Vždy buď sama sebou! -69-

Play this now! :)

(22.december 2012)

,,Mami, poď už!" Zakričala som na mamku a nervózne podupkávala špičkou čižmy po zmrznutom snehu. Problém s členkom s vyriešil pomerne rýchlo. Celé 2 týždne som ho mala v dlahe, nesmela som takmer nič robiť. Hip, hip, hurá! No jasné, pomyslela som si ironicky. Včera mi doktor dal dlahu dole a vyzeralo to celkom dobre. Síce ešte troška pobolieva, ale už je to lepšie.  Mám ho už iba previazaný obväzom a na ňom octanovú masť. Čakala som na mamu pri aute a snažila sa naladiť na Harryho dobrú náladu. Od rána si pospevoval striedavo Jignel bells, potom Silent night a nakoniec si spieval Mistletoe od JBho.
,,Veď už idem, len som zabudla.. no, niečo," zaodŕhala mama a hodila do kufru tašku. Bol 22. december a my sme spoločne šli do Holmes Chapel. Po dlhom prehováraní a dohadovaní sa naši dohodli, že Vianoce oslávime u otca. Preto sme sa zbalili, pobrali darčeky a hor sa na vec. Keďže Harry ešte niečo vybavoval, pustili ho len včera a preto sa čím skôr chcel dostať domov.
,,Máme všetko?" Usmial sa na mňa, mamu aj Alice, Harry a keď sme prikývli, auto sa pomaly pohlo. V rádiu šli snáď samé vianočné single, otrepané, aj neotrepané, remixy aj staré klasiky. Všetko čo súviselo s Vianoce ste mohli pôočuť v rádiu a vlastne všade na svete. Nečudo, veď už len 2 dni! Cesta autom trvala 3 hodiny. Mamka s Al popriali Harrymu šťastné a veselé, ja som ho pobozkala a dohodli sme sa, že sa stretneme 26. uňho.

Keď sme prišli k otcovi, v dome bolo zakúrené, izby pripravené a všade poupratované. Mamu rozosmiato pobozkal na obe líca, mňa s Al vyobjímal. Až na to, že ja som si to trošku viac užívala. Alice sa akosi nedarilo, či už chcene, alebo nechcene, pochopiť, prečo zrazu otec poľaví z niekoľko ročného zvyku a zrazu chce byť čo najviac s rodinou.
,,Môžeme sa ísť vybaliť?" Usmiala som sa naňho a šúchala som si zmrznuté ruky.
,,Jasné. Druhé dvere v pravo, veď ty vieš," povedal mi. Izby sa od môjho posledného exilu pred vyše rokom výrazne nezmenila. Až na obraz zamrznutej krajinky na stene a nejakých drobností.
,,Budeme spať v jednej posteli, super," rozžiarila sa Alice.
,,Skoro ako keď sme boli malé, čo?" Usmiala som sa a do veľek skrine som vyložila to málo vecí, ktoré som so sebou zobrala. Mokré veci sme dali vysušiť na radiátor a prezliekli sme sa do suchých. Keď sme došli dole, v obývačke v rohu sme si všimli vyložené súpravy vianočných gúl, girlánd a rôznych čačiek.
,,Tak čo, vyzdobíme to tu trochu?" Prišiel k nám otec s dobrou náladou a mama pridala na rádiu v kuchyni hlas.
,,Ideme na to," rozosmiali sme sa pustili sme sa do zdobenia domu. Teraz by sa hodil také tie zábery ako vo filmoch. Smiech, pohoda, žiadne hádky. Dom bol vyzdobený ako snáď ešte nikdy. Všade bolo niečo. Tam malá soška Santa Clausa, tam trblietavá stuha, vianočný obrus, skrátka všetko. Mama s Alice vypekali a ja s otcom sme zatiaľ sledovali staré reprízy vianočných filmov. Nikdy som nebola typ na pečenie a nikdy ma to ani netrápilo.

