Vždy buď sama sebou! -51-

            Ruka v ruke sme kráčali cez ulicu a snažili sa pôsobiť nenápadne. To nám samozrejme moc nevyšlo a tak nás stoplo pár fanúšičiek.Aspoň že to boli typ kľudných fanúšičiek. Nie, nechcem aby to vyzeralo, že nemám ich fanúšikov rada, ale to čo niekedy robia, je jednoducho desivé. Tieto chceli od Harryho autogram a fotku. Mňa poprosili, aby som ich vyfotila. Z očí im nesršala našťastie nenávisť, pretože už aj s tým som sa stretla, ale čistá radosť z toho, že sa stretli s Harrym. A čo bolo pre mňa najväčšie prekvapenie, že ma chceli objať. Kľudne som si stála naboku, aby sa im Harry mohol venovať a oni ku mne prišli s otázkou: ,,Nicole, môžem ťa objať?" Bola som samozrejme zaskočená, ale zároveň potešená a tak som drobné žieňatká asi v mojom veku objala. ,,Želáme vám to," usmiali sa a chichotajúc sa odišli. Hľadela som za nimi so zmiešanými pocitmi, no to ma už Harry chytil za ruku a ťahal ďalej.
,,No tak poď, maličká," usmieval sa.
,,Ale, ale, niekto je tu nedočkavý, neviem či sa nemám báť," prižmúrila som podozrievavo oči, no Harry sa len bezstarostne smial. Dlho som ho nevidela takéhoto bezstarostného. Žeby som ho trocha poškádlila? Tak to teda skúsim, pomyslela som si s diabolským úškrnom ktorý som rýchlo stopla. A zastala som.
,,Nicole?" Spýtal sa prekvapene, keď mu trhlo rukou. Uvidíme, kto sa bude báť.
,,Harry, ja.. Nikam nejdem," zaťala som päste a smutne som naňho pozrela.
,,Nevymýšľaj zlato," zamňaučal a pristúpil ku mne.
,,Vieš,.. Vlastne by som ti chcela niečo povedať," prehlásila som vážne, no do očí som sa mu pozrieť nedokázala, lebo by som to asi nevydržala. Prestrašene sa na mňa pozrel a čakal.
,,Teda, vlastne kašli na to," otočila som sa a pobrala som sa preč. Na chvíľku to vyzeralo, že ma nechá odísť, no potom sa za mnou rozbehol a zatarasil mi cestu.
,,Čo sa deje?"
,,Nič, Harry, naozaj.." Snažila som sa mu vykrútiť z rúk, no bol príliš silný a držal mi ich. Nič nehovoril a tak som sa predsa naňho pozrela. Smutne na mňa hľadel, v očiach otázniky. Do hlavy mi udrela červená siréna, ktorá divo húkala a blikala. Smiech, ktorý sa mi pred tým dral z hrdla sa vytratil, ako keď otvoríte okno a vánok odfúkne krásnu vôňu.
,,A teraz mi neuveríš," vzdychla som si.
,,Čo?!"
,,Že si z teba robím srandu."
,,Neverím ti to," vyhlásil.
,,Myslela som si. Poď mi ukázať to prekvapenie," chytila som ho za ruku a usmiala som sa. Keď som videla jeho výraz, zahryzla som si do pery. ,,Zlató, ver mi. Chcela som ťa troška poškádliť, nemôžem za to, že si taký dôverčivý... A že ja som taká dobrá herečka," uškrnula som sa. Nakoniec mu na perách zahral úsmev.
,,Toto ti ešte vrátim," zasyčal a pobozkal ma.
,,Už sa bojím, kovboj," zasmiala som sa. Pohli sme sa ďalej.

           Na rohu ďalšej ulice ma postavil pri značku a povedal: ,,Počkaj ma tu!" Hovoril to neuveriteľne sexy, ešte aj prst mal zdvihnutý. Vbehol do akéhosi domčeku a ja som sa flegmaticky oprela o značku. Čo tento môj blázon nevymyslí. Začala som počítať. Ešte som nebola ani pri 200 sekundách a on vyšiel s rukami za chrbtom. Snažila som sa mu za ne dovidieť, no bol šikovnejší.
