Vždy buď sama sebou! -67-

       Nasledujúce 4 dni sme s Harrym prešli snáď všetko, čo v Paríži stálo za zmienku. Fontaine Blay, Luxemburské záhrady a kaviarne na Šanzelizé. Nekonečne dlhé anglické trávniky, Notre Dame, Sacre Coure. Najviac sme si,.. teda, pardon. Harry si najviac užíval Mouling Rouge a uličku so sexshopmi.
,,No čo, ideme?" Spýtal sa koketne a ukazoval na jeden z mnoha malých obchodíkov. Nikdy som v sexshope nebola a úprimne, trochu ma to aj lákalo. Pred Harrym som sa však tvárila akoby sa nič nestalo.
,,Ledva mám 18 a už mám chodiť do takýchto obchodov? Máš na mňa zlý vplyv," rozšafne som mu vtisla pusu na líco a kráčali sme ďalej.  To bolo predvčerom večer. Dnes sme sa vybrali na večernú plavbu po Seine. Loď sa jemne kolísala, no vďaka Harryho rukám, ktoré ma pevne objímali okolo pása, som to nevnímala. Okolo krku som mala obtočený hrubý štrikovaný šál, takže mi spod neho vytŕčal len červený nos. Čiapku z toho istého materiálu som mala stiahnutú hlboko do čela. Vlastne, všetko čo zo mňa bolo vidno, bol len ten nešťastník červený nos a drobné oči.
,,Je to tu krásne, čo povieš?" Šepol mi do ucha Harry a rukou mávol smerom k lampám, ktoré sme míňali. Sledovali sme vysvietené obchodíky, ľudí náhliacich sa zo zimy čo najrýchlejšie domov do tepla. Len my a niekoľko podobných bláznov sme mrzli na lodi.
,,Najkrajšie. Začínam si myslieť, že nič nie je krajšie, ako Paríž v zime," pousmiala som sa.
,,Ty si krajšia," otočil si ma Harry k sebe a vášnivo ma pobozkal. ,,Aká si studená," zhrozil sa a chytil mi tvár do dlaní.
,,To bude tým, že je tu zima," pobavene som odpovedala.
,,Je to možné," uškrnul sa pobavene. Keď loď o niekoľko minút zastavila a my sme vystúpili, automaticky som chytila Harryho za ruku.
,,Je ti príliš zima? Hotel je len pár blokov odtiaľto, ale ak by ti bola moc zima.."
,,Nie, nie," rýchlo som mu skočila do reči. ,,Chcem si vychutnať Paríž čo najviac. Nejaký čaj by však bodol," striasla som sa.
,,Neďaleko sú také malé predvianočné trhy," usmial sa Harry a pobrali sme sa smerom, kam šla väčšina ľudí. V drobnom stánku s ešte drobnejšou babičkou sme si kúpili ovocný čaj a rýchlym krokom sme sa pobrali do hotela. Zima začínala nepríjemne zaliezať pod kabát a všetky vrstvy oblečenia. Keď som na konci uličky zbadala známu značku, vydýchla som si. Do hotelu sme takmer dobehli. V hale bolo príjemne teplo a tak sme si cestou do izby postupne zvliekali oblečenie. Predtým ako sme za sebou zavreli dvere, Harry na ne zavesil tú hlúposť s nápisom Prosím nerušiť! Vyzliekli sme sa a vkĺzli do horúcej sprchy. Spolu, vychutnávajúci si teplo tela toho druhého. Viac netreba vedieť. To, čo sa z nás dralo na povrch, bola láska. Silná, spaľujúca, ničiaca všetko zlé. Zaspali sme až niekedy nad ránom. Až keď sme boli uistený, že.. Ani neviem čo. Viem, že ráno keď som sa zobudila, cítila som presne to, čo som cítiť mala. A čo budem cítiť asi až do konca. Do konca všetkého..

