16. apríla 2012

Vždy buď sama sebou! -53-

Všetky pohľady sa upreli na Alice a na mňa. Tá ostala stáť ako vyoraná myš a hľadela zas na mňa.
,,Pýtala som sa čo tu robíš?!" Vyštekla som podráždene. Už tak budem mať dosť veľký problém, že som tu ostala ja, nie to ešte Alice. A potom budem ja tá najhoršia, lebo som sa nepostarala o mladšiu sestru, fasa.
,,Nicole, zlato, možno by si nema..." Začal Harry no skočila som mu do reči.
,,Harry, toto sa ťa netýka!" Pozrel na mňa s nesúhlasom v očiach, no stíchol a začal jesť svoje raňajky. Všetci razom stíchli a Alice stále len stála a čumela na mňa. Vyšla som z kuchyne a prešla som do obývačky. Čakala som, že Alice pôjde za mnou, no keď nešla, zakričala som na ňu: ,,Alice!" Pomaly sa ku mne prišuchtala.
,,Čo tu robíš?" Spýtala som sa zase, no trocha tichšie, aby som nevykrikovala ako besná.
,,Prespala som tu, čo by som tu robila," odvrkla mi rovnako podráždene, aká som bola ja.
,,To mi došlo, predstav si! Ale prečo?"
,,Niall pre mňa došiel a potom som tu jednoducho ostala!"
,,Alice," stíšila som hlas, ,,prečo toho chalana ťaháš za nos?" Smutne na mňa pozrela a ja som v jej očiach videla všetken ten smútok, ktorý pociťovala. Prešla k sedačke a sťažka si na ňu sadla.
,,Vieš,.. S Charlotte nebudem môcť byť. A chcem cítiť, že ma niekto ľúbi. Hocikto! A Niall je strašne fajn chalan, rozumieme si aj bez slov a je mi s ním dobre. Niekedy to tak proste musí byť,.. Možno v Holmes Chapel sa mi to celkom prepieklo, ale Londýn tak zhovievavý nebude," ukončila svoju reč a musela som uznať, že má pravdu. Londýn je veľké mesto, plné predsudkov a odcudzovania. Prisadla som si k nej a objala som ju okolo pliec.
,,Al, aj tak. Musíš mu to povedať. Niekedy je priateľstvo viac ako láska," usmiala som sa na ňu. Hnev sa vyparil a ostalo len pochopenie a ľútosť. S ľudmi ako Alice sa život maznať určite nebude, to som si istá.
,,Sľúb mi, že sa s ním porozprávaš," uprela som na ňu pohľad a ona prikývla.
,,Sľubujem," povedala. To bol náš celý rozhovor. V pokoji sme sa vrátili do kuchyne a naraňajkovali sme sa. Všetci síce po nás hádzali ostražité pohľady. Hlavne Niall a Harry, takže som nachvíľu ostala v pomykove, či nás nepočuli. Keď sa však po chvíli tvárili celkom normálne, prešlo ma to.

