Vždy buď sama sebou! -66- (časť B)

-z pohľadu Harryho

      Videl som Nicole stáť na balkóne. Pred ňou sa v diaľke Týčila Eiffelova veža, tak majestátna a tak krásne vysvietená. Bol som v Paríži už viackrát, no stále ma pohľad na ňu v tme dokázal očariť.
,,Páči sa?" Pristúpil som k nej a zozadu ju objal. Odhrnul som jej vlasy, aby som ju mohol pobozkať na krk.
,,Či páči? Žartuješ, však?" Otočila sa ku mne a usmievala sa. Myslím tým, celá. Oči jej žiarili ako malému dieťaťu pred stromčekom.
,,Som rád. Vidíš, že bol dobrý nápad sem ísť," pousmial som sa a chytil som ju za ruku.
,,Bol," pritakala.
,,Dnes," nadýchol som sa a dúfal som, že to nebude znieť čudne, ,,budeš iba moja. A od zajtra si ťa budem požičiavať s Parížom. Ale s podmienkou, že sa ku mne aj tak vrátiš."
,,Nebude problém," vrhla sa na moje pery a v ten večer sme sa už k vybaľovaniu kufrov nedostali.

-z pohľadu Nicole

      Noc s Harrym bola tentokrát iná. Taká,.. osobná. Boli sme tam iba my dvaja. Ďaleko od všetkého, v spoločnej izbe s veľkou mäkkou posteľou. Ľúbilo sa mi to!
Keď som ráno otvorila oči a otočila sa na posteli, prvé čo som nahmatala, bola Harryho ruka. Pritúlila som sa tuhšie. Zrazu som ucítila vo vlasoch Harryho pery.
,,Ako si sa vyspala?" Usmievali sa na mňa jeho jamky.
,,Veľmi dobre. Koľko je hodín?" Pomrvila som sa a posunula som sa vyššie.
,,Len niečo okolo 9. Máme čas. Alebo sa ti už nechce spať?"
,,Ani nie. Už dlho som sa necítila tak vyspato," telo si však očividne tvrdilo svoje, pretože som si musela zívnuť.
,,Hej, vidím," usmial sa láskyplne. ,,Tak, čo by si dnes chcela robiť?" Spýtal sa a posadil sa.
,,Netuším," mykla som plecom. ,,Ty si tu už predsa bol. Čo keby si sa zahral na sprievodcu, ktorý pracuje zadarmo?"
,,A čo keby som si odmenu vyzdvihol večer?" Navrhol a ja som sa začervenala.
,,Myslím, že to je férový obchod," sadla som si aj ja.
,,V tom prípade idem do sprchy," postavil sa z postele a iba v pyžamových nohaviciach odkráčal do kúpeľne. O chvíľu už bolo počuť vodu a Harryho veselé pospevovanie si. Keďže do sprchy som chcela ísť aj ja, zvalila som sa späť do perín a hľadiac do bledého stropu som spokojne odfukovala. Po chvíli zo sprchy vyšiel Harry, s uterákom omotaným okolo pásu.
,,Nech sa páči," usmial sa a zotrel si z líca kvapku vody, ktorá mu tiekla z vlasov. Postavila som sa z postele a keď som okolo neho prechádzala, ťapol ma po zadku.
,,Hééj!"
,,No čo je?!" Rozhodil rukami a nadhodil šibalský úsmev. Iba som mu vyplazila jazyk a jemne za sebou zavrela dvere od kúpeľne. Zahľadela som sa do obrovského zrkadla oproti na stene a žasla nad tým, ako vyzerám. Na krku mi naskákali hektické červené fľaky, oči mi žiarili ako lampióny. Vlasy mi ako anténky odstávali od hlavy a celkovo som vyzerala ako strašidlo. Ako šťastné strašidlo. Dnes som v sprche nestrávila až taký dlhý čas ako inokedy. Nevedela som sa dočkať, kedy sa budem s Harrym prechádzať studenými parížskymi ulicami.
