Unbroken (28)

Nebudem nič hovoriť, lebo to aj tak nebude dávať zmysel a bude to znieť ako výhovorky. Nech sa páči.

,,Tak čo, volala si s Joshom?“ Spýtal sa ma Niall, keď ma viezli aj s Harrym domov. V Londýnskych uliciach bola už čiernočierna tma a tak Harry nespúšťal oči z cesty a do nášej konverzácie sa ani nezapájal.

,,Volala som, v štvrtok sa s ním budem musieť stretnúť, aby sme to čím skôr uzavreli a ja som sa mohla pustiť do maľovania,“ hovorila som mu vzrušene.

,,To som vážne rád,“ usmial sa a stisol mi ruku.

,,Ani nevieš, aká som ti vďačná, že si ma vtedy navrhol. Ja by som na to nemala odvahu,“ priznala som skormútene.

,,Pre teba čokoľvek,“ pobozkal ma na líce. ,,Počul som ale, že umelci sú poriadny úchyli,“ neodpustil si hlúpu poznámku.

,,To by som musela byť úchyl aj ja,“ otočila som sa naňho so zdvihnutým obočím.

,,To by sa páčilo Harrymu,“ ozval sa náš šofér spredu a všetci traja sme sa začali smiať.

,,Ale Andy nie, tak nech Harry len šoféruje a nepočúva cudzie rozhovory,“ jemne som ho potiahla za kučery vzadu na hlave.

,,Už som ticho,“ vzdychol si s úsmevom a preladil na nejakú rádiovú stanicu. Išla nejaká starši pesnička, ktorú som nepoznala očividne iba ja, pretože Niall s Harrym si ju okamžite začali pohmkávať.

,,Ty to nepoznáš?“ Šokovane sa na mňa obrátil Niall. Iba som pokrútila hlavou, snažiac sa rozpoznať melódiu, no vôbec mi nepripadala známa.

,,Ale no tak! Oasis, Stop crying your heart out, to musíš poznať!“

,,Vážne nie. Je to moc stará skupina?“

,,No, doosť stará na to, aby si ju poznala. Vidím to tak, že ti prinesiem ich Cdčko nabudúce. Možno to nebude tvoja šálka kávy, ale sú vážne dobrí.“

,,Ok, za skúšku nič nedám,“ usmiala som sa.

,,Sme tu, hrdličky rozlúčte sa, chcem byť čím skôr doma,“ otočil sa k nám dozadu Harry a potom, aby nám doprial trošku súkromia, si vytiahol mobil a začal hrať Angry Birds.

,,Neskôr ti zavolám, ok?“ Pozrel na mňa Niall a vlepil mi na pery bozk.

,,Uhm,“ povedala som len a užívala si tú chvíľku.

,,Ehm,“ zakašľal Harry.

,,Veď dobre, už idem,“ rozosmiala som sa a vystúpila som z auta. Posledný krát som im zakývala, i keď neviem, či ma videli v tej tme. Pomaly som šla hore schodami s myšlienkou, že Dany aj Lucy sú u nás.

,,Ahooj,“ otvorila som dvere, no byt bol na počudovanie prázdny. ,,Tak fajn, to by sme mali,“ zahundrala som a zapla som veľké svetlo do obývačky.
Kľúče som položila na komodu pri dverách, topánky odkopla do kúta a prvé čo som urobila bolo, že som si dala zohrievať vodu na kávu. Zvyčajne ju nepijem, ale v poslednom čase som taká unavená, že to snáď ani nie je možné. Bolo ešte len 7 hodín večer a mňa čakala seminárka, na ktorej som chcela začať pracovať. Cestou do izby som si zvliekla kabát, odmotávala šál, ktorý sa mi zamotal do vlasov a tak som chvíľu nervačila. Prezliekla som sa do teplákov a voľného trička, urobila drdol a bosky som šla do kuchyne. Na skrinke v rovine mojich očí bol prilepený lístoček.

Celý tento týždeň pracuješ. Aj víkend. Volal Glen. –Danny

,,Do prdele!“ Zanadávala som. To mení plány. A vlastne, teraz ma dlho nepotrebovali a tak som mala čas robiť čokoľvek. To je už očividne preč. S hlbokým povzdychom som si vzala šálku s kávou a šla som do izby. Na huňatom koberci som si rozložila veci, zapla som notebook a pustila sa do práce. Keď som dokončila aspoň ten kúsok, čo som chcela, bolo takmer 10 hodín, číže som sa iba odmaľovala, pozhasínala a zaľahla spať.