      ,,Môžeme?" Spýtal sa Harry, keď vošiel do izby. Práve som si obliekla tričko a prečesala vlasy hrebeňom, ktorý som našla v kúpeľni. Netuším koho bol, ale bol super. Takže typujem, že Zaynov.
,,Jasné," usmiala som sa. ,,Ale musíš ma hodiť domov," povedala som a vzala som školskú tašku, ktorá bola hodená v kúte.
,,Načo?" Pozrel na mňa nechápavo.
,,Potrebujem sa prezliecť? Prehodiť veci? Namaľovať sa. Proste spraviť zo seba človeka," vymenúvala som mu, kým sme schádzali po schodoch. Doslova som cítila ako pretočil očami, ale nekomentovala som to. Niektoré veci proste chalani nepochopia. Jemu sa to hovorí, keď sa neučí. Celé dni robí len to, čo ho baví a užíva si s chalanmi. Nechcem povedať, že nič nerobí, to nie, ale má to oveľa jednoduchšie. Z kuchyne k nám došla už oblečená Alice a za ňou cupital Niall. ,,Tak ahoj," usmiala sa na neho, objala ho a snažila sa ignorovať môj pohľad. Cesta prebehla v tichosti, čo bolo čudné.
,,Skočíme niekam po škole?" Spýtala som sa Harryho, keď už Alice vystúpila a šla do domu. Pretiahol tvár a zamračil sa.
,,Dnes nemôžem, máme skúšku, ale pokúsim sa vyvliecť, sľubujem," usmial sa a zamračený výraz zmizol ako mávnutím čarovného prútika. Prstom som mu ťukla po nose a dala som mu pusu.
,,Tak ahoj," usmiala som sa a vybehla som do domu. Alice sa bleskurýchle vypratala po schodoch do izby, takže mamka ostala na mňa. Ako vždy, samozrejme. Vošla som do kuchyne, kde sedela a pila kávu, no skôr ako som stihla prehovoriť dvihla ruku.
,,Toto vyriešime poobede, nechcem si kaziť ráno," povedala a ja som vôbec neprotestovala. Rýchlo som vybehla do izby, prezliekla sa, učesala sa,.. No skrátka všetky tieto veci, ktoré patria k môjmu každodennému rituálu.
S Alice sme sa na konci ulice rozdelili, keďže ona mala školu na druhom konci Londýna. Keď som prišla do školy, bolo 7:58, takže do triedy som vbehla tesne pred zvonením.
,,Ale, ale, si tu druhý deň a už meškáš?" Spýtala sa ma presladkým hlasom Miranda a obzerala si dokonalé manikúrové nechty.
,,Vidíš to," odpovedala som jej, a radšej som sa začala venovať Megan.
,,Počúvaj, neskočili by sme dnes niekam?" Usmiala som sa na ňu, zakiaľ si ona niečo sústredene čarbala do zošita. Keď ma ignorovala, zamávala som jej rukami pred očami, načo sa strhla. Z uší si vytiahla tie najmenšie slúchatká, aké som kedy videla a pozrela na mňa.
,,Prepáč, vravela si niečo?" Spýtala sa a ako ospravedlnenie ukázala na sluchátka.
,,Že či dnes niekam neskočíme," usmiala som sa opäť a sledovala som, ako sa na mňa pochybovačne pozrela. ,,Nemusíš, ak nechceš," rýchlo som zahovárala, no na moje prekvapenie sa usmiala. Inokedy zamračenú tvár jej zjemnil krásny úsmev. Odložila papiere s kresbami a otočila sa ku mne.
,,Jasné, budem rada," povedala, no do reči jej skončil zvonček. To len ja mám pocit že nás vždy preruší zvonček?! Počas hodiny trigonometrie mi rýchlo postrčila papierik s jej telefónnym číslom, ktorý som si bezpečne ukryla do peňaženky.
Celý deň som strávila viac-menej s Megan a rozprávala som sa s ňou. Ukázala sa, ako dobrý spoločníčka. Neustále sa smiala a rozprávala mi rôzne príhody z novej školy. Ako Laura prilepila panáčikovi na chlapčenskom záchode sukňu a celá škola sa náramne zabávala na chalanoch, ktorý nerozhodne stáli pri dverách a nevedeli čo mali robiť. Nechápala som, čo mohlo byť zlé na tejto veselej holke.
,,Tak ti zavolám, okej?" Usmiala som sa pred školou a šla som domov. Mamka doma nebola, takže som mala o pár hodín pokoja naviac. Teda, to som si iba myslela. Keď som šla po schodoch do izby, začula som z Alicinej izby Niallov hlas. Pripravená tam vtrhnúť som takmer prepočula, o čom sa rozprávajú.