-na druhý deň-

      Stáli sme sa vrchole Eiffelovky. Zima tu hore sa nedala porovnávať s tou, čo vládla na dole, na zemi. Ak tam zima zaliezala pod kabát, tu ho z vás strhávala a vysmievala sa vám do tváre. Nepomáhalo ani to, že mi Harry šúchal ruky a dýchal na ne teplý vzduch. Keď ma otočil tvárou k sebe, zatajila som tvár. Jeho oči boli také vážne, až som sa zľakla.
,,Chcem ťa o niečo poprosiť," vydýchol smerom ku mne.
,,Počúvam," usmiala som sa.
,,Ľúbiš ma?"
,,Čo je to za otázku? Samozrejme že ťa ľúbim," pokrútila som hlavou.
,,To mi stačí," usmial sa a z vrecka vytiahol malú škatuľku. Nie!, pomyslela som si okamžite. Ľúbim ho, ale ja sa ešte nechcem vydávať. Panebože, ledva mám 18! Určite som viditeľne zbledla a srdce mi vyskočilo až kamsi do krku. Cítila som ho všade.
,,Chcem od teba jediný, jeden sľub," povedal Harry a pristúpil bližšie.
,,Áno," preglgla som.
,,Chcem, aby si ma ľúbila aj naďalej. Chcel by som, aby si si to nerozmyslel zajtra, pozajtra či v hociaký iný čas." Hľadel na mňa. Nie, on ma hypnotizoval a ja som nebola schopná slova.
,,Odpoveď na to už predsa poznáš dávno," zašepkala som a usmiala som sa. Aj on sa pousmial a otvoril malú škatuľku. V nej tam ležal.. Malý, drobný, aj v tme sa trblietal ako hviezdy na nočnej oblohe. Jemne som ho chytila do ruky a obzerala som si ho.
,,Je krásny," šepla som. Na nič viac som sa totiž nezmohla. na tvári mi pristála snehová vločka. Prvá tohto roku.
,,Môžem?" Spýtal sa Harry a keď som prikývla, vzal prívesok v tvare drobného srdiečka, posiateho trblietkami do rúk. Rozopol striebornú retiazku tenkú ako pavučina a pripol mi ju na krk. Môžem vám potvrdiť, cez ten hrubý šál to nebolo ľahké, ale nakoniec sa podarilo a ja som na krku pocítila studené miestečko. Okolo nás bolo viacero ľudí, no mali sme oči iba jeden pre druhého. Svet prestal existovať. Prisala som sa mu na horúce pery a vnímala len a len jeho blízkosť. Aj cez hrubú zimnú bundu som cítila jeho ruky na mojich krížoch, ako si ma pritláča bližšie.
,,Ísť do Paríža bol rozhodne dobrý nápad," usmial sa pomedzi bozky.
,,Myslíš?" Spýtala som sa s úsmevom a predtým, ako som ho úplne pustila, som mu vtisla na pery rýchly bozk. ,,Nepôjdeme?"
,,Aj na kraj sveta," pousmial sa.
,,To znie lákavo, ale ja som skôr myslela hotel. V ten večer medzi nami neprebehlo nič. A pritom všetko. Ležali sme vedľa seba bez pohnutia, na posteli plnej mäkkučkých vankúšov. S prepletenými nohami, držiac sa za ruky sme sa rozprávali. Len rozprávali. Tak, ako už dávno nie. Vlastne, tak ako nikdy. Tak, vážne.

