Unbroken (9)

(utorok, 25.8. 2012)

,,Andy!" Ťahal ma za ruku Dany. ,,Nechaj ma spať!" Zavrčala som a pretiahla som si vankúš cez hlavu.
,,Volá Lucy," skuvíňal ďalej. ,,No a?" Vzdala som to a posadila som sa. Bol ticho a podával mi mobil.
-Lucy? Čo sa deje?- Spýtala som sa ospalým hlasom.
-Je mi strašne zle.- Šepkala a  ja som spozornela. -Od rána len vraciam, už neviem čo mám robiť.-
-Nič nerob, idem za tebou!- Vyskočila som a začala som sa obliekať. Ignorovala som Danyho spýtavé pohľady a dávala som si veci do kabelky. ,,Lucy je zle Idem ju skontrolovať. Ty ostaň tu!" Prikázala som Danymu, keď sa chystal protestovať. ,,Ale,..." ,,Žiadne ale. Aj tak by si len zavadzal. Fakt Dany, ostaň tu," povedala som mu, až nakoniec rezignovane pokrčil plecami.
,,Zavolám ti neskôr," povzbudivo som sa naňho usmiala a vybehla som z bytu. Rýchlou chôdzou som šla k Lucynmu bytu. Priznávam, začínala som panikáriť. V telefóne neznela práve najlepšie. Keď som došla k domu, kde býva Lu, z dverí práve vychádzal dáky pán, tak mi podržal dvere. ,,Ďakujem," usmiala som sa a vybehla som po schodoch. Zastavila som pred Lucynimi dverami a zazvonila som. V tichom byte sa ozvali ťažké kroky. Lucy otvorila dvere, celá bledá a len v župane.
,,Bože zlato," povedala som a vošla som do bytu. ,,Odkedy ti je zle?" Zamyslela sa. ,,Posledný týždeň, približne, pozrela na mňa veľavýznamným pohľadom. Dva a dva sú štyri, že?
,,Ty si v tom," skonštatovala som pokojne. Hrýzla si do pery a prikývla. Zvýskla som, no v tom momente sa Lucy rozbehla na záchod. ,,Lucy," šla som za ňou a zastala som pred záchodom. Nechutné, pomyslela som si, ale predsa som tam šla a držala jej vlasy. Po chvíli si vypláchla ústa a spolu sme prešli do kuchyne. Naliala som nám do pohárov čistú vodu a sadli sme si. Sledovala som, aká bola Lucy bledá. ,,Ty sa netešíš?" Spýtala som sa prekvapene.
,,Nie, to nie. Teším sa strašne moc. Len neviem, ako to vezme," pokrčila plecami a v očiach som jej naozaj videla, že sa bojí. ,,No tak," pohladkala som ju po pleci. ,,Dany chcel mať vždy deti. Síce možno nie tak skoro, ale verím, že sa k tomu postaví ako chlap," povzbudzujúco som jej hovorila. Ako tak sa upokojila. ,,Už si bola u lekára?" Pokrútila hlavou.
,,Dúfala som, že pôjdeš so mnou...?" Koniec vety premenila na otázku.
,,Jasné, ty blázonko," usmiala som sa na ňu. ,,Neskočíme teraz?"
,,Nie som objednaná," povedala.
,,Tak skús zavolať," poradila som jej a podala som jej telefón. Poslúchla a prešla do druhej izby. Kým telefonovala, rozmýšľala som, ako to vezme Dany. Už keď som bola mladšia, sme sa rozprávali o tom, čo chceme mať v budúcnosti. Obidvaja sme sa zhodli že chceme mať veľkú rodinu. Ja som vždy chcela mať 2 deti. Chlapec a dievčatko. Malá Sarah a Lucas. Dany bol o niečo náročnejší. Vraj minimálne 3 deti. Dievča, ktoré s ním bude, bude podľa mňa rodiť ako višňa. Chúďa Lucy.

,,O hodinu má voľno," došla do izby Lucy. ,,Pôjdeš teda so mnou?"
,,Samozrejme," usmiala som sa. V hlave som mala síce stretnutie s Niallom, ale veď to stíham. Premohol ma entuziazmus. ,,Čo by si chcela aby to bolo?" Spýtala  som sa s úsmevom. Aj Lucy v očiach zažiarili iskričky a začala sa usmievať.
,,Keď som nad tým aj v minulosti rozmýšľala, vždy som videla chlapčeka."
,,A meno?" Oči sa jej rozžiarili ešte viac a tvár jej zjemnil úsmev. ,,Jeremy alebo Nick." Prekvapene som vydýchla.
,,Aj Dany vždy chcel mať malého Nicka, keď už," usmiala som sa.
,,Vážne? To je super," usmievala sa ako slniečko.
,,Máme ešte takú polhodinku. Chceš ísť pešo alebo sa prejdeme?"
,,Chcem sa prejsť. Počkaj, hneď som tu," povedala a šla sa do izby prezliecť. Ja som zatiaľ zavolala Danymu.

