Vždy buď sama sebou! -70-

Viem, že som povedala, že to pridám do polnoci, ale pridávam to 2 minúty po polnoci. PREPÁČTEE!! :( Nech sa páči :)

(26.decembra 2012, 2 dni pred odchodom do Paríža)

,,Nicole, zlatko! Šťastné a Veselé," objala ma dusivo Gemma, keď som sa 26. decembra vybrala za Harry domov.
,,Aj tebe Gem," usmiala som sa na ňu a šla som ďalej, aby som objala Anne a Robina. V taške, ktorú som mala prevesenú cez plece, som mala schovaný vianočný darček pre Harryho rodičov. Vraj ich fascinuje umenie z 18. storočia a tak som im kúpila sošku Amora, asi pol metra vysokú. Pre Gemmu som kúpila sviečky, ktoré sa na vode vznášajú.
,,Aby si mohla mať romantický večer, ak vieš, ako to myslím," šepla som jej večer, keď sme sedeli vedľa stromčeka.
,,Koza," rozosmiala sa a skúmala. Medzitým si Harryho rodičia rozbaľovali sošku.
,,Panebože Nicole, to je nádherné," ozval sa Robin.
,,Vtáčky čvirikali, že váš zaujíma 18. storočie a tak, keď som ju uvidela, vedela som, že je to ten pravý darček pre vás," usmievala som sa. Harry a chytil za ruku a placom mi ju hladkal.
,,Pre mňa nič?" Pozrel na mňa psím pohľadom a ohrnul spodnú peru.
,,Neskôr," Povedala som mu potichu. Keď som videla iskričky v jeho očiach, vedela som, že pochopil, čo tým mám na mysli.

Okolo 8 večer, keď už sme boli "spoločensky unavení", sme sa rozlúčili s Harryho rodičmi, s Gemmou a ruka v ruke sme sa vybrali do bungalowu. Predtým, ako sme doň vôbec vošli, stihol do mňa hodil kopu snehu zo smreku. Na jeho nešťastie a moju škodoradosť sa naňho zosypal skoro všetok sneh. Zavrela som za sebou dvere a hodila som sa na posteľ. Harry neváhal a priskočil za mnou.
,,Ten amor bol naozaj dobrý nápad," pobozkal ma Harry na krk.
,,Ja mám iba dobré nápady," pousmiala som sa. Cítila som, ako mi jeho ruky blúdia po tele.
,,A kde je môj darček?" Šepol mi do ucha a mne naskočili zimomriavky.
,,Počkaj," usmiala som sa a pobozkala som ho. Podišla som ku kreslu, kde som mala zloženú tašku, bez slova som ju vzala a šla do kúpeľne. Harryho oči som cítila nalepené na chrbte, až kým som nezavrela dvere. Tašku som položila na prútený kôš a zahľadela som sa na svoj odraz v zrkadle. Zhlboka som sa nadýchla a otočila som sa k taške. Vybrala som odtiaľ priesvitnú čiernu košieľku. Pod to som si obliekla čiernu spodprsenku a gaťky s tyrkysovým ornamentom. Keď som z izby vychádzala, snažila som sa nepozrieť do zrkadla, aby som si to nerozmyslela. Harry ležal na posteli len v károvaných pyžamových gaťoch.
,,Wááu," vzdychol, keď som zastala pred posteľou. Kľakol si na posteľ, no aj napriek tomu, že ja som stála, bol oproti mne vyšší. Rukami mi objal pás a jeho ústa boli iba pár milimetrov od môjho ucha. Cítila som, každý jeden pohyb jeho pier.
,,Zaslúžim si takýto darček?" Šepkal.
,,Inak by som tu nestála a nehanbila sa ako malé dievčatko, ktoré robí niečo nekalé," usmiala som sa a začala som sa mu hrať s kučerami vzadu na krku.
,,A vieš, že sa mi táto tvoja stránka véééľmi ľúbi?" Opýtal sa, no nestihla som ani len odpovedať, pretože sa mi na pery prisal s takou intenzitou, ktorá by zbúrala aj Čínsky múr. V ten večer som ostala spať u Harryho. Tiché milovanie, veľmi tiché, možno o to viac vibrujúce, že všetky naše vzdychy tlmili vankúše a to ticho nám do hláv nasadilo vlastné melódie, v ktorých rytme sa hýbali naše telá.
,,Chcem to dlho," zašepkala som.
,,Dobre, budem myslieť na záhradných trpaslíkov," zašepkal on s tichým smiechom do mojich vlasov. Neviem, kde v ten večer skončil môj vianočný darček. Asi niekde v rohu izby...

