Unbroken (24)

,,Prespím u Nialla," doletela som do bytu a novinku zvestovala prvému človeku, ktorý bol na dosah.
,,Ale veď zajtra máš školu," pokrčil nosom Dany.
,,Ďakujem pán Vševedko. Bez teba by som to fakt nevedela," pretočila som očami.
,,Vieš ako to myslím. Budeš to stíhať?"
,,Snáď hej," pousmiala som sa, z izby som schmatla školskú tašku, do inej tašky hodila pyžamo a zubnú kefku.
,,Keď odchádzaš, hovorí sa ahoj!" Zakričal mi Dany. Vyšla som späť po tých schodoch, čo som zbehla a opäť som otvorila dvere.
,,Ahoj, môj milovaný bratranec Dany," povedala som sladko a ešte so aj afektovane poslala vzdušnú pusu.
,,Krava," zasmial sa a ďalej si pripravoval sendvič. Utekala som dole, kde na mňa čakal Niall s Harrym v aute.
,,Typická ženská. Ty čo si tú tašku vyrábala?!" Frflal Harry.
,,Lebo typická chlap tam hore potrebuje podľa neho "špeciálne zaobchádzanie"," so smiechom som si sadla na zadné sedadlo.
,,Jasné, len sa vyhováraj na chlapov."
,,A na koho iného?"
,,Hej! Deti nepobite sa," vložil sa do nášho rozhovoru Niall, keď už mi Harry išiel odpovedať.
,,My? Nikdy v živote," prehlásila som s výrazom anjelika.
,,My sa v skutočnosti vééľmi milujeme," smial sa.
,,Veď kto by neľúbil takého kučeravého debila?" Smiala som sa a strapatila som mu vlasy.
,,Ľúbim ťa," povedal s takou vážnou tvárou, že by u uveril každý. Aj neveriaci Tomáš.
,,Brzdi, aj ja som tu. Hej, pamätáš si ma? Niall Horan, tvoj frajer. Alebo vieš čo, kľudne ma ďalej ignoruj. Ja si ženskú spoločnosť zoženiem veľmi rýchlo," zatváril sa namyslene a začal prechádzať svoj telefónny zoznam.
,,Žiadne také, ty si môj," vychmatla som mu telefón z ruky a keď som videla, že už zastavujeme pred domom, vyskočila som von z auta a utekala som dovnútra. S taškami som musela vyzerať neodolateľne, to vám poviem. Nerozhodne som zastala v predsieni a rozmýšľala, kam pôjdem. Vybehla som hore schodmi a rozrazila dvere prvej izby v domnienke. že musí byť Niallova. Zavrela som dvere a sadla som si na posteľ. Pohyb som zaregistrovala príliš neskoro.
,,Eh,.. Čo tu robíš? Ozval sa od druhých dverí Louis, iba v uteráku.
,,Shit," ušlo mi. ,,Myslela som, že je to Niallova izba," povedala som na svoju obranu.
,,Zistila si, že nie,.. Záleží na tebe čo s tým urobíš," zakrútil bokmi a pozeral na mňa koketným pohľadom.
,,Choď naspäť do tej sprchy," zasmiala som sa a vyšla som z izby rovno do Niallovej náruče.
,,Čo si robila v Louisovej izbe?" Spýtal sa ma pobavene.
,,Mala som absolútne naplánované, že tam pôjdem, len aby si vedel," snažila som sa využiť moje príšerné herecké schopnosti. Bezúspešne, ako vždy.
,,Uhm, uhm.. Poď so mnou, aby si nezablúdila," odkašlal si a snažil sa nerozosmiať. Keby mám 5 rokov, tak mu iba vyplazím jazyk a mala by som to vyriešené. A tak som sa ním pekne potichu išla a ignorovala moje detské ja, ktoré sa pri ňom dralo na povrch.
,,Bude to super večer. Uvidíš," usmial sa tajomne.

