Unbroken (19)

Po dlhšej dobe, ja viem, ale predsa je tu. Snáď ste nezabudli na Andy a Nialla, že? :)


(12.9.2012)

Všetko prebiehalo fajn. Niall mi počas dňa volal, že zajtra bude oslava a nech sa láskavo na 100% dostavím, inak nech si ho neželám. So smiechom som ho uistila, že si to nenechám ujsť. V deň jeho narodenín bol štvrtok, čiže som sa nemohla spiť, ani nič. Dvere mi otvoril Zayn s cigaretou za uchom.
,,Ďalšie dievča," usmial sa a nechal mi otvorené dvere, aby som mohla vojsť.
,,Ahoj," zvýskli chalani, rozhádzaný rôzne po izbe. V rohu som zbadala Eda, ktorý sa na mňa usmieval presne tak, ako som to čakala. Prižmúrila som naňho oči a jemu sa úsmev iba rozšíril. V tom sa predo mňa postavila drobná blondínka, tenká ako prútik.
,,Ehm," odkašľala si, aby získala moju pozornosť. ,,Som Perrie," okúzľujúco sa na mňa usmiala a objala ma.
,,Teší ma," usmievala som sa, troška zaskočená, ale potešená.
,,To je moja drobná Perrie," podišiel k nej Zayn, objal ju okolo ramien a položil si hlavu na jej plece.
,,Ako dlho?" Spýtala som sa ich a oni na seba pozreli.
,,Asi 5 mesiacov, nevieme to presne," zachichotala sa Perrie a dala mu pusu na líce.
,,Nechajte si tú lásku niekam inam!" Ozval sa Harold, ktorý sedel v kresle vedľa Eda a tváril sa rovnako kyslo, ako on.
,,Dvaja slobodní vedľa seba," uškrnul sa Louis, ktorému na kolenách sedela El. Danny som nikde nevidela, no mala som tušáka, že bude na balkóne. Nechala som celú grupu tak a šla som do kuchyne. Opatrne som otvorila balkón a tam napoly stála, napoly čupela Danny.
,,Čo robíš?" Spýtala som sa a zasmiala som sa, keď poskočila.
,,Vystrašila si ma! Niall tu má úplne na hovno signál a ja ho ako koza hľadám," narovnala sa a pošúchala si chrbát. ,,Nie že by to pomáhalo," frflala.
,,Ja mám 5 čiarok," ponúkla som jej mobil. Vytočilo nejaké číslo a dohadovala sa na schôdzi.
,,Práve si mi zachránila život," podávala mi mobil späť.
,,Ale," pousmiala som sa. ,,Kde je Nialler?" Spýtala som sa, keďže som ho ešte dnes nevidela.
,,Asi v sprche," pokrčila ramenami. Nechala som ju, nech dofajčí cigaretu a medzitým som vošla dovnútra. Sadla som si vedľa Perrie a Zayna a naliala som si colu. Netrvalo dlho a do izby vošiel osprchovaný Niall.
,,Jé, už si tu," potešil sa a naklonil sa ku mne, aby ma mohol pobozkať. Nemusím vám tvrdiť, že chalani sa zase do jedného ožrali. Nerobím z nich opilcov, to nie. Ja s Eleanor, Perrie a Danny sme chalanov poukladali všade možne, ako sa dalo. Hlavne, že boli aspoň v trochu vodorovnej polohe. S tým, že baby mali každá byt na druhom konci Londýna a ja som bola niekde uprostred, sme si vzali taxík ku mne. Perrie s El som uložila do izby, kde býva Dany, Danielle do mojej izby a ja som si roztiahla gauč v obývačke. Povedala som im, že ja ráno musím vypadnúť do školy, ale oni nech sa vyspia a tak. Keď som sa ráno prebrala, potichu som sa pripravila a náhradný kľúč som im položila na kuchynský pult aj s odkazom.

