2. júla 2012

Vždy buď sama sebou! -63-


Viem, že vás možno moje myšlienkové pochody odradia, ale ČÍTAJTE AŽ DO KONCA! Čo je horší pocit, ako keď si o vás dobrý priateľ myslí to najhoršie? A ešte horší, že ja si to myslím tiež?! Bože, hanbím sa za seba. Za to, čo som urobila. Viem, že neviete o čom, ale dovoľte mi to napísať aspoň sem, keďže to musí zostať tajomstvom, ktoré sa dostane von, len ak jeden z ľudí, čo o tom vie, umrie? Tu je 63. časť VBSS. Musím vás varovať. 4.7. odchádzam na mesiac do kúpeľov. To znamená, že celý mesiac nič nepridám. Možno príspevky, čo nové, alebo tak, ale časti odo mňa nečakajte :( Viem, že vás možno stratím, no prepáčte. V kúpeľoch určite dokončím Neobyčajne obyčajný svet a možno už aj dokončím ostatné poviedky. Pravdepodobne začnem nové, keďže mám asi 4 zošity len s pár stranami rozpísané :) Sľubujem, že po tom sa nebudete nudiť :) Nechám vás už čítať :)

,,Nicole!"
,,Nicole, čo tu robíš?!"
,,Ježíííš!" Ozývalo sa halou, keď som prišla na volejbalový tréning. Hra boal vplnom prúde, no jakmile som sa objavila vo dveriach, všetky dievčatá prestali hrať a rozbehli sa ku mne. Bola som ako vo zveráku rúk, nôh a úsmevov.
,,Čo tu robíš?" Prekričala všetky Ella a kým stihla dokončiť vetu, všetky dievčatá stíchli, dychtivo čakajúce na moju odpoveď.ô
,,Bolo mi smutno," pokrčila som plecami. ,,Tak som sadla na vlak a som tu," usmiala som sa.
,,Musíš si s nami zahrať!" Nekompromisne povedala Sienna, ktorá sa na moje veľké prekvapenie odfarbila na blond.
,,Ale veď nekrič," zasmiala som sa. Rozostavili sme sa a začali sme hrať. Cítiť adrenalín v žilách bolo v tomto momente to jediné dôležité. Naťahovala som sa po loptu a vrhala sa za ňou.
Keď sme dohrali, v hale sa ozval potlesk. Obzreli sme sa a stál tam tréner. Úsmev od ucha k uchu a starý známy pokoj v tvári.
,,Krása," povedal.
,,Prestaňte, lebo začnem ľutuovať, že som odišla," usmiala som sa smutne a podišla som k nemu, aby som ho mohla objať.
,,Podľa mňa už ľutuješ," poznamenal múdro, ako vždy. Nič som nepovedala a len som uhla pohľadom.
,,To by sme mali," usmial sa. S celým tímom sme sa dohodli, že pôjdeme k Lungymu. Lungy bola malá pizzeria na kraji mesta, kam sme zvykli chodievať osláviť úspechy, sviatky ale aj prehry. Keďže som nemohla ostať spať u Maggie, musela som zavolať otcovi. Nie že by som  u nej nechcela ostať, ale prísť po takmer 4 mesiacoch a len tak tam prespať,.. to je trocha divné, nie?
-Ahoj. Dovolali ste sa k Mikovi. Po zaznenaní signálu zanechajte odkaz. Píp.-
-Ahoj. Som v meste a potrebovala by som niekde prespať. Dúfam, že si to do večera vypočuješ.- Povedala som a bezcieľne som sa potuľovala, po tak dobre známych uličkách.  Prišla som k detskému ihrisku, no dopadli na mňa spomienky s Harrym a tak som išla preč. Prechádzala som sa popri rieke Dane a nechala Slnko, aby mi pohládzalo plecia. Nakoniec som si sadla do malého bufetíka a objednala si cesnakový langoš. Hľadela som na rozdivočenú rieku a premýšľala som. Čo bude s Harrym? Mala by som sa u ozvať? Nie! Prehovoril ku mne akýsi hlas v mojej hlave. Ak mu na tebe záleží, zavolá ti. Zahľadela som sa na mobil, akoby mi práve v tejto mal zazvoniť. Potriasla som hlavou a zasmiala som sa sama nad sebou. Keďže bol najlepší čas na odchod, postavila som sa z lacnej plastovej stoličky a pobrala som sa popri rieke späť. Keď som prechádzala okolo Harryho domu, hlavu som držala vzpriamenú a pozerala som sa dopredu. To posledné čo som chcela, bolo stretnúť Gemmu alebo Anne. Asi by som sa nevyržala tváriť, že je všetko v poriadku.

