Unbroken (23)

-v ten večer-

,,Kam to ideme?" Dobiedzala som do Nialla, keď sme nastúpili do veľkého čierneho auta.
,,Povedal som, že je to prekvapenie," zasmial sa. Viezli sme sa ulicami večerného Londýna, november pomaličky dýchal na chrbát. Teploty na noc klesali takmer do mínusu, no ešte stále sa snažili držať na úrovni jesene.
,,Sme tu," vyhlásil a ja som až poskočila a obzerala sa, kde to je. Stáli sme pred veľkým domom, žiadna tabuľa, názov ulice, jednoducho nič.
,,Kde tu?"
,,Ale veď uvidíš," odpovedal mi. Už mi to začína liezť na nervy. Nech mi to už povie, inak ho zožeriem. Prisahám Bohu, som toho schopná. Potiahol ma k sebe a objal ma okolo ramien.
,,Chceš aj teatrálnosť, alebo ideme jednoducho na to?" Spýtal sa s úsmevom.
,,Na ČO máme ísť?" Spriadala moja myseľ nite myšlienok, ktoré viedli nie k práve najslušnejšej veci.
,,Dovnútra," prevrátil oči.
,,Kašli na teatrálnosť, poďme na to," uškrnula som sa.
,,Bože, zabiješ ma."
,,Nikdy v živote by som si to nedovolila."
,,To ti pripomeniem o pár rokov," usmial sa a mňa zahriala pri srdci. Že o pár rokov, och. Z vrecka vytiahol kľúče a rýchlym pohybom otvoril veľké dvere. Vošli sme do priestrannej chodby, kde bol veľký botník so strááášne veľa botaskami.
,,To sú tvoje?" Spýtala som sa s otvorenými ústami. Bolo tam snáď aj 20 párov botasiek.
,,Nie len moje, aj chalanov. Ostatné mám hore v izbe," uškrnul sa na mojom výraze.
,,Tak to je sila," uznanlivo som pokývala hlavou.
,,Okej, nevzrušuj sa nad mojimi botaskami, prišli sme sem pre niečo iné," štuchol do mňa a ťahal ma cez obývačku, hore schodmi a do nejakej tmavej miestnosti. Keď si oči privykli na tmu, rozoznala som asi 4 rady sedadiel a veľké plátno.
,,Niall, kde to sme?" Spýtala som sa, pretože v hlave som mala čierno.
,,Toto je stará kinosála. S chalanmi sa tu občas zašijeme a len tak sledujeme filmy. Je to super na odreagovanie," usmieval sa.
,,A čo tu robíme my?" Spýtala som sa nechápavo.
,,Čo sa dá asi tak robiť v kine?!" Pozrel na mňa.
,,Vedela by som ti rozprávať," pousmiala som sa.
,,To ti verím," rozosmial sa. ,,Ale my si pozrieme film," vysvetlil mi ako malému dieťaťu.
,,No tak teda budeme pozerať film," frfľala som naoko.

Periférnym videním som registrovala každý jeden jeho pohyb. Film už bol takmer v polke a ja ani neviem, kto tam vôbec hrá. Všimol si, že sa naňho dívam, ramenom ma objal a pritúlil si ma k sebe. Bolo to lepšie,.. ale nie najlepšie. Prstom som mu jemne prešla po navretej žile na ruke. Od ľaku sa mykol a potichúčky sa zasmial. Vzal mi ruku do dlaní a prechádzal mi prstami po každom jednom záhybe. Bolo to príjemné. Bradu mal opretú o moju hlavu. Opatrne som sa spod neho vyvliekla a dala mu pusu. Najprv jednu, potom druhú.
,,Nesil to," pousmial sa.
,,Prepáč," zamrmlala som a snažila som sa pozerať na film. Po chvíľke  sa ozval.
,,Prečo mi to robíš?" Zamrnčal.
,,Čo?" Spýtala som sa prekvapene.
,,Ale nič," zamrmlal. Počas filmu mi dával bozky na krk, na vlasy, na líce, na ústa. Ale nič sa nestalo. Užívala som si jeho prítomnosť. To, že sme tam len my dvaja. Bolo to tak jednoduché a tak prirodzené.
,,Prespi tu dnes," zašepkal, keď bežali koncové titulky.
,,Ale zajtra mám školu," namietala som.
,,No a? Ráno ťa tam zaveziem," argumentoval.
,,Ja neviem, to nestihnem," rozmýšľala som nahlas.
,,Ok, neberiem žiadne výhovorky. Jednoducho tu dnes ostávaš," vyhlásil nekompromisne.
,,Keď musíííím," naťahovala som ho. Umlčal ma bozkom a to sa mi páčilo.
,,Okrem toho, dnes tu bude aj El a Dany. Myslel som, že by ste sa mohli viac zoznámiť," navrhol.
,,Dobrý nápad. Už dlho som s nimi nebola," prikyvovala som ako o dušu.
,,No vidíš, urobíme si, hmm.. Spoločný večer," usmieval sa.