-No čo? Ako? Čo jej bolo? Niečo vážne?- Zasypal ma hneď zo začiatku otázkami.
-Dany, ukľudni sa! Len jej bolo zle, to je všetko. Preistotu s ňou však chvíľu ostanem.-
-Určite?-
-Určite. Potom prídem aj s ňou. Pripravila by som nejaký romantický večer. Dnes je podľa mňa ideálny čas na to, aby si sa jej spýtal na ten výlet.- Na druhom konci "drátu" ostalo nachvíľu ticho.
-Ako o tom vieš?-
-Videla som na notebooku, keď si zaspal.-
-Malo to byť prekvapenie.-
-Ale veď ja jej to nepoviem, Dany. Natoľko ma hádam poznáš.-
-Dobre no. Príďte skoro.- Rozlúčil sa a zložil. Ešte chvíľu som tam sedela a čakala na Lucy. Prišla vo voľným šatách so žabkami. Na tvári mala úsmev, akoby sa dozvedela, že vyhrala lotériu. A vlastne sa to tak dalo brať.
,,Dany je vybavený," informovala som ju. ,,Ideme?"
,,jasné, poďme. Mám pocit, že si od nadšenia cvrknem."
,,Dobre vedieť," rozosmiala som sa.

                                                                                                    --------------------

,,Slečna Morganová?" Z dverí v čakárni vyšla sestrička. Spolu s Lucy som sa postavila a vošli sme. Ambulancia bola natretá do staroružovej a zvyšok dopĺňali biele doplnky ako biele stoličky, skrinky a poličky. Ako prvé sme si sadli k stolu, za ktorým sedela postaršia doktorka. Sivé vlasy sa jej krútili okolo tváre a akoby vyžarovali striebristý jas.
,,Dobrý deň," usmiala sa a na líci sa jej objavila jamka. ,,Takže slečna Lucy, prejdeme k otázkam, dobre?" Lucy kŕčovito prikývla.
,,Ako dlho vám mešká cyklus?" Lucy sa zamyslela a počítala.
,,Asi 2 týždne." Doktorka si zaznačila odpoveď do zápisníku.
,,Ranné nevoľnosti?"
,,Áno," prikývla opäť."
,,Tak sa na to pozrieme," usmiala sa. Ja som zatiaľ ostala stáť bokom. ,,Ste sestra?" Obrátila sa na mňa a ja som pokrútila hlavou. ,,Kamarátka," usmiala som sa. ,,To je skvelé, že má takú kamarátku, ktorá s ňou príde." Lucy si medzitým sadla, ľahla, či čo to urobila na koze.
,,Trošku to zastudí," varovala Lucy a naozaj sa Lucy mykla. ,,Vyzerá to dobre," usmievala sa lekárka na malú obrazovku. Lucy sa na ňu snažila dovidieť a všemožne vykrúcala krk. ,,Takže, tuto už môžeme vidieť drobnučké srdiečko. Vidíte to?" Spýtala sa a natočila monitor k Lucy. Lucy sa zarosili oči a prikývla. ,,Môžem vám urobiť snímok, chcete?" Lucy okamžite prikývla.
,,Nech sa páči," podala jej servítku, ,,utrite sa." Kým sa Lucy utierala, spod monitoru vyšiel malý obrázok. Z diaľky to vyzeralo ako čierne sivé machuľance, no keď som sa pozrela bližšie, zreteľne sa dali spozorovať maximálne malilinké rúčky a nôžky.
,,Dá sa už zistiť pohlavie?" Spýtala sa Lucy a obrázok držala akoby bol svätený
,,Bohužiaľ, ešte nie. To sa bude dať určiť až o taký mesiac, keď prídete na kontrolu, dúfam že už aj s partnerom." Lu prikývla a opäť sme prešli k stolu. ,,Nech sa páči, tu je tehotenská knižka, o mesiac sa mi prídete ukázať na kontrolu. Prestať fajčiť, piť a neprejedať sa, môže sa vám zvýšiť tlak. A gratulujem," usmiala sa s jamkou.
,,Ďakujem. Dovidenia," a šli sme za sestričkou. ,,Takže, vyhovuje vám kontrola 23. septembra?" Pýtala sa Lucy.
,,Snáď hej," usmiala sa Lucy a vyšli sme. Pred nemocnicou to už Lucy nevydržala, zhlboka sa nadýchla a začala výskať a skákať od radosti. ,,Gratulujem zlatko," usmievala som sa a objala som ju. Mala som pocit, že mi líca zachvíľu roztrhne od takého úsmevu.
,,No poď, pôjdeme novinu oznámiť oteckovi," žmurkla som na ňu a vybrali sme sa smerom k bytu. Keď sme prišli, do očí sa jej nachvíľu vkradli obavy.
,,Čo ak sa nahnevá?" Prevrátila som očami. ,,Prestaň!" Zahriakla som ju a postrčila som ju k schodom.
,,Hlavne prosím ťa nepanikár, okej? Teš sa a tak mu to aj povedz," radila som jej. ,,Ďakujem, objala ma pred dverami nášho bytu. Len som sa usmiala a otvorila som. V predsieni boli na zemi šípky, ktoré ukazovali do spálne. ,,Bež," pousmiala som sa a šla som do svojej izby.

