Unbroken (29)

 

Tadadáá, som späť!! :) Teda, ak je tu niekto, kto na Unbroken čakal. Zanechajte mi komentár :)

Do školy som prišla s 20 minútovým predstihom. O niekoľko blokov ďalej bol malý Starbucks na rohu ulice. Rozhodla som sa, že káva pred namáhavím dňom je dobrý nápad a vybrala som sa po ulici. Vyhýbala som sa ľuďom, ktorí mierili do práce, do školy či hocikam inam. Mali zachmúrené výrazy, pohľad upretý na chodník, poprípade telefonovali či čítali dnešné noviny. Ako roboti, ktorých niekto prednastavil, aby žili. Vlastne nie. Lepšie by bolo pomenovať to, prežívali. So spokojným výrazom  som pozrela na môj žltý kabát. Dosť výrazná farba. Vlastne som medzi nimi všetkými vyzerala ako slniečko počas zamračeného dňa. S trošku lepšou náladou som vošla do Starbucksu a objednala si latté.

,,Nech sa páči, slniečko,“ usmial sa na mňa mladý chalan spoza pultu. Len som sa pousmiala a vyšla som späť. Stála som mala vyše 10 minút a ja som rozmýšľala, čo budem celý ten čas robiť. Tak som si proste sadla na najbližšiu lavičku, popíjala latté a vybrala som z vrecka cigarety. Veď keď už som si ich kúpila... A okrem toho, mám 18, ostatným to môže byť ukradnuté. Vlastne, všade vidím aj oveľa mladšie baby odo mňa. Niektoré ešte nemali ani 15 a fajčia. Týmto som sa snažila presvedčiť samú seba, že nie som len ďalšia, ktorá si snaží niečo dokázať.

,,Andy?“ Ozval sa za mnou hlas a ja som sa otočila.

,,Josh, čo ty tu robíš?“ Spýtala som sa ho prekvapene. Čakala by som,  že teraz sa bude ešte len pretáčať na druhý bok.

,,Odkedy fajčíš?“ Ignoroval moju otázku.

,,Nie dlho,“ priznala som.

..Tak to si môžem zapáliť s tebou, nie?“ Usmial sa a prisadol si.

,,Prečo nie,“ mykla som plecom. ,,Ale nebudem dlho, o chvíľu musím ísť do školy.“

,,Musíš? Zobral by som ti ukázať ateliér,“ navrhol nenúteným tónom.

,,Mala by som..“ Ja chcem vidieť jeho ateliér!

,,Jeden deň ťa nezabije,“ poznamenal.

,,Ani nevieš, ako rada by som šla, ale musím do školy, vážne..“ Ospravedlňujúcim tónom som povedala a típla som cigu. Z lavičky som si vzala latté a postavila som sa.

,,Jasné, prepáč,.. Nemal by som ťa odhovárať od, hmm, vzdelania,“ postavil sa aj on. ,,Ako si na tom s obrazmi?“

,,Celkom dobre,“ usmiala som sa. Nezačala som ani jeden, veľmi dobre na tom nie som!!

,,Som rád. Čo keby si vo štvrtok prišla za mnou a doniesla mi aspoň 1 obraz? Chcem aspoň trošku vedieť, akým štýlom maľuješ.“

,,Nie je problém,“ usmiala som sa.

,,Daj mi vedieť, kedy prídeš,“ kývol hlavou a objal ma.

,,Hmm, no dobre,“ povedala som, zaskočená objatím. ,,Ahoj!“ Pevnejšie som zovrela plastový pohárik v ruke a šla som smerom ku škole, kde ma už netrpezlivo očakávala Grace.

,,Kde toľko trčíš?“ Zlostila sa.

,,Bola som si kúpiť kávu a stretla som Josha,“ vysvetlila som jej.

,,A fajčila si,“ potiahla nosom. Narozdiel od iných sa nepýtala. Ona konštatovala. A mne sa nechcelo klamať.

,,A fajčila som.“

,,Odkedy fajčíš?“ Pozrela na mňa so zdvihnutým obočím.

,,Zopár dní?“ Nechcelo sa mi o tom rozprávať a tak sa mi uľavilo, keď len mykla plecom, očividne si pomyslela svoje a otvorila hlavný vchod školy.

,,Myslíš, že do mňa bude Mervertová hustiť tie hlúposti celý rok? Zasadla si na mňa!“ Sťažovala som sa.

,,To sa ti iba zdá,“ upokojovala ma Grace.

,,Povedz mi, že to nie je pravda! Čokoľvek urobím, hneď je to Cohenová sem, Cohenová tam! Kto to má počúvať?!“ Penila som ďalej, zatiaľ čo ma Grace trpezlivo počúvala.