Dobré ráno, holky! Ja už som dávno v škole. Tu je kľúč, zamknite za sebou a potom mi ho dáte :) S láskou Andy xx

Preskočila som kopu kameňov a hnala som sa do školy. Tento raz som na autobus nemeškala, ale v meste bola kvôli nejakej havárii taká zápcha, že som z autobusu vystúpila a radšej bežala do školy, inak by som to nestihla.
,,Čo si taká zadychčaná?" Spýtala sa ma prekvapene Grace.
,,Autobus bol v zápche a tak som si to sem zabehla," vysvetlila som a zhlboka som dýchala.
,,Andy!" Sykla na mňa Grace a ja som k nej prudko dvihla hlavu.
,,Čo je?" Spýtala som sa prestrašene a obzerala som sa okolo seba.
,,Povieš mi už, čo povedal včera Niall na tú kresbu, čo si nakreslila?" Nedočkavo sa ku mne naklonila a čakala na odpoveď.
,,No," nadýchla som sa, ,,vlastne nepovedal nič, keďže som mu ju nedala. A neviem ani o tom, že by mu niekto iný dal darček. Kým sme sa stihli nazdať, všetci  boli dosť v nálade," pokrčila som plecami.
,,Alééé," zafunela a oprela sa o stoličku.
,,Dnes mu ju dám," usmiala som sa, keď som videla, že sa teší snáď viac ako ja. Deň letel a letel ako voda. Keď sa skončila škola, skočili sme sa Grace na kávu do Starbucks. Teda, ja som si objednala kávu a ona niečo zelené bez chuti, čo nazvala zeleným čajom. Nie že by som nemala rada čaj, to nie, ale toto chutilo, ako vyžmýkané ponožky. Podotýkam, použité!
,,Ako to môžeš byť?" Vrátila som jej pohár s kyslým výrazom.
,,Normálne," pokrčila plecami a odpila si. Ja som sa radšej vrátila ku svojej kávičke. Po chvíľke sme sa rozlúčili a ja som sa vybrala domov peši. Stromy sa obliekali do farby jesene, na zemi sa kopilo čoraz viac lístia. Celý Londýn získaval úplne iné farby, na aké sme boli posledné mesiace zvyknutí. Keď som po takmer hodinke prišla domov, bolo zamknuté, vnútri poupratané a na sporáku bola navarená polievka. Môj odkaz tam stále bol a pod ním bolo dopísané:

Ďakujeme. Nie že budeš zase jesť vo fastfoode, tu máš podomácky ukuchtenú polievku. S láskou, Danny, Perrie a El xx 

Na takéto dopisovanie by som si teda vedela zvyknúť, to vám teda poviem. Naklonila som sa nad hrniec a ovalila ma vôňa paradajkovej polievky zo sáčku. Nuž čo, aj snaha sa cení, pomyslela som si s úškrnom a nabrala som si trochu do tanierika. Musí sa uznať, bola výborná. Pospratala som a šla som si ľahnúť. Zo spánku ma vyrušilo až zvonenie zvončeka. Keď som pozrela do kukátka, pred dverami stál Niall so šiltovkou stiahnutou do čela.
,,Čo tu robíš?" Privítala som ho s úsmevom a nechala ho vojsť.
,,Prišiel som sa ospravedlniť za včerajšok," pousmial sa.
,,Prečo by si sa mal ospravedlňovať? Boli to tvoje narodky," rozosmiala som sa. ,,Dáš si polievku?" Zakričala som mu z kuchyne.
,,Akú?" Nakukol do kuchyne a naklonil sa nad hrniec presne ako ja.
,,Sadaj," povedala som mu a naložila na tanier. ,,Vieš," začala som, no skočil mi do reči.
,,Je super," usmial sa na mňa a opäť ponoril lyžičku do taniera. Skúsila som to znova.
,,Včera si nedostal darček," povedala som potichu. Prudko dvihol hlavu.
,,Nemusíš mi nič dávať," ohradil sa. ,,Stačí, že si so mnou."
,,Ja viem že nemusím, ja chcem," pousmiala som sa. ,,Nevedela som, čo by to mohlo byť a potom ma niečo napadlo. Chalani ma uistili, že by to mohol byť dobrý nápad," pokrčila som plecami a vyšla som z kuchyne, aby som mohla doniesť obrázok.
,,Vieš, nie je to dokonalé, ale myslela som, že.. Keďže si najďalej od rodiny a bývaš kvôli tomu často smutný. No, ich ti priviesť nemôžem, to je jasné," nekontrolovateľne som koktala.
,,Čo to máš?" Spozornel Niall a odsunul tanier. Bez slova som mu podala obrázok.
,,Všetko najlepšie k 19-tinám," povedala som potichu.
,,To si kreslila ty?" Spýtal sa bez dychu a vrhol na mňa prekvapený pohľad. Prikývla som.
,,Vravím, nie je to dokonalé, ale.."
,,Neurážaj môj obrázok!" Zasypel.
,,Páči sa ti?"
,,Je prekrásny! Tak, ako ty. Čím som si toto všetko zaslúžil?" Pousmial sa a postavil sa, aby ma mohol pobozkať.