,,Hoto-.. Ooops, pardon," uškrnula som sa, keď som skoro vrazila do poslíčka, ktorý pred sebou tlačil vozík s tácňami.
,,Rien ne s'est passé," pousmial sa chlapec len o niečo starší odo mňa a vycúval z dverí.
,,Čo tu máme?" Začala som nazerať pod všetko,č o bolo zakryté.
,,Wafle, vajíčka, slaninku, francúzske bagety, tekuté maslo a ovocie," pdišiel ku mne Harry už oblečený do tmavých riflí a v sivom svetri.
,,To máme akože všetko jesť?" Ukázala som na jedlo a prešla ku kufru.
,,Nie, ale prišlo mi na um, že poriadne sa najesť by nebolo od veci," usmial sa Harry a oprel sa o vozík. Koliečka sa pod jeho váhou pohli a rozkotúľali sa po koberci. V jednom momente stál Harry rovno a v druhom momente ležal vystretý na zemi a vozík bol skoro až pri kúpelni. Snažila som sa udržať vážnu tvár, no nešlo to. Rozosmiala som sa až tak, že som si musela sadnúť na posteľ. Harry ležal na zemi a aj keď zrejme nevedel, čo má povedať, rozosmial sa spolu so mnou.
,,Ty.. Si.. strašný fou," vytisla som zo seba pomedzi smiech a krčila som k sebe nohy, lebo by som sa asi pocikala.
,,Len sa mi smej, ty," rozbehol sa ku mne Harry a začal ma štekliť.
,,Prestaň!!" Kričala som a kopala, no ja proti Harrymu, to je ako sánkovať sa v lete. Bez výsledku. Môj hysterický chichot a po čase už len tiché šermovanie rukami vo vzduchu, pretože som nevedela od smiechu dýchať, prerušilo až klopanie.
,,Quelque chose s'est passé? J'ai entendu un fracas," opýtal sa niečo čašník rýchlo, no nestihla som mu ani nič rozumieť.
,,Juste un malentendu. Tout est en ordre," usmial sa Harry a zavrel za ním dvere. ,,Vidíš čo robíš?" Rozosmial sa a prišiel ku mne. ,,Radšej sa prezleč, aby sme mohli vyraziť," usmial sa a sám šiel na balkón. Z kufra som vytiahla hrubé rifle, tielko, čierne tričko, na to tenký sveter a na to ešte jeden hrubý štrikovaný.
,,Nebude ti v tom zima?" Vošiel Harry z balkóna a šúchal si ruky.
,,V tomto nie," usmiala som sa a potiahla som za hrubý lem. Spoločne sme sa najedli. Netušila som, koľko sa toho do mňa zmestí, až kým som to do seba nenapratala wafle a bagetu so slaninou. Zamkli sme izby a spolu sme vyšli z hotela. Kým Harry zisťoval aké má byť dnes počasie, hľadela som na pár dievčat, ktoré čakala a pohľadom sledovali Harryho.
,,Pár stupňov nad nulou," oznámil mi Harry. ,,Vážne ti nebude zima?" Ustarostene na mňa pozrel, no keď si všimol, že v ruke zvieram čiapku, šál, aj rukavice, ako tak sa upokojil. Medzitým k nám podišli tie dievčatá a chceli sa vyfotiť. Vzala som im foťák a cvakla ich.
,,Merci. Bonne journée," usmiali sa a odišli.
,,No poď, princezná," vzal ma Harry za ruku a vyšli sme.

