Snáď nie v zlom, ale čo už len ja dokážem posúdiť. Zo sivej myšky, ktorú síce ľudia poznajú, ale bola nenápadná, som sa akoby vykotúľala zo schránky. S najlepším kamarátom, ktorého nadovšetko milujem som v jednom kuse. A spoznala som 2 úžasné dievčatá, ktoré teraz keby zmiznú, tak to asi neprežijem.

 


 Ja s Lejkou, keď sme si zaujali, že nebudeme tuctové, čiernobiele (keďže v obliekaní sú to naše farby) a nahodili sme sa do farebných košiel a tričiek a nohavíc. Hádam že to vyšlo :)

 S Nikol na Halloweena v škole. Upír a ja som bola niečo ako polovičná smrtka a polovičná pin-up holka. Linka, umelé mihálnice, ktoré som mala pocit, že ma potiahnu dole až k protinožcom, také boli ťažké

S bratom Samkom. 

So Saškou v Nitričke, keď sme vybodli na školu, všetky pseudoproblémy, pseudokamarátky a išli sme :)

Lejka a Saška sa stali mojou súčasťou, zobrali ma medzi seba a donútili ma začať mať rada samu seba. Nedovolia mi ľutovať sa, alebo sedieť doma osamote, vždy ma vytiahnu von a zo zlej nálady. Aj keď dúfam že tento blog neobjaví nikto z mojich známych, lebo by sa tu dočítal priveľmi osobné veci (vy nevadí, vy ste blog-rodina), dúfam že raz to objavia ony.

Dnes sú Dušičky, Všech Svätých, alebo ako to nazývate. Celý deň som bez nálady. Spomínam na úžasných ľudí, ktorí tu už s nami nie sú. Venujme im minútku ticha! :(

Môj prenádherný výhľad z okna.

She´s caught between who she is...

Možno ste si to všimli, možno nie, ale názov poviedky vyzerá ako keby nebol dokončený. A nie je.. Keďže som príbeh začala písať len prednedávnom, každý deň som na ňom niečo upravovala. Ešte stále nie je hotový, chýba mi niekoľko viet, ale teraz keď píšem tento príspevok, som ho ešte nestihla dokončiť. Preto vám sem hodím, len mini ochutnávku :) 

Na takúto tématiku som ešte nič nerobila, čiže to určite bude zaujímavé :P Je pomerne dlhý, čiže ho možno aj rozdelím na časti, to uvidíme :) 

Namiesto toho, skúste hádať, aké bude pokračovanie názvu poviedky :)

A čo sa asi tak stalo s bratom, ktorého mala Myca. (výslovnosť- Mika)

Som zvedavá, ako si to predstavujete :)

,,Len chcem, aby som sa s tebou už nemusela skrývať,“ preplietla som si prsty s Mycou. Ležali sme u mňa, zvalené na posteli medzi desiatkami malých vankúšov. Bolo lenivé sobotné popoludnie, začiatok decembra. Na oknách sa už každý deň ukazovali vzory a špirály a vytvárali nádhernú hru zimy so sklom.

,,Ja viem, ale ešte je skoro,“ zašomrala smutne a odgúľala sa na druhú stranu postele.

,,Prečo?“ Oprela som sa o lakte a so záujmom som na ňu pozrela.

,,Viem, že si so svojím osudom zmierená, ale ja sa ešte stále bojím,“ povedala potichu.

,,Čo iné ako zmieriť sa s tým, sa dá robiť?“ Pousmiala som sa. ,,Nemôžem sa hanbiť za to, aká som sa narodila,“ mykla som plecami.

,,Ja viem, a ver mi, že tu nie je nikto, kto by to chápal viac ako ja, ale vieš, s mamou a tým všetkým čo sa stalo okolo Charlieho,.. Je skoro,“ pokrútila hlavou, ako by vlastne viedla rozhovor len sama so sebou.

,,Myca, Myca,“ prisunula som sa k nej. ,,Nechcem aby si mala pocit, že na teba tlačím,“ pobozkala som ju na líce. ,,Počkáme,“ povedala som rozhodne.

,,Ďakujem,“ usmiala sa a verte mi, ten úsmev mi stál za to, aby som čakala celé veky.

Crazy friday, lazy saturday/sunday

Tak sa vám opäť hlásim, po nejakej tej dobe :)

Piatok bol celý bláznivý. Počas dňa v škole mali všetci dobrú náladu (ako každý piatok), ale aj tak tam bolo niečo iné. Taká väčšia uvoľnenosť.

Ja som s tromi ďalšími kamarátkami necvičila, takže sme telesnú trávili tajným fotením, pretože keby nás vidí triedny, sodoma-gomora s nami. Na telefóny je neuveriteľne háklivý.

NG a WeKey :) 

 Viky, ja, Ivka a Yasmin

 Povedzme si úprimne, Yasmínkine vlasy fascinujú takmer
každého, tak si baby urobili fúziky :D

Toto bola naša finálna fotka :)

A neskôr, v noci, keď som s najlepšou kamarátkou pozerala XFactor, trebalo ďalšiu fotku :)

Môžem vám akosi popridávať ešte to, čo som mala počas týždňa odfotené a na dnes asi bude všetko, čo by som vám zdelila. Snažím sa písať jednodielku, vyzerá to celkom zaujímavo, môžete sa tešiť :) Nebudem hovoriť presný dátum, lebo poznáme sa, teda.. *cough* vy poznáte mňa, aká som lenivá, čiže :D 

 Kávičkovali sme si s Chichom a so Simi. Takmer každodenná rutina, po škole kávička v miestnej kaviarni Victoria. Takéto krásne srdiečkové latté mi urobili :)

 With love, -A