  

  
          Do hnedej veľkej koženej tašky som si dala veci, ktoré som si včera večer pripravila. Počula som, ako Lucy zhíkla a usmiala som sa. Na nohy som si našuchla biele botasky, ani som sa nepozdravila a šla som do parku. Po ceste som si kúpila kapučíno a veselo som si vykračovala. Na oči som si nasadila moje najobľúbenejšie čierne slnečné okuliare a bolo mi fajn. Ako z nejakého filmu. Prechádzala som sa popod stromy, nahnuté a spojené ako ruky. Bol tu viac-menej chládok, len pomedzi konáre presvitali slnečné lúče. Od pouličného predavača som si kúpila kvety pre mňa odo mňa pre radosť. Od ďalšieho som si kúpila hot-dog, ktorý rozvoniaval po celom parku. Ešte že sa mám na čo vyhovárať, áno, ja viem. Keď som šla okolo holubov, ktorý postávali tam i tam a hľadali niečo pod zub, odlomila som z rohlíka, rozdrobila som ho v dlaniach a rozsypala. Zhŕkli sa okolo neho, takže to tam vyzeralo ako sivé more. S úsmevom som na ne hľadela. Koľko málo stačí k holubej radosti. Na tráve som si rozložila farebnú deku, takže som mala vo výhľade predavača s kvetmi, hot-dogmi, malé batoľatá, ktoré sa hrali s malým psíkom a ich mamy, ktoré ich z diaľky s láskou pozorovali. Keď som hľadela na ich pohľady, pripomenuli mi pohľad Lucy u doktorky, a to ma len utvrdilo v tom, že Lucy bude úžasná mama.
Vytiahla som skicár a pustila som sa do práce. Teda, nebola to práca. Konečne som mohla robiť to, čo milujem. načrtla som vozík s kvetmi. Oproti nemu, ktorý bol celý sivý, vyzerali ako dúha. Červená, žltá, fialová, ružová, biela. Farby na akú ste si len spomenuli. Do uší som si napojila sluchátka a pustila som si Eda Sheerana. Objavila som ho len nedávno a získal si ma úplne celú.
,,And you will never know, just how beautiful you are to me, but maybe I´m just in love, when you wake me up," spievala som si, keď ma niekto chytil za plece.
,,Ááá," skríkla som a vytrhla som si sluchátka z uší. ,,Prepáč," ospravedlňoval sa mi Niall. ,,V pohode," usmiala som sa. ,,Len ma vždy vyľaká, keď sa ma zrazu niekto dotkne," vysvetľovala som. Niall sa však pozeral na kvety.
,,To je trapas," uškrnul sa a poškrabal sa vo vlasoch. ,,Čo je trapas?" Pozrela som na neho nechápavo. Spoza chrbta vytiahol tú istú kytičku kvetov. akú som si kúpila ja, odo mňa pre mňa.
,,Nevadí," usmiala som sa opäť a vzala som mu ju z ruky. ,,No nestoj tam, prisadni si," potľapkala som miesto vedľa mňa na deke.
,,Tak teda ahoj," usmial sa a prisadol si.