           ,,To bolo dobré," smiala sa Alice s Niallom. Potom však stíchla. Ty, Niall, potrebovala by som sa s tebou porozprávať," povedala potichu, takže som musela pritlačiť ucho na dvere. Ja viem, načúvať sa nemá, ale uznajte, táto situácia si to žiadala.
,,Počúvam," povedal Niall ešte stále veselým hlasom. Vedela som, že si Alice kuše spodnú peru a rozmýšľa ako mu to povedať. No tak Alice, posmeľovala som ju v duchu.
,,Ty,.. Cítiš ku mne niečo viac?" Odhodlala sa napokon. Ak predtým bolo v izbe ticho, tak toto som ani nevedela pomenovať. Až na chodbu som cítila, ako atmosféra v izbe zhustla.
,,Zatiaľ nie. Ale myslím, že sa k tomu pomaly dostávam," neochotne pripustil Niall.
,,Tak, musím ti niečo vysvetliť. Nie som si istá, či ti viem dať to, čo odo mňa očakávaš."
,,Nebudem na teba tlačiť. Nie som ten typ. Proste počkám. Ak to nepôjde, necháme to tak," cítila som, ako sa pousmial.
,,Veď o to ide. Ono to nepôjde asi nikdy. Nie že by si nebol úžasný chalan. Ale,.."
,,Alice, proste to vypľuj. Vieš že to pochopím," posmelil ju.
,,Vieš,.. Mne sa.. Ako by som ti to." Opäť nastalo ticho. ,,Keby si išiel po ulici, a videl by si pekné dievča s pekným chlapcom. Po kom by si sa obzrel?"
,,Samozrejme že po holke," odpovedal nechápavo.
,,Vidíš. Odo mňa sa očakáva, že sa obzriem po chlapcovi, že? Tak ja by som sa otočila tiež sa tým dievčaťom."
,,Chápem to dobre?" Opýtal sa Niall.
,,Ako to chápeš?"
,,Takže,.. Nie si na chlapcov?" Vypľul zo seba. Posteľ zavŕzgala a Alice sa začala prechádzať po izbe.
,,Nie som," pritakala Alice.
,,No to rozhodne mení situáciu," pripustil Niall potichu. Kroky ustali a posteľ opäž zavŕzgala. ,,Prečo si mi to nepovedala skôr?"
,,Nemala som odvahu a navyše, netušila som, že by si chcel niečo viac. Brala som ťa ako perfektného kamaráta. Až Nicole mi povedala, že to tak pravdepodobne nie je. Teda, nie z tvojej strany. Niall?"
Dvere sa otvorili a v nich stál chrbtom ku mne otočený Niall. ,,Len,.. Musím si to urovnať v hlave." Ani si ma nevšimol, ako som v tom šoku odskočil čo najďalej a sedela pri svojich dverách. Zbehol po schodoch a už som počula len buchnutie vchodových dverí.




 Postavila som sa a pomaly som vošla do Alicinej izby. Sedela na posteli a po lícach jej stekali slzy. Keď ma zbadala, nahlas sa rozplakala, ale to som tam už bola ja a kolísala som ju v náručí.
,,Čo ak.. Čo ak to nevezme? Ja ho nechcem stratiť Nicole," plakala a ja som ju hladila po vlasoch.
,,Neboj zlato. Niall je rozumný chalan, určite to pochopí."
,,Myslíš?" Ozvala sa hlasom malého dievčatka a uprela na mňa svoje mandľové oči.
,,Určite," usmiala som sa.


8 komentárov:

  1. prosím .sprav to niak nech sa Alice zalúbi do Nialla ..alebo mu nájdi nejakú perfektnú babu :) ..je mi ho lúúúto :/ . inak krááásna čast :) .

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Niall s Al určite nebude, ale to s tou holkou sa mi páči :) a ďakujem :-*

      Odstrániť
  2. krásne, ale mne je skôr ľúto Alice... dúfam, že to Niall pochopí a dobre to medzi nimi dopadne... v každom prípade - PERFECT <3



    ----Kika----

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Úžasná časť, nádherná, dúfam, že to vyriešiš, nájdeš im obidvom super baby, nech nie sú sami... =) a teším sa na ďalšiu,... =)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. snáď to vyriešim :) ďakujem Alex :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. zlatko, si sa rozpísala ;) a sa mi to páči!! ale tá AL & Niall...no som veľmi zvedavá ako sa to vyvinie :)

    OdpovedaťOdstrániť