(28.decembra, odchod do Paríža)

,,A sľúb, že mi na nový rok zavoláš!" Fňukla mama, keď som sa s ňou lúčila. Harry trpezlivo čakal v aute, on mal už lúčenie s rodinou za sebou.
,,Sľubujem že vám zavolám," usmiala som sa na ňu, Alice a dokonca aj otca, ktorý stál obďaleč.
,,Nicole, mali by sme ísť," povedal potichu Harry, ja som posledný krát všetkých objala a nastúpila som do auta.
,,Kedy nám to letí?" Usmiala som sa na Harryho, keď sme za sebou nechali Holmes Chapel.
,,No," zamyslel sa a hľadel rovno pred seba. ,,Cesta trvá 3 hodiny a potom máme ešte 2 hodiny do odletu," oznámil mi a položil mi dlaň na koleno. ,,Chalanom trvá cesta približne rovnako ako nám. Louis so sebou berie aj Perrie, lebo tá od neho býva len zo 20 minút. El a Dan sú z Londýna, takže všetko v poriadku. No a Niall by už mal byť v Londýne."
,,Takže je vlastne všetko vybavené," skonštatovala som.
,,Ako vždy," usmial sa samoľúbo a rýchlo mi vtisol pusu na líce. Celú cestu sme si spievali pesničky v rádiu a každú chvíľu prepínali, keď sa nám niektorá neľúbila. Blížili sme sa k Londýnu, keď pustili Adore you.
,,No, aká náhoda," rozosmial sa Harry a začal spievať. Potichu som počúvala a užívala si tento pocit. Pred letiskom sme vystúpili a spolu sme vyložili kufre. Rýchlo sme sa pratali do haly, pretože vonku bola teplota niekoľko stupňov pod nulou. Premrznuté líca som mala červené ako bábika a oči mi v tvári svietili ako gombičky. Keď mi na líce dopadla vločka, pochopila som, že začína snežiť.
,,Harry, poď už," ťahala som ho rýchlo. Kým sme došli do haly, na pleciach sme mali poprašok snehových vločiek. Harrymu sa niektoré vločky zachytili v kučerách a pomaly sa roztápali. Keď potriasal ofinou, niekoľko kvapiek vody mi pristálo na nose.
,,Hop, prepáč," zasmial sa Harry a rýchlo mi ich zotrel.
,,Stáva sa," pousmiala som sa a v tom momente na mňa niekto zozadu skočil s krikom.
,,Nicolee!" Zvýskla mi Eleanor do ucha, až ma myklo.
,,Ďakujem, nepočujem na ľavý ušný bubienok," otočila som sa k nej, aby som jej mohla opätovať objatie. ,,Fakt ďakujem," vyplazila som jej jazyk. Za El podupkávala Dan.
,,Aj by som zvýskla a urobila to isté, čo El,a le príšerne ma bolí hlava," priplávala ku mne a jemne ma objala. ,,Mám v sebe 2 tabletky a ono to nezaberá," kňučala.
,,To prejde, uvidíš," usmievala som sa. Rozprávala sme sa o sviatkoch, až sa postupne natrúsili aj ostatní chalani. Všetci sme vyobjímali a po rozobraní vianočných sviatkov sme len tak kecali v skupinkách. Po chvíľke hlas z ampliónu oznámil, že lietadlo je pripravené a že sa máme začať presúvať na kontrolu leteniek.
,,Pasažieri letiaci do Paríža, prosím, dostavte sa k bráne G16 na kontrolu leteniek. Opakujem, pasažieri letiaci do Paríža, Francúzsko, dostavte sa k bráne G16!"