,,Nicoleee?" Pozrel na mňa s diabolskými ohníčkami v očiach. Čakala som, čo z neho vylezie.
,,Keď ťa poprosím, aby si si zavrela oči a neotvárala ich, ani keby čo bolo, urobíš to pre mňa?" Len som prekvapene dvihla obočie a zavrela som oči. ,,Nezľakni sa," varoval ma. zrazu sa mi niečo dotklo nosa. Snažila som sa zistiť čo to je, no nešlo to. Až keď vec zapadla na svoje miesto, doplo mi to.
,,Už môžem otvoriť oči?" Spýtala som sa. ,,Hej," znela stručná odpoveď. Otvorila som oči a presne ako som predpokladala, som na očiach mala okuliare. Keď som sa pozrela na Harryho, na očiach mal on svoje čierne okuliare a uškŕňal sa. Moje nemali nijako viditeľne zvláštny tvar, tak som nechápala, prečo sa uškŕňa.
,,Prečo tam stojíš ako tĺk a usmievaš sa ako slniečko na hnoji?" Spýtala som sa ho s úsmevom, no len pokrútil hlavou a podal mi ruku. Pokrútila som hlavou a zase sme šli. Prechádzali sme sa uličkami a Harry ma viedol netuším kam. Z času na čas sa zasmial a tak ma niečo napadlo. Zložila som si okuliare a otočila som si ich k sebe.
,,Harold, ja ťa zabijem!" Zasyčala som. Harry to nevydržal a rozosmial sa na celú ulicu. Podotýkam, znelo to, akoby sa drhol medveď. Stál tam a smial sa. Totálny pako, čo vám poviem. Hľadela som na ružové okuliare, na ktorých bolo napísané I´m sexy and I know it.
,,Ja ťa jednoducho nenávidím," začala som ho buchnátovať, ale už aj ja som sa smiala. ,,A idem domov, aby si vedel," otočila som sa na odchod, no on ku mne priskočil a vyhodil si ma na plecia.
,,Harry, čo to robííííš?!" Zakričala som, no ignoroval ma. Chvíľu som kopala nohami a striedavo sa smiala a kričala, no potom mi došlo, že to nemá zmysel. Tento chlapec si zaumienil že ma bude držať na pleciach a už ma nepustí.
,,Dovediem ju až sem, a ona si chce zdrhnúť. Tak to teda nie," frflal naschvál tak, aby som to počula. A ja som sa len smiala.
,,Nerozprávaj sa sám so sebou, ľudia si budú myslieť, že si čudný," frnkla som mu po ušiach.
,,Idem po ulici s kričiacim dievčaťom na pleciach, skôr si budú myslieť, že som nejaký úchyl," rozosmial sa a ja tiež. Cítila som sa ako na horskej dráhe. Nie som práve najľahšia, no tuto môj únosca sa tváril, akoby niesol vrece pierok. Tak budeme hrať tvoju hru, okej kamarát.  O chvíľu na mňa padol tieň.

,,Kde to sme?" Spýtala som sa, keď sme vystupovali po nejakých schodoch. Ignoroval ma a z vrecka sa snažil vytiahnuť kľúče. Keď sa mu to na šiesty pokus podarilo, otvoril dvere a položil ma na zem. Ani som nestihla zaregistrovať kde som a vrazilo do mňa akési telo. Teda, telo ma objalo, no ja som to v tej chvíli vnímala ako náraz náklaďáku.
,,Nicole!" Skríklo telo a konečne dostalo meno.
,,Ahoj Louis," usmiala som sa. Zrazu sa pri nás zjavili aj ostatné pätiny skupiny a objímali ma. ,,Chalani, veď ma udusíte," bránila som sa, ale bola som šťastná, ako ešte nikdy.