      Túlali sme sa úzkymi uličkami, sledovali malé kaviarničky, ktoré boli plné ľudí. V jednej sme sa zastavili a kúpili si koláče na cestu, spolu aj s kapučínom. Keď sme na ulici zbadali húf holubov, z koláčov sme uštipovali a hádzali im sladké cesto.
,,To by sa Louimu páčilo," pousmiala som sa.
,,To hej. Poď!" Potiahol ma, keď sa k nám holuby až príliš začali hrnúť. Trocha sme pobehli, aby sme akurát stihli zastaviť taxík. Harry mi podržal dvere a kým som nastúpila, rýchlo pošepol taxikárovi smer jazdy tak, aby som to nepočula.
,,Kam ideme?" Vyzvedala som a snažila sa spoznať uličky, cez ktoré sme prechádzali. Keďže som ešte v Paríži nebola, bola to dosť veľká odvaha, no aj tak.
,,Prekvapenie," usmieval sa Harry a držal ma za ruku. Po chvíľke sme zastali v uličke, ktorá bola na konci uzavretá. Spýtavo som sa pozrela na Harryho, no ten len pokrútil hlavou. Vystúpili sme a prešli sme na koniec ulice. Pred nami sa zrazu rozprestieralo veľké priestranstvo, palác a múzeum Louvre.
,,Louvre?" Spýtala som sa s úsmevom.
,,Myslel som, že by ťa to mohlo zaujímať," pokrčil plecami Harry. Louvre bol nádherný! Nekonečne veľa dlhých uličiek, plné obrazov, sôch,.. Bolo tam príjemne teplo. Tak teplo, že sme sa s Harrym museli zobliecť z hrubých vecí. V ruke som tak žmolila sveter, čiapku, rukavice, šál. Prechádzali sme sa ruka v ruke, komentovali obrazy, hádali sa, kto ich mohol namaľovať a potom sme sa smiali, keď sme po prečítaní štítku zistili, že ani jeden nemal pravdu.
,,O chvíľu bude 9, nepôjdeme?" Spýtal sa Harry a ja som prikývla. Bola som už unavená. Nasadli sme do taxíku a ten nás odviezol do hotela. Ani neviem, ako som sa dostala do izby. Vyzula som sa a horko ťažko som si vyzliekla sveter. Posledné, čo si pamätám je, ako mi Harry pomáha ľahnúť si do postele a nadýchaným paplónom ma zakrýva až po uši.

-z pohľadu Harryho

Keď sme sa prechádzali Louvreom, ruka v ruke, prišlo mi to také prirodzené. Keď som však pozrel na hodinky, bolo takmer 9 hodín. Videl som na Nicole, že je už trocha unavená a tak sme nasadli do taxíka.
,,Madam Palace, s'il vous plaît," povedal som taxikárovi. Chytil som Nicole za ruku a sledoval som nočné uličky. Keď sme sa dostali pred hotel, zaplatil som a jemne potriasol Nicole, ktorá už skoro spala.
,,Zlato, poď," pošepol som jej. Výťahom sme sa vyviezli k nám na poschodie. Rýchlo som otvoril dvere. Nicole sa medzitým, ako som odkladal kartu a vyberal mobil z vačku, stihla vyzuť. Práve si prevliekala sveter cez hlavu. Potom tackavým krokom šla k posteli, no to som k nej priskočil a odostrel paplón. Pomohol som jej ľahnúť a zakryl ju jemným paplónom. Takmer okamžite sa jej zavreli oči. Zahrabala sa hlbšie do paplónu a spokojne odfukovala. Hľadiac na tú tvár som si uvedomil, ako to drobné žieňa ľúbim. Vravievali sme si to, to ano, ale keď som na ňu takto hľadel, bolo to iné. Boli sme tu iba my dvaja. Len ja a Nicole. Za celý deň som ani len raz nepomyslel na nič iné, ako na to, že sme spolu. Ani na chalanov, na rodinu, na fanúšikov. Bol to iný svet. Taký,.. náš. Z baru pri posteli som potichu vytiahol plechovku coly a na chvíľu vyšiel von na balkón. Zima mi zaliezla pod sveter a každý výdych bol sfarbený do biela. Šliapol som na dopitú plechovku a zdvihol ju zo zeme. Predtým, ako som sa prezliekol do pyžama, som vo vrecku zovrel malú škatuľku a bezpečne ju uložil do izbového sejfu. Prezliekol som sa do pyžama a pritúlil som sa k spiacej Nicole.