,,Nicole, vymeň si so mnou miesto, prosíííím!" Zaskučal pri mne Niall.
,,Čo? Načo?" Pozrela som naňho zmätene.
,,Chcem sedieť pri okne," zaškeril sa. Prevrátila som oči, aby bolo na mne dostatočne vidieť, ako je mi to jedno.
,,Pre mňa za mňa," rozosmiala som sa. Zrazu si každý vymieňal s niekým miesta.
,,Aby ste sa z toho nepo..tancovali," vzdychla som si, keď Zayn bojoval s Perrie taktiež o miesto pri okne.
,,No poď ty môj otrávený spoluletiaci," rozosmiala sa El, chytila ma za ruku a ťahala úzkou chodbičkou do lietadla.
,,Plánujeme celé dni žúrovať?" Spýtal sa Zayn ponad sedadlo mňa a Harryho.
,,Samozrejme, ideme predsa oslavovať Nový rok, nie?" Spýtal sa Niall hlasom, akoby nám to malo byť jasné.
,,To neznamená že sa budeme spíjať do nemoty," ozval sa z ďalšieho radu Liam.
,,Bože Liam, uvoľni sa trocha," uškrnul sa naňho Zayn.
,,A my sa budeme celé dni milovať, ok?" Žmurkol na mňa Harry.
,,myslím, že to nejako prežijem," zasmiala som sa a pobozkala som ho. Let ubehol ani neviem ako. Pokúšala som sa zaspať, ale do ucha mi vkuse híkal Niall, zozadu sa chichotal Zayn s Perrie. V rade vedľa nás sa El s Louim dohadovala na tom, kto koho zhodí z Eiffelovky.
,,A vraj najstarší, " odfrkol si Harry.
,,Sklapni a tam sa venuj svojej priateľke, Styles," vyplazil mu jazyk Lou. Toľko ku konverzáciám v lietadle. Spoluletiaci museli mať z chalanov zábavu jak mraky.
,,Je to tu," usmieval sa Niall, keď sa lietadlo dotklo francúzskeho povrchu zemského.
,,Necvrkni si?" šťuchol ho Harry, Niall šťuchol Harryho naspäť, až sa handrkovali ako malé deti.
,,Bože, stačí detičky, vystupujeme," schladila som ich a konečne sme sa dostali na čerstvý vzduch. Počkali sme na batožinu, natrepali sme ju spolu aj s našimi telami do 3 taxíkov.

     Blížili sme sa k známemu hotelu Madam Palace. Chlapec na recepcii sa na nás usmieval, ale nie umelo, tak.. príjemne, alebo čo.
,,Pamätám si zle, alebo ste tu boli aj minulý rok?" Spýtal sa mňa s Harrym s tým istým silným francúzskym prízvukom, ako aj minulý rok.
,,Boli sme tu, dokonca ste nás prijímali vy," usmiala som sa späť.
,,Vedel som, že vás odniekiaľ poznám," pousmial sa a podával nám naše karty k izbám.
,,Užite si Paríž," poprial nám a my sme sa výťahom vyviezli na 33: poschodie. Opäť. Rozdelili sme si karty. Ako som zistila, celé poschodie bolo iba pre nás. Akoby aj nie. Na tomto poschodí, kde boli iba apartmány, dosť veľké apartmán, podotýkam, bolo iba 8 izieb. A my sme zabrali 5. A chalani s ich známosťami, to nejako vybavili a ja som sa viac nepýtala. Typujem, že keby sa tak nestane, asi by sme väčšinu pobytu riešili sťažovanie sa na hluk od ostatných ľudí v hoteli.
,,Máme izbu 277," rozosmial sa Harry, keď si pozrel kartu v ruke.
,,To je znamenie," pousmiala som sa. Len či dobré, alebo zlé, prehnalo sa mi hlavou.