Kvap, kvap, kvap... Pozrela som sa hore na oblohu, odkiaľ padali čoraz väčšie a väčšie dažďové kvapky. Keďže som bola iba pár ulíc od pizzerie, rozbehla som sa, až mi taška nadskakovala, ako bláznivá. Vbehla som dnu a ovalil ma studený vzduch. Medzitým, ako som bola preč, sem namontovali klímu a tak ma privítalo príjemné ovzdušie, narozdiel od dusna, ktoré vládlo vonku. Snáď ho búrka zjemní. Postupne začali prichádzať ostatné dievčatá a zavŕšil to tréner. Sedeli sme tam dlho, preberali všetko možné aj nemožné. Všetky sa zhodli, že je škoda, že sa nevraciam. Preberali, čo je nové a tak, veď to poznáte. Dozvedela som sa, že Joe, Ellin brat, sa bude ženiť.
,,To si robíš srandu!" Neveriacky som na ňu hľadela.
,,Nerobím," pokrútila hlavou. ,,Ale teším sa zaňho. Mia je milé dievča. Mám ju rada. Sú spolu 2 roky a myslím, že je tehotná. Len nám to ešte nepovedali," pokrčila plecami.
,,Vsadím sa, že ty to rýchlo zistíš," uškrnula som sa, keď prikývla.
,,To by sme mali. Ešte niekto sa ide ženiť? Je tu niektorá z vás tehotná?" Zažartovala som, no s tlčúcim srdcom som čakala, či sa niektorá prihlási. Žiadna, našťastie. Po necelej hodinek sa ako prvá dvihla Yasmine, vraj musí ísť pmáhať domov a zajtra má ťažkú písomku. Začali sa pridávať aj ďalšie dievčatá, až som tam nakoniec ostala sama. Pomalým krokom som sa vybrala k otcovému bytu. Keď mi otvoril, bola som viac-menej prekvapená, že som doma.
,,Ahoj Nicole," objal ma a kýchol si.
,,Si chorý?"  Odtiahla som sa od neho čo najďalej.
,,Hej, inak by som bol v práci," vzdychol si a bolo vidieť, ako ho ničí, že tam nemôže byť.
,,Tak poď, aspoň ti uvarím dobrú polievku," usmiala som sa a prešla som do kuchyne. Tašku som si zložila na chodbe a v kuchyni popripravovala potrebné suroviny a pustila sa do toho. Tatko sedel za stolom, kýchol, soplil a pil odporne zapáchajúci čaj.
,,Aspoň to pomáha?"  Spýtala som sa ukazujúc nožíkom na veľkú šálku.
,,Čo ja viem?" Mykol plecami. ,,V lekárni mi to poradili," vysvetlil, keď som naňho prekvapene pozrela.
,,Aj tak sa dá," vzdychla som si a pokračovala v krájaní mkrvy. ,,Vieš, že si nepamätám, kedy sme takto spolu sedeli?" Zamumlala som a nasypala som mrkvudo hrnca. Pridala som petržlen, hrášok, kaleráb a pór.
,,Viem," vzdychol si smutne. ,,A nemáš tušenie, ako si to vyčítam." Otočila som sa k nemu a zabudla na celú polievku.
,,Bol som ako posadnutý," pokračoval. ,,Teraz, keď ste preč, ma to neuveriteľne mrzí a štve, ako som mohol byť tak nevšímavý k vám," pokrútil hlavou a zvesil ju.
,,Pozri, to späť nevrátiš. Možno minulosť nezmeníš, ale mohol by si sa pokúsiť vylepšiť budúcnosť. Čo povieš?" Usmiala som sa.
,,Takže sa nehneváš?"
,,Hnev nie je to, čo cítim. Skôr ľútosť, ale to už asi nezmením. Skús zavolať Alice tento víkend. Viem, že bude rada. Zavolaj ju, čo ja viem,.. Na nejaký výlet. Len vy dvaja. Ona trpela najviac," poradila som mu.
,,To znie ako dobrý nápad," zašomral a nesmelo sa usmial. Po polhodine bola polievka hotová a tak som vybrala taniere.
,,Nech sa páči," naložila som otcovi plný tanier a sebe len jednu žufanku.
,,Kedy si začala tak dobre variť?" Spýtal sa otec obdivne po chvílke.
,,Nebudem to brať ako urážku," zasmiala som sa. ,,Netuším, nejako to prišlo." Keď sme dojedli, pobrala som sa umyť taniere a otec prišiel za mnou do kuchyne.
,,Idem ti pripraviť hosťovskú izbu. Ešte raz ďakujem za polievku," usmial sa, podišiel ku mne a objal ma.
,,To je maličkosť," dala som mu pusu na líce. Ako som si všimla, do vlasov sa mu pomaly zakrádali šediny. Na chlapa po štyridsiatke nevyzeral zle, to nie. Ak bol prípad u chlapa, kedy ho šediny robili krajším a pridávali mu na šarme, tak toto bol ten prípad. Definitely. Umyla som taniere, zbytok polievku odložila do chladničky a pobrala sa za otcom.
,,Nemám žiadne pyžamo," povedala som mu.
,,Nevadí, počkaj, donesiem ti nejaké moje veci," usmial sa a vyšiel po schodoch do spálne, resp. svojej izby. Vrátil sa s veľkým tričkom a trenkami.
,,Ďakujem," usmiala som sa a zaželala mu dobrú noc.
,,Aj tebe sweetheart," zaprial a potichu za sebou zatvoril dvere. Prezliekla som sa do pyžama a okno otvorila dokorán. Niežeby to pomáhalo, samozrejme. Vzduch vonku možno bol chladnejší, no to sa vnútornej teploty ani nedotklo. Bolo fajn vedieť, že otca mrzia premrhané roky, ktoré strávil v práci namiesto toho, aby bol s nami. Zaspávajúc v studených perinách, ktoré aj tak uprostred noci odkopem na zem, som zaspávala s čudným pokojom v srdci.

4 komentáre:

  1. Super časť! ;) nech si to s Harrym vyriešia a nech sú zase spolú :D úžasne pìšeš :) Dokonalé <3

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Trošku neskoro ale predsa nie?? Aj to sa ráta, či??... Krásna časť a škoda, že tu tak dlho nepribudne žiadna kapitolka, ale ja to vydržím a teším sa na to, ako tu toho bude veľa pribúdať o ten mesiac.. =)
    Uži si to tam.. =)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. uži si kúpele, som zvedavá, čo popíšeš, aj na tie nové veci :) píšeš úžasne, táto časť je prekrásna, úplne skvelá ♥ skvelo píšeš :*

    OdpovedaťOdstrániť