Vždy buď sama sebou! -68-

,,Mám ich," zašepkala jedno októbrové popoludnie El.  V rukách držala jeden z miliónov ďalších svadobných časopisov. ,,Našla som si svadobné šaty," vyhlásila s blaženým úsmevom El a kývla mne s Danny, aby sme podišli bližšie.
,,Mne prídu ako všetky ostatné," mykla plecom Danny a ja som ju šťuchla. Čo je?? Naznačila mi nečujne. Prevrátila som oči, aby pochopila, nech sa správa, ako sa očakáva.
,,Sú pekné," usmiala som na El. Šaty boli z jednoduchého béžového materiálu jemne stiahnuté na páse. Ťahala sa za nimi jemná polodlhá vlečka, ktorá vyzeralo ako z pavučiny.
,,Teraz už len tortu, prstienky, pozvánky..." Vzdychla si Danny a odišla zaliať čaj pre všetky 3.
,,Trošku optimizmu by nezaškodilo!" Zakričala za ňou El, založila stranu, časopis položila čo najďalej od všetkého neporiadku a pustila sa do ďalšieho vyberania.



-o týždeň-

,,No čo, mrkvička moja, ako ste na tom?" Louis sa nahrabal do izby tesne po tom, ako sme dovarili večeru.
,,Výborne," rozžiarila sa El, vtisla mu na ústa sladký bozk a pustila sa do naberania bolonských špagiet chalanom na tanier. ,,Vybrali sme šaty, výzdobu a mám zopár návrhov torty a pozvánok. Po večeri by sme sa na to mohli pozrieť nie?"
,,Samozrejme," pousmial sa Louis.
,,Aké máte teraz plány?" Spýtala som sa a namotala som na vidličku špagety.
,,Fajn," prikývol s plnými ústami Louis. ,,November a väčšiu časť decembra strávime v Anglicku a Írsku. Celý január voľno a od februára máme turné po Európe," povedal s vážnym výrazom.
,,Nebudeš ženatý ani chvíľu a už zdrhneš. Pekné od teba," uškrnula som sa. Umyla som po sebe tanier a brala som sa na odchod.
,,Už ideš?" Zdvihli prekvapene hlavu všetci traja, keď som si obliekala hrubý kabát.
,,Musím. Zajtra mám dôležitý test. Mala by som sa do toho aspoň pozrieť, lebo je možné že tam namiesto občianskej vojny v Španielsku napíšem, kde sa dajú zohnať najlepšie svadobné šaty," zasmiala som sa, okolo krku si omotala šál a vkročila do sychravého večera. Celý večer som sa učila do nemoty a zaspala som, až keď sa mi písmenka plietli a učivo skôr pripomínalo návod na zostrojenie vodíkovej bomby. V čínštine..