,,Takže toto je ona?" Objavila sa pri Liamovi kučeravá hriva a chytila ho za ruku. ,,Hej," pritakal jej Liam a dievča sa usmialo.
,,Ty musíš byť Nicole," podišla ku mne a úplne automaticky ma objala. ,,A ty zas Danielle," usmiala som sa na ňu. Veľké hnedé oči sa na mňa usmievali ako slniečka a mne bolo fajn.
,,Vy sa objímate bezo mňa?!" Ozval sa odniekiaľ tenší hlas a pribehla k nám ďalšia holka. ,,Takže toto je ona?" Spýtala sa Louiho. ,,Je," prikývol Lou. Bóóže, ako cez kopirák.
,,Som Eleanor," usmiala sa na mňa. Pôsobila menej sebavedomo, ako Danielle, no aj ona ku mne prišla a objala ma ako sestru.
,,Kde máš Alice?" Spýtal sa Niall akoby mimochodom. ,,Pravdepodobne doma," mykla som plecom.
,,Toto je síce krásne, ale poďme už niekam a nestojme tu, ako truhlíci," vyhlásil Zayn a ja som naňho vďačne pozrela. Poobedie sme strávili v obývačke. Bola to obrovská miestnosť, no pôsobila útulne. V strede stál menší stolík, nie moc vysoký a okolo neho sa do U-čka krútila dlhá sedačka. Tu sme sedeli a rozprávali sa. Nechcite odo mňa opis celého domu, to je nad moje sily. Všetko tu bolo ako má byť a všetko do jednej veci kričalo, že tu bývajú chalani.

          Liam sa zaujímal o moju novú školu, Zayn s Niallom o dievčatá, ktoré tam sú a Harry ma objímal okolo ramien. Hotová rodinná idylka. Lou sa o niečom rozprával s Danielle a Eleanor, no aj oni sa občas zapojili do rozhovoru. Mám pocit, že Lou je pri Eleanor trošku kľudnejší. Či je to zlé alebo dobré som už ja nevedela posúdiť.
,,Nic?" Upútal na seba pozornosť Nialler a ja som naňho pozrela. Ešte nikto ma nikdy nenazval Nic, zaujímavé.
,,Nemôžeš mi dať tvoju adresu?" Spýtal sa s anjelským úsmevom.
,,Načo ti bude moja adresa?" Spýtala som sa prekvapene a pomrvila som sa.
,,Rozmýšľal som.. Myslíš, že by som mohol ísť pre Alice?" Spýtal sa, no koniec vety mu zanikol v obrovskom smiechu všetkých okrem nás dvoch. Nechápavo sme sa obzerali a snažili sa vypátrať príčiny smiechu.
,,Liam, Danielle! Navaľte prachy," zvolala Louis a smial sa s Eleanor. Stále som nechápala, ale to som celá ja. Cítila som, ako sa Harry vedľa mňa smeje. ,,Stavili sa, či sa Niall spýta, či môže ísť pre Alice alebo nie," vysvetlil mi Harry a i ja som sa pousmiala. Neviem, či je to iba môj feeling, ale asi sa budem musieť porozprávať s Niallom o Alice.
,,Choď, Niall a ignoruj týchto zlých ľudí," usmiala som sa na blonďáka, ktorý vyskočil zo sedačky a šiel von.
,,Akých zlých ľudí?" Zamračil sa Louis a vrhol na mňa urazení pohľad.
,,Vieš o čom hovorím Louis," dvihla som prst a Eleanor ho umlčala tým, že mu zakryla ústa. Žmurkla som na ňu a ona sa usmiala. Cítila som, ako ma Harry objíma okolo pliec a aj keď bolo vonku teplo, to skutočné sálalo z neho.
,,Nechceš vypadnúť?" Spýtal sa ma pošepky. Keď som sa k nemu otočila tvárou, naše nosy boli od seba na pár centimetrov. Videla som mu na očiach to, čo som tam určite mala aj ja. Prikývla som a spoločne sme sa po schodoch vybrali do izby..