Unbroken (16)

Možno to bude znieť sebecky, ale mám pocit, že ubúda čitateľov :( Iba taký malý pocit, ale je tam.. Anyway, tu je ďalší diel Unbroken, len pre vás :) Andy sa konečne dostala na,... ale veď vy si to prečítate, nie? :) Nech sa páčuje :) 

(30.8. 2012, sobota poobede)

,,Toto si nemala," dvihol obočie Niall a siahol po vankúši. Ani som sa nenazdala a už som ho mala prilepený na tvári.
,,Do dámy hádžeš vankúše! Nehanbíš sa?!" Rozosmiala som sa a skočila som naňho. Snažila som sa ho štekliť, no držal mi ruky a môj vlastný plán realizoval na mne.
,,Niall, stačíííí," smiala som sa, a kopala som okolo seba, dáma-nedáma. Odrazila som sa od čela postele a pristáli sme na zemi.
,,Pekne Andy, pekne," zasmial sa a pomáhal mi postaviť sa.
,,Potrebujem sprchu," vyhlásila som nekompromisne.
,,Druhé dvere vpravo," poslal ma Niall. ,,Uteráky tam sú a ostatné nájdeš," usmial sa. ,,Oh a ešte niečo," podišiel k skrini a vytiahol odtiaľ nejaké tričko. Keď som sa otočila k dverám, počula som ako sa hodil na posteľ. Vyšla som z izby a rozhliadala som sa. Panebože, ako to, že si nepamätám, že som sem šla? Prečo ma tá Edova tráva tak dala dole? A El! To bolo čo? Čo je Ed nejaký neplatený díler, ktorý ti pomôže prežiť tvoj prvý oficálny večer? Na chodbe viselo pár fotiek a potvrdenie o výhre Brit Awards. Odpočítala som druhé dvere zprava a vošla som do veľkej kúpeľne. Kým som došla na to, ako sa sprcha vlastne zapína, prešlo snáď aj 10 minút.
,,Také zložité," frflala som. Vychutnávala som si masírujúcu vodu a úplne zabudla, kde som. Uvedomila som si to, až keď do kúpeľne vtrhol Harry.
,,Hop, prepááč," zahabkal, keď zbadal, že som vystrčila hlavu zo sprchy. ,,Nevedel som, že Niall má návštevu," uškrnul sa a rýchlo vycúval z dverí. Aj tak sa dá, no. Rýchlo som sa opláchla a zabalila som sa do uteráku. Z bielizníku som vzala Niallove tričko a navliekla si ho. Pri mojej výške, alebo lepšie povedať, nížke, mi bolo tričko temer pod kolená.
,,Aká si maličká," rozosmial sa Niall, keď som vošla do izby.
,,Ale vieš čo, choď do kelu," rozosmiala som sa.
,,Čo je? To bol kompliment," bránil sa s úsmevom. Podozrievavo som sa naňho pozrela, no on na mňa len nevinne hľadel tými jeho modrými očami. Vzdychla som si a sadla som si na najbližšiu stoličku.
,,Nesadaj si," vyzval ma a podišiel ku mne. ,,Vezmem ťa na dobré raňajky," drobec," natiahol ku mne ruku a uškrnul sa.
,,Nie som až taká malá," bránila som sa a vsunula som ruku do jeho ruky.
,,Naozaj?" Zdvihol naše ruky na úroveň očí. ,,Veď si sa skoro v mojej ruke stratila," uťahoval si zo mňa a ja som rýchlo ruky stiahla dole. ,,Počkaj, veď nemám nič pod tým tričkom. Ako myslím, žiadne gate," ukazovala som na dlhé tričko.
,,No a?"
,,Niall!"
,,Veď to nikto neuvidí," upokojoval ma a už aj ma ťahal k dverám. Zišli sme po schodoch, prešli cez obývačky a zastavili sme sa pri kuchyni.
,,Ideme na raňajky," oznámil Niall a už sme boli na ulici.
,,Kamže to ideme?" Spýtala som sa preventívne, no Niall nevyzeral, že by to vedel.
,,Do takej malej kaviarne. Robia tam výborné volské oká so slaninkou," vysvetľoval. Keď sme prechádzali okolo Nandos, potiahol ma a zastal. Prekvapene som naňho pozrela.
,,Niall, ty klamár!" Rozosmiala som sa.
,,Inak by si so mnou nešla," pokrčil plecami. Sadli sme si do najzadnejšieho boxu a objednali si výdatné raňajky. Pobavene som sledovala, ako rýchlo mizne jedlo z Niallovho taniere, zatiaľ, čo ja som len pomaly uzobkávala. V skutočnosti som ani nebola až taká hladná. Natiahla som sa za pomarančovým džúsom a odpila som si.
,,Pôjdeme?" Spýtal sa Niall, keď videl, že už viac nezjem.
,,Poďme," usmiala som sa a ruka v ruke sme vyšli na ulicu zaliatu slnkom. Boli 4 hodiny a aj napriek tomu, že bol koniec augusta, počasie nevyzeralo, že by leto chcelo tak skoro skončiť.
,,Ďakujem za raňajky," dala som mu pusu na líce. Teda, pokúsila som sa. Niall si ma pritiahol a pobozkal ma.
,,Ozvem sa," usmiala som sa a vybehla hore schodmi.

