Vždy buď sama sebou! -60-

Jubilejná, či ako sa to volá, 60. časť. Nebudem nič prezrádzať, ale toto je posledný kľudný diel. Nech sa páčuje :))

,,Niečo ti ukážem," žiaril Harry na obrazovke notebooku. Muselo to byť niečo fakt super, pretože žiaril, ako slniečko na hnoji.
..Čo to?" Usmiala som sa a naťahovala som krk, ako by som mohla vidieť aj za roh webcamery.
,,Predstavujem ti," ozval sa Harryho hlas odkiaľsi z izby, ,,Douga." Pred webcameru skočil malý veľký pes, ako sa to dalo povedať. Minihasky vrtel chvostom a jazyk mu voľne visel von z úst.
,,Manažéri vám to konečne dovolili?" Spýtala som sa prekvapene a mala som nutkanie Douga pohladkať. Manažéri im to totižto dosť dlho nechceli dovoliť, pretože by to vraj mohlo byť,.. rozptýlenie.
,,Paul nám ho dnes priviedol po skúške. Boli sme ako malé deti, mala si nás vidieť," rozosmial sa. ,,Niall k nemu hneď pribehol a začal ho hladkať, Zayn s Liamom sa len usmievali a Louis sa rozbehol ďakovať Paulovi," vysvetľoval.
,,To je super, aspoň nebudete až taký smutný," povzbudivo som sa usmiala. ,,Narozdiel odo mňa," tíško som pridala, no Harry to začul.
,,Už len 6 dní, maličká," smutne sa usmial.
,,Veď viem," pokrčila som plecami.
,,Jééé, voláš s Harrym?!" Vbehla do izby bez zaklopania Alice. ,,Jéééé, konečne vám dovolili psa? Aký je chutný.. Ako sa volá?" Vyzvedala a ja som sa len čudovala nad jej hyperaktivitou.
,,Nejéékaš nejako moc?" Rypla som do nej, no ona na mňa len fľochla pohľadom a ďalej sa venovala monitoru. Harryho vystriedal Niall a tak som opustila priestor. Nemusím počúvať o čom sa tí dvaja rozprávajú. Z postele som si vzala pyžamo, ktoré pozostávalo zo šortiek a veľkého Harryho trička, a šla som do sprchy. V tomto otrasne teplom počasí, ktoré ja neznášam, sa mi šaty celý deň lepili na telo. Bolo dusno a ono nie a nie zapršať.

,,Alice?" Vošla som do izby, keď som bola už osprchovaná, no nikto tam nebol. Notebook ležal zaklapnutý na posteli a izba zívala prázdnotou.
,,Al?!" Vbehla som k nej do izby. Ležala rozvalená na posteli a čítala nejakú knihu. ,,Prečo si to už vypla?!"
,,Bola si preč a navyše už išli spať," pokrčila plecami.
,,Božéé," vzdychla som. Vrátila som sa do izby a pustila sa do čítania Púštneho kvetu. Veľmi veľa dievčat mi ju doporučovalo a tak som si ju nakoniec požičala od Laury. Ako som počas uplynulého času zistila, bola síce rojko, no knihy milovala najviac na svete. Párkrát som u nej bola a mala dosť veľkú zbierku. Ponorila som sa do sveta písmenok.
,,Cŕŕŕn, cŕŕŕn, cŕŕŕn,.." Ozval sa môj mobil na stole a tak som sa voľky-nevoľky musela rozmotať z paplóna.