-o týždeň-

,,A už zasa končí víkend,“ vzdychla si Alex, keď sme o 10 spolu s Markom zatvárali Doon.

,,Nechcem na to myslieť,“ zamrnčal Mark a zapálil si cigaretu.

,,Môžem?“ Spýtala som sa a jeho prekvapený výraz som ignorovala.

,,Odkedy fajčíš?“ Spýtala sa ma Alex.

,,Odkedy sa staráš?“

,,Nebuď hustá,“ rozosmiala sa.

,,Iba občas,“ vyfúkla som dym. ,,Takmer nikto o tom nevie,“ pokrčila som plecami.

,,Zaujímavé,“ zahmkala, no ďalej tomu nevenovala pozornosť.

,,Ako robíme budúci week?“

,,Ťažko povedať, ale myslím, že sa striedaš s Markom.“

,,Žeby?“

,,Uvidíme. Zajtra som s Markom ja a potom nám dá Glen určite vedieť.“

,,Dobre no,“ flegmaticky som povedala. ,,Idete so mnou počkať na bus?“

,,Jasné,“ usmial sa Mark. Obidvaja bývajú druhým smerom a dokonca 2 či 3 ulice od seba. Nie ako ja, čo sa musím trepať z druhej strany mesta. Čakanie na bus sme vyplnili kecaním úplne o ničom a ja som na konci konverzácie už takmer zaspala.

,,Majte sa a dajte mi vedieť ohľadom rozloženia teda,“ vyobjímala som ich a nastúpila som do prázdneho autobusu. Cestu po schodoch si ani nepamätám, pamätám si len moju hlavičku smerom k posteli.

,,Andy, vstávaj!“ Mykal mi niekto plecom.

,,Čo je?!“ Zafunela som.

,,Škola?“ Zasmial sa Dany a vyšiel z izby.

,,Doprdele!“ Vyskočila som z postele a utekala som sa pozrieť na hodiny. ,,Ty pako hlúpy, veď je len štvrť na 7!“

,,No a?“

,,Mohla som ešte 15 minút spať! Presne to!“ Penila som a Dany sa na mne dobre zabával.

,,Vyzerala si tak skapato, že som sa bál, že na pol 7 nevstaneš,“ uchechtol sa.

,,Tak teda dík,“ zahundrala som a stále frflajúc som si šla umyť zuby. Pohľad do zrkadla až bolel, také som mala na hlave hniezdo. Kefou som sa pustila do zamotaných vlasov a skončila som, až keď bola polka na kefe a ten zbytok na hlave vyzeral celkom normálne. Šúchajúc nohami som šla do izby, obliekla na seba niečo, čo bolo neviem čo a šla som si sadnúť do kuchyne.

,,Ty si fajčila?“ Potiahol Dany nosom a nahol sa ku mne.

,,ČO si blázon? Alex a Mark si večer zapálili, keď so mnou čakala na bus,“ poklepala som si po čele. Cítila som, že sa mi trochu zatriasol hlas, no ľahko som to odignorovala. Z nejakého dôvodu som nechcela, aby Dany vedel že si zapálim, aj keď iba občas.

,,Ako myslíš. Dnes som v práci len do 6, mohli by sme si objednať pizzu, zobrať nejakú dobrý film a relaxovať, nie?“

,,Prečo nie, aj tak asi nemám náladu ani sily na niečo iné. Ale..! AK donesieš Star Wars alebo nejakú podobnú sračku, si mŕtvy chlap!!“

,,Ale šak dobre,“ rozosmial sa, nahodil na seba kožený kabát a pískajúc zišiel po schodoch dole.

,,Pako,“ zamrmlala som ešte raz a šla som do izby. Vzala som si obal s vecami, šmarila ho do veľkej koženej tašky a pomaly som šla do školy. Keď tým myslím pomaly, tak vážne pomaly. Bola pekelná zima a tak som si z tašky vytiahla rukavice a nasadila som si ich. Dych sa zrážal v bielej pare a mňa napadlo, že by som si celkom rada zapálila. Ako náhle ma napadla tá myšlienka, zabočila som do uličky, kde som vedela že je maličká trafika a kúpila som si cigarety. Hneď pred ňou som si zapálila. Hmmm, asi by som sa nemala cítiť tak dobre, že? Ber to hrom! Keď došiel autobus, práve som dupala na ohorok.