You´re not going to love me, right?

To, čo sa chystám urobiť, nemám ja osobne rada, keď urobí iná blogerka. Tušíte niečo? Asi ťažko..

Potrebujem pozastaviť poviedku Unbroken. 

Je to poriadne na hovno, čo? Ako ste si všimli, v poslednom čase nie som až taká aktívna. Nieže by som inokedy hýrila činnosťou každodennou, hej? 

Mám presne napísanú os, podľa ktorej by sa mala poviedka uberať. Mám vymyslený koniec, aj celé zauzlenie, Andy sa teda zapotí, to vám poviem :)

To je síce pekné, že to mám naplánované, ale nemám najmenšie tušenie, ako to bude prebiehať dovtedy. 

Posledný diel Unbroken (28), som pridala 5 decembra.

Diel pred tým, Unbroken (27), 11. novembra.

Vidí tam niekto tú veľkú priepasť, ktorú vidím ja?

Jedna z vás, meno nebudem písať, mi napísala, že posledný 28. diel bol písaný akoby nasilu. Nebol síce písaný na silu, písať som ho chcela aj som si to užila, tak ako aj písanie iných príspevkov, ale bol písaný už z "nutnosti", alebo ako by som to nazvala.

Po tomto ma nebudete mať rady, že?

Som si toho vedomá, ale je to pre vás, čo čítate Unbroken. (Bože, už len mne samej takéto ospravedlnenie príde neuveriteľne trápne, ale je to tak.)

Viete, keby sa teraz nútim a každý druhý deň vám napíšem krátky diel, no o čom by to bolo? Bolo by ste spokojné, že máte diely, ale boli by trhané, nezáživné a poviedky by nakoniec mala hádam aj 200 častí.

Takýmto spôsobom som zo začiatku písala VBSS.

Každý deň som si sadla, naťukala text ani nie na jednu A4 a postla som ho.

Potom som začala trošku stagnovať a sama som si písanie začínala užívať viac, ako predtým. A celkom sa poviedka vydarila, nie? :) Teda, dúfam..

Takže, o tomto je vlastne tento článok. 

Oficiálne pozastavujem poviedku Unbroken aspoň na 1 týždeň, max. 2 týždne.

A teraz ma môžete sprdnúť, ako len chcete, pustite sa do mňa :)

Samozrejme, blog ide ďalej, pridám nejaké jednodielovky, zápisky do, ehm... "denníku" a čokoľvek iné :)

Ešte raz prepáčte...