Dni ubiehali neuveriteľnou rýchlosťou. Ani som sa nenazdala a pomaly som začala zháňať vianočné darčeky. Snežilo denne a čoraz hustejšie. Hlavu mi zamestnávali darčeky a tak ste ma mohli najčastejšie vidieť behať po obchodoch. Dva týždne pred Vianocami som mala kúpené aspoň to hlavné. Doma pod svetrami som schovávala knihu o Coldplay, Alice som objednala spolu s mamkou novú gitaru. Šla som sa  kvôli tomu poradiť s Niallom. S ním som potom zvádzala niekoľko dňový boj o to, že on nemôže nič investovať. Len rady. Nakoniec oduto, no predsa len ukázal jednu, ktorá nebola ani drahá, ani lacná a podľa jeho slov "odporne úžasná". Mamke som spolu s otcom kúpila poukážku na 5 vstupov do Wellnes Centra Azure, kde mohla ísť na akúkoľvek procedúru chce. Už sa neviem dočkať, kedy budú Vianoce.
Rada som sa prechádzala po meste, keď snežilo. Husté vločky tancovali z oblohy a sadali všade, kam sa dalo. To zapríčiňovalo, že celým mestom sa tiahla hrubá snehová pokrývka. Sneh sa mi lepil na podrážku čižiem, vržďal mi pod nohami. Bol všade. Aj vo vzduchu bolo cítiť sneh. Presne ako hocikedy inokedy som si sadla do Starbucksu. Objednala som si kávu a sedela pri skle. Sledovala ľudí. Zvieratá. Sneh. Opäť. V poslednom čase ma chytala čudná letargia. Chodila som ako bez duše. A najhoršie bolo, že netuším prečo. Prepadali ma pocity úzkosti. Káva celkom vychladla, kým som sa vrátila do reality. Rýchlo som ju dopila a náhlila som sa domov. Vonku už bola čierno čierna tma a ja som sa nerada túlala vonku sama. Šla som skratkou cez odľudnenú časť. Náhle sa spoza rohu vyrútila dodávka a takmer ma nabrala. Len-len som stihla uskočiť. Noha sa mi šmykla na ľade a celou svojou váhou som padla na zem. Do členku mi prenikla ostrá bolesť a ja som zalapala po dychu. Cítila som, ako opúcha. Ledva som odkrivkala domov. Mamka bola dakde na koncoročnej rozlúčke s kolegyňami.
,,Segra?" Zakričala som do útrob domu, no odpoveďou mi bolo len ticho. Keď som v tme šmátrala za vypínačom, boľavým členkom som kopla do akejsi krabice. Pred oči mi vystrelil hviezdičky a takmer som spadla na zem. Skackajúc na druhej nohe som sa dostala k mrazničke a vytiahla odtiaľ mrazený hrášok. Priložila som si ho na členok a takmer okamžite som pocítila úľavu. Keď som pohla rukou, zašušťal akýsi papier.
Prespávam u Joy. Mamka ti nechala v mikrovlnke zapekanú cestovinu, Al xx
Tak fajn, zase raz sama doma. Z vačku som vytiahla mobil a naťukala SMSku. Odpoveď prišla o niekoľko sekúnd. Keď o 15 minút niekto zaklopal na dvere, zakričala som: ,,Otvorené!" Do dverí nakukla kučeravá hlava v čiapke. Po chvíli sa objavilo aj telo a do kuchyne za mnou vošiel Harry.
,,Ahoj maličká," usmial sa a vtisol mi pusu. ,,Čo sa stalo?" Spýtal sa zvedavo, keď si všimol členok.
,,Nehoda," hodila som rukou, aby sa tým nezaťažoval. To posledné čo som potrebovala bolo, aby sa Harry trápil.
,,Aká?" Spýtal sa stále s úsmevom.
,,Niekto ma skoro zrazil," vysypala som zo seba, pretože bol očividne naladený na to, že to aj tak zistí.
,,Že čo?" Sprudka vydýchol.
,,Bola to moja chyba," pokrútila som hlavou. ,,Šla som skratkou, bola tam tma a spoza rohu sa vyrútila akási dodávka. Takmer ma nabrala, ale stihla som uskočiť, len som padla a niečo mám s členkom. Bude to len narazené," upokojovala som Harryho, keď som videla že sa skláňa k nohe.
,,Len aby. Zajtra skočíme k lekárke,jasné?" Spýtal sa kontrolne a keď som prikývla, ako tak sa upokojil. ,,Čo by si chcela robiť?" Usmial s a založil mi neposlušný pramienok vlasov za ucho.

,,Nemôžeme len zapnúť nejaký film a byť spolu?" Jediné po čom som teraz túžila, boli Harryho ruky obtočené okolo mňa.
,,Poď ty môj maród," pomohol  mi postaviť sa a bez akéhokoľvek varovania ma zdvihol na ruky.
,,Harry!" Zalapala som po dychu. ,,Daj ma dole, som ťažká," bránila som sa.
,,Prestaň," ohradil sa Harry a vyniesol ma do izby, kde ma položil na posteľ. ,,Vyber film a ja zatiaľ urobím nejaký čaj," usmial sa a zbehol po schodoch. Z kopy pri posteli som nakoniec vybrala Marley a ja a zapla ho do prehrávača. Harry priniesol ovocný čaj a ľahol si ku mne. Hlavu som mala položenú na jeho hrudi. Keď som neskôr rozplakala, utieral mi slzy a šepkal do ucha, že je to iba film.
,,Nicole? Čo by si povedala na to, keby sme Nový rok oslávili v Paríži? Aj s ostatnými, samozrejme," povedal potichu.
,,Chcete ísť do Paríža?"
,,Nie, my ideme do Paríža. Ja len chcem, aby si išla so mnou. Pochopím, ak by si chcela byť s mamkou a Alice, ale i tak, bol by som rád, keby si šla. Vieš, nejaký ten čas spolu by bol podľa mňa to pravé pre nás," pousmial sa.
,,Pôjdem rada," pritisla som sa k nemu. A tak sme mali druhýkrát naplánovanú cestu do Paríža.