(3.9.2012, prvý deň školy)

,,Vstávaj," doľahlo mi do uší akoby z diaľky. ,,No tak, Andy vstávaj!" Pomykala mi rukou Luce, ako som zistila.
,,Čo je?" Zamrmlala som a otočila som sa jej chrbtom.
,,ČO je?! Je 7 hodín, to je!" Vyhŕkla a ja som bola v tom momente prebratá.
,,Damn, to už?!" Vyskočila som z postele a utekala do kúpeľne.
,,Keby tu Niall včera nebol skoro do 11 a btw, nevyjedol nám celú chladničku,.."
,,Luce, moc mi nepomáhaš," zamrnčala som a ošpliechala si tvár studenou vodou. Vyčistila som si zuby, učesala sa a rýchlo som šla do izby. Zastavila som sa pred skriňou a chvíľu som tam nerozhodne stála. Nakoniec som vytiahla šortky, bielu košeľu a klobúčik. Táto kombinácia nikdy nesklame, skonštatovala som spokojne, keď som sa obzrela v zrkadle. Z poličky som si vzala náušnice a prešla som k zrkadlu.
,,Vyzeráš s tými náušnicami, ako cigánka," rypla Luce, opretá o dvere.
,,Bože, tehuľka, tíško buď," zasmiala som sa a sústredene som si maľovala linku. Zachytila som, ako sa Lucy pousmiala a jemne si pohladila malinké vytŕčajúce burško. ešte to nebolo moc vidieť, ale keď ste vedeli, čo hľadať, dalo sa to pekne spozorovať. Zrazu zmizla a o chvíľu som počula splachovať záchod.
,,Už zase," Zasmiala som sa, keď sa vrátila do izby.
,,Nesmej sa mi," drgla do mňa jemne.
,,Nerob, vypichnem si oko," namierila som na ňu ceruzku.
,,Tak si zo mňa nerob srandu. Nemôžem sa dočkať, kedy sa to zmierni. Cítim sa plná vody," vzdychla si. Mala pravdu. V poslednom týždni chodila na záchod stále. A tým myslím fakt STÁLE.
,,Choď už prosím ťa. Nebudem ťa potom počúvať, že si zmeškala," postrčila ma ku dveriam.
,,Takto sa ma nezbavíš," uškrnula som sa a vrátila som sa pre koženú tašku. ,,Až teraz," povedala som, z kuchyne si vzala jablko a zbehla dole schodmi. Utekala som na najbližšiu autobusovú zastávku a dobehla som práve včas.
,,Hééj!" Zabúchala som na dvere, ktoré sa práve zavreli.
,,Slečna, nabudúce vás nepočkáme," pohrozil mi prstom starší pán. Usadila som na horné poschodie pri sklo a sledovala ranný Londýn. Bývam tu dlho, no pohľad na ranný Londýn ma nikdy neomrzí. Účtovníci v draho vyzerajúcich oblekoch, vždy uhladené sekretárky a farebne oblečení teenageri. Ako lentilky medzi rozsypaným popolom. Pousmiala som sa, keď som videla ísť okolo dievča, ktoré malo na sebe snáď všetky farby. Pesimistická Lucy by povedala, že vyzerá, akoby ju povracala dúha. Pokrútila som hlavou a keď autobus začal spomaľovať, zišla som dole a vystúpila. Prešla som niekoľko metrov a zastala som pred veľkou budovou. Tak, a som tu, pomyslela som si spokojne. Royal College of Art.
,,Au," uskočila som, keď do mňa niekto odzadu vrazil.
,,Bože, prepáč, prepáč, je mi to ľúto. Bože, dnes som hrozná," mrnčalo dievča a zbieralo zo zeme rozsypané veci. Zohla som sa a pomohla som jej. Do rúk som chytila otvorený zošit v tvrdom obale. Boli v ňom rôzne skicy a boli vážne dobré!
,,Tu máš," usmiala som sa na dievča s okuliarmi ako z 80 rokov. Dioptrické sklá jej mierne zväčšovali už tak dosť veľké zelené oči. Ryšavé vlasy rozlietané okolo tváre a ofina zopnutá malou gumičkou. Oblečená čo najnenápadnejšie, na mňa hľadela, nevediac, čo povedať.
,,Ešte raz prepáč," ospravedlnila sa a chcela odísť.
,,Počkaj," rozbehla som sa za ňou. ,,Ako sa voláš?" Spýtala som sa s úsmevom.
,,Som Grace," odvetila hanblivo.
,,Ja Andy, teší ma," usmiala som sa. ,,Tak, ideš do prvého ročníka?" Spýtala som sa, kým sme prešli dverami dovnútra. ,,Páni," povedala som a rozhliadla som sa okolo. Bolo to tu veľké.
,,Hej, aj ty?"
,,Veru. Netušíš, kam máme ísť?"
,,Poď," usmiala sa tentoraz ona a viedla ma uličkami, až sme došli do veľkej auly.
,,A máme tu aj pár oneskorencov," ozval sa hlas z ampliónu. Preniesla som zrak na akési vyvýšené pódium, na ktorom stal bradatý muž s priateľským pohľadom.
,,Poď," šepla mi Grace a ťahala ma do zadného priestoru na stoličky.
,,Tak ako som povedal, vitajte. Budete rozdelení do dvoch tried,..."
                 