,,Ty,“ zaškerila sa.

,,Tak to teda ďakujem,“ rozosmiala som sa, zatiaľ čo som si zo skrinky vyťahovala tašku.

,,Skočíme k nám? Mamka robila jablkový koláč,“ počula som, ako Grace hovorí. Stála som k nej otočená chrbtom a tak som na chvíľu nevedela, či sa mi to iba nesníva.

,,Prosím?“

,,Počula si. A nečuduj sa, mama už je zvedavá, kto si. A ver mi, nedá pokoj, kým ťa nespozná,“ usmievala sa.

,,Ale iba na chvíľu, o 4 musím ísť pracovať. Celý týždeň,“ odfrkla som.

,,V tom prípade pohni!“

,,Ale veď už idem,“ zabuchla som dvierka na skrinke. Pravda bola, že som bola nervózna. S Gracinou mamou som sa ešte nestretla. Vlastne som ani nebola u nej doma. Bývala len zopár ulíc od školy a tak sme boli do 10 minút u nej.

,,Páni, máte pekný dom,“ rozhliadala som sa.

,,Dík,“ usmiala sa. ,,Mamíííí,“ zakričala do útrob domu. Na schodoch sa ozvali kroky a do kuchyne vkročila elegantná žena, ktorá mohla mať okolo  40 rokov.

,,Takže ty si Andy, hej?“ Usmiala sa na mňa a pohladila ma po ramene.

,,Už to tak vyzerá,“ zasmiala som sa.

,,Počula som, že spolupracuješ s Joshom.“

,,Hej, akosi sa to stalo a budem mať zopár obrazov na jeho výstave  v marci.“

,,Dávaj si pozor,“ zahľadela sa na mňa.

,,P-prosím?“ Zaskočene som sa spýtala.

,,Josh, ako ho poznám ja a aj Gracin strýko, je veľký záletník.“

,,Mám len 18,“ pousmiala som sa. ,,A navyše mám priateľa,“ doložila som významným hlasom.

,,Dobre no, zober si radu staršej ženy k srdcu však,“ pokrčila plecami a zatvárila sa zhovievavo.

,,Ale  no tak, pani Abramsová,“ hodila som rukou. ,,Vôbec nie ste stará. Ste v tom najlepšom veku!“ Zatvárila sa síce odmietavo, no vskutku vyzerala, akoby bolo práve toto to, čo potrebovala a chcela počuť.

,,Andy, prosím ťa, hovor mi Sandy. A ďakujem,“ usmiala sa polichotene.

,,Za málo,“ usmievala som sa stále.

,,Dobre, mami, idem s ňou hore okej? Už ste sa zoznámili, môžeš pokojne spať,“ smiala sa.

,,Tvoja mamka je,.. milá,“ povedala som, keď sme šli hore schodmi.

,,Niekedy sa chová ako primadona. A ty máš to šťastie, že si ju takúto zažila,“ uškrnula sa a otvorila dvere.

,,Ty kokšo, Grace! Aj ja chcem takúto izbu!!“ Izba bola síce maličká, no krásna. Celá ladená do hneda a béžova, bez akýchkoľvek nepotrebných poličiek alebo skríň.

,,Vážne? Tak to ďakujem, ale mne sa zdá malá,“ mykla smutne plecom.

,,Ver mi, menej je niekedy viac,“ drgla som do nej. ,,JA mám doma plno poličiek a využijem ich na veľké ho*no s prepáčením,“ vysvetľovala som jej.

,,Aj tak!“ Rozosmiala sa. Asi polhodinku sme trkotali, Grace ležala na posteli, ja som sedela na huňatom koberci  vedľa postele. Listovali sme starými vydaniami časopisu Vogue a z notebooku nám znel album Oasis.

,,Vieš, že presne tento mi chcel Niall požičať?“

,,Načo?“

,,Nepoznala som pesničku Stop crying your heart out.“

,,To si robíš srandu?! Odíííííííď!!“ Skríkla so smiechom.

,,Ale prestaň!“ Smiala som sa na jej pohoršenom výraze. ,,Vlastne, už aj tak musím ísť,“ vzdychla som si a horko ťažko som sa postavila zo zeme.

,,Pekné pracovanie,“ uškrnula sa škodoradostne Grace.

,,Krava,“ vyplazila som jej jazyk a zišla som po schodoch. V kuchyni som pozdravila jej mamku, ktorá pila niečo z veľkej šálky a vyšla som na ulicu. Hor sa do práce, bléé..