-Čau, kočka.- Ozval sa v telefóne Laurin rozchichotaný hlas.
-Dobrý večer. Čo sa deje?-
-Aké, čo sa deje? Nemôžem ti len tak zavolať?- Zasmiala sa.
-Jasné že môžeš.-
-Okej. Tak k veci. Čo keby sme v sobotu išli na kúpalisko?-
-Pozrime sa a vraj len tak. Ohľadom toho,.. Som dohodnutá s dievčatami že pôjdeme niekam na kávu.- Vysvetľovala som.
-No a? Veď ich zober s nami,- navrhla.
-Ty.. Naozaj myslíš, že je to dobrý nápad? Bavíme sa o priateľkách chalanov.-
-Ježíííš, chápem. Ale čo si ty o nás myslíš? Holky sú v pohode.-
-Ja fakt neviem..-
-Nicole, nebuď zlá. Viem že ti chalani chýbajú a Harry o to viac. Poď von, nech na to nemyslíš. Užijeme si dobré počasie. Prosíím?-
-Dobre no.- Podvolila som sa nakoniec.
-Stretneme sa pri kúpalisku na Londer Street, poznáš to tam?-
-Nie, ale baby budú. Budeme tam.-
-Teším sa, láska.-
-Tak čau, ty opica.- Rozosmiala som sa a zložila som.

Nasledujúci deň som sa do školy celkom tešila. Veselo som si vykračovala po ulici a cestou som sa zastavila v Starbucks. Stihla som len rýchlo pozdraviť Sarah a už som utekala ďalej.
,,Dobré ráno, slniečko," priskočila ku mne Laura počas prvej prestávky. ,,Takže, ide Chloe a Jess, William, Thomas a Leroy. Môže byť?"
,,Vieš, že mne nerobia problém." Usmiala som sa a vytiahla si veci na dejepis.
,,Okej. Už si to povedala holkám?" Vyzvedala a pri lavici sa zrazu zjavila Chloe.
,,To by aj mňa zaujímalo. Chcem ich stretnúť," milo sa usmiala.
,,Naozaj?" Spýtala som sa neveriacky.
,,Jasné. Síce som directionerka na život a na smrť, ale dievčatá zbožňujem. Robia chalanov šťastných a to je hlavné," ukončila svoju reč. Prehovorila z nej konečne normálna holka.
,,Super. Určite budú rady," usmievala som sa. Zbytok dňa prebehol, ako zakaždým. Chalani síce boli ako z divých vajec, no pripisovala som to tomu, že o dva týždne mali byť konečne letné prázdniny.

,,Ahoj, zlatíčko," rozbehla sa mi oproti Eleanor, keď som vyšla zo školy. Od prekvapenia som sa zatackala a skoro sme spadli na zem. Za ňou v aute sedeli Danielle, Perrie a aj Alice.
,,Čo tu robíte?" Spýtala som sa s úsmevom a nasadla som do auta.
,,Ideme predsa na nákupy," prehlásila Danny, akoby mi to malo dôjsť už dávno.
,,Ale ja som unavená," namietla som, no vedela som, že to nemá význam, ešte skôr ako som dopovedala.
,,Nemáš na výber," žmurkla na mňa Danny.
,,Ja vás raz zabijem," oprela som sa rezignovane o sedadlo a nechala, aby mi vietor z okna rozfúkaval vlasy. Nechcite vedieť, ako ten deň dopadol. Domov som prišla okolo siedmej večer, uťahaná ako fúrik. Tašku som mala plnú na prasknutie. Kúpila som si nové plavky, pretože tie moje staré už volali po obmene. Tenké rifľové šortky mi padli do oka a vedela som, že ich musím mať. Zopár jednoduchých bezrukávových tričiek a z donútenia Perrie aj kvetované maxišaty s chutným klobúčikom.
,,Som mŕtva," zastonala som, keď mi do izby prišla mama.
,,Ani sa ti nečudujem," zasmiala sa a prisadla si ku mne na posteľ. ,,No ukáž čo si si kúpila," začala sa prehrabávať v taškách až nakoniec vytiahla spomínané šaty.
,,Toto je pekné. Ty si si kúpila šaty?" Spýtala sa prekvapene.
,,Z donútenia. Ale teraz ako sa na ne pozerám,.. sú pekné," pousmiala som sa a chytila som ich do ruky. Látka jemná ako pavučina a kvetinové ornamenty.
,,Sú," prikývla. ,,Nechoď neskoro spať, aby si zajtra nebola unavená," pohladila ma po vlasoch.
,,Dobrú noc," povedala som a chvíľu na to som sa prezliekla do pyžama a vyčerpaná som zaspala.