,,To bolo zaujímavé," poznamenala som, keď sme spolu s Grace vyšli von na ulicu. Opäť som sa zahľadela na výšku budovy.
,,Samé obkecávačky," zašomrala Grace.
,,Ale profesor Hastings rozhodne vyzeral.. milo," našla som po chvíli to správne slovo.
,,On aj je milý," pousmiala sa Grace. Na môj spýtavý pohľad mi ihneď odpovedala.
,,Je to môj strýko a nechcem sa chváliť, alebo niečo také, ale je to fakt úžasný profesor," povedala hrdo. ,,Poznáš Josha Blumethala?" Opýtala sa ma a z tašky si vyberala handričku na okuliare.
,,Samozrejme, čo za hlúpa otázka to bola," prevrátila som očami. Josh Blumethal je momentálne jeden z najuznávanejších umelcov v Londýne.
,,Vyštudoval v jeho triede," dodala Grace. ,,Zatvor ústa," rozosmiala sa, keď na mňa pozrela.
,,To naozaj?" Neskrývala som prekvapenie.
,,Hej, asi pred 4 rokmi, neviem presne. Strýko ho neustále chválil, vraj z neho niečo bude," pokračovala v rozprávaní Grace.
,,A pozrime sa," vydýchla som. Vtom mi zavibroval mobil. Vytiahla som ho a prečítala som si SMS.
Prekvapenie? Otoč sa :) x
Otočila som sa a za mnou stál Niall.
,,Ahoj," pobehla som k nemu a hodila som sa mu okolo krku.
,,Aké prekvapenie?" Spýtala som sa s úsmevom.
,,Najprv pusa," vyjednával a tak som mi na pery vtisla bozk. ,,Pôjdeme spolu na obed, okej? S mojou malou veľkou vysokoškoláčkou," pousmial sa. Ozvalo sa jemné alergické zakašlanie. Otočila som sa ku Grace. Úplne som zabudla, že tam stojí.
,,Eh, Niall? Toto je Grace, moja spolužiačka. Grace, toto je Niall," usmievala som sa.
,,Teší ma," ozval sa Niall.
,,Mňa tiež," usmiala sa naňho. ,,Okej, vidím, že máte plány, aj tak musím ísť.. niekam. Ahoj zajtra Andy. Niall, rada som ťa spoznala," usmiala sa a už si to fičala cez ulicu a zastavovala si taxík.
,,Trošku divná, nie?" Poznamenal Niall.
,,Iba hanblivá," pokrčila som plecami.
,,Tak rozprávaj," vyzval ma Niall a ja som sa mu zavesila na plece.