No! It´s mine! (part 2)

Ja viem, pridávam to neskoro.. Ale pozerala som PLL, takže, fakt sorry.. Neviem čo sa stane, keď to všetko dopozerám. Teraz sa od toho odvíja celý môj deň, rýchlo domov, rýchlo pozrieť časť, rýchlo úlohy a krúžok a rýchlo ďalšiu časť. Počkať, nechať načítať a ide sa na to. Som blázon? Som! Ale som na to hrdá :D :D Nech sa páčuje, tu je teda druhá časť mojej dvojdielky, ktorá mala odviesť vašu pozornosť od toho, že som lenivá na písanie. Ooops, zase som to napísala. Proste už len čítajte!! :)

,,Takže takto bežne balíš dievčatá?" Spýtala som sa ho so smiechom, keď som si už po stý ráz utierala slzy smiechu.
,,Nie, vlastne si len druhá, na ktorú to zabralo," priznal s úsmevom.
,,A čo tá prvá?"
,,Tá? Zbalila na to niekoho iného," vkradol sa mu do hlasu smútok.
,,Louis, ja.. Prepáč," snažila som sa nejako ospravedlniť alebo čo, ale som nevedela ako.
,,Je to za mnou, za nič sa neospravedlňuj," pousmial sa a vzal mi ruky do dlaní. V tom momente k nám prišla čašníčka, ktorá musela práve prísť, pretože predtým tu bol chalan. Ostala na nás prekvapene hľadieť a my sme ostali prekvapene hľadieť na ňu.
,,Eh, Louis?" Spýtala sa nesmelo. Vyzerala zmätene a Louis ešte viac.
,,Áno?"
,,Môžem sa s tebou odfotiť prosím?"  Louis na mňa vrhol čudný pohľad a rýchlo sa s ňou cvakol. Ona sa vyparila rýchlosťou blesku a ja som sa naňho pozrela pohľadom: ČO???
,,Čo si ty nejaký druh, čoho? Čo?" Nechápala som, čo sa tu práve odohralo a tak som trepala dve na tri.
,,Som v jednej skupine," povedal po chvíli.
,,Meno?"
,,One direction?" Spýtal sa a nakoniec to premenil na otázku.
,,To si ty?" Rozosmiala som sa. ,,Ty si jeden z tých chalanov, za ktorým šalejú všetky dievčatá na mojej ulici?" Nevedela som sa prestať smiať. Tak toto sa podarilo! Ja tu sedím s Louisom z One direction.
,,Prečo sa smeješ?" Spýtal sa nechápavo, keď ma prehýbalo v páse.
,,Je to čudné. Sedím tu s tebou a ani o tom neviem. Fakt prepáč, že som ťa nespoznala alebo čo, ale ja sladké veci moc nepočúvam," vysvetlila som moju hudobnú neznalosť ohľadom skupiny.
,,Bol som rád, že ma nepoznáš, alebo že sa tak aspoň tváriš," pokrčil plecami už s úsmevom. ,,A akú hudbu teda počúvaš?" Spýtal sa so záujmom a oprel sa o čalúnené kreslo.
,,Rock, punk alebo hardcore, to je moje,"vymenúvala som.
,,Wow, to by som na teba nepovedal," povedal po chvíľke.
,,Prečo?"
,,Netuším, možno by som ťa netypoval práve na nejaký sladký pop, ale toto je sila," zasmial sa.
,,No poď ty sila, musím sa ešte učiť," potiahla som ho za ruku k pokladni. Nedovolil mi zaplatiť vôbec nič. Ani čaj, ani pistácie, ktoré sme si objednali a dokonca ani za batikovanú šatku, o ktorej prehlásil, že sa mi hodí k očiam a ušiam. Áno, ušiam! Dobre ste počuli.

A tak je to doteraz. Neraz sme sa preto chytili, zopárkrát som už aj vyhrala, musím hrdo prehlásiť. Za 3 mesiace toho nie je veľa, ale pomaly sa začínam zlepšovať. Pomáhajú mi v tom aj chalani. Hlavne Harry. Ten kučeravý má niečo do seba, ale hlavne, pozná Louisa dlhšie a vie, čo naňho platí. Okrem šteklenia pri lakti. (Ale to mu nehovorte..)
,,Klop, klop," ozvala som sa pri jeho dverách. Mali sme ísť na akúsi párty, už ani neviem koho kamarát to usporiadal, ale v sobotu som mala v obchodíku voľno, tak som si povedala, prečo nie.
,,Už,.. aj," pobehoval po izbe len v kraťasoch a hľadel niečo na vrch.
,,A čo keby si si,.. Počkať, to je moje tričko!" Siahla som po pásikavé tričko z obchodu. Po 3 mesiacoch mi opäť padlo do oka v odraze zrkadla.
,,No to teda nie," priskočil ku mne. ,,Je moje. Vzdala si sa ho, pamätáš?" Poklopal si po čele.
,,Lenžééé,.. Zmenila som názor, chcem ho," rozosmiala som sa a vzala som mu ho z ruky.
,,Smola, dávam si ho na seba," uchechtol sa a už si ho pratal na hlavu.
,,Je moje," stiahla som mu ho z hlavy.
,,Nie, ver tomu, že je moje."
,,Si si tým istý?" Potiahla som tričko bližšie ku mne.
,,Na 100%," usmial sa a potiahol ho.
,,Je moje!"
,,Nie, moje!"
,,Louis, varujem ťa, je mo,.."
,,NO! IT´S MINE!" Skríkol a rozutekal sa s ním do kúpeľne.
,,Ak si myslíš, že za tebou pobežím, máš smolu,"zakričala som a sadla som si na posteľ. Prišiel s rukami na znak remízy. Na sebe mal tričko a diabolsky sa uškŕňal.
,,Ty si strašný cvok," rozosmiala som sa. ,,Môžeme ísť?"
,,Poďme," zavelil a chytil ma za ruku.

Keď sme sa prechádzali uličkami Londýna, občas Louisa niekto zastavil, no bolo to v pohode. Žiadna hystéria, ani nič. Prišli sme k akémusi domu, kde sa z tretieho poschodia ozývala až na ulicu hlasná vrava a hudba.
,,Je ti jasné, že ak sa opiješ, nechám ťa tam?" Kontrolovala som u Louisa s úsmevom.
,,Je mi to jasné, pretože aj ja teba," rozosmial sa.
,,Ale ja ťa aj tak ľúbim," pokrčila som plecami.
,,Berieš mi slová z úst," vystrčil Lou spodnú peru do smutnej grimasy, ktorú v priebehu sekundy nahradil veľký úsmev.
,,Ľúbim ťa," povedal a pobozkal ma.