         Rozprávali sme sa o všetkom. O rozvode Harryho rodičov. O tom, ako to s Gemmou a mamkou zvládali. Alebo skôr nezvládali? O tom, ako veľmi chcel otca. A ako veľmi chce byť on dobrým otcom. Silnejšie mi zovrel ruku.
,,Chcem mať s tebou malého chlapčeka. Malého Harryho Edwarda Stylesa, juniora. Chcem dojsť poobede z práce domov, vtisnúť ti bozk na ústa a pohladiť Harryho po hlave, keď sa ku mne po štvornožku dožvachtá. Chcem toto všetko. Chcem teba a chcem mať s tebou rodinu." Slzy mi stekali po tvári. Nikdy mi nevyjadril tak veľa slovami, čo ku mne cíti.
,,Chcem, aby si vedela ešte niečo," povedal.
,,Počúvam," zahniezdila som sa a silnejšie som mu stisla ruku. A on s rozhovoril. Pomaly, potichu, pozeral pritom niekam ponad moju hlavu, oči sa nám stretli, len keď chcel niečo zdôrazniť. Hovoril veci, ktoré hriali, ktoré rozosmiali, ktoré rozplakali. Hovoril veci, ktoré prinútili zvraštiť čelo a do ktorých vás nič nie je. Nad Parížom svitalo, keď prestal, a to sa možno len nadychoval, aby dal do slov všetko, čo som mu videla v pohľade... Poznala som jeho démonov, poznala som jeho pochybnosti o samom sebe, jeho túžbu po normálnom živote a neschopnosť byť v takom živote spokojný a šťastný.
Po celý čas som ho držala za ruku. Vnímajúc len lásku, ktorá bola v izbe. Ako jemná hmla, cítila som jej chuť na jazyku. Zaspala som schúlená v Harryho náručí. Na druhý deň sme boli akýsi mĺkvy. Trošku nesvoji, z toho, čo bolo včera. V tichosti sme sa pobalili, len rádio rušilo ticho, v ktorom bola izba obalená. Uvedomovali sme si, že to možno už nie je sranda. Že to už nie je iba pobláznenie dvoch pubertiakov. To by nevydržalo ďalších 8 mesiacov.

-o 8 mesiacov-

      Keď som na konci augusta ležala u chalanov v obývačke, vyzeralo to ako celkom normálne deň. Vonku bolo neznesiteľné teplo. Nikto nevychádzal, ak to nebolo nevyhnutné. Pred necelý týždňom sme sa vrátili z dovolenky v Španielsku. Boli sme všetci. Ja s Harrym, Liam s Danielle, Louis s Eleanor, Zayn s Perrie a Niall vzal so sebou Alice. Ak sa pýtate na to, či Alice nezmenila orientáciu, pýtate sa márne. S Niallom sú ako najlepší priatelia, brat a sestra, Bonnie a Clyde, nazvite si to ako chcete. A preto, keď sa ho chalani pýtali, či pôjde sám, bez zaváhania odvetil, že pôjde s Alice. Mamka neprotestovala. Ako taká veľká rodinná idylka.

V telke bežala komédia s Adamom Sandlerom, medzi mnou a Perrie, ktorá sedela vedľa mňa, bola vklinená miska s pukancami. Okrem Danny, Liama, Louiho a El sme tu boli všetci. Klíma pustená naplno, všetky rolety a žalúzie stiahnuté. V izbe panovalo ospanlivé ticho, prerušované iba naším častým smiechom. Vyzeralo to na ďalšie horúce a nudné popoludnie. Ale nebolo.
,,Ja sa budem ženiiiiiiiiiiiiiiiiiť!!" Vletel do izby Louis a zastal pred telkou. Harrymu a Niallovi, ktorý ležali rozvalení na zemi to očividne nedošlo, pretože naťahovali krk, aby videli na telku.
,,Počkaj, čo?!" Zobudila som sa ako prvá a vyskočila som na nohy. ,,To vážne?"
,,Úplne vážne," vošla do izby vysmiata El.
,,Sem poď!" Prikázala som jej a obzerala si tenký zásnubný prstienok, ktorý sa leskol na jej ruke. ,,Bože, no konečne," zvýskla som a objala som ju, div že som ju nezadusila. Keď aj Perrie došlo, že toto nie je vtip, vyskočila a začala ju objímať. Chalani pobúchali Louisa po chrbte,.. a život išiel ďalej. Až na to, že na koniec januára bola naplánovaná svadba. Celý september som sa zoznamovala s novými vecami v škole, pripravovala sa na maturitu. A celý október sme boli s babami zahrabané v katalógoch so svadobnými šatami, tortami a šablónami na oznámenia. Vyzeralo to, akoby si priatelia žili svoj život.