 

Keď nastal ten deň D, cítila som sa neuveriteľne. Cítila som sa, ako s úplnou rodinou. Nie že by som ju nemala úplnú, ale.. ach, jednoducho viete ako to myslím. Žiadne výčitky z neskorých príchodov a skorých odchodov. Len rodinná pohoda, akoby mimo nášho sveta.
,,Tá polievka je vynikajúca, Rose," ozval sa otec počas večere.
,,Tú uvarila Alice," pousmiala sa mama.
,,Vážne? Na to môžeš baliť chlapov," uškrnul sa otec. Vyprskla som, no zakryla som to zakašľaním s predstieraním skoroúmrtím. Alice ma šla zabiť pohľadom. Doslova.
,,Nezadrhni sa kosťou, ako keď sme boli malé," upozornila som otca, keď sa z kuchyne priniesol kapor.
,,Prvú pomoc fakt neovláda ani jedna z nás," pridala sa Alice.
,,No len si robte žarty z chudáčika starého otecka," nahodil otec pohľad psích očí. Aha, tak po ňom to má Alice. Majú to dokonale zvládnuté. Jedli sme mlčky. Vo vzduchu sa vznášala ospanlivá vianočná nálada. Po večeri sme sa presunuli k stromčeku. Ešte pred ňou som stihla prihodiť tie moje darčeky a očividne to každý stihol.
,,Páni, ďakujem," objala som mamu s otcom, keď mi darovali nádherný foťák Nikon 1, spolu s hrubou knihou na fotky. Oblečenie a knihy boli zabalené v krásnom lesklom obale, ktorý som len s ťažkým srdcom trhala na márne kúsky.
,,To aby si mohla zachytávať krásne momenty v živote," usmial sa na mňa otec tým úsmevom, ktorý som milovala. Medzitým, ako si Alice našla súpravu kvalitných štetcov, farieb a veľký stojan s plátnami, som rozbalila foťák a stihla som cvaknúť moment, keď objíma otca.
,,Toto je krásna momentka," usmiala som sa.Alice zhíkla, keď rozbalila novú gitaru.
,,Tá je perfektná!" Zvískla opäť a vyobjímala nás. Pofotila som snáď všetko. Mamke sa takmer rozplakala, keď sme jej dali poukážku na 5 vstupov do Wellnes Centra Azure, kde mohla ísť na akúkoľvek procedúru.
,,Oddych človeku len prospeje," usmial sa na ňu otec. Ďalej dostala od otca drobné zlaté náušničky. Dokonca aj ja s Alice sme ostali pozerať ako puk.
,,Sú nádherné," opakovala a jemne ich hladkala. Okamžite spoza chrbta vytiahla balíček a podala mu ho. ,,To je od nás všetkých," pousmiala sa a čakala, kedy otec rozbalí svoje nové Rollex hodinky.
,,Tie som si chcel kúpiť," vydýchol prekvapene otec. ,,Ako ste..?"
,,Raz som našla katalóg so zahnutou stranou," usmiala som sa potmehúdzky.
,,Milujem vás všetky 3, viete o tom?" Pozrel na nás a my sme prikývli. Prisahám, najkrajšie to boli Vianoce, aké som kedy zažila. O to krajšie boli, keď mi večer pípla SMS od Harryho.

Dobrú noc, môj malý anjel. Dúfam, že máš nádherné Vianoce s rodinou. Tá moja ťa pozdravuje a želá Šťastné a Veselé! Milujem ťa!! Harry xx

Naozaj som v tej chvíli bola len šťastná. Cítila som lásku všade, kde som šla. Či už pri dievčatách, s ktorými som sa stretla o pár dní neskôr, alebo pri Harryho rodine, pri ktorej som sa cítila takmer tak dobre, ako pri mojej vlastnej. Alebo keď som volala s každým jedným chalanom, s každou jednou babou. Dokonca aj Daniellina sestra mi zaželala Veselé Vianoce a vraj dúfa, že ma niekedy spozná. Bola som v siedmom nebi. A preto nechápem, čo som urobila. Prečo sa to vlastne tak dosralo.