,,Sú 2 hodiny a ja na siedmu vstávam," frfľala som, keď som sa trepala hore schodmi. Oči ma štípali, hlasivky ma boleli od toľkého rozprávania a smiatia sa, ale bolo mi parádne.
,,To zvládneš," zasmial sa Niall a otvoril mi dvere.
,,Hneď som tu," usmial sa.
,,Urob si pohodlie," ukázal smerom k posteli. Ani nie o pár minút sa vrátil s hrubou dekou a nafukovacím matracom.
,,To bude teda pohodlné, to ti teda poviem," zasmiala som sa.
,,Pre teba čokoľvek," povedal potichu. Po chvíľke sme zhasli svetlo. Byť tak blízko neho, v tichej tmavej izbe ma privádzalo do šialenstva. Chcela som si ľahnúť dole k nemu, no niečo ma zastavilo.
,,Niall, spíš?" Zašepkala som do tmy.
,,Nie," ozval sa prekvapivo čulým hlasom.
,,Rozprávaj mi o Írsku," poprosila som ho.
,,Čo chceš vedieť?"
,,Všetko," spokojne som sa pomrvila a zavrela oči.
,,Írsko, keď som bol malý a Írsko teraz, sa zmenilo. Keď som bol menší, teda, menší ako teraz, behávali sme po uliciach, tancovali, spievali a bolo nám všetko jedno. Teraz by sa to asi už nedalo. Chodievali sme hrávať futbal na ihrisko, ktoré bolo neďaleko našich domov. Bolo to skvelé detstvo....."

Chrrm, hm, hrrm.. Hm, čo? Pomrvila som sa a otvorila som oči. Ako prvé mi do oka padla Niallova blonďavá štica trčiaca spod paplónu na zemi vedľa postele. Poč..
,,Do prdele!" Vyskočila som a začala som po celej posteli hrabať telefón. Bezmocne som sa rozhliadala po izbe a hľadala aspoň budík. Nikde nič.
,,Niall!" Drgla som doňho. Nič. ,,Nialler, zobuď sa!!" Potiahla som ho za vlasy, na čo sa konečne prebral.
,,Čo jéé?" Zamrmlal a len sa prevalil na druhý bok.
,,Kde máš mobil?!"
,,Na poličke," mávol rukou neurčitým smerom. Ako som zistila hneď vedľa postele bola polička s DVDčkami, fotkami, dokonca i knihami a práve na kôpke kníh ležal jeho telefón. Keď som sa dopracovala k tomu, ako odblokovať ten stupídny mobil, trvalo to snáď celú večnosť. No super, je 12.03. Na školu sa už môžem vykašľať. Som ja ale pako. Na sebe som mala rifle zo včera a biele tielko. Obliekla som si naň svoj hnedý sveter, ktorý som našla prevesený cez stoličku. Oziabalo mi dlane, takže som si ich zakrútila do akéhosi čudného uzlu. Potichu som sa zakrádala dole schodmi no darmo.
,,Dobré ránko," ozval sa Louis spoza stola, kde sedel aj s El.
,,Ahojte," usmiala som sa a hanblivo som si sadla. ,,Nebolo by trocha kávy aj pre mňa?" Spýtala som sa a pohľadom som mykla smerom ku kávovaru na poličke.
,,Jasné," postavila sa El a vybrala zo skrinky bodkovanú šálku.
,,No čo hrdlička, aká bola prvá noc?"
,,Fajn. Ale zaspala som popri Niallovom rozprávaní," pokrčila som plecami.
,,Vždy som hovoril, že som nudný rozprávač," ozval sa zo schodov Niall.
,,Tak to nie je," rýchlo som povedala. ,,Ale bola som unavená a to tvoje rozprávanie bolo skoro ako rozprávka, tak som jednoducho zaspala," vysvetľovala som.
,,Andy, dýchaj," zasmial sa a vtisol mi pusu na líce. Naznačila som hlboký nádych a všetci sa zasmiali.
,,Prepáč, že si zmeškala školu," povedal potichu a na barovej stoličke sa celým telom otočil ku mne.
,,Jeden deň. Snáď ma nezabijú," smutne som sa usmiala.
,,Sám zájdem za dekanom a vysvetlím mu to," ponúkol sa Louis.
,,Ty len pekne jedz a nič nerob," schladila ho El s úsmevom.
,,Vidíš, ako som pod papučou?" Vyslal ku mne pohľad žiadajúci o pomoc.
,,Asi má na to El aj dôvod," vysmiala som ho.
,,Tak ted díííkýýý," povedal otrávene.
,,Aspoň ťa zoberiem na dobrý obed, poď," potiahol ma Niall zo stoličky.
,,Neprotestujem," usmiala som sa.