31. októbra 2012

Unbroken (26)


Keď som sa pondelok ráno zobudila, moje jediné myšlienky patrili tomu, aby škola čo najskôr skončila a ja som mohla zavolať Joshovi.
,,Dobré ránko," zašvitorila som Dannymu, keď som vyšla z izby oblečená, namaľovaná a dobre naladená.
,,Fíha," zapískal. ,,Andy s dobrou náladou vidno málokedy.
,,Jasné, len si rypni," vyplazila som mu jazyk.
,,Máš takú dobrú náladu, že mi to ani nevrátiš," mykol plecom a škeril sa. ,,Musím to využiť."
,,Len sa z toho neposer," pretočila som očami.
,,Choď už do školy, si neznesiteľná."
,,Idem, dýchaj," zašomrala som. Zo stola som schmatla urobený sendvič a ignorovala som protestné Dannyho vrčanie. Utekala som do izby, zo skrine som vybrala hrubý čierny kabát a okolo krku som si obkrútila hrubočízny červený šál. Mala som ešte zopár minút a tak som na pár minút otvorila okno, aby sa do izby dostal čerstvý ranný vzduch.
,,Čau večer," zakričala som Dannymu a už som schádzala po schodoch. Dnešné ráno bolo poriadne studené. Je 19 november a ráno už poriadne prituhuje. Poviem vám, tých 15 minút autobusom je raj oproti polhodinovému šlapaniu, ak ten autobus zmeškám. Keď som sa pozrela na mobil, zistila som, že som z domu vyrazila o 20 minút skôr.
,,No fasa," zamrmlala som. Poobzerala som sa po ulici a rozhodovala som sa, kam sa schovám pred podkabátzaliezajúcou zimou. Potom mi docvaklo, že ulicu odtiaľto je Starbucks. Ruky som si zastrčila hlboko do vrecák a rýchlym krokom som sa pobrala cez cestu. Kým som došla a objednala si škoricové latté, bol ten pravý čas, aby som šla na zastávku počkať autobus.
,,Dobré ráno," usmiala som sa na vodiča. Ten na mňa iba hodil nevrlý pohľad a venoval sa jedinej veci, ktorá ho očividne zaujímala. Šoférovanie, pchéé.
,,Tí šoféri sú čím ďalej tým milší, pravda?" Usmial sa na mňa zo sedadla blonďavý chalan a ukázal jamku v líci,
,,Ani mi nevrav. Človek je milý a oni naňho len vrčia," posťažovala som sa naoko.
,,Som Matt," usmial sa opäť a podal mi ruku.
,,Ja Andy," prisadla som si, ani som sa nepýtala, či má voľné.
,,Kam cestuješ?" Spýtal sa a trošku si rozopol bundu.
,,Do školy. Chodím na umeleckú," vysvetlila som mu.
,,Umelci sú vraj extravagantní a nedôverčiví," pozrel na mňa a koniec vety premenil na otázku.
,,Ale čo si," zasmiala som sa. ,,Už len to že sa s tebou teraz rozprávam je dosť dôverčivé, nemyslíš?"
,,Možno ma len sleduješ, aby si ma mohla využiť na nejaké tajné umelecké čachre-machre!"
,,Jasné, ide mi iba o to. Sledujem ťa už týždne a dnes nastal ten deň, keď mienim uskutočniť môj plán, muhaha," napodobnila som diabolský smiech.
,,Vedel som to," lúskol prstami a obviňujúco na mňa pozrel.
,,Prepáč, asi by som mala odísť, keď si na to došiel," smutne som naňho pozrela a postavila som sa.
,,Nééé, čo si, nechce sa mi ísť samému," vysvetlil.
,,Kam cestuješ ty?" Spýtala som sa so záujmom.
,,No... Ibaaa.. Za kamarátom," odpovedal vyhýbavo.
,,No, aha," zahmkala som. Očividne mi to nechcel povedať. Nevadí.
,,Okej, toto je už moja zastávka, tak ahoj," usmiala som sa a naozaj som vstala.
,,Nemáš twitter, alebo čo?" Vstal aj on a nádejavo na mňa pozrel.
,,AndyCohen_smiley," napísala som mu do podávaného mobilu.
,,Tak sa maj," spokojne sa usmial a zamával mi z idúceho autobusu.
,,Ahoj," povedala som sama pre seba a potichu sa rozbehla ku Gracinmu chrbátu aby som ju mohla vystrašiť.

-po škole-

,,Stále nemôžem uveriť, že máš také šťastie," usmiala sa na mňa Grace.
,,Ver mi, že ani ja," pokrútila som hlavou. ,,Keby to Niall nespomenie, asi by som toho veľa neporiešila."
,,Ešte že ho máš," drgla ma. Iba som prikývla. Mobil vo vačku sa rozvibroval.
,,Spomínaj čerta," uškrnula som sa.
-Ahoj,- usmievala som sa.
-Ahoj kráska. Už si skončila?-
-Akurát sme spolu s Grace vyšli z budovy. Čítaš mi myšlienky?-
-Kiežby,- vzdychol si.
-Alebo ma sleduješ?!- Použila som nápad z rána.
-Našla si plošticu?- Spýtal sa dokonale šokovaným hlasom.
-Tú ešte nie,- zasmiala som sa.
-Čo keby som s Harrym skočil pre vás a ukážem ti, kam som ju schoval?-
-Máš 10 minút,- povedala som provokatívne a zrušila som ho.
,,Čo sa deje?" Pozrela sa na mňa prekvapene Grace a okuliare sa jej zošmykli na koniec nosu.
,,Príde pre nás Niall s Harrym a niekam nás zoberú," stočila som náš rozhovor s Niallom do jednej vety.
,,Ale Andy! Ja neviem o čom by som sa s nimi mala rozprávať," spanikárila.
,,Grace, no tak. Máš 19, nebuď decko," povzbudivo som sa usmiala.
,,Hmmm," zašomrala.
,,Úúúsmev," zakrútila som ňou.
,,Ale veď dobréé," rozosmiala sa. ,,Ozaj a čo ten Josh?"
,,Ooops! Nevadí, zavolám mu, keď dôjdeme tam niekam," rozhodla som sa.
,,Asi to už zistíš," ukázala bradou k čiernemu Range Roveru. Pohli sme sa smerom k nemu a odtiaľ sa z okna vynorila iná hlava, akú sme čakali.
,,A ty tu čo robíš?" Spýtala som sa prekvapene, zato s veľkým úsmevom.

10 komentárov:

  1. jéééj :) neskutočne som sa tejto časti potešila :) je to úžasné :) dokonalé:) teším sa na ďalšiu:))

    OdpovedaťOdstrániť
  2. skvely, uzasny, nejlepsi!:)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. krásna časť :3 a veľmi sa mi páči nový vzhľad blogu! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. som rada, že sa páči :) tento som už raz dala, a vraciam sa k nemu opäť :)

      Odstrániť
  4. Neveriiiim dalsia cast <33

    OdpovedaťOdstrániť
  5. O.o ty teda napínáš ;) ale musím tě pochválit dala sis záležet !! :P

    OdpovedaťOdstrániť
  6. kedy bude dalšia cast ?

    OdpovedaťOdstrániť
  7. dala som si tú námahu a prečítala som si to celé, od začiatku... myslím, že by si mala pokračovať :) je to perfektné... neskutočne sa mi páči tvoj štýl písania :) good luck :)

